Mikroorganizmy a telesná hmotnosť – vplyv črevnej mikrobioty na vývoj obezity

Obezita, kedysi skôr estetický problém, dnes oficiálna diagnóza v medzinárodnej klasifikácii chorôb a zároveň najčastejšie metabolické ochorenie v celosvetovom meradle. Svetová zdravotnícka organizácia ju označila za globálnu epidémiu, ktorá predstavuje jeden z najväčších súčasných zdravotných problémov ľudstva. Podľa jej údajov zomrie vo svete viac ľudí v dôsledku nadváhy a obezity ako na podvýživu. Dnes už vďaka technologickému pokroku a rýchlemu vývoju bioinformatiky vieme, že na povrchu ľudského tela a v ľudskom tele žijú tisíce miliárd mikroorganizmov. Preto nie náhodou vedci po celom svete hľadajú odpoveď na čoraz aktuálnejšiu otázku: Ako mikroorganizmy ovplyvňujú našu telesnú hmotnosť?

Úvod

Keď Anton van Leeuwenhoek, holandský obchodník a vedec, otec mikrobiológie a vynálezca mikroskopu, v roku 1675 prvýkrát pozoroval mikróby zo svojho zubného plaku, ešte istotne netušil, že ľudské telo je osídlené desiatkami biliónov mikroorganizmov (rádovo 1013) a ich počet dokonca o niečo prevyšuje počet somatických (telu vlastných) buniek. Donedávna bolo všeobecne uznávaným faktom, že ich je až 10-krát viac, ale aktuálne štúdie poukazujú na približný pomer 1 : 1 (1). Tieto mikroorganizmy majú nezastupiteľnú úlohu pri udržiavaní dobrého zdravia svojho hostiteľa. Predstavujú rozmanitý a komplexný mikrobiálny ekosystém, ktorý súhrnne označujeme pojmom mikrobiota. Kedysi, keď sme boli ešte na začiatku poznávania baktérií, sa vo vedeckej obci zaužíval termín mikroflóra. Dnes už ale vieme, že baktérie nepatria do rastlinnej ríše, ale že ide o „malé živočíchy”, preto názov mikrobiota (z gréčtiny: mikro – malý, bios – život). Tá v sebe zahŕňa najmä baktérie a vírusy, ale svoje zastúpenie v nej majú aj kvasinky, mikroskopické vláknité huby (ľudovo nazývané plesne), protozoá (prvoky) a archeóny (pôvodom veľmi staré mikroorganizmy vyžadujúce extrémne životné podmienky, ako napr. vysokú teplotu či veľmi slané alebo kyslé prostredie) (2). Podľa špecifickej lokalizácie následne rozlišujeme kožnú, ústnu, črevnú mikrobiotu atď.

Význam baktérií pre naše zdravie

Drvivá väčšina baktérií (viac ako 95 %) človeku neškodí, práve naopak, bráni usídleniu patogénov, a tak nás chráni pred infekciami. Mikróby stimulujú náš imunitný systém, čo má obrovský význam nielen počas jeho dozrievania, ale aj v dospelosti. Baktérie v čreve štiepia rozpustnú vlákninu, čím produkujú energiu, ktorá je pre nás inak nedostupná. Nemenej významným prínosom je ich podieľanie sa na produkcii vitamínov (vitamín K, vitamíny skupiny B, napr. tiamín, biotín, folát, kobalamín). Ďalej spracovávajú cudzorodé látky, tzv. xenobiotiká, inaktivujú heterocyklické amíny vytvorené v mäse počas varenia, produkujú zdraviu prospešné mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré ošetrujú črevné klky atď. (3)

Pandémia obezity

Rok 2020 sa niesol v znamení pandémie Covid-19, no vo svete sa dlhodobo vyskytuje aj ďalšia epidémia globálnych rozmerov a tou je pandémia obezity a cukrovky druhého typu. Počet obéznych ľudí sa za posledných päťdesiat rokov celosvetovo takmer strojnásobil. Vo väčšine európskych štátov, našu krajinu nevynímajúc, trpia až dve tretiny dospelých nadváhou alebo obezitou a jej prevalencia (pomer obéznych jedincov voči celkovej populácii) rastie aj u detí a adolescentov (4).

Množstvo výskumov v priebehu posledného desaťročia dospelo k záveru, že črevná mikrobiota hrá dôležitú úlohu v patogenéze obezity a súvisiacich ochorení (5) a považuje sa za endokrinný orgán zapojený do udržiavania energetickej homeostázy (rovnováhy) a imunity hostiteľa (6). V štúdiách transplantácie črevnej mikrobioty vedci demonštrovali prenosnosť fenotypu adipozity (nadmerného ukladania tuku v organizme). Viaceré výskumy naznačili, že črevná mikrobiota môže mať vplyv na obidve strany rovnice energetickej rovnováhy, či už na faktory ovplyvňujúce využitie energie z potravy, alebo na faktory ovplyvňujúce hostiteľské gény regulujúce výdaj a ukladanie energie (7). Inak povedané, ukázalo sa, že črevné baktérie dokážu rôznymi mechanizmami ovplyvňovať telesnú hmotnosť svojho hostiteľa.

V čreve máme nielen baktérie, ale aj vírusy, huby a prvoky

Okrem baktérií žijú v našich črevách aj tisíce druhov vírusov. Označujeme ich pojmom črevný viróm. Tieto vírusy môžu infikovať aj bakteriálne bunky. Vtedy hovoríme o bakteriofágoch. Tie dokážu meniť štruktúru bakteriálnej populácie a ovplyvňovať jej virulenciu (infekčnosť) (8). Pokroky v technológiách sekvenovania (určovanie primárnej štruktúry nukleových kyselín) a výpočtovej biológie nám pomohli identifikovať aj rozmanitosť fungálnej (hubovej) komunity, ktorá sídli v čreve, známej ako črevný mykobióm (z gréčtiny mykos – huba). Jeho úloha v procese udržiavania črevnej homeostázy však zostáva, podobne ako u črevného virómu, ešte stále do veľkej miery neznáma a nedostatočne preskúmaná (9).

Zloženie črevnej mikrobioty

Ľudská črevná mikrobiota obsahuje väčšinou desiatky až stovky druhov baktérií, z ktorých viaceré prispievajú k vývoju obezity. Patria k nim najmä bakteriálne rody z kmeňov Firmicutes, Bacteroidetes, Proteobacteria a Actinobacteria (7). Aj napriek značným rozdielom v ich diverzite a zastúpení sa uvádza, že približne 90 % všetkých bakteriálnych druhov v čreve dospelého človeka spadá do dvoch kmeňov: FirmicutesBacteroidetes. Dominantný kmeň Firmicutes je rôznorodou skupinou pozostávajúcou z gram pozitívnych baktérií patriacich do vyše dvesto rôznych rodov, ako napr. Clostridium, Eubacterium, Lactobacillus, Streptococcus, Veillonella a ďalších. Naopak, druhý najčastejší kmeň Bacteroidetes zahŕňa predovšetkým gram negatívne baktérie rodov Bacteroides a Prevotella. Ďalšími kmeňmi baktérií, ktoré osídľujú náš tráviaci trakt, sú Actinobacteria (bifidobaktérie), Proteobacteria (Escherichia) a nemenej významné Verrucomicrobia (Akkermansia) (10). Práve posledná spomínaná Akkermansia muciniphila bola nedávno identifikovaná ako baktéria, ktorá hrá kľúčovú rolu vo vzájomnom pôsobení medzi črevnou mikrobiotou a jej hostiteľom. Riadi fungovanie črevnej bariéry a ďalšie fyziologické a homeostatické funkcie nielen pri obezite, ale aj pri cukrovke druhého typu, pričom jej početnosť nepriamo koreluje s telesnou hmotnosťou (11).

Vplyv črevnej mikrobioty na náš energetický metabolizmus

Rôzne štúdie hľadali spojitosť medzi obezitou a pomerom bakteriálnych kmeňov Firmicutes/Bacteroidetes. Ich výsledky sa však v značnej miere rozchádzajú a viaceré štúdie medzi nimi nenašli významnú súvislosť (7). Treba ale poznamenať, že väčšina štúdií skúmajúcich vzťahy medzi obezitou a črevnou mikrobiotou používa malé počty vzoriek a na odvodenie črevného mikrobiálneho zloženia využíva celý rad analytických metód. Práve tieto faktory sú pravdepodobne zodpovedné za značnú heterogenitu (rôznorodosť) pozorovanú vo výsledkoch spomínaných výskumov (7). Avšak aj napriek protichodným zisteniam týkajúcich sa pomeru Firmicutes/Bacteroidetes existuje silný dôkaz, že črevný mikrobióm (súbor génov črevnej mikrobioty) má významný vplyv na náš energetický metabolizmus. Ukázalo sa, že nutričné zaťaženie ovplyvňuje celkovú mikrobiálnu komunitu v črevách a že zdravší stravovací režim súvisí s väčšou rozmanitosťou črevnej mikrobioty (12). Ďalší významný poznatok priniesol výskum, pri ktorom vedci transplantovali časť črevnej mikrobioty chudých darcov pacientom s metabolickým syndrómom, čo malo za následok zlepšenú citlivosť príjemcov na inzulín (13). Tento účinok pravdepodobne súvisí so znížením chronického metabolického zápalu nízkeho stupňa, čo následne vedie k väčšej aktivácii inzulínovej signalizačnej kaskády (6).

Črevná mikrobiota a obezita

Črevná mikrobiota môže prispievať k rozvoju obezity predovšetkým ovplyvňovaním príjmu energie z potravy a črevnej absorpcie (vstrebávania) živín (14), ale môže poskytnúť ľudskému hostiteľovi aj redukciu chronického zápalu nízkeho stupňa spojeného s obezitou a metabolickým syndrómom (15). Preto možno črevnú mikrobiotu považovať za nádejný cieľ v komplexnom stravovacom prístupe k prevencii a liečbe obezity vrátane chudnutia a udržiavania telesnej hmotnosti (16). Treba spomenúť, že diéty s vysokým obsahom bielkovín a sacharidov, ktoré sa často úspešne používajú na chudnutie, sa spájajú so znížením počtu zdraviu prospešných baktérií (17). Tiež sa zistilo, že tieto diéty indukujú fermentáciu (kvasenie) proteínov črevnou mikrobiotou s tvorbou metabolických vedľajších produktov, ktoré môžu vyvolať zápal v hrubom čreve (18). Okrem toho, vysoké hladiny proteínovej fermentácie črevnými baktériami sú spojené so zvýšenou genotoxicitou, ktorá môže prispieť k vzniku rakoviny čreva. To naznačuje, že menej toxická črevná mikrobiota je pre pohodu hostiteľa rozhodujúca (19).

Potenciálna liečba obezity pomocou modulácie črevnej mikrobioty

Intervencie týkajúce sa životného štýlu zamerané na zníženie príjmu energie a zvýšenie fyzických aktivít sa často ukazujú ako neúspešné a dlhodobo neudržateľné. Jednoduchá zásada „jesť menej a cvičiť viac” nie vždy stačí k dosiahnutiu želaného úbytku hmotnosti. Navyše, bezpečnosť a účinnosť liekov proti obezite je hlavným problémom jej farmakoterapie, pretože množstvo liekov proti obezite bolo stiahnutých z trhu kvôli psychologickým a fyziologickým vedľajším účinkom vrátane depresie, úzkosti, kardiovaskulárnych ochorení ako infarkt myokardu či cievna mozgová príhoda (7). Preto je čoraz lákavejšia predstava, že by sme dokázali regulovať našu telesnú hmotnosť úpravou črevnej mikrobioty.

Už Hippokrates v piatom storočí p. n. l. hovoril: „Nech je strava tvojou medicínou.” Dnes vieme, že črevná mikrobiota podlieha dynamickým zmenám a môže byť výrazne ovplyvnená stravou, pričom druh konzumovaných potravín významne pôsobí na jej rozmanitosť (7). Je už známe, že konzumácia potravín s dostatočným obsahom vlákniny podporuje pestrosť črevnej mikrobioty a tým prispieva k celkovému zdraviu nášho organizmu (12). Výsledky nedávnej štúdie z roku 2020 dokazujú, že strava bohatá na celozrnné potraviny (napr. pšenica, jačmeň, raž, ovos, hnedá ryža, proso, kukurica, atď.) významne znižuje telesnú hmotnosť (20). Ďalším dôležitým poznatkom je, že kmeň Firmicutes obsahuje veľa druhov baktérii produkujúcich butyrát. Práve zvýšenie syntézy butyrátu a acetátu môže prispievať k energetickému úbytku u obéznych ľudí. Naopak, ukázalo sa, že rody StaphylococcusClostridium sú pozitívne spojené s obezitou (11).

Antibiotiká narúšajú črevnú homeostázu a môžu prispievať k vzniku obezity

Liečba antibiotikami spôsobuje zvýšenie pomeru Firmicutes/Bacteroidetes. Niekoľko prospektívnych kohortových štúdií preukázalo, že expozícia antibiotikám v ranom veku je spojená so zvýšenou detskou obezitou. Na základe údajov získaných z amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) existuje silná korelácia medzi mierou predpisovania antibiotík a mierou obezity. Užívanie antibiotík je tiež spojené s dysbiózou, tzn. narušením rovnováhy črevnej mikrobioty (7).

Možnosti štúdia črevnej mikrobioty

Súčasné možnosti štúdia črevnej mikrobioty ponúkajú širokú paletu rozličných výskumných metód. Kultivácia „in vitro” v tomto prípade nie je zlatým štandardom, keďže väčšina baktérií v čreve vyžaduje anaeróbne prostredie (bez prístupu kyslíka) a ďalšie špeciálne podmienky, ktoré nie je jednoduché vytvoriť. Preto sa do popredia dostávajú molekulárno-biologické metódy (Tabuľka č. 1 približuje rôzne techniky štúdia črevnej mikrobioty). Avšak aj napriek rastúcim možnostiam sekvenovania zostáva obrovské množstvo našich mikroorganizmov a hlavne ich funkcia stále neprebádaná (21).

Črevný mykobióm

Prítomnosť mikroskopických húb v čreve je relatívne zanedbateľná v porovnaní s bakteriálnymi spoločenstvami (huby v ňom predstavujú asi 0,1 % z celkového počtu mikróbov). V črevnom mykobióme dominujú hlavne rody Candida, Saccharomyces, Malassezia a Cladosporium. Predsa sa však množia dôkazy poukazujúce na nepopierateľnú úlohu fungálnych spoločenstiev pri riadení patogenézy rôznych črevných a metabolických chorôb. Okrem toho, niektoré huby majú schopnosť modulovať (pozmeňovať) imunitnú odpoveď hostiteľa. Predpokladá sa, že huby a bakteriálne bunky vzájomne interagujú v črevnom biotope, v tzv. biofilme zmiešaných druhov. Takéto prostredie im môže pomôcť trvalo kolonizovať rôzne povrchy a prežiť v špecifickom mikroprostredí čriev, ústnej dutiny či kože. Okrem toho, tento zmiešaný druh biofilmu môže poskytnúť svojim subpopuláciám dodatočnú ochranu pred antimikrobiálnymi látkami a imunitným systémom hostiteľa. Biofilm poskytuje vzájomné výhody bakteriálnym aj hubovým bunkám. Je zrejmé, že medzi nimi existuje silné spojenie a ukazuje sa, že mikroskopické vláknité huby môžu posilniť faktory virulencie baktérií (9).

Dokážu baktérie ovplyvňovať našu chuť do jedla?

Zaujímavým zistením je, že metabolity pochádzajúce z črevnej mikrobioty dokážu regulovať chuť do jedla. Črevná mikrobiota ovplyvňuje systém látkovej premeny svojho hostiteľa prostredníctvom metabolitov produkovaných počas fermentácie nestráviteľných potravinových látok (napr. vlákniny). Jedným z takýchto metabolitov sú mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA – z ang. Short Chain Fatty Acids), kam patrí butyrát, acetát a propionát. Tieto kyseliny podporujú štíhlosť tým, že bránia hromadeniu tuku v tukovom tkanive, zvyšujú výdaj energie, ako aj produkciu hormónov sýtosti, ktoré pomáhajú pri znižovaní telesnej hmotnosti a zlepšovaní metabolických parametrov (7). Naopak, metabolity niektorých baktérií môžu uľahčiť extrakciu kalórií z potravy, zvýšiť ukladanie tukov v organizme, zhoršovať zápalové procesy v pečeni a poskytovať energiu a živiny pre ich ďalší rast a proliferáciu (množenie) (6).

Patogenéza obezity pri narušení črevnej rovnováhy

Zmeny v mikrobiálnom zložení, ku ktorým dochádza u obéznych jedincov, môžu narušiť integritu črevnej bariéry, čo vedie k patologickej bakteriálnej translokácii a zahájeniu zápalovej odpovede (6). Vzniknutá zvýšená priepustnosť čriev (tzv. syndróm presakujúceho čreva, ang. leaky gut) vedie k tomu, že do krvi prejdú aj také látky, ktoré sa tam za normálnych okolností nedostanú, čo opäť len podporuje chronický metabolický zápal nízkeho stupňa (11). Endotoxín odvodený z črevnej mikrobioty, lipopolysacharid (LPS), ktorý sa nachádza v bunkových stenách gram negatívnych baktérií, napr. z kmeňa Bacteroidetes, stimuluje ukladanie tuku v tukovom tkanive, zvyšuje inzulínovú rezistenciu, ako aj stupeň metabolického zápalu. Krvou sa dostáva do mnohých orgánov, kde posilňuje zápal a urýchľuje degeneráciu a starnutie buniek (7). Zistilo sa, že obézni jedinci majú zvýšené plazmatické hladiny LPS v porovnaní so zdravou populáciou a tie korelujú s vyšším objemom tuku v podbrušku (7). Na druhej strane, okrem syntézy zložiek vitamínu K a vitamínov skupiny B, sú niektoré bakteriálne druhy patriace ku kmeňom Firmicutes a Actinobacteria producentmi konjugovanej kyseliny linolovej, ktorá má podľa niektorých štúdií antiobezitné vlastnosti. Ako príklad možno uviesť zvýšenie energetického výdaja, zníženie adipogenézy a lipogenézy (tvorby tukového tkaniva), ako aj zvýšenie lipolýzy (rozklad tukového tkaniva) a adipocytovej apoptózy (programovaná smrť tukových buniek) (6).

Doplnková liečba obezity pomocou probiotík, prebiotík a synbiotík

Prevalencia obezity vo svete stúpa aj napriek rozsiahlym a viacúrovňovým snahám mnohých štátov o jej zníženie. Zameranie sa na črevný mikrobióm a jeho úlohu v patogenéze obezity môže prispieť k rozvoju adjuvantnej (doplnkovej) liečby tohto metabolického ochorenia a načrtnúť stratégiu efektívneho chudnutia cez ovplyvňovanie črevnej mikrobioty pomocou prebiotík, probiotík a geneticky modifikovaných mikroorganizmov. Zavedenie „prospešných mikróbov“ podávaním spomínaných látok môže navyše priamo meniť črevný mikrobióm u obézneho fenotypu a spôsobiť významné zníženie obezity (6). Viaceré štúdie sa zhodujú v tom, že intervencia s probiotikami, prebiotikami alebo synbiotikami zameraná na nápravu narušenej črevnej mikrobioty pozorovanej pri obezite alebo pri nevyváženej strave môže byť pre zdravie prospešná tým, že uľahčuje chudnutie a udržiavanie nižšej telesnej hmotnosti (22). Naznačujú, že probiotiká môžu podporovať chudnutie pri obezite u ľudí, ako aj u zvierat, ale štúdií o úlohe synbiotík v liečbe obezity je doposiaľ veľmi málo (23).

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo definovala probiotiká ako „živé mikroorganizmy, ktoré pri správnom podaní poskytujú hostiteľovi zdravotný benefit.“ Medzi mechanizmy pôsobenia probiotík patrí modifikácia črevnej mikrobioty, zvýšená adhézia (priľnutie) na povrch črevnej sliznice, posilnenie črevnej epiteliálnej (slizničnej) bariéry, tvorba antimikrobiálnych látok a modulácia imunitného systému. Hypotéza, že probiotiká môžu znižovať obezitu zmenou črevného mikrobiómu, iniciovala štúdie, ktoré skúmali použitie probiotík vrátane rodov Lactobacillus a Bifidobacterium ako liekov proti obezite. Rôzne štúdie preukázali, že viaceré druhy laktobacilov významne znížili množstvo nadbytočnej tukovej hmoty, ako aj biomarkery súvisiace s obezitou nielen vo zvieracích modeloch, ale aj v ľudskej populácii (6).

Termín prebiotikum bol prvýkrát použitý v roku 1990. Diétne prebiotiká sú definované ako „selektívne fermentované zložky, ktoré vedú k špecifickým zmenám v zložení a/alebo k aktivite gastrointestinálnej mikrobioty, a tým prinášajú výhody pre zdravie hostiteľa.“ Prebiotiká sú nestráviteľné oligosacharidy, ktoré podporujú rast prospešných probiotík, ako sú rody Bifidobacterium a Lactobacillus. Zistilo sa, že prebiotiká, napríklad fruktány inulínového typu (inulín + oligofruktóza), zvyšujú množstvo bifidobakterií, čo môže čiastočne vysvetliť zvýšenú sýtosť a zníženú chuť do jedla u jedincov trpiacich obezitou (6).

Syntetická biológia sa v súčasnosti ukazuje ako sľubný nástroj genetickej modifikácie probiotík pri liečbe obezity. Takýmto spôsobom vyvinuté probiotiká dokážu redukovať príjem potravy a znižovať telesnú hmotnosť priamym dodávaním vedľajších produktov spôsobujúcich chudnutie. Viaceré štúdie preukázali využiteľnosť geneticky modifikovaných probiotík pri liečbe obezity podporou zdravého a priaznivého profilu črevnej mikrobioty (6).

Zameranie sa na črevnú mikrobiotu so synbiotikami (probiotické doplnky obsahujúce prebiotické zložky) sa takisto ukazuje ako potenciálne úspešný zásah do komplexného výživového prístupu k znižovaniu obezity. Prebiotikum v synbiotickej zmesi zlepšuje prežitie probiotických baktérií a stimuluje aktivitu endogénnych baktérií hostiteľa (6).

Črevný mikrobióm je ovplyvnený genetikou hostiteľa a mnohými modifikovateľnými faktormi prostredia vrátane spôsobu pôrodu, stravy, návykov životného štýlu a užívania antibiotík (6). Hoci veda zatiaľ nedokáže definovať, ako by mal vyzerať zdravý mikrobióm, narastá zhoda v tom, že strava a užívanie antibiotík ovplyvňujú náš mikrobióm viac ako naše gény (24).

Komplexné problémy spravidla nemávajú jednoduché riešenia. Ani patogenéza a liečba obezity nie je výnimkou. Preto lepšie pochopenie metabolických interakcií medzi črevnou mikrobiotou a jej hostiteľom bude kľúčové pri navrhovaní terapií, ktoré by v budúcnosti mohli uľahčiť chudnutie a zabrániť obezite (6). Môže tak poskytnúť iskierku nádeje v boji proti pandémii tohto chronického metabolického ochorenia, ktoré nezriedka vyžaduje doživotnú liečbu.

Záver

Na záver sa vrátim k úvodu tohto článku. Vedci už dnes vedia, že moduláciou črevnej mikrobioty sa dá ovplyvniť telesná hmotnosť. Avšak cesta k tomu, aby sa tieto poznatky dostali do rutinnej praxe, je ešte stále kľukatá a plná rôznych nástrah a nezodpovedaných otázok. Keď si v roku 1945 sir Alexander Fleming, škótsky biológ a farmakológ, ktorý v roku 1928 náhodou objavil penicilín, preberal Nobelovu cenu za medicínu, povedal: „Človek niekedy nájde to, čo nehľadá.” Pevne verím, že vedci po celom svete sa ani v tejto oblasti nenamáhajú zbytočne a nájdu aj to, čo hľadajú.


Literatúra

  1. Sender R, Fuchs S, Milo R (2016): Revised Estimates for the Number of Human and Bacteria Cells in the Body. PLoS Biol 14(8): e1002533. doi:10.1371/journal.pbio.1002533.
  2. Jing Cong, Xiaochun Zhang (2018): How human microbiome talks to health and disease. European Journal of Clinical Microbiology & Infectious Diseases 37:1595–1601, https://doi.org/10.1007/s10096-018-3263-1.
  3. Davis C. D. (2016). The Gut Microbiome and Its Role in Obesity. Nutrition today, 51(4), 167–174. https://doi.org/10.1097/NT.0000000000000167.
  4. https://ssvpl.sk/kolizia-dvoch-vaznych-pandemii-covid-19-a-obezity-diabe....
  5. Bouter, K.E.; van Raalte, D.H.; Groen, A.K.; Nieuwdorp: Role of the gut microbiome in the pathogenesis of obesity and obesity-related metabolic dysfunction. Gastroenterology 2017, 152, 1671–1678.
  6. Aline Corado Gomes, Christian Hoffmann, and Jo~ao Felipe Mota. The human gut microbiota: Metabolism and perspective in obesity, GUT MICROBES 2018, VOL. 9, NO. 4, 308–325.
  7. Yvonne Yijuan Lim, Yung Seng Lee, Delicia Shu Qin Ooi (2020). Engineering the Gut Microbiome for Treatment of Obesity: A Review of Current Understanding and Progress. In: Biotechnol. J. 2020, 15, 2000013, DOI: 10.1002/biot.202000013.
  8. Kristine M. Wylie, George M. Weinstock and Gregory A. Storch (2012): Emerging view of the human virome, Translational Research, Volume 160, Number 4, doi:10.1016/j.trsl.2012.03.006.
  9. Voon Kin Chin et al. Mycobiome in the Gut: A Multiperspective Review. Hindawi Mediators of Inflammation Volume 2020, Article ID 9560684, 16 pages https://doi.org/10.1155/2020/9560684.
  10. Eckburg, Paul & Bik, Elisabeth & Bernstein, Charles & Purdom, Elizabeth & Dethlefsen, Les & Sargent, Michael & Gill, Steven & Nelson, Karen & Relman, David. (2005). Diversity of the Human Intestinal Microbial Flora. Science (New York, N.Y.). 308. 1635-8. 10.1126/science.1110591.
  11. Clara Belzer, Lucie Geurts, Janneke P. Ouwerkerk, Céline Druart, Laure B. Bindels, Yves Guiot, Muriel Derrien, Giulio G. Muccioli, Nathalie M. Delzenne, Willem M. de Vos and Patrice D. Cani (2013): Cross-talk between Akkermansia muciniphila and intestinal epithelium controls diet-induced obesity Amandine Everarda,1 9066–9071, PNAS, May 28, 2013, vol. 110, no. 22.
  12. Kong LC, Holmes BA, Cotillard A, Habi-Rachedi F, Brazeilles R, Gougis S, Gausseres N, Cani PD, Fellahi S, Bastard JP, Kennedy SP, Dore J, Ehrlich SD, Zucker JD, Rizkalla SW, Clement K: Dietary patterns differently associate with inflammation and gut microbiota in overweight and obese subjects. PLoS One 2014; 9:e109434.
  13. Vrieze A, Van Nood E, Holleman F, Salojärvi J, Kootte RS, Bartelsman JF, Dallinga-Thie GM, Ackermans MT, Serlie MJ, Oozeer R, Derrien M, Druesne A, Van Hylckama Vlieg JE, Bloks VW, Groen AK, Heilig HG, Zoetendal EG, Stroes ES, de Vos WM, Hoekstra JB, Nieuwdorp M: Transfer of intestinal microbiota from lean donors increases insulin sensitivity in individuals with metabolic syndrome. Gastroenterology 2012; 143: 913–916.e917.
  14. Isolauri, E.: Microbiota and Obesity. Nestle Nutr. Inst. Workshop Ser. 2017, 88, 95–105.
  15. Boulange, C.L.; Neves, A.L.; Chilloux, J.; Nicholson, J.K.; Dumas, M.E. Impact of the gut microbiota on inflammation, obesity, and metabolic disease. Genome Med. 2016, 8, 42.
  16. Brahe, L.K.; Astrup, A.; Larsen, L.H. Can We Prevent Obesity-Related Metabolic Diseases by Dietary Modulation of the Gut Microbiota? Adv. Nutr. 2016, 7, 90–101.
  17. Russell, W.R.; Gratz, S.W.; Duncan, S.H.; Holtrop, G.; Ince, J.; Scobbie, L.; Duncan, G.; Johnstone, A.M.; Lobley, G.E.;Wallace, R.J.; et al. High-protein, reduced-carbohydrate weight-loss diets promote metabolite profiles likely to be detrimental to colonic health. Am. J. Clin. Nutr. 2011, 93, 1062–1072.
  18. Yao, C.K.; Muir, J.G.; Gibson, P.R. Review article: Insights into colonic protein fermentation, its modulation and potential health implications. Aliment. Pharmacol. Ther. 2016, 43, 181–196.
  19. Al Hinai, E.A.; Kullamethee, P.; Rowland, I.R.; Swann, J.; Walton, G.E.; Commane, D.M. Modelling the role of microbial p-cresol in colorectal genotoxicity. Gut Microbes 2019, 10, 398–411.
  20. Wu WC, Inui A, Chen CY.: Weight loss induced by whole grain-rich diet is through a gut microbiota-independent mechanism. World J Diabetes 2020; 11(2): 26-32.
  21. Thomas, A.M., Segata, N.: Multiple levels of the unknown in microbiome research. BMC Biol 17, 48 (2019). https://doi.org/10.1186/s12915-019-0667-z.
  22. Martinez, K.B.; Leone, V.; Chang, E.B.: Western diets, gut dysbiosis, and metabolic diseases: Are they linked? Gut Microbes 2017, 8, 130–142.
  23. Dardmeh, F.; Nielsen, H.I.; Alipour, H.; Kjaergaard, B.; Brandsborg, E.; Gazerani, P.: Potential Nociceptive Regulatory Effect of Probiotic Lactobacillus rhamnosus PB01 (DSM 14870) on Mechanical Sensitivity in Diet-Induced Obesity Model. Pain Res. Manag. 2016, 2016, 5080438.
  24. https://www.bbc.com/future/article/20190121-what-we-do-and-dont-know-abo....
Hodnotenie článku

inVitro 1/2021

Zmeny telesnej hmotnosti

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 1/2021 Zmeny telesnej hmotnosti. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro