Články

Je koronakríza našou šancou?

Kedysi nás naháňal mamut, dnes je to koronavírus. Mnohým obrátil život naruby – deti nechodia do školy, rodičia pracujú z domu, starí rodičia ostali zatvorení vo svojich príbytkoch. Psychologička, odborníčka na komunikáciu a manažérske zručnosti Adela Makovinská hovorí o tom, ako zmenila táto nová, nepoznaná krízová situácia naše životy aj správanie a ponúka rady, ako sa s tým vysporiadať.

Ako infekcia SARS-CoV-2 ovplyvňuje srdce?

Vzplanutie nového koronavírusového ochorenia (COVID-19), ktorého pôvodcom je SARS-CoV-2, sa javí ako najväčšia medicínska výzva posledného desaťročia. COVID-19 postihuje najmä pľúca, prejavuje sa ako intersticiálna pneumonitída (NSIP) a syndróm akútnej respiračnej tiesne (ARDS). Závažnosť infekcie sa zvyšuje so stúpajúcim vekom a väzbou na mužské pohlavie, ale najmä prítomnosťou komorbidít ako kardiovaskulárne ochorenie (KVO), vysoký krvný tlak, cukrovka (DM), chronické pľúcne ochorenie a rakovina. KVO je všeobecne jednou z hlavných príčin úmrtia a invalidity dospelých v Európe a zasahuje čoraz mladšie vekové skupiny. Najčastejšie kardiovaskulárne komplikácie sú arytmia (fibrilácia predsiení, fibrilácia komôr, ventrikulárna tachyarytmia), poškodenie srdcových buniek, myokarditída, srdcové zlyhanie, pľúcna embólia a diseminovaná intravaskulárna koagulopatia (DIC). Na pozadí mnohých KVO je čoraz častejšie DM, resp. prediabetes.

Ak tvorivý človek prestane tvoriť, tak kúsok z neho zahynie

Keď výtvarníčka Ivana Šáteková začiatkom roka nazvala svoju výstavu „Môj milý koniec sveta“, netušila, ako veľmi predpovie to, čo sa po vypuknutí koronakrízy bude v spoločnosti diať. Jej kresba Slovenky v myjavskom kroji, s plastovou fľašou na hlave a plnou nákupnou taškou v ruke odštartovala na facebooku skupinu Coronart, kde výtvarníci stopnutí vo verejných aktivitách vystavujú práce inšpirované karanténou, či vytvorené počas nej.

Tri dobré správy

Popri zlých správach, že sa s koronavírusmi budeme musieť naučiť žiť, sa v záplave informácií o novonakazených a ľuďoch, ktorí svoj boj s COVID-19 vzdali, optimistické správy trochu strácajú. Nebude na škodu pripomenúť si tri z tých najnovších.

Pôvodcom vírusu SARS-CoV-2 spojeného s vypuknutím pandémie COVID-19 je pravdepodobne šupinavec

Šíriaci sa koronavírus SARS 2 (SARS-CoV-2) predstavuje obrovskú hrozbu pre ľudské zdravie. Zhang, Wu a i. ukázali, že podobne ako netopiere, aj druhy šupinavca sú prírodným zdrojovým druhom koronavírusov podobných SARS-CoV-2. Toto zistenie by mohlo pomôcť nájsť prechodného hostiteľa SARS-CoV-2, aby sa mohla celosvetová koronavírusová pandémia zastaviť.

Budeme liečbu mitochondriami nazývať transplantácia alebo transfúzia?

Nie je novinkou, že si bunky v našom tele rôzne vypomáhajú, ale že intenzívne kšeftujú aj s celými organelami, to je do značnej miery prekvapivé. V recenzovanom časopise EMBO reports vyšla štúdia o obohacovaní buniek imunitného systému extra porciami mitochondrií. Predklinické testy zlepšovania imunity dopadli mimoriadne dobre – liečba obmedzila zápal a pacientom sa zlepšilo dýchanie. Hoci tento výskum prebiehal ešte pred vznikom pandémie, mohlo by ísť o účinnú liečbu ochorenia COVID-19.

Koronavírus očami internistu v Rakúsku

V podstate som sa pripravoval na veľmi dobrý rok. Keďže sa mi v posledných rokoch nahromadilo veľa dovolenky (na začiatku roku 2020 mi zostávali ešte dva dni z roku 2018, ktoré som následkom permanentného nedostatku personálu nemohol vyčerpať), sadli sme si s kolegyňou, ktorá dovolenky plánuje a spolu sme vytvorili plán na odbúranie mojej dovolenky. Podarilo sa. Vyzeralo to skvelo.

Pohľad klinického mikrobiológa na COVID-19

Svet zažíva pandémiu, ktorej dôsledky nemajú za posledné storočie obdobu. Pandémiu tzv. španielskej chrípky si už prakticky nikto nepamätá, keďže skončila pred 100 rokmi. Aj po nej ešte vypukli rôzne pandémie ako ázijská či hongkonská chrípka, no ani zďaleka neovplyvnili globalizovaný svet takým výrazným spôsobom ako terajšia pandémia COVID-19. Život vo svete sa na nejaký čas výrazne spomalil vďaka malej mikročastici, ktorú nielenže nevieme eliminovať, ale ako takú ju nie je jednoduché ani definovať. André Lwoff, francúzsky mikrobiológ, nositeľ Nobelovej ceny, to povedal pregnantným spôsobom: „Vírus je vírus“.

Čínske skúsenosti s transfúziou u pacientov s COVID-19

Lekári z Ríše stredu mali počas ostatného štvrťroka iné starosti, než aby priebežne podrobne informovali zvyšok sveta o výsledkoch liečby nazývanej plazmaterapia. V období zlepšujúcej sa situácie v krajine si našli čas a zostavili správu o pacientoch s ťažkým priebehom koronavírusovej infekcie, ktorým podali sérum od rekonvalescentov. Článok aktuálne vychádza v Zborníku Národnej akadémie vied USA (PNAS).

2020

Pandémie sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Masívny rozvoj poľnohospodárstva, stieranie prirodzených bariér medzi ľudským a živočíšnym svetom, cestovanie, relativita hygienických štandardov v odlišných kultúrach, neustále rastúca ľudská populácia a s tým súvisiaci trvalý enormný tlak na zabezpečenie dostatku potravín – to všetko podporuje vznik a šírenie infekčných ochorení v pandemickom rozmere. Aktuálne sme svedkami pandémie koronavírusu SARS-CoV-2. Každá pandémia má pre ľudstvo dva zásadné významy: význam edukačný a význam populačný. Edukačný význam spočíva v pripomenutí faktu, že veľkosť nepriateľa nehovorí nič o stupni jeho nebezpečnosti a že život, v dôsledku svojej schopnosti variability, má pre nás nekončiace výzvy. Populačný význam spočíva v znížení počtu populácie v priebehu každej pandémie a sledujúc vývoj za posledné roky sa takmer žiada povedať, že ide možno o samoregulačnú schopnosť planéty – čo azda pochopíme, keď úroveň našich poznatkov dosiahne celistvý rozmer.