Objektívne metódy posudzovania telesnej hmotnosti a telesného tuku (z domácností až po vedecké pracoviská)

Obezita je multifaktoriálne chronické ochorenie, ktoré predstavuje komplexný problém. Významne sa podieľa na rozvoji diabetu mellitus, kardiovaskulárnych a nádorových ochorení so závažnými zdravotnými dôsledkami. Obezita nepriaznivo ovplyvňuje aj kvalitu života. Liečba obezity zahŕňa zmenu životného štýlu, diétnu intervenciu, fyzickú aktivitu, medikamentóznu a chirurgickú liečbu. V procese chudnutia je veľmi dôležitá motivácia. Redukcia hmotnosti v relatívne malom rozsahu (5 – 7 %) vedie k zlepšeniu kardiometabolických rizikových faktorov (krvný tlak, triacylglyceroly, LDL-cholesterol, HDL-cholesterol), k zlepšeniu kompenzácie cukrovky a oddialeniu chronických komplikácií.

Úvod

Obezita je nadmerné ukladanie energetických zásob v podobe tuku z rôznych príčin. Dochádza k nej, ak je príjem energie väčší ako výdaj. Príčinou je najčastejšie kombinácia väčšieho energetického príjmu, nedostatku pohybu, dedičných vplyvov, psychických vplyvov a spôsob výživy v detstve – tzv. primárna obezita. Zriedkavo ju spôsobuje iné ochorenie, napr. endokrinologické choroby, psychické ochorenie – napr. depresia, bulímia, vrodené choroby alebo lieky.

Prevalencia nadváhy a obezity celosvetovo stúpa a od roku 1980 sa zdvojnásobila. Takmer jedna tretina svetovej populácie má nadváhu alebo obezitu. Podľa dostupných dát Svetovej zdravotníckej organizácie WHO (vyhodnotených k roku 2016) trpelo nadváhou viac ako 1,9 miliardy dospelých vo veku 18 rokov a viac. Z týchto bolo viac ako 650 miliónov obéznych. V roku 2016 malo nadváhu 39 % dospelých vo veku 18 a viac rokov a 13 % bolo obéznych (Obrázok č. 1). Na Slovensku je uvádzaná prevalencia nadváhy a obezity u dospelých nad 18 rokov 56,2 % (muži 63,6 %, ženy 48,8 %) a prevalencia obezity 22,4 % (muži 22,5 %, ženy 22,3 %). Prevalenciu nadváhy a obezity v rámci krajín Európskej únie uvádzajú Obrázok č. 2 a Tabuľka č. 1.

Obrázok č. 3 porovnáva  prevalenciu obezity v Európskej únii v populácii dospelých nad 18 rokov v rokoch 2010 a 2016. (7)

Etiológia

Základnou príčinou obezity je energetický príjem prevyšujúci výdaj. Následkom je nahromadenie tukového tkaniva, ktoré spočíva vo zväčšení objemu tukových buniek – adipocytov. Pri obezite adipocyty, preplnené tukom, nie sú schopné absorbovať nárazové dávky lipidov v krvi a produkujú látky, ktoré majú významný podiel na vzniku aterosklerózy a cukrovky (diabetes mellitus 2. typu). Na vzniku obezity sa nepochybne podieľajú aj genetické faktory.

Príčiny obezity

  • Nevhodný spôsob stravovania – nevhodné množstvo a zloženie stravy, prebytok sacharidov (cukrov) a tukov, jednoduchý prístup k potrave.
  • Nedostatok pohybovej aktivity – nízka fyzická aktivita, sedavý spôsob života, lenivosť.
  • Metabolické faktory – nízky pokojový výdaj energie, znížená intenzita metabolických pochodov v organizme.
  • Psychické faktory – lenivosť, kompenzácia nudy, stresu a depresie jedením, bulímia.
  • Vplyv prostredia – preberanie stravovacích návykov a životného štýlu.
  • Hormonálne odchýlky a endokrinné ochorenia.
  • Vplyv liekov – priberanie na váhe je nežiadúcim účinkom hlavne hormonálnych prípravkov: inzulín, antikoncepcia, ale aj niektoré psychofarmaká.
  • Nedostatok spánku, chronický stres, zmena črevnej mikroflóry.
  • „Rizikové obdobia“ pre vznik obezity v priebehu života – dospievanie (hlavne u dievčat), tehotenstvo, obdobie po pôrode, dojčenie, menopauza, stop fajčenia, zmena stravovacích zvyklostí, rodinné a pracovné problémy, ukončenie športovej činnosti, dlhodobé ochorenie, úrazy.

Klinický obraz

Rozlišuje sa primárna obezita (95 – 98 % prípadov), ktorej prvotnou príčinou je nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie, spôsobená nadmerným príjmom potravy a sekundárna obezita, ktorá je zapríčinená iným ochorením. Obezita môže byť androidného typu – takzvaný mužský alebo centrálny typ, s rozložením tuku v oblasti trupu a brucha, ktorý sa považuje za zdravotne rizikovejší. Pri tomto type obezity dochádza k zmnoženiu viscerálneho tuku v brušnej dutine, ktorý je vysoko metabolicky aktívny a okrem iného produkuje hormóny a cytokíny, ktoré sprostredkujú ďalší nárast obezity a vznik jej metabolických komplikácií. Druhý typ je gynoidný – takzvaný ženský typ, s hromadením tuku v oblasti bokov, ktorý je menej škodlivý (Obrázok č. 4).

Diagnostika

Na stanovenie množstva telesného tuku sú dve skupiny metód. Prvú skupinu tvoria nepriame metódy s menej presnými údajmi, ale s nižšou náročnosťou pre vyšetrujúceho aj vyšetrovaného.

  • Antropometria stanovuje hmotnosť, výšku, dĺžku, šírku a hrúbku kožných rias.
  • Základom je stanovenie výšky a telesnej hmotnosti pacienta. Z nich sa vypočíta index telesnej hmotnosti (body mass index, BMI) podľa vzorca: BMI = hmotnosť/výška² (kg, m). BMI je základný, väčšinou postačujúci ukazovateľ pre nadváhu a obezitu (Tabuľka č. 2). Nevypovedá však o podiele hmotnosti tuku a svalovej hmoty, ani o type obezity.
  • Preto treba zisťovať aj obvod pása (Tabuľka č. 3), prípadne pomer pás/boky a ďalšie parametre, napríklad množstvo podkožného tuku.
  • Vhodným, doma merateľným údajom, je výpočet pomeru obvodu pásu a bokov (WHR) alebo pomer medzi obvodom pásu a telesnou výškou. Obvod bokov meriame vo výške maximálneho vyklenutia stehien v horizontálnej rovine u osoby vzpriamene stojacej s uvoľnenou brušnou stenou na konci výdychu. Normálna hodnota pomeru pás/boky je do 1,0 u mužov a do 0,85 u žien.
  • Pomer pás/výška v našej populácii dobre zodpovedá obvodu pásu. Normálna hodnota je do 0,4-0,5, riziko vzniku komplikácií významne stúpa od hodnoty 0,6 a viac.
  • Vyšetrovanie kožných rias (kaliperom) sa vyšetruje na 4 miestach: riasy nad m. biceps, m. triceps, subskapulárne a suprailicky. Hodnotí sa súčet nameraných hodnôt a ich porovnávanie v čase. K orientačnému vyšetreniu vystačia dve podkožné riasy – subskapulárna a nad m. triceps, ich pomer sa nazýva index centrality.
  • Sagitálny abdominálny rozmer (SAD) sa vyšetruje pomocou pelvimetra. Ide o vzdialenosť medzi prednou brušnou stenou a chrbtom v strednej čiare horizontálne vo výške L4/L5 u vzpriamenej stojacej osoby na konci expíria.
  • Analýza bioelektrickej impedancie (BIA) sa vykonáva metódou založenou na podklade telom prechádzajúceho elektrického prúdu s nízkou intenzitou a vysokou frekvenciou. Čím väčší je podiel tukovej hmoty, tým vyšší je odpor pre elektrický prúd. Na základe týchto odporov vie prístroj percentuálne určiť množstvo tuku, svalov a vody v tele. Ide o veľmi rýchlu, relatívne lacnú a jednoduchú metódu. Elektródy môžu byť umiestnené po dve na zápästí a nad členkovým kĺbom pravostranných končatín. Výhodou tejto metódy je, že nezaťažuje pacienta a nie je časovo náročná. Nevýhodou je závislosť od hydratácie pacienta.

Druhú skupinu tvoria nepriame štandardné metódy poskytujúce presné údaje. Ich technická a finančná náročnosť, ako aj záťaž pacienta sú také vysoké, že sa používajú len v klinických a experimentálnych štúdiách.

  • DEXA Scan (Dual Energy X-Ray Absorptiometry) je ešte presnejšie zariadenie na testovanie ako BIA. Ide o špeciálnu formu „röntgenu” tela, ktorý okrem základných údajov telesnej skladby meria aj hustotu kostí a ďalšie zaujímavé údaje.
  • Podobná je duálna protónová absorpciometria (DPA). Vyšetrovaný je vystavený ožiareniu.
  • Celotelová denzitometria sa vykonáva pomocou podvodného váženia. Závisí však od aktuálnej hydratácie pacienta, ktorá ovplyvňuje denzitu netukového tkaniva.
  • Hydrometria (meranie celkovej telesnej vody) sa vykonáva dilučnou izotopovou metódou. Vyšetrovaný je vystavený rádioaktivite.
  • Meranie celkového telesného draslíka sa vykonáva dilučnou izotopovou metódou, pri ktorej sa stanovuje rádioaktívny izotop 40K v beztukovej telesnej hmote.
  • CT vyšetrenie má vysokú finančnú náročnosť a expozíciu vyšetrovaného žiareniu.
  • MRI je ešte viac finančne náročná metóda.

Diferenciálna diagnostika

Medzi sekundárne príčiny obezity patria:

  • Endokrinopatie: zvýšená sekrécia kortizolu (Cushingov syndróm), znížená funkcia štítnej žľazy (hypotyreóza), deficit rastového hormónu, syndróm polycystických ovárií, hormonálna nerovnováha (klimaktérium), tehotenstvo.
  • Liekmi navodená obezita: kortikoidy, hormonálna antikoncepcia.
  • Obezita pri poškodení centrálneho nervového systému: poškodené centrum regulácie príjmu potravy.
  • Monogénová obezita: spôsobená mutáciou jedného génu.

Záver

Mechanické komplikácie obezity sú spôsobené vysokou hmotnosťou a masou telesného tuku. Patria sem poruchy pohybového aparátu (poškodenie váhonosných kĺbov, chrbtice) s rozvojom artrózy, bolesťami chrbta a s poškodením medzistavcových platničiek, častejšie vznikajú aj úrazy. Masa tuku spôsobuje obmedzenie dýchania (syndróm spánkového apnoe), kožné choroby (intertrigo, mykózy), zhoršené hojenie rán.

Medzi metabolické a z nich vyplývajúce kardiovaskulárne komplikácie obezity patria zvýšená hladina lipidov v krvi s rozvojom aterosklerózy a z nej vyplývajúcich srdcovo-cievnych ochorení – artériová hypertenzia, ischemická choroba srdca, infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda. Pri obezite dochádza k inzulínovej rezistencii, ktorá vedie k rozvoju metabolického syndrómu, súčasťou ktorého je diabetes mellitus 2. typu. Následkom obezity vznikajú endokrinné poruchy, predispozícia k niektorým typom nádorov a ďalšie ochorenia.


Literatúra

  1. Krahulec B., Fábryová Ľ., Holéczy P., Klimeš I. a kol. Klinická obezitológia. Facta Medica, 2013
  2. www.who.int/news
  3. Ec.europa.eu/eurostat/statitics
  4. Fábryová Ľ. Obezita EDUC 2017 Projekt Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti a časopisu Via Practica. Via pract., 2017, 14(6): 279–285
  5. Fábryová Ľ. Komplexný prístup v manažmente pacienta s diabezitou. Forum Diabetologicum, 2018, 7(1): 23-33
  6. Kunešová M. Obezita, etiopatogeneze, diagnostika a léčba. Interní medicína pro praxi, (9), 2004, 435-440
  7. https://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0016/400516/_EuroHealth
Hodnotenie článku

inVitro 1/2021

Zmeny telesnej hmotnosti

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 1/2021 Zmeny telesnej hmotnosti. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro