NÁPOMOCNÍ UNAVENÝM A PRETRÉNOVANÝM ŠPORTOVCOM

Article image

V športe dochádza vplyvom únavy k poklesu športového výkonu, oslabeniu fyzických síl v rámci tréningového procesu a z dlhodobejšieho hľadiska k zníženiu športovej výkonnosti. Je mnoho faktorov vplývajúcich na vznik únavy a vo väčšine prípadov ich nemožno posudzovať izolovane.

Únava je prirodzený fyziologický mechanizmus. Organizmus sa bráni nadmernému fyzickému zaťaženiu a psychickému vypätiu. Únava prináša množstvo akútnych – na výkon negatívne pôsobiacich – zmien. Týkajú sa jednotlivých funkcii organizmu (vyčerpanie svalového glykogénu, narušenie homeostázy vnútorného prostredia, poškodenie svalových buniek, obmedzenie funkcie svalov, metabolické zmeny a iné). Napriek tomu je vznik únavy nevyhnutným predpokladom adaptácie organizmu na telesné zaťaženie. 

Problém únavy sa dá posudzovať z fyziologického, psychologického alebo patologického hľadiska. Môžeme hovoriť aj o lokálnej únave, ktorá zahŕňa určitú skupinu svalov a o únave celkového charakteru, ktorá sa týka celého tela. Rozoznávame periférnu, svalovú a centrálnu únavu. Subjektívne pociťovanie a objektívne diagnostikovanie únavy sú veľmi ťažké a často aj zavádzajúce. Odlišnosti medzi fyziologickými prejavmi a psychickou akceptovateľnosťou únavy sa dajú zmenšiť psychologickou prípravou alebo primeraným povzbudzovaním divákmi.

Centrálna únava

Napriek veľkému počtu prác doposiaľ neexistujú jednoznačné vysvetlenia o pôvode únavy centrálnej nervovej sústavy (Roelands a Meeusen, 2014). Dôkazy pre centrálno-nervový komponent únavy môžu byť badateľné jednak v znížení frekvencie výbojov zväčša v rýchlych svalových vláknach, ako aj v narušení motorického inervačného vzoru (Bigland, 1990). Znižuje sa aktivita alfa motoneurónov, čo sa prejaví znížením frekvencie vzruchov v príslušných motorických jednotkách (Fitts, 1994). Zníženie vzrušivosti svalu má za následok zníženie sily a rýchlosti kontrakcie inervovaného svalu. V praxi to znamená zníženie mechanického výkonu, rýchlosti behu a pokles sily.

Periférna únava

Spôsobuje ju znížená schopnosť vyvinúť silu kvôli nedostatočnému obnovovaniu vysoko energetických fosfátových molekúl (makroergných fosfátov, ATP), ktoré sú potrebné na bezprostredné využitie pri svalovej kontrakcii. Napríklad pri vytrvalostnom zaťažení sa vyčerpanie glykogénu pripisuje nástupu svalovej únavy (Roelands a Meeusen, 2014). Je však viacero problémov spojených s homeostázou a s hromadením produktov metabolizmu, ako sú ióny H+, fosfáty, amoniak, porucha vyplavovania a resorpcie Ca2+ zo a do sarkoplazmatického retikula (Hill et al., 2001), nahromadenie K+ na vonkajšej strane membrány svalovej bunky (Sjogaard et al., 1985) či kontroverzný laktát.

Ďalšou príčinou periférnej únavy môže byť nadmerné vyčerpanie tekutín alebo nadbytočná akumulácia teploty a následný cirkulačný kolaps. Tento druh únavy je charakteristický pri dlhotrvajúcich vytrvalostných zaťaženiach, keď sa straty tekutín priamo úmerne zvyšujú s teplotou prostredia.

Prepätie a syndróm pretrénovania

Z hľadiska pretrvávajúcej únavy sa v športovej príprave stretávame s dvoma stavmi, so syndrómom pretrénovania a so syndrómom prepätia. Medzi týmito, na prvý pohľad podobnými stavmi, neexistuje priama hranica. O to viac je sťažené samotné diagnostikovanie. Vo väčšine prípadov je spúšťačom pretrénovania chyba v tréningu spočívajúca v nadmernom zaťažení a v neprimeranej regenerácii. Nejde o klasické ochorenie. Pravdepodobnosť jeho vzniku zvyšuje negatívna energetická bilancia, prílišné vyčerpávanie glykogénových zásob, obmedzené zásoby železa, zníženie imunity, alergie, ako aj psychické problémy. Niektorí autori uvádzajú ako rizikové aj pobyty vo vyššej nadmorskej výške či v horúcom prostredí (Meeusen et al., 2014).

Prepätie

Je dočasné a vo väčšine prípadov ho sprevádza pokles výkonnosti v trvaní len niekoľkých dní. Vzniká napríklad po pretekoch alebo po intenzívnom zaťažení na sústredení. Jeukendrup et al. (1992) sledovali odozvu organizmu na dvojtýždňové zvýšené tréningové zaťaženie v skupine výkonnostných cyklistov. Okrem nižšej hladiny laktátu v krvi počas stupňovaného testu zaznamenali pokles maximálnej srdcovej frekvencie, VO2max (maximálna spotreba kyslíka) a taktiež maximálneho mechanického výkonu. Na druhej strane, iná štúdia (Rietjens et al., 2005) nepotvrdila vplyv dvojtýždňového zvýšeného tréningového zaťaženia na pokles maximálnej hodnoty srdcovej frekvencie ani laktátu. Zaznamenala však významný pokles v hodnotách hemoglobínu a kortizolu. Rietjens et al. (2005) považujú za najsenzitívnejší parameter diagnostikovania prepätia reakčný čas, ktorý sa vplyvom nadmerného zaťaženia predlžuje. Ďalej uvádzajú, že centrálny vplyv únavy má pri prepätí dominantnejšie postavenie než periférny.

Pretrénovanie

Je dlhodobejší stav, keď športovec nedokáže trénovať v intenzívnych pásmach. Jeho identifikácia je značne obmedzená. Väčšina vedeckých prác sa zameriava len na vplyv prepätia (Kreher a Schwartz, 2012). Je metodicky oveľa jednoduchšie zvýšiť tréningové zaťaženie v priebehu niekoľkých dní až týždňov s použitím väčšej vzorky subjektov. Prepätie sa v športovej príprave vyskytuje v oveľa väčšej miere než pretrénovanie. V súvislosti s pretrénovaním neexistuje dostatočné množstvo relevantných štúdii a viac sa sledovali prípadové štúdie. 

Potenciálne spúšťače syndrómu pretrénovania

  • zvýšený nárast tréningového zaťaženia bez dostatočnej 
  • regenerácie
  • monotónnosť v tréningu
  • vysoký počet súťaží
  • narušovanie spánku
  • negatívna energetická bilancia, nedostatok železa
  • sociálne stresory (rodinné a pracovné vzťahy)
  • predchádzajúce choroby
  • pobyt vo vyššej nadmorskej výške
  • tréning v horúcom prostredí

Rôzne biochemické, hematologické a imunologické parametre (C-reaktívny proteín, kreatínkináza, močovina, pečeňové enzýmy, Na+, K+, kortizol, testosterón, sedimentácia červených krviniek a ďalšie) sa skúmali vo viacerých prácach. Ich protichodné výsledky znemožňujú jednoznačnú interpretáciu súvisiacu s identifikáciou syndrómu pretrénovania (Kreher a Schwartz, 2012), sú však nápomocné pri posudzovaní aktuálneho stavu športovca (Meeusen et al., 2013). Zhoršenie interpretácie a diagnostikovanie syndrómu pretrénovania je sťažené aj vďaka tomu, že hladina niektorých biochemických parametrov sa odlišuje od pokojových hodnôt aj vplyvom bežného tréningového zaťaženia (napríklad kreatínkináza, niektoré pečeňové enzýmy, C-reaktívny proteín). V tomto smere nie je postačujúce sledovať jednorazové hodnoty, ale dynamiku zmien. Pri diagnostike únavy – a zvlášť pretrénovania – športovcov nie je vhodné robiť záver z jedného vyšetrenia. Ako uvádzajú Koch et al. (2014), individuálne rozdiely a variabilita zaťaženia (silový tréning, vytrvalostné zaťaženie a pod.) ovplyvňujú akumuláciu kreatínkinázy odlišným spôsobom. 

Stav pretrénovania sprevádza aj zhoršená nálada, narušenie kvality spánku, zmeny v správaní (Armstron a Van Heest, 2002). Taktiež dochádza k ovplyvneniu riadenia autonómneho nervového systému. Znižuje sa aktivita sympatika a vyplavovanie katecholamínov (Halson a Jeukendrup, 2004).  V stave pretrénovania nie sú účinné ani ergogénne stimulanty (napríklad kofeín).

Konečný prejav syndrómu pretrénovania súvisí nielen so psychologickou, ale aj s fyziologickou stránkou. V takomto prípade sa neodporúča dlhšie vytrvalostné zaťaženie ani v podmienkach nízkej intenzity. 

Literatúra

  1. Armstrong, LE1, VanHeest, JL. 2002. The unknown mechanism of the overtraining syndrome: clues from depression and psychoneuroimmunology. Sports Med. 2002; 32 (3): 185 – 209.
  2. Bigland, R. B. 1990. Nervous system and adaptation. In: Bouchard et al.: (eds)Exercise fitness and health, 1990, s. 377, 384. (abstract, Pubmed).
  3. Fitts, R. H. 1994. Cellular mechanisms of muscle fatigue. Physiological rewiev, 74 (1), 1994, s. 49, 94.
  4. Jeukendrup, A. E., Hesselink, M. K. C., Snyder, A. C., Kuipers, H., Keizer, H. 1992. Physiological changes in male competitive cyclists after two weeks of intensified training. International Journal of Sports Medicine 13, 534, 541.
  5. Halson, S. L., Jeukendrup, A. E. 2004. Does overtraining exist? An analysis of overreaching and overtraining research. Sports Med. 2004; 34 (14): 967 – 81. Review.
  6. Hill, Ch., Thompson, M., Ruel, P., Thom, J., White, M. 2001. Sarcoplasmic reticulum function and muscle contractile character following fatiguing exercise in humans. Journal of Physiology, 531, (3), 2001, s. 871, 878.
  7. Koch, A. J., Pereira, R., Machado, M. 2014. The creatine kinase response to resistance exercise J Musculoskelet Neuronal Interact 2014; 14 (1): 68, 77
  8. Kreher, J. B., Schwartz, J. B. 2012. Overtraining Syndrome A Practical Guide. Sports Health. Mar 2012; 4 (2): 128 – 138.
  9. Meeusen, R., Duclos, M., Foster, et al. 2013. Prevention, diagnosis, and treatment of the overtraining syndrome: joint consensus statement of the European College of Sport Science and the American College of Sports Medicine. Med Sci Sports Exerc. 2013 Jan; 45(1): 186, 205.
  10. Meeusen, R., Pauw, K. D. 2014. Overtraining syndrome. In: Recovery for sports performance. Human Kinetics, Champaign IL, 2014, pp. 9,20.
  11. Rietjens, G. J., Kuipers, H., Adam, J. J., Saris, W. H., van Breda, E., van Hamont, D., Keizer, H. A. 2005. Physiological, biochemical and psychological markers of strenuous training-induced fatigue. Int J Sports Med. 2005 Jan – Feb; 26 (1): 16 – 26.
  12. Roelands, B., Meeusen, R. 2014. Nutritional effects on central fatigue. In: Sports Nutrition. International Olympic Comitee. Wiley Blackwell, Library of congress, Oxford, 2014, 206, 213 
  13. Sjogaard, G., Adams, R., Vandewalle, H., Monod, H. 1985. Muscle mass as factor limiting physical work. Journal of applied physiology, 248, 1985, s. 190, 196.
Informačný list
invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 01/2015

Interná medicína

Prečítajte si šieste číslo časopisu inVitro. Nájdete v ňom zaujímavé rozhovory a odborné články z oblasti internej medicíny. Inzulínová rezistencia, anémie, aktuálne trendy v diagnostike sekundárnych…

author

PaedDr. Viktor Bielik, PhD.

Všetky články autora