Bude to chutné alebo iba zdravé? To je asi najčastejšia otázka, ktorá sa v súvislosti s jedlom vynára. Jedlo a varenie na nás vyskakujú z každej strany – naše poštové schránky sú zasypávané letákmi hypermarketov, televízne kanály chrlia jednu reláciu o varení za druhou. Aj v relatívne malej predajni potravín sa dnes môžeme stretnúť s netradičnými a exotickými potravinami a surovinami. Prvotnú eufóriu takmer okamžite strieda prirodzená podozrievavosť – nespustí mi to v tele alergiu? Neobsahuje to prevahu konzervačných a stabilizujúcich látok v porovnaní s tými zdraviu prospešnými? Paradoxom doby je množstvo reštrikcií a pravidiel práve v potravinárskom priemysle, ktoré potom zapríčiňujú – žiaľ s najlepším úmyslom – tony odpadu, ktorý by sa bez týchto obmedzení ešte využil a spracoval. V ostrom kontraste s týmto potom smutne vyznieva fakt, že ešte aj dnes, pri takej enormnej nadprodukcii potravinového odpadu, máme vo svete štáty a lokality, ktorých obyvatelia trpia hladom a nedisponujú prístupom k pitnej vode. Osobitnou témou sú biopotraviny – magická predpona „bio“ je dnes vstupenkou nielen k zdravším a plnohodnotnejším potravinám, ale aj k pokútnym praktikám špekulantov a obchodníkov.
