Drakulov hrozný kliešť

Kto už by bol šťastný z toho, že našiel kliešťa? O jednom by som vedela. Volá sa Ricardo Pérez-de la Fuente. A je paleontológ.

Samozrejme, nenašiel si kliešťa na vlastnom tele ani v kožuchu psieho miláčika. Našiel ho zaliateho v barmskom jantári starom 99 miliónov rokov. Jeho neuveriteľná radosť pramenila z toho, že v tom jantári spolu s kliešťom bolo aj perie nositeľa, na ktorom ten kliešť parazitoval. A to nie hocijaké perie, ale dinosaurie!

Lebo áno, niektoré dinosaury pravdepodobne vyzerali skôr ako prerastené sliepky než ako šupinaté draky. Pre mňa je to jeden z najprekvapivejších objavov posledných rokov. Teda tie operené dinosaury, nie samotný kliešť, hoci ten naznačuje možno ešte prekvapivejšiu hypotézu.

Kliešť na dinosaurom perí je podľa paleontológa Ricarda Péreza-de la Fuenta a jeho kolegov z Prírodovedného múzea Oxfordskej univerzity prvým priamym dôkazom, že sa parazit kŕmil krvou prehistorických tvorov. Nevedia ešte určiť, na ktorých dinosauroch presne to bolo, no kliešťa zaradili k vyhynutému druhu Deinocroton draculi, teda po slovensky niečo ako Drakulov hrozný kliešť.

V jantári zvečnená dvojica dinosaurieho pera a kliešťa nie je jediným dôkazom, že parazity žili už pred desiatkami miliónov rokov. Nepriamo to vyplýva aj z nálezu ďalších dvoch kliešťov spolu s kúskami ochlpenia z lariev chrobákov, ktoré podľa výskumníkov prežívali práve v hniezdach, kam operené dinosaury kládli vajcia. Podobné larvy prežívajú aj dnes v hniezdach vtákov a cicavcov. Dinosaurie hniezda teda museli byť plné parazitov. Dinosaury ich chtiac-nechtiac vozili na svojom tele a nechali sa nimi vyciciavať. Kliešť pri tom zväčšil svoj objem minimálne osemnásobne – to vieme z toho, že v tom jantári bol okrem nacicaného kliešťa aj malinký hladný kamoš.

Druhohorné kliešte sa príliš nelíšia od tých dnešných. Vedci predpokladajú, že podobné sú aj tým, aké množstvo infekcií dokážu roznášať a aké bakteriálne, vírusové i parazitické choroby spôsobovať. Aj dinosaury teda museli trpieť rôznymi chorobami. Podľa niektorých teórií mohla najslávnejšieho Tyranosaura rexa v Chicagskom múzeu, ktorý dostal meno Sue, zahubiť práve infekcia parazitickým prvokom. Trichomonóza, ktorú spôsobil, mohla zasiahnuť spodnú čelusť a hrdlo, čím v neskoršej fáze znemožnila zvieraťu žrať, a tak zomrelo hladom.

Aj dinosaury teda museli trpieť rôznymi chorobami. Podľa niektorých teórií mohla najslávnejšieho Tyranosaura rexa v Chicagskom múzeu, ktorý dostal meno Sue, zahubiť práve infekcia parazitickým prvokom.

No a všetky tieto zistenia nahrávajú do kariet odvážnej hypotéze, ako vlastne vyhynuli dinosaury. Väčšina expertov sa na základe doterajších zistení zhoduje na tom, že vyhynutie dinosaurov, ako aj mnohých ďalších živočíchov, spôsobil asteroid, ktorý našu planétu zasiahol pred 66 miliónmi rokov. Jedným z rozhodných odporcov mimozemskej príčiny patrí dlhé roky americký paleontológ Robert T. Bakker. Podľa Bakkera majú dinosaurov na svedomí čisto pozemské katastrofy. V dôsledku geologických pochodov sa menili výšky hladín oceánov a vznikali nové pevninské mosty medzi kontinentami, čím sa začali miešať ich fauny, a to na zemi rozpútalo biologické eldorádo.

Podľa Bakkera sa na konci kriedy premiešali dinosaurie a cicavčie fauny vtedajšej východnej Ázie a Severnej Ameriky a práve to so sebou prinieslo vírusy, baktérie a ďalšie patogény. Bezbranné dinosaury teda mohli vyhynúť na nejakú celosvetovú pandémiu, prípadne ich to mohlo tak oslabiť, že prelezení chorobami už nedokázali vzdorovať iným ekologickým katastrofám v podobe vulkánov či ustupujúcich hladín morí.

Pred trinástimi rokmi podobnú hypotézu vyslovil aj profesor zoológie George Poinar z Oregonskej univerzity. Tvrdil, že za vyhynutím dinosaurov je veľký rozvoj hmyzu. Časovo sa totiž explózia hmyzích druhov a vymiznutie dinosaurov prekrýva. Poinar tvrdil, že v tropickom podnebí museli dinosaury sužovať mračná bodavého hmyzu roznášajúce vražedné choroby.

Objav kliešťa s dinosaurím pierkom v jantári nedokazuje síce pravdivosť hypotézy o vyhynutí dinosaurov na nejakú prehistorickú boreliózu, hermobartonelózu či piroplazmózu. Dokazuje však celkom iste, že kliešte sú veľmi úspešnou skupinou, ktorá prežila veľké vymieranie druhov pred 66 miliónmi rokov a pokračovala vo svojej úspešnej evolúcii, aby teraz otravovala život nám.

Hodnotenie článku

inVitro 2/2021

Choroby z kliešťa

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 2/2021 Choroby z kliešťa. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro