OTUŽOVANIE NIE JE SÚŤAŽ

Article image

Český film režiséra Bohdana Slámu Bába z ledu je príbehom o šesťdesiatročnej Hane, ktorá sa nadchne pre otužovanie. Čiapky na hlavách, ruky nad hladinou a preteky v ľadovej vode – tak predstavuje ľadové medvede film. Aj otužovanie sa však vyvíja. Nový vietor do ľadových vôd priniesol so svojou metódou Wim Hof a na Slovensko jeho žiak Andrej Maťko.

„Každé ráno, keď mám viac času, robím dýchacie cvičenia, ktoré ukončím kúpaním alebo studenou sprchou. Pre mňa je to najkrajšia časť dňa,“ hovorí Andrej Maťko, inštruktor metódy Wima Hofa. Miluje tiež kombináciu veľkého tepla a veľkej zimy, ako napríklad pri saunovaní. „Šoky vystavujú telo krátkodobému dobrému stresu a tým organizmus posilňujú,” vysvetľuje takmer stále usmiaty muž, ktorý sa otužoval odmalička. „Už ako malý chlapec som chodil s rodičmi do sauny. Vyrastal som v bývalej NDR, kde sme cez leto trávili čas na pobreží Baltského mora. Počas leta malo teplotu od 12 do 18 stupňov. Tam sme sa ako malé deti špliechali celý deň, kým sme neboli modrí a netriasli sme sa od zimy. Až vtedy nás rodičia brali z vody von.”

Predtým, než Andrej spoznal metódu Wima Hofa, jeho otužovanie v studenej vode nemalo ktovieaký systém. „Studené sprchy a sporadické kúpanie v studenej vode jazera, keď sme s chlapcami žúrovali. ‚Ovínená‘ hlava vypla strach a zvládli sme to,” spomína. Dnes vie, že alkohol sa s otužovaním neveľmi kamaráti. „Alkohol rozširuje cievy v končatinách, čím dosiahneme opačný efekt ako pri pravidelnom otužovaní a organizmus sa rýchlejšie podchladí. V kombinácii s vyplavenými endorfínmi v mozgu síce spôsobuje príjemný pocit eufórie, ale zvádza k preceňovaniu sa, čo môže mať tragické následky,” uvádza na svojej stránke najstaršie združenie otužilcov na Slovensku – Ľadové medvede.

Urobiť nemožné možným

Studená voda a chlad sa u väčšiny ľudí nespája s príjemnými pocitmi. „Keď sa v teple pri krbe pozeráte na ľadové medvede v televízii, ako rozbíjajú ľadové kryhy, zdá sa vám to absolútne nelogické a neprekonateľné,” rozpráva Andrej, zatiaľ čo si na brehu petržalského jazera Draždiak vyzlieka ľahké oblečenie. Skôr než vojde do vody teplej desať stupňov, spolu s kamarátom sa pustia do dychových cvičení sprevádzaných pokrikom: Hu, ha! Hu, ha! Neskôr vysvetľuje, že pri takomto dýchaní dostáva otužilec svoje telo do stavu „bojuj, alebo uteč“. „Telo vtedy vypína racionálne myslenie, trávenie, vylučovanie, limbický systém, imunitný systém, emócie. Všetko, čo čo počas tejto krátkej doby nie je potrebné na prežitie, sa vypína.”

Z vlastných skúseností priznáva, že ľudia veľmi nerozumejú, čo má zdravie spoločné s chladom. Veď sa hovorí prechladnúť! „V chlade je minimum baktérií a vírusov. To nie je prostredie, ktoré majú radi. Naopak, človek prechladne skôr v uzatvorenej a nevetranej miestnosti. Na žiadnom zo školení, kde som ľudí štyri dni vystavoval chladu, nikto neochorel.” Nie sú však očakávania tých, ktorí sa zaujímajú o otužovanie, prehnané? Nemyslia si, že hneď po tom, čo začnú otužovať, sa ako šibnutím čarovného prútika zbavia všetkých zdravotných problémov?

Otužovanie jednoznačne zlepšuje funkcie imunitného systému. V organizme sa počas neho zvyšuje hladina cytokínov a bielych krviniek. A hoci sa respiračné ochorenia vyskytujú u otužilcov zriedkavejšie, určite sa nedá tvrdiť, že vďaka studeným kúpeľom nikdy neochorieme.

Alkohol rozširuje cievy v končatinách, čím dosiahneme opačný efekt ako pri pravidelnom otužovaní a organizmus sa rýchlejšie podchladí. V kombinácii s vyplavenými endorfínmi v mozgu síce spôsobuje príjemný pocit eufórie, ale zvádza k preceňovaniu sa, čo môže mať tragické následky.

Kurzy ľadového muža pochádzajúceho z Holandska vyhľadávali spočiatku najmä športovci, ktorí sa chceli stať silnejšími a vytrvalejšími. Teraz však do veľkej miery prichádzajú ľudia so zdravotnými, aj psychickými problémami. K Andrejovi sa hlásia vyrysovaní mladí muži, jednoznačne športovci, ale tiež starší záujemcovia, ktorí na tom kondične nie sú až tak dobre. „Myslím, že práve títo ľudia najviac pocítia pozitíva otužovania. Učia sa odolávať, urobiť nemožné možným, možné ľahkým a ľahké elegantným. Schopnosť odolávať, nepoddať sa situácii a popasovať sa s ňou môžu využiť aj v súkromnom živote či v práci.”

Bodka nad i

Pre Homo Sapiens, človeka rozumného, ktorý tu je viac ako tristotisíc rokov, je typický boj o prežitie. Čo však telo nepoužíva, to zakrpatie – či je to mozog, alebo svaly. Aj kosti rednú, ak ich nebudeme zaťažovať. „Ak nemusíme bojovať o prežitie, náš organizmus slabne. Mnohí z nás žijú v neustálom tepelnom komforte začínajúcom nad 20 °C. Keď sa trochu ochladí, hneď sa zabalíme do svetrov alebo otočíme kolieskom na termostate. Prekúrené miestnosti a teplé oblečenie oslabujú našu imunitu. O teplotu nášho tela sa staráme viac ako termoregulačné procesy, ktoré máme v génoch. Nikdy na vlastnej koži nezažijeme teplotné rozdiely jednotlivých ročných období, ako to bolo v prípade našich predkov. Wim Hof pozýva nádejných otužilcov von z komfortnej zóny, to posilní ich organizmus,” vysvetľuje Andrej Maťko.

O Wimovi počul po prvý raz pred piatimi rokmi. Priznáva, že sa celý život cítil vitálny, no po štyridsiatke mu energia začala ubúdať. „Starnutie sa prejavuje postupne ako opotrebovanie pri aute. Odpadne gombík, neskôr začnú vŕzgať dvere. Niekto sa s tým zmieri, ja nie,“ hovorí Andrej, ktorý aj preto začal jesť surovú stravu. „Vitariánstvo ma zbavilo zdravotných problémov, čiastočne mi vrátilo vitalitu, ale niečo tomu chýbalo. Želal som si dať tomu všetkému bodku nad i. Chcel som nájsť niečo jednoduché, šialené a neuveriteľné súčasne. Niečo, kde by som prekonával sám seba. Nemal som však na mysli desať rokov jogy, ani žiadne komplikované duchovné či telesné učenie z východu.” Vtedy sa náhodne stretol s kamarátom, ktorý sa chystal na kurz tohto ľadového muža. Zaujalo ho, čo povedal, ešte v ten večer si na internete o ňom vyhľadal informácie a prihlásil sa na jeho kurz. „Magnetizovalo ma to, tušil som, že to bude presne to, čo mi chýbalo.”

Stretli sa v zime 2016, v poľských Krkonošiach. Bola to prvá skupina, ktorú učil Wim Hof svoje techniky dýchania, otužovania a koncentrácie. Bývali v jeho dome, ktorý si svojpomocne zrekonštruoval. Tridsať mužov, ako v pionierskom tábore. Zdieľali spolu nekomfort a počas týždňa sa z celkom cudzích ľudí stali priatelia. „To je presne to, čo nám chýba – nepohodlie a blízkosť k iným ľuďom. Každý sa izoluje, každý chce byť sám so svojím mobilom, nikto nikoho iného nevidí,” vysvetľuje Andrej, ktorý na tejto metóde oceňuje najmä praktickosť. ,,Videá a filmy sú z informačného hľadiska fajn, ale nedokážu zachytiť atómovú elektráreň, akou je Wim Hof vo svojich rozgajdaných bermudách, starom tričku a nakrivo nasadenej čiapke. Má po šesťdesiatke, ale energie má viac ako stovka vyrysovaných mladíkov vo fitness centre. Keď rozpráva, všetci stíchnu a počúvajú hurikán pozitívnej energie a racionálnych argumentov. Ani jedno zbytočné slovo. Človek ide na otužovanie bez veľkých analýz. Vyskúša – podarí sa, alebo nepodarí. Špekulovanie nikam nevedie. Lepšie raz vyskúšať ako o tom hodiny filozofovať.”

V šortkách na Sněžku

Andrej súhlasí, že myšlienky ľadového muža nie sú revolučné. Hlboké dýchanie a otužovanie za účelom liečby zdravotných problémov využívalo ľudstvo po celé stáročia. Dôkazom sú tibetské metódy dýchania Tummo alebo myšlienky nemeckého kňaza a liečiteľa, jedného z prvých hydroterapeutov Sebastiána Kneippa. Staroveké techniky Holanďan zbavil ezoterických rituálov, zachoval z nich to praktické, vedecky dokázateľné. A vytvoril jednoduchý, ľahko pochopiteľný systém.

V Poľsku si Andrej po prvý raz skúsil aj otužilecký výstup na Sněžku, do výšky 1 600 metrov nad morom. Netušil, že je to jediný vysoký kopec týčiaci sa nad planinou, ktorá dostáva plný náraz studeného vetra zo severozápadu. Bolo hmlisto, snežilo a Sněžku ani nebolo vidno. Okoloidúci ľudia boli zababušení do piatich vrstiev oblečenia a krútili hlavami nad skupinou bláznov – len v turistických topánkach, šortkách a s rukami za chrbtom. ,,Telo sa správa veľmi racionálne a chráni životne dôležitú časť – trup a jeho orgány. V prípade chladu odstrihne končatiny od prístupu tepla. Keď nechceme ruky vystaviť priamemu chladu, dávame si ich za telo – na chrbát, aby sa zohrievali. Alebo si ich dáme do vreciek. Na rukách je totiž najviac receptorov a preto sú veľmi chúlostivé na chlad. Len si vyskúšajte ponoriť ruku do jednostupňovej vody. Bude vás to bolieť viac, ako keby ste sa ponorili celým telom,” približuje Andrej, ktorý dnes organizuje podobné „šortkové“ výstupy v Malých Karpatoch.

Bolo hmlisto, snežilo a Sněžku ani nebolo vidno. Okoloidúci ľudia boli zababušení do piatich vrstiev oblečenia a krútili hlavami nad skupinou bláznov – len v turistických topánkach, šortkách a s rukami za chrbtom.

Aj otužovanie má pravidlá

Pri otužovaní sa nemôže porovnávať päťdesiatročný, chorľavý, chudý človek s mladým, osemnásťročným svalovcom. „Otužovanie nie je súťaž. Keď idem do vody, počúvam svoje telo, ktoré mi hovorí: máš po desiatich sekundách dosť. Ľudia chcú rýchle výsledky. Sú zvyknutí, že drahý liek všetko vyrieši za minútu. Pri otužovaní na to však musíme ísť pomaly.”

Občianske združenie Ľadové medvede uvádza rozdelenie otužilcov na športových a rekreačných. „Pod rekreačným otužovaním rozumieme sprchovanie sa studenou vodou, saunovanie a športovanie vo voľnej prírode po celý rok, aj v zime – napríklad behanie či bicyklovanie v ľahkom úbore. Pod športovým otužovaním rozumieme plávanie v studenej vode pod 10 °C za každého počasia. Nanovšie sa pod týmto pojmom rozumie zimné plávanie, ktoré je registrované medzinárodnou plaveckou federáciou FINA.”

Prístup nasledovateľov Wima Hofa je iný. Začiatočníkom stačí len vojsť a vzápätí vyjsť z vody. Druhá méta je vydržať v studenej vode dvadsať sekúnd, odporúčaná dĺžka pre skúsených otužilcov sú dve minúty. „Nemusíme byť vo vode tak dlho ako ľadové medvede. Takisto nepoužívame topánky, čiapky a ruky nemáme nad vodou. Nesúťažime, robíme to pre posilnenie nášho organizmu,” pripomína zásady Andrej.

Pravidlo, ktoré zvyknú začiatočníci podceňovať, sú dýchacie cvičenia. Sú aj takí, ktorým sa zdajú byť zbytočne dlhé, a tak ich preskočia a idú rovno do vody. Andrej vysvetľuje, že dýchacie cvičenia pred aj po otužovaní telo pripravia. „Keď vyjdem z vody s teplotou tri stupne von, kde je mínus dva, nejdem sa hneď obliecť, nesadnem si do vykúreného auta alebo k ohňu ale nechám telo, aby si samé vytvorilo teplo, aby sa dostalo do rovnováhy. Aj po vyjdení z vody robím dýchacie a pohybové cvičenia, ktoré trvajú pätnásť minút.”

Okamžitá teplá sprcha alebo vírivka po ľadovom kúpeli skutočne nie sú vhodné. Pôsobením náhleho tepla dochádza k roztiahnutiu ciev a rýchlemu poklesu krvného tlaku, čo môže viesť až k strate vedomia. Netreba sa zľaknúť reflexívnej triašky svalov. Je to normálna reakcia, pri ktorej sa telo snaží zahriať. Je dobre známe, že po kúpaní v ľadovej vode mnoho vrstiev oblečenia nepomáha. Ľahké fyzické cvičenie a šálka teplého čaju však dokážu telu zahrievanie značne uľahčiť a spríjemniť. Ak máte radi čaj, siahnite po zázvorom. Tento koreň má totiž termogénne vlastnosti a telo zahrieva, aj keď ho konzumujeme v studených pokrmoch alebo nápojoch. Zázvor navyše vďaka svojim zahrievacím schopnostiam podporuje metabolizmus a prietok krvi.

Vnučka v mrazáku

Pozornosť treba venovať aj strave. Mnohí otužilci sú vegetariáni. Nie je dobrým nápadom dať si pred otužovaním kontinentálne raňajky, ktoré telo trávi dlho, aj tri hodiny. „Potom som prejedený, je mi ťažko, všetka energia sa použije na trávenie potravy. Nemám energiu na to, aby môj organizmus produkoval teplo. Namiesto veľkých raňajok si stačí dať len banán,” radí Andrej.

Zásada, ktorá platí oddávna – otužilec nechodí do vody sám – vám môže zachrániť život. Telo počas otužovania vystavujeme stresu, človek môže dostať kolaps, musí tam byť niekto druhý, kto v prípade potreby zavolá pomoc. Kandidátom na otužovanie sa odporúča absolvovať prehliadku u lekára. Chlad pôsobí na srdce a jeho činnosť a pacientom s ischemickou chorobou srdca môže stiahnutím ciev zhoršiť stav a privodiť infarkt. Opatrnosť je namieste aj pri vysokom krvnom tlaku či akútnych problémoch so žlčníkom. Pacientom s kožnými problémami sa otužovanie neodporúča kvôli silnému prekrveniu kože. Pri pobyte v ľadovej hrozia aj kŕče. Postihujú najmä dolné končatiny, konkrétne trojhlavý lýtkový sval.

Techniku Wima Hofa sa môže naučiť každý: starí aj mladí, silní aj slabí, zdraví aj chorí. Tempom, ktoré im vyhovuje. Ak je človek zdravý, Andrej otužovanie vekovo neohraničuje. „Moja vnučka mala päť rokov, keď som ju prvý raz zobral do svojho mraziarenského boxu. Znie to strašne, ale ona sama tam chcela ísť. S takou tou detskou nevinnosťou si myslela, keď to robí dedo, tak to bude asi dobre aj pre ňu.” A bolo? „Každý, aj malé dieťa, kto vyjde z ľadovej vody, má úsmev na tvári. Aby naša psychika tento krátkodobý stres vydržala, telo vylučuje endorfíny. Tento stav trvá minimálne hodinu po otužovaní,” vysvetľuje Andrej.

Čo za to?

Správne vystavovanie sa chladu spúšťa kaskádu zdravotných výhod vrátane zníženia zápalov, upevnenia imunitného systému, vyváženia hladín hormónov, zlepšenia kvality spánku a produkcie endorfínov, ktoré prirodzene zlepšujú náladu. Zlepší sa fyzická kondícia, zlepší sa činnosť termoregulačného systému, zvýši sa odolnosť voči chladu, obranyschopnosť organizmu. Okrem toho sa v tele otužilcov vytvára hnedý tuk. ,,Hnedý tuk je metabolicky aktívny tuk, ktorý spaľuje kalórie tak, že produkuje telesné teplo. Jeho hnedé zafarbenie majú na svedomí mitochondrie, súčasti buniek. Bábätká sa rodia s hnedým tukom, pretože ešte nemajú dostatočne vyvinuté svalstvo, ktoré by ich ochránilo pred chladom. Pri pravidelnom otužovaní sa začne približne po pol roku tvoriť opäť aj dospelým – najmä v oblasti hrudníka a chrbta,” vysvetľuje Andrej.

Po šiestich rokoch aktívneho otužovania sa Andrejovi skutočne zvýšila vitalita. U všeobecného lekára nebol roky, dokonca ani nevie, kde má zdravotnú kartu. Chodí len k zubárovi. „Otužovanie mi dáva obrovskú energiu. Keď prídem domov unavený z práce, spravím si pár dychov, skočím do vody a som ako znovuzrodený. Efekt je okamžitý,” hovorí Andrej, ktorý si pri svojom dome vybudoval špeciálny ochladzujúci bazén, v ktorom sa môže otužovať po celú zimu. Ani leto ho nezaskočí. „Na leto som si kúpil mraziarenský box, ktorý mám naplnený vodou. Vychladím si ho na nula stupňov a aj cez leto otužujem.” Aj v Thajsku, kde strávil tento rok tri mesiace, sa po práci na stavbe zbavil únavy tak, že si kúpil šesť vriec ľadu a ľahol si do požičaného mraziarenského boxu.”

Cestovateľ, ktorý prešiel všetky kontinenty, má rád tropické krajiny, ale viac mu vyhovuje chladné počasie. „Bol som párkrát v Nórsku, kde má voda pri fjordoch celoročne od šesť do osem stupňov a noci sú veľmi chladné. Mojím snom je ísť na Island a zaplávať si medzi ľadovcami.”

Otužovanie sa stalo módnou záležitosťou, najmä v dobe covidovej, to je fakt. „Keď ste sa v zime vybrali okúpať na Draždiak alebo Zlaté piesky, mysleli ste si, že je leto, boli tam masy ľudí. Je to módna vlna, ale je to dobrá módna vlna, lebo robíme niečo pre svoje zdravie. Čím viac ľudí na ňu naskočí, tým lepšie,” teší sa Andrej Maťko.

Ľadové rekordy

O prvé zimné preplávanie Dunaja sa otužilci pokúsili 15. marca 1998. Zoltán a Jozef Makaiovci štartovali od PKO z bratislavskej strany a dorazili na petržalský breh v mieste Pečenského ramena, kde na nich pri kaviarni Aušpic čakali ich kolegovia – operný spevák Martin Babjak, Pavol Szemzo a Milan Ziman a splavili úsek Dunaja po bývalý lunapark pri starom moste.

Otužilcov
v našich zemepisných šírkach lákajú aj pokusy o zápis do Guinessovej knihy rekordov. Päťdesiatosemročný Čech Petr Kocián vydržal minulý rok v boxe plnom ľadu dve a štvrť hodiny.

Starší rekord Slováka Tibora Birčáka, od ktorého sa však občianskej združenie ľadových medveďov dištancovalo, je z roku 2008. V sude plnom ľadu vydržal na Silvestra 75 minút.

Koncom februára vytvoril (zatiaľ neoficiálny) Guinessov rekord v plávaní pod ľadom český freediver a otužilec, tridsaťdeväťročný David Vencl. Vo veku tridsaťosem rokov zaplával pod ľadom na nádych 80,9 metra. Rekord, ktorým prekonal Wima Hofa (66 m) a jeho nasledovníka, Dána Stiga Severinsena z roku 2013 (76,2 m), sa uskutočnil v zatopenom lome Vápenka v Lahošti u Teplic. Rekord ešte nie je uznaný komisiou, čaká ho schválenie.

Foto: Ivan Majerský, archív A. Maťka

invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 03/2021

Teplota a človek

Teplota a človek je téma, s ktorou sa vám magazín inVitro prihovára svojím tretím vydaním roka 2021. Zmena telesnej teploty býva často jedným z prvých príznakov, že sa s nami niečo…

Objavte ponuku
testov na unilabs.online

Prevencia muž
Objednať

Chcem žiť bez obáv z rizika vzniku rôznych vážnych civilizačných ochorení. Aktívne a naplno.

Objednať
Prevencia žena
Objednať

Nemôžem si dovoliť ochorieť. Svoje zdravie, vitalitu, hmotnosť, hormóny aj kondíciu chcem mať pod kontrolou a užívať si život naplno.

Objednať
Srdce
Objednať

Nebolí až kým nie je neskoro. Ochráňte kľúčový orgán vášho tela a zistite, v akej kondícii máte srdce.

Objednať
Moja imunita
Objednať

Môj ochranný štít. Ako mi funguje? Dokáže ma naozaj účinne chrániť pred vírusmi a baktériami?

Objednať

Jana Klimanová

Všetky články autora