Keď v roku 2007 prišla do Alpha medical, aby sa spolupodieľala na založení laboratória klinickej mikrobiológie v Stropkove, mala už takmer 30-ročné skúsenosti z oblasti laboratórnej mikrobiológie. Súčasne s rozhodnutím otvoriť mikrobiológiu v Stropkove sa stala v roku 2008 vedúcou prevádzky. Vždy sa zasadzovala o automatizáciu a zavádzanie nových vyšetrení. Dnes je jedným z pilierov Centrálneho laboratória – VÝCHOD. RNDr. Anna Zasadová.
Pani doktorka Zasadová, spomínate si ešte, kedy a za akých okolností ste začínali s kariérou mikrobiologičky?
Po ukončení štúdia biológie na UPJŠ v Košiciach v roku 1979 som začala pracovať na Okresnej hygienickej stanici na oddelení hygieny výživy vo Svidníku, čo je dnešný Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Viac sa mi síce páčila imunológia, ale nebolo voľné miesto. Po piatich rokoch mi riaditeľ svidníckej nemocnice ponúkol prácu mikrobiológa. Po odbornom zaškolení v Košiciach sa stala mikrobiológia mojou prácou aj koníčkom, ktorému sa venujem dodnes.
Prečo ste sa po toľkých rokoch rozhodli zmeniť zamestnanie a prišli ste pracovať do stropkovského laboratória?
O tom, že odídem, som premýšľala ešte pred tým, než do nášho regiónu prišla Alpha. V tej nemocnici sa totiž robilo dosť ťažko, keďže stále na niečo chýbali peniaze a keď prišla do Stropkova Alpha, aj tých vzoriek bolo menej. Keď sa rozchýrilo, že chcem odísť, mala som ponuky aj z iných miest, ale keďže som bola viazaná na rodinný domček, chcela som ostať tu. Voľba teda logicky padla na Alphu. Zavolala som doktorovi Marčišinovi, stretli sme sa a 1. novembra 2007 som nastúpila. Zmena zamestnania bola najťažším rozhodnutím v mojom profesionálnom živote. Opustila som niečo zabehnuté a prišla do neznámeho, kde som začínala od nuly.
V Stropkove ste rozbiehali prakticky úplne novú prevádzku mikrobiologického laboratória. S akými výzvami ste sa museli popasovať?
V prvom rade sme robili výberové konania na prístroje, informačný laboratórny systém a vypracovala som pracovné postupy. Výziev teda bolo pochopiteľne veľa, boli však kompenzované mnohými pozitívami. Asi najväčšou pozitívnou zmenou v porovnaní s predchádzajúcim zamestnaním bolo, že predtým sme si pripravovali kultivačné pôdy sami, zatiaľ čo v Stropkove sme ich dostávali hotové, komerčne vyrábané, nehovoriac o transportných médiách, jednorazovom odberovom materiáli a o prístrojovom vybavení. Samozrejme, v úvode sú vždy nejaké muchy, ktoré treba vychytať, ale vďaka tímovej spolupráci celého laboratória sme to zvládli. Je to asi aj tým, že tie podmienky boli v porovnaní s predošlým zamestnaním neporovnateľne lepšie. Doteraz som pánovi doktorovi Marčišinovi veľmi vďačná za to, že mi veril a dal mi príležitosť uplatniť sa.
Mohli ste hovoriť aj do personálneho zloženia nového pracoviska?
Áno. Zo Svidníka so mnou prišla moja bývalá vrchná, ktorá mala dlhoročné skúsenosti z mikrobiologického laboratória a ďalšie dve laborantky s praxou. Najskôr sme teda boli štyri. Tu by som ešte zdôraznila sérológiu, ktorá bola od samého začiatku vybavená automatmi – to bolo pre každú z nás úplnou novinkou, predtým sme všetko robili ručne.
Snívali ste o tomto pomerne netradičnom povolaní odmalička?
O mikrobiológii som od malička nesnívala, vtedy som ešte nevedela, čo mikrobiológia znamená. Keď som mala desať rokov, ochorela mi mama a moje detské sny ustúpili do úzadia. Aj napriek tomu nás naši rodičia podporovali v štúdiu, moja staršia sestra už v tom období vyštudovala farmáciu. Veľmi rada som čítala knihy, čo mi ostalo doteraz, chodila som do prírody, zbierala a lisovala som rastlinky.
Mikrobiologické laboratórium v Stropkove je dnes vysoko automatizovaným pracoviskom. Ako ste si zvykali na postupnú automatizáciu procesov? Ako prví ste začali využívať napríklad moderný automat MALDI Biotyper.
Ja osobne som za nové a lepšie veci, takže som s tým vôbec nemala problém. Čo sa týka konkrétne automatu MALDI Biotyper, ten bol pre laboratórium veľkým prínosom. Predtým sme všetky identifikácie robili pomocou rôznych identifikačných testov a mikroskopie, čo bolo náročne nielen na prácu, ale aj časovo, keďže niektoré identifikácie trvali až 24 hodín – väčšinou to boli zložité skúmavkové testy. MALDI využíva nový spôsob identifikácie vykultivovaných mikroorganizmov pomocou hmotnostnej spektrofotometrie v kombinácii s detektorom doby letu – TOF (time-of-flight). Tento prístroj znížil dobu identifikácie baktérií z priemerných 24 hodín na niekoľko minút. Dokáže identifikovať baktériu priamo z pozitívnej hemokultúry. V blízkej budúcnosti zavedieme identifikáciu mykobaktérií. MALDI-TOF je nesmierne presná metóda, treba však zdôrazniť, že – rovnako ako u biochemických metód – aj tu je nutné pracovať s čistým izolovaným kmeňom.
Skúsený klinický mikrobiológ má aj napriek obrovskému pokroku v automatizácii nezastupiteľnú úlohu pri konečnom zhodnotení a interpretácii výsledkov bakteriologických a sérologických vyšetrení.
Ako sa z vášho pohľadu posunula mikrobiologická diagnostika, odkedy ste začali pracovať ako mikrobiologička až dodnes? Ktoré udalosti či zmeny považujete za najzásadnejšie?
Tá diagnostika sa posunula hlavne v tom, aké moderné automaty a kultivačné pôdy sa dnes štandardne používajú. Ďalším prínosom je používanie jednorazového odberového materiálu a jednorazových očkovacích kľučiek, čo bolo kedysi výnimkou. Okrem toho, v minulosti sme si museli transportné médiá – napríklad Stuartovo – pripravovať sami, dnes to dostávame hotové, čo je prínosom najmä z hľadiska stabilizácie vzoriek pri transportoch. Práve vďaka moderným odberovým súpravám s transportnými médiami zabezpečujúcimi stabilitu vzoriek pri transportoch bolo možné zvyšovať vzdialenosti medzi miestom odberu vzorky a miestom jej spracovania, čo umožnilo centralizáciu mikrobiologických vyšetrení do Stropkova pre celý východoslovenský región. No a posun nastal aj v celkovom manažmente vzoriek – mám namysli zavedenie čiarových kódov na vzorky aj žiadanky. Materiál môže prejsť celým reťazcom a vždy ho dokážeme spoľahlivo identifikovať. Mikrobiológia je špecifická v tom, že materiál dostane ešte interné číslo – podľa toho, ako sa bude spracovávať.
Ako vnímate ďalšiu perspektívu mikrobiológie v súvislosti s automatizáciou? Kde vidíte jej hranice? V čom zostane človek nenahraditeľný aj v budúcnosti?
S pani doktorkou Repiščákovou z ružomberského laboratória sme sa boli pozrieť na jednu mikrobiologickú linku v Nemecku, kde jeden automat vkladal platne do termostatu a počítač následne odčítaval výsledky. Fungovalo im to veľmi dobre, vždy tam však musí byť aj skúsený mikrobiológ, ktorý musí vybrať vhodnú kolóniu na určenie citlivosti, či to pôjde na VITEK alebo na MALDI a tak ďalej. Toto všetko tam mali, chýbal im ešte očkovací automat. Veľmi sa mi to páčilo a rada by som také niečo vyskúšala u nás v Stropkove, hlavne očkovací automat. Avšak ako som už naznačila, skúsený klinický mikrobiológ má aj napriek obrovskému pokroku v automatizácii nezastupiteľnú úlohu pri konečnom zhodnotení a interpretácii výsledkov bakteriologických a sérologických vyšetrení.
V oblasti produktov a služieb bežne funguje reklamácia. Je také niečo možné aj v mikrobiologickej diagnostike?
Predpokladom správnych výsledkov mikrobiologického vyšetrenia, určenia etiológie infekčného procesu, zodpovedajúcej klinickej diagnózy, ale aj cielenej protimikróbnej liečby a protiepidemických opatrení je správny odber infekčného materiálu a jeho správny transport do laboratória. Mikrobiologické laboratórium môže zabezpečiť včasné spracovanie prijatej vzorky, správne určenie nálezu, následne určenie antibiogramu, ale nezodpovedá za nesprávny odber, prípadne transport infekčného materiálu. V mikrobiológii by som slovíčko reklamácia nepoužila.
Čo sa týka zavádzania laboratórneho informačného systému Analytix, laboratórium v Stropkove bolo takpovediac pokusnou prevádzkou. Čo vám v súvislosti s tým najviac utkvelo v pamäti?
Zavedenie spomínaných čiarových kódov, tie prišli spolu s novým laboratórnym informačným systémom Analytixom. Môj podiel v zavádzaní nového informačného systému pre mikrobiológiu spočíval v zosúladení pracovného procesu s potrebnými funkcionalitami Analytixu a v napĺňaní mikrobiologického číselníka, bola to však predovšetkým tímová práca. Analytix je dnes veľkým prínosom pre laboratórium aj lekára najmä z hľadiska procesného spracovania.
Ako dnes vyzerá bežný deň šéfky mikrobiológie?
Ráno prídem, zapnem počítač, prečítam maily, ak sú dôležité, snažím sa to vybaviť, ak sa to dá odložiť na poobedie, zapájam sa do bežného laboratórneho procesu, čo znamená že schvaľujem výsledky, odčítavam a podobne. Medzitým riešim rôzne telefonáty a konzultácie s lekármi. Tu by som chcela vyzdvihnúť moje dievčatá v laboratóriu – vždy ma podržia a majú obrovský podiel na tom, že to všetko zvládam.
Aké problémy s lekármi najčastejšie riešite?
Čo sa týka nemocničných, s nimi konzultujeme hlavne antibiotickú liečbu. To sa dá vlastne povedať aj o ambulantných, ale tých zaujímajú najmä predbežné výsledky. Okrem toho hlásime pozitívnu hemokultúru, likvor, patogény, ktoré identifikujeme z črevného traktu a pod.
Ako by ste percentuálne rozdelili čas, ktorý v práci venujete riadeniu a kontrole, samotnému mikrobiologickému výkonu, práci s ľuďmi a vzdelávaniu?
Percentuálne je to veľmi ťažké spriemerovať. Tie dni sú totiž rôzne. Niekedy riešim celý deň prístroj, ktorý vypadol z prevádzky, diagnostiká, inokedy je všetko v poriadku a gro dňa tvorí laboratórna práca. Nehovoriac o tom, že niekedy si prácu nosím aj domov – teraz mám namysli hlavne vzdelávanie a študovanie odbornej literatúry.
Kedy si ako šéfka mikrobiológie poviete, že ste mali dobrý deň?
Čo je predpokladom na to, aby sa stal človek dobrým mikrobiológom?
Musí mať svoju prácu rád. Takisto musí mať trpezlivosť a dobrú intuíciu založenú na skúsenostiach. Samozrejme, nadobudnuté vedomosti a skúsenosti musí vedieť využiť v praxi.
Ako si vyberáte nových ľudí do vášho tímu. Čo je pre vás pri výbere najdôležitejšie?
Mali by byť zorientovaní v oblasti mikrobiológie a musia mať chuť pracovať. Mám rada skôr rozvážnych ľudí, na ktorých hneď poznáte, že chcú pracovať.
Je dôvod mať strach v diskusii o tom, aké očkovania by mali byť povinné a či napríklad nezaočkované deti majú právo chodiť do školských zariadení?
To je skôr otázka pre epidemiológa, ale ako mikrobiológ som určite zástancom očkovania. Už Louis Pasteur objavil očkovanie proti besnote, ktoré umožnilo zachrániť takmer všetky osoby uhryznuté besným zvieraťom. Zaviedli sa očkovania proti záškrtu, čiernemu kašľu, chorobám, na ktoré v minulosti zomierali malé deti.
Pozorujete v našej spoločnosti nejaký jav či zvyk, ktorý by ste ako mikrobiologička zakázali?
Ako mikrobiológ by som zakázala pouličný predaj rýchlo sa kaziacich potravín bez chladenia, hlavne tam, kde nie sú zabezpečené základné hygienické podmienky. Môžu byť zdrojom alimentárnych infekčných nákaz.
Čo si myslíte o výrobkoch, ktoré deklarujú, že zničia až 99,9 % mikróbov? Nepoloží nás potom na lopatky akýkoľvek mikrób, ktorého „chytíme“?
Ak myslíte dezinfekčné prostriedky, je potrebné používať ich v prípadoch, keď sa vyskytne infekčné ochorenie. Mikroorganizmy nie sú len škodlivé, patogénne vyvolávajúce rôzne infekcie, ale sú aj prospešné druhy mikroorganizmov, ktoré sú naopak našimi pomocníkmi v biosystéme. Napríklad laktobacily v pošve žien, E. coli v hrubom čreve atď.
Ako mikrobiológ by som zakázala pouličný predaj rýchlo sa kaziacich potravín bez chladenia. Môžu byť zdrojom alimentárnych infekčných nákaz.
Kolegyne o vás prezradili, že sa venujete zdravej výžive, liečbe prírodnými šťavami a podobne. Kedy ste k tomu získali vzťah?
(Smiech.) Prvý elektrický odšťavovač, som si kúpila veľmi dávno, je to už asi 20 rokov. Vtedy som ešte neodšťavovala pravidelne, ale iba keď na mňa niečo liezlo. Len pred rokom som sa tomu začala venovať intenzívnejšie a dnes už odšťavujem a mixujem pravidelne. Nerobím len šťavy, ale aj smoothie. Takou univerzálnou kombináciou je mrkvová šťava s jablkom.
Čo si v súvislosti so zdravou výživou myslíte o raw food, teda surovej strave?
To som neskúšala, zatiaľ som len pri zeleninových smoothie. (Smiech.) Dám štyri hrste špenátu alebo iných zelených listov, niekedy pridám kokosové mlieko, potom chia semienka, vodu a nejaké ovocie, aby mi to viac chutilo.
Okrem toho sa vraj veľa venujete svojej záhradke. Ide o okrasnú alebo skôr úžitkovú záležitosť?
Mám okrasnú aj úžitkovú záhradku, hneď pri domčeku po rodičoch v Krajnej Bystrej, odkiaľ každý deň dochádzam autobusom 26 kilometrov. V okrasnej pestujem ruže, nejaké trvalky a mám aj balkónové kvety. V úžitkovej mám zasa rôzne bylinky ako mätu, medovku či levanduľu, zeleninu a rôzne druhy cukiet. Voľného času mám málo, ale záhradka je pre mňa relax.
Smoothie
„Smoothie je nápoj zo zelených listov, rozmixovaný s vodou na hladkú konzistenciu a ochutený ovocím, ktoré sa pridáva práve kvôli zlepšeniu chuti. Ja osobne do toho nepridávam žiadnu zeleninu a mlieko už vôbec nie, hoci niektoré zdroje uvádzajú, že sa môže pridávať aj mlieko či dokonca jogurt. Smoothie nezaťažuje organizmus, je ľahko stráviteľné a jeho nutričná hodnota je v našom organizme maximálne využitá. Obsahuje enzýmy, aminokyseliny, minerály, antioxidanty, vysoké množstvo proteínov a hlavne listové farbivo chlorofyl a tiež vlákninu. Pri konzumácii v pevnom stave ľudský organizmus nevie vyťažiť všetky tieto užitočné látky, maximálne vlákninu. Najlepšie je používať zelené listy zo svojej záhradky, pretože kupované v obchodných reťazcoch môžu obsahovať veľa pesticídov a iných škodlivých látok. Pri smoothie receptoch vychádzam predovšetkým z knihy Zelená pre život od Victorie Boutenko, je však množstvo iných názorov,“ hovorí pani doktorka.
