Kliešť a zvieratá – čo o tom vieme?

Poznáte to. Psík sedí večer s vami na gauči pred televízorom, hladkáte ho a zrazu v srsti naďabíte na čosi tvrdé, okrúhle, čo trčí z kože… Na kliešťa. Pôjdete pokojne pre pinzetu a po správnosti kliešťa vytiahnete, alebo vás zachváti panika, pretože si predstavíte, že sa domáci miláčik nakazil chorobou, ktorú mu kliešť vpravil do tela svojimi výlučkami? Dôvod na chaos nie je na mieste, aj keď sa odporúča sledovať domáceho miláčika, či sa mu nezhoršuje zdravotný stav alebo nemá nejaké klinické prejavy. Kliešťa stretnete nielen vo voľnej prírode, v lese, ale aj na miestach priamo v meste, kde sa mu darí rozmnožovať, prežiť a striehnuť na svoju „obeť“. Tak sa môže stať, že si aj z obyčajnej prechádzky zvieratko prinesie neželaný darček, ktorý nájdete na jeho tele, prichytený na koži alebo sa už bude kotúľať u vás doma po podlahe alebo koberci. Aby sme to upresnili – pes je najčastejším domácim miláčikom. No v určitom nebezpečí sú aj mačky či iné chované zvieratá, ktoré sa pohybujú v okolí našich príbytkov, na pasienkoch, lúkach a podobne. Pes a mačka sú z hľadiska ochorení najviac postihnutou skupinou. Na druhej strane, hospodárske zvieratá ako kravy, ovce, kozy – teda tie, ktorých produkty ako potraviny využívame – slúžia ako medzihostitelia a prenášači ochorení na ľudí, prípadne aj na psa či mačku.

Úvod

Kliešte sú rozšírené po celom svete. Klimatickými zmenami v posledných rokoch dochádza k ich prenikaniu aj do severných krajín Európy a výskumy poukazujú na vyššie zamorenie populácie kliešťov rôznymi bakériami, vírusmi a parazitami. Kliešte sa tiež rozšírili v častiach SR, ktoré predtým boli bez ich výskytu (napr. Orava).

Kde všade, ako, kedy, aké ochorenia

Kliešte sa zdržiavajú v zeleni približne 0,5 až 1 m nad zemou, v prostredí poskytujúcom dostatočnú vlhkosť potrebnú pre ich prežitie. Ich prirodzeným prostredím sú najmä listnaté a zmiešané lesy a krovinné a bylinné podrasty. Vyskytujú sa aj v mestských parkoch a lesoparkoch. Bažiny a ihličnaté lesy bez tráv a kríkov či orná pôda sú pre kliešťov nevhodným prostredím. Samce aj samice sa živia krvou svojho hostiteľa, ktorého si nájdu pomocou Hallerovho orgánu (chemický receptor nachádzajúci sa na poslednom článku predných nôh). Tento orgán je schopný zachytiť a rozpoznať také látky, ako sú amoniak, oxid uhličitý, kyselina mliečna a kyselina maslová. Tieto látky vylučuje hostiteľ dychom a potom. Kliešte vo vyčkávacej pozícii (stoja na zadných troch pároch nôh a predné vystierajú do priestoru) zachytávajú rôzne vnemy z prostredia a vďaka vibráciám sú schopné spozorovať blížiaceho sa hostiteľa. Následne sa na neho zavesia a potom preliezajú jeho telo, kým nenájdu vhodné miesto na prisatie sa. Sú veľmi vyberavé. Uprednostňujú mierne vlhkú, teplú a dobre prekrvenú jemnú pokožku. U zvierat sa najčastejšie prisávajú na pazuchách a slabinách, v okolí očí, uší, na krku, na koreni chvosta.

Pokiaľ nie sú dlhšie trvajúce mrazy alebo súvislá snehová pokrývka, kliešte sú aktívne počas celého roku. Vrchol sezónnej aktivity kliešťov pociťujeme na jar, no z dôvodu zmeny klímy a tzv. teplých zím nie sú výnimkou ani kliešte prisaté na domácich zvieratách v novembri či v zimných mesiacoch. To predstavuje celoročné riziko prenosu niektorej infekčnej choroby na zviera, či cez zviera nepriamo na človeka.

Patria k nim:

  • babezióza,
  • anaplazmóza, ehrlichióza,
  • lymská borelióza,
  • dirofilarióza,
  • toxoplazmóza,
  • kliešťová encefalitida,
  • q-horúčka,
  • rickettsióza.

Hostitelia kliešťa

Hostiteľom kliešťa sú najmä malé stavovce, cicavce. Okrem toho, že sa živia ich krvou, tak sú pre neho aj zdrojom nákaz. Medzi hlavných hostiteľov kliešťa patria myši, potkany, veverice, ježe, zajace, vtáky ale aj plazy a jašterice. Iným typom sú hostitelia, ktorí im poskytujú krv, ale nie sú schopní prenášať nákazy. K takýmto hostiteľom patria napríklad jelene a srnce, ale aj domáce zvieratá a človek. Avšak, ich infikovaním môžu vyvolať nebezpečné ochorenia.

Ochorenia

Lymská borelióza
Lymská borelióza je infekčné bakteriálne ochorenie. Vyvoláva ho spirochéta Borrelia burgdorferi a je jedno z najčastejších ochorení prenášaných kliešťami. Vyskytuje sa na celom území SR. Existuje komplex viac ako 20 druhov borélií, z ktorých ochorenie spôsobujú len niektoré druhy, napr. B. burgdorferi s.s. spôsobuje artritídu, B. afzelii postihuje kožu, B. bavariensis a B. garinii sú asociované s neuroboreliózou. Po 12 – 48 hodinách od prisatia kliešťa prenikajú spirochéty do krvi príjemcu. Pri borelióze rozlišujeme viaceré štádiá ochorenia. Prvé štádium predstavuje vznik červenej škvrny v okolí miesta, kde bol kliešť prisatý. Toto sa tiež označuje ako erythrema migrans. Ak sa ochorenie zistí v tomto štádiu, je veľmi dobre liečiteľné. Vzhľadom na prítomnosť srsti u zvierat, je toto štádium veľmi ľahko prehliadnuteľné. Neliečená borelióza prechádza do ďalšieho štádia, keď v organizme napáda viacero systémov. Vyvinie sa malátnosť, bolesti a zápaly kĺbov, bolesti svalov, krívanie, postupuje do neurologických porúch až do srdcovo-cievneho zlyhania. Ochorenie však môže prebiehať aj atypicky, keď sú jeho prejavy celkové – podobné chrípke až skryté. Ak sa ochorenie nelieči, je príčinou variabilných ťažkostí a poškodenia rôznych orgánových systémov. Neskorá forma sa môže prejavovať postihnutím nervovej sústavy.

Na boreliózu je najviac vnímavý pes. Klinické príznaky sú totožné ako príznaky u ľudí a žiaľ, môžu končiť smrťou. Mačka na boreliózu síce ochorie, ale ochorenie sa do neurologického štádia nedostane, nie sú známe prípady úmrtia mačky na boreliózu.

Kliešťová encefalitída
Na prenos vírusu kliešťovej encefalitídy z kliešťa na hostiteľa stačí niekoľko sekúnd, keďže vírus je lokalizovaný v slinných žľazách kliešťa. Vírus sa prenáša na hostiteľa aj konzumáciou infikovaného mlieka, resp. mliečnych výrobkov, ktoré pochádzajú zo zvieraťa infikovaného kliešťom (kravské, ovčie, kozie mlieko a výrobky z nich). Aj z tohto dôvodu je dôležitá tepelná úprava pred konzumáciou produktov vyrobených z čerstvého mlieka týchto zvierat. Predchádzaniu infikovania mlieka slúži pasterizácia mlieka.

Inkubačná doba tohto ochorenia je 7 dní a viac. Môže to byť aj jeden mesiac a viac. Kliešťová encefalitída postihuje centrálnu nervovú sústavu. Ochorenie môže mať jednofázový alebo dvojfázový priebeh. Jednofázový priebeh: ťažkosti ako silné bolesti hlavy, horúčka a slabosť, ktoré sa stupňujú. Dvojfázový priebeh ochorenia: v prvej fáze – zvýšená teplota, bolesti hlavy, poruchy spánku, gastrointestinálne ťažkosti (zvracanie a nauzea), bolesti v chrbte, kĺboch alebo v končatinách. V prípade kliešťovej encefalitídy slúžia teda infikované hospodárske zvieratá ako možný zdroj vírusu pre človeka.

Priame ohrozenie človeka kliešťovou encefalitídou od infikovaných zvierat dnes spočíva v konzumácii infikovaného mlieka a mliečnych produktov z neho vyrobených. Mnohí ľudia dnes majú záujem o čerstvo nadojené mlieko. Buď si ho obstarajú u dobrého suseda, a teda zo známeho zdroja, alebo využijú tzv. mliečne automaty. Pomocou nich sa čerstvé mlieko dostane k verejnosti priamo z dvora. V automatoch sa nachádza mlieko nepasterizované. Napriek stálej veterinárnej laboratórnej kontrole mlieka dodávaného do automatov – a to konkrétne na spomínanú kliešťovú encefalitídu – sa odporúča mlieko prevariť a až potom použiť na konzumáciu či na výrobu mliečnych výrobkov doma.

Anaplazmóza/ehrlichióza
Pôvodcom týchto ochorení sú baktérie rodu Anaplasma, druhu Anaplasma phagocytophilumEhrlichia canis. Ochorieť môže pes, ale aj mačka a človek. Kliešť po nacicaní krvi z infikovaného zvieraťa ukladá baktérie v slinných žľazách a prenáša ich následným cicaním do ďalšieho organizmu, kde ich prítomnosť vyvoláva klinické príznaky. U infikovaných zvierat sa ochorenie prejavuje hlavne kombináciou príznakov, a to horúčkou, letargiou, znížením hmotnosti, opuchom končatín, zápalom kĺbov, výtokom z očí. Prejavmi ako bolesť svalov, krívanie či až čiastočná paréza končatín pripomína a je zameniteľná s lymskou boreliózou alebo toxoplazmózou.

Babezióza
Babezióza je krvná parazitóza vyvolaná malými a veľkými babéziami. Napádajú prednostne erytrocyty, nepohrdnú ani bunkami retikuloendoteliálneho systému. Z malých sú to Babesia gibsoni, B. bovis, B. ovis, B. felis, B. equi a iné, z veľkých zasa Babesia canis, B. bigemina atď.

Ich vývin prebieha v uzavretom komplexe: darca (donor) – prenášateľ (vektor) – príjemca (recipient). Kliešť vciciava spolu s krvou parazity prítomné v chorom jedincovi. Parazity prenikajú do črevných buniek kliešťa a rozmnožujú sa tam dovtedy, až kým ich úplne nevyplnia. Uvoľnia sa a preniknú do telovej dutiny, odtiaľ do vaječníkov a vajíčok samičky kliešťa. Tu sa vytvoria guľovité útvary podobné cystám. Ďalší vývin prebieha v nasledujúcej generácii kliešťa. Parazity sa z guľovitých cýst uvoľnia do buniek slinných žliaz. Tam sa ďalej rozmnožujú a prenikajú do slinných kanálikov a slín kliešťa, ktoré pri cicaní vpravia do krvi stavovca a cyklus sa opakuje. Inkubačná doba pri babezióze je 8 – 20 dní. Ku klinickým prejavom patrí horúčka, hnačka, poruchy srdcovej činnosti, krv moči, apatia, poruchy nervového systému, ikterus. Pri kojacích samiciach sa môže objaviť aj agalakcia (vymiznutie produkcie mlieka).

Babezióza je sice zoonóza, ale človeka napáda náhodne. Zo zvieracích babézií je pre ľudí infekčná B. equi, keď nákaza vznikne z kliešťa cicajúceho na infekčnom koňovi a v blízkej dobe hneď na človeku, alebo B. divergens z hovädzieho dobytka. Prenos babézií zo zvierat na človeka je ale veľmi zriedkavý.

Dirofilarióza
Dirofilariózu ako závažné ochorenie kardiovaskulárneho a kožného systému môžeme pozorovať predovšetkým u psov. Nakazené bývajú aj voľne žijúce mäsožravce, zriedkavejšie domáce mačky a niekedy aj človek. Pôvodcom sú najmä dva najznámejšie druhy, a to Dirofilaria immitisDirofilaria repens. V hostiteľovi sa dospelé dirofilárie D. immitis lokalizujú v srdci a pľúcnych artériách, ich vývinové štádiá – mikrofilárie – cirkulujú v krvi. Dospelé D. repens parazitujú v podkožnom spojivovom tkanive a ich mikrofilárie sú v koži. Dôležitú úlohu v prenose mikrofilárií – po najčastejších vektoroch komároch – zohrávajú cicajúce kliešte. Pri prichytení kliešťa na ďalšieho jedinca vpravia tieto mikrofilárie do jeho krvi, larvy putujú do spojivových tkanív, kde sa ďalej vyvíjajú. Následne prenikajú do srdca (D. immitis) alebo do podkožia (D. repens). Klinické príznaky sprevádzajúce dirofilariózu sú endokarditída, endoarteritída pľúcnych ciev. V pľúcach sa zvyšuje tlak, pravá srdcová komora sa zväčšuje, vznikajú opuchy a ascites. To sa prejaví srdcovou nedostatočnosťou, stratou kondície, chronickým výtokom z nosa, anémiou, chradnutím, stratou osrstenia. Sliznice bývajú v pokročilejších štádiách bledé a suché. Pri masívnej invázii dirofiláriami môže dôjsť k obturácii (upchatiu) komory srdca, k obturácii pľúcnych ciev, prípadne aj iných životne dôležitých ciev.

Q-horúčka
Pôvodcom ochorenia je baktéria Coxiella burnetii odolná voči suchu a vďaka tomu prežije dlho v prachu a v srsti zvierat. Z domácich zvierat je na ochorenie vnímavý hovädzí dobytok, ovce, kozy, kone, ale zdrojom infekcie môžu byť aj kliešte, mačky a psy. Inkubačná doba ochorenia je 14 – 21 dní. Ochorenie môže prebiehať v akútnej alebo chronickej forme. Akútna Q-horúčka prebieha asymptomaticky v 50 % prípadov. U symptomatických zvierat sú klinické prejavy zvyčajne všeobecné a nedostatočne špecifické. Q-horúčka sa môže prejaviť ako horúčkovité, chrípke podobné ochorenie (v 90 %), ako atypická pneumónia (25 %) alebo ako hepatitída (45 %). Chrípke podobný akútny syndróm trvá 1 – 3 týždne a je charakterizovaný náhlym začiatkom, vysokou horúčkou, nauzeou a zvracaním, únavou, bolesťami svalov. Môže sa prejaviť kašľom, bolesťou brucha, anorexiou, hnačkou, dezorientáciou a konjunktivitídou. Ochorenie je sprevádzané aj stratou telesnej hmotnosti. Hoci symptómy odznejú približne za 10 dní, pocit celkovej telesnej slabosti môže pretrvávať mesiace. Zriedkavé komplikácie sú myokarditída, perikarditída a meningoencefalitída, zviera môže byť apatické, ťažko dýcha, objaviť sa môžu aj niektoré nervové príznaky. Chronická Q-horúčka je vážnym a často fatálnym ochorením s úmrtnosťou 65 %. Môže sa manifestovať mesiace až roky po akútnej infekcii. Chronická fáza je najčastejšie sprevádzaná endokarditídou, chronickými pľúcnymi infekciami a perikarditídou. Q-horúčka môže predstavovať vážny zdravotný problém, ak nie je včas alebo správne diagnostikovaná. K stanoveniu správnej diagnózy môže napomôcť anamnéza. Klinické príznaky Q-horúčky sú nešpecifické, na potvrdenie diagnózy je nutný laboratórny dôkaz infekcie.

Rickettsióza
Ochorenie u zvierat a aj ľudí môže vyvolať viac ako 20 druhov rodu Rickettsia. Tieto baktérie sú prenášané výlučkami slinných žliaz kliešťov. Prenos tohoto ochorenia je teda možný všade tam, kde sa vyskytujú kliešte. Medzi najčastejšie baktérie rodu Rickettsia u zvierat patria Rickettsia conorii Rickettsia rickettsii. U zvierat vyvolávajú horúčky, zväčšenie lymfatických uzlín, dýchacie ťažkosti, bolesti svalov, brucha, kvôli bolestiam sa zviera ťažšie až neochotne pohybuje, môže sa pridružiť zvracanie. Zlyhanie obličiek sa prejavuje u zvieraťa apatiou, veľa pije, veľa močí, močenie je obtiažne až bolestivé, prichádza strata chuti do žrania, s tým spojená strata hmotnosti, oslabenie organizmu, letargia, únava, zhoršený stav srsti a kardiologické problémy.

Toxoplazmóza
Toxoplazmóza – zoonóza charakterizovaná poruchami nervového systému, zraku, lymfatickej a endokrinnej sústavy, potratom alebo pôrodom mŕtvych, resp. pôrodom živých, ale málo životaschopných mláďat. Pôvodcom je parazit Toxoplasma gondii. Medzihostiteľom – teda medzičlánkom jej vývinu – sú všetky stavovce (vrátane človeka). Virulentné kmene T. gondii sa dlho udržiavajú aj v kliešťoch (hlavne rod Dermacentor), určitý čas vedia prežiť aj v iných bezstavovcoch (slimáky, dážďovky). Nie sú však pravými vektormi. Konečným hostiteľom je vždy mačka alebo mačkovité mäsožravce. Kliešť teda zohráva úlohu prenosu virulentných kmeňov do medzihostiteľov alebo do mačiek (kde vývin prebieha bez striedania hostiteľov). Transplacentárny prenos T. gondii na plod dochádza okrem človeka aj u hospodárskych zvierat, konkrétne u oviec a kôz. Veľmi vzácny je prenos parazita nepasterizovaným kozím a ovčím mliekom. Príznaky ako vysoké teploty (do 42 °C), zrýchlený pulz a dych, tremor svalstva, bolesť svalov (sťažený, opatrný pohyb až neochota k pohybu), zväčšenie lymfatických uzlín, apatia, nechutenstvo môžu poukázať na prebiehajúcu/akútnu toxoplazmózu. Taktiež sa môže objaviť zápal spojovky, výtok z nosa či slzenie. Inkubačná doba je 2 – 10 dní. U hospodárskych zvierat ako ovce, kozy, či ošípané, ale aj u mäsožravcov sa vyskytuje hnačka, krvavý moč, vracanie. Príznaky sa môžu vystupňovať až do parézy či paralýzy končatín. U gravidných samíc zvierat nakazených až počas gravidity sa toxoplazmóza podpisuje na potratoch, a to v prvej tretine gravidity. Pri starších zvieratách sú typickejšie nervové príznaky, pri mladých zvieratách poruchy pohybu.

Laboratórna diagnostika

Všetky tieto ochorenia sa dajú diagnostikovať. V Unilabs Slovensko neposkytujeme vyšetrenia na Q-horúčku. Existujú priame dôkazy pôvodcu (prítomnosť babézií, dirofilárií, anaplaziem, ehrlichií v krvi, prítomnosť vírusu kliešťovej encefalitídy v kliešťovi) alebo nepriame dôkazy, a to stanovenie titra protilátok proti danému patogénu (sérologická diagnostika).

Sérologická diagnostika zahŕňa metodiky: imunofluorescenčné testy a ELISA metódy, kde stanovujeme titer protilátok proti pôvodcovi ochorenia. Interpretácia výsledkov zahŕňa výšku titra, ktorý poukazuje buď na prebiehajúce ochorenie (IgM protilátky), alebo na chronické ochorenie, resp. stret zvieraťa s antigénom v dlhšom časovom období (IgG protilátky). Tak sa vyšetrujú lymská borelióza, toxoplazmóza, rickettsióza, ale aj babezióza, anaplazmóza, ehrlichióza. Pre priamy dôkaz pôvodcov v krvi sa vyšetruje krv s antikoagulantom (EDTA, heparín, citrát). Pre priamy dôkaz vírusu kliešťovej encefalitídy a pôvodcu lymskej boreliózy sa za špecifických podmienok zasiela kliešť. Pri diagnostike sa využíva metóda RealTime PCR. Sérologické metódy vyžadujú vzorky krvi, z ktorej sa po centrifugácii získava sérum (ako na klasické biochemické vyšetrenia). Výsledky sú k dispozícii spravidla do 24 – 72 hodín.

Čo môže urobiť majiteľ zvieraťa?

Pri podozrení na niektoré vyššie uvedené ochorenie s anamnézou kliešťa vyhľadajte veterinárnu pomoc. Veterinárny lekár zvieratko vyšetrí, v prípade potreby odoberie vzorky biologického materiálu a zašle na vyšetrenie. Výsledky následne vyhodnotí, a tak potvrdí alebo vyvráti diagnózu. Ak treba, nasadí správnu liečbu.

Prvým krokom pri zistení prítomnosti kliešťa v srsti zvieracieho miláčika je jeho bezpečné odstránenie. Treba to urobiť čo najskôr. Doba prisatia priamo súvisí s dobou, keď sa parazit, baktéria alebo vírus mohli výlučkami kliešťa dostať do tela psa, mačky či iného zvieraťa. Tieto patogény sa nedostávajú do hostiteľa okamžite. Trvá 8 – 24 hodín (a samozrejme viac) od prisatia po vpravenie choroboplodných zárodkov do krvi hostiteľa. Pri nesprávnom spôsobe odstraňovania sa môže jeho telo poškodiť, stlačiť a obsah jeho tráviaceho ústrojenstva sa vytlačí priamo do rany. To zvyšuje riziko prenosu nákazy. Odstránenie je najjednoduchšie v krátkej dobe po jeho prisatí alebo v dobe pred jeho samovoľným uvoľnením, keď je už dostatočne nasatý krvou. Ak s tým nemáte skúsenosti, požiadajte o pomoc vášho veterinára.

Formy prevencie

Najúčinnejšou činnosťou v boji proti kliešťom je prevencia. U zvierat to znamená použitie antiparazitárnych obojkov, kvapiek, olejov, tabletiek, sprejov, repelentov. Po prechádzke alebo po návrate z prírody z oblasti s vysokým výskytom kliešťov je vhodné aj napriek použitému antiparazitárnemu prípravku zviera prehliadnuť. V tomto prípade sa kliešť do zvieraťa „nezahryzne“ alebo ak sa aj zavŕta, veľmi rýchlo z tela odpadne (pôsobí účinná látka antiparazitika). Vtedy sa kliešť pohybuje po srsti zvieraťa a aj naďalej predstavuje riziko – tentoraz aj pre nás, ľudí. To, ktorý prípravok je vhodný práve pre vášho miláčika, riešte so svojím veterinárnym lekárom. Nie každý pes znáša obojok, niektorý je alergický na olejové kvapky, iný má žalúdočno-črevné problémy po podaní tabliet. Pozor, prípravky určené pre psa neaplikujeme na mačku! Veľakrát dochádza po podaní prípravku pre psov (kvapky, tablety) k intoxikácii mačiek. Vždy používajte prípravky vyslovene určené pre daný zvierací druh. V prípade potreby sa poraďte so svojím veterinárom. Určite by ste neradi videli, ako sa vaša mačka trápi a bojuje o život, a to vašou zásluhou a úplne zbytočne… Je samozrejme vhodné chrániť aj samotného človeka. Použitím repelentných prípravkov, použitím vhodného oblečenia pri prechádzkach v prírode. Po návrate domov sa odporúča skontrolovať oblečenie, prípadne celé telo, či nejaký kliešť nezablúdil aj na nás.

Ďalšou možnosťou je vakcinácia. Žiaľ, neexistuje vakcína proti všetkým spomenutým ochoreniam. Na trhu je pre zvieratá len vakcína proti borelióze, ktorá tlmí priebeh lymskej boreliózy, ak sa už ňou zviera nakazilo. Všetko teda zachraňuje jedine spomínaná prevencia proti kliešťom.

Záver

Dodržiavaním istých pravidiel a svojou obozretnosťou a všímavosťou vieme našich miláčikov ochrániť pred nepríjemnými ochoreniami prenášanými kliešťami. Napriek nepriaznivej covidovej dobe – tešme sa z prítomností „nemých“ tvárí u nás doma, užívajme si s nimi prechádzky a výlety. Kto máte doma zvieratko, tak viete, že život bez neho si už ťažko viete predstaviť. Starostlivosť o nich nám oplácajú každou minútou, a to svojou nefalšovanou a vernou láskou.


Literatúra

  1. OIE; Manual of Diagnostic Tests and Vaccines for Terrestrial Animals, 8th Ed., Vol. 1-3, OIE 2018, 1833 s., ISBN 978-92-95108-18-9.
  2. Jurášek, V., Dubinský, P. Veterinárna parazitológia, Bratislava, Príroda, 1993, 382 s., ISBN 80-07-00603-6
  3. Svobodová, V., Svoboda, M. Klinická parazitologie psa a kočky, Brno, ČAVLMZ, T.S.Print s.r.o., 1995
Hodnotenie článku

inVitro 2/2021

Choroby z kliešťa

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 2/2021 Choroby z kliešťa. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro