Články

Medzi tradíciami, zdravým rozumom a vedou

Bude to chutné alebo iba zdravé? To je asi najčastejšia otázka, ktorá sa v súvislosti s jedlom vynára. Jedlo a varenie na nás vyskakujú z každej strany – naše poštové schránky sú zasypávané letákmi hypermarketov, televízne kanály chrlia jednu reláciu o varení za druhou. Aj v relatívne malej predajni potravín sa dnes môžeme stretnúť s netradičnými a exotickými potravinami a surovinami. Prvotnú eufóriu takmer okamžite strieda prirodzená podozrievavosť – nespustí mi to v tele alergiu? Neobsahuje to prevahu konzervačných a stabilizujúcich látok v porovnaní s tými zdraviu prospešnými? Paradoxom doby je množstvo reštrikcií a pravidiel práve v potravinárskom priemysle, ktoré potom zapríčiňujú – žiaľ s najlepším úmyslom – tony odpadu, ktorý by sa bez týchto obmedzení ešte využil a spracoval. V ostrom kontraste s týmto potom smutne vyznieva fakt, že ešte aj dnes, pri takej enormnej nadprodukcii potravinového odpadu, máme vo svete štáty a lokality, ktorých obyvatelia trpia hladom a nedisponujú prístupom k pitnej vode. Osobitnou témou sú biopotraviny – magická predpona „bio“ je dnes vstupenkou nielen k zdravším a plnohodnotnejším potravinám, ale aj k pokútnym praktikám špekulantov a obchodníkov.

Zmenou hmotnosti buniek k vylepšeniu organoidov

Pri slovách zhúžvať, stlačiť alebo pokrčiť, obzvlášť v spojení s niečím takým maličkým, ako sú bunky a štruktúry vnútri buniek, sa nám intuitívne vybaví predstava poškodenia alebo obmedzenia funkcie. Nové poznatky ale svedčia o niečom úplne inom.

Potraviny so zníženým obsahom cholesterolu

Priemerný Slovák denne prijme v potrave 380 mg cholesterolu, čo je o 80 mg viac ako odporúčajú odborníci. Niektoré sociálne skupiny skonzumujú dokonca až 600 mg cholesterolu denne, čo je skutočne alarmujúca hodnota. Prebytočný cholesterol pritom spôsobuje vážne kardiovaskulárne ochorenia. Vedci z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave preto skúmajú, ako by sa dalo jednoduchým a bezpečným spôsobom množstvo cholesterolu v potravinách znížiť. Ich výsledky sú pozoruhodné. V rozhovore s prof. Ing. Petrom Šimkom, DrSc., sa dozviete, v čom spočíva najväčší prínos tohto výskumu a ako by sa dal potenciálne využiť v súvislosti s faktom, že úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia je v súčasnosti na prvom mieste vo vyspelých krajinách.

Sú skutočne bio?

Biopotraviny vyhľadáva stále viac ľudí a ich podiel na trhu rastie. Sú synonymom zdravia a kvality. Ako však rozpoznáme, že ponúkané drahšie produkty sú skutočne bio? Majú pre naše zdravie význam alebo sú s ich pestovaním a predajom spojené isté úskalia?

Koronadenníky a karanTémy slovenských výtvarníkov

Azda nikto nie je tak dobre vytrénovaný na karanténu ako práve výtvarníci. Takže pre nich nebol šok, keď museli zostať doma, izolovať sa od sveta a ponoriť sa ešte viac do práce. Napriek tomu koronakríza výrazne ovplyvnila ich životy, tvorbu aj premýšľanie o budúcnosti.

Veľký prehľad o testovaní na COVID-19: Druhy testov, ich výhody a nevýhody a kedy ich použiť.

Aj keď prvú vlnu celosvetovej pandémie nového koronavírusu naša krajina úspešne zvládla, súčasný vývoj a množiace sa prípady nákazy spojené s otváraním ekonomiky naznačujú nástup druhej vlny. Kľúčovú úlohu v kontexte celkového systému na monitorovanie šírenia koronavírusu SARS-CoV-2 bude aj naďalej zohrávať testovanie. Preto sme sa rozhodli venovať sa mu podrobnejšie.

Preteky v imunitnom zbrojení

„Každý človek, ktorý zakašle, je zrazu podozrivý. Inštinktívne od neho bočíme. To je hrozná doba,“ posťažovala sa moja kamarátka na facebooku niekedy v časoch, keď sme už aj na Slovensku začínali tušiť, že nový koronavírus nie je len vzdialený problém Ázie. Chcelo sa mi zakričať: „Vitaj v mojom svete!“

Ani bezpríznakoví nevyhrali

Nový koronavírus poznáme necelý rok. Lekári a výskumníci teda iba postupne sumarizujú možné dlhodobé negatívne dopady na zdravie ľudí, ktorí prekonali ochorenie covid-19. Prihliadajú pri tom aj na analógie so staršími koronavírusmi SARS a MERS.

Dermatologická symptomatológia COVID-19 a imunomodulačná a biologická liečba v dermatológii

Autor sa zaoberá problematikou infekcie COVID-19 v súvislosti s epidemiológiou, klinickým obrazom, prvými prejavmi COVID-19 na koži, ale aj vplyvu COVID-19 na dermatologické ochorenia, predovšetkým na psoriázu. Na základe získaných skúseností uverejnených vo svetovom písomníctve popisuje aj odporúčania, ako postupovať v prípade imunomodulačnej liečby závažných ochorení v podmienkach pandémie COVID-19, ale tiež v podmienkach imunomodulačnej liečby a pozitivity COVID-19.

Prenos SARS-CoV-2: Akú úlohu zohrávajú povrchy a aké biocídne prípravky sú najúčinnejšie?

V priebehu tisícročí boli epidémie obzvlášť masovými zabijakmi a to v rozsahu, aký si dnes nedokážeme ani len predstaviť – dokonca ani v čase koronavírusu. Vyrovnávanie sa s novými epidémiami a snaha im porozumieť je však od nepamäti súčasťou ľudskej civilizácie. Ako uvádza Howard Phillips Lovecraft: „Najstaršou a najsilnejšou emóciou ľudstva je strach a najstarší a najsilnejší druh strachu je strach z neznámeho.“