Prospelo by nám, keby sme jedli menej mäsa

Napriek tomu, že výskyt obezity alarmujúco stúpa už dlhé roky, na Slovensku stále neexistuje medicínska špecializácia v odbore obezitológia. Hoci pacienti s obezitou majú komplikovanejší priebeh akéhokoľvek akútneho aj chronického ochorenia a ich rekonvalescencia po akútnych ochoreniach a operačných výkonoch je dlhšia a komplikovanejšia, samotná liečba obezity nie je u nás komplexne hradená zo zdravotného poistenia. O tom, ako Slovensko bojuje s obezitou a aké riziká nám pri nej hrozia, sme sa rozprávali s prezidentkou Slovenskej spoločnoti praktickej obezitológie (SSPO), docentkou Máriou Belovičovou.

Ste prezidentkou SSPO aj členom Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu (SAVP). Pri zakladaní SSPO zrejme nebola situácia s nadváhou a obezitou v populácii taká alarmujúca ako dnes. Mohli by ste porovnať situáciu na Slovensku vtedy a dnes?

Situácia s nadváhou a obezitou je na Slovensku už dlhodobo nevyhovujúca. Podľa údajov z roku 2012 sa v pásme nadhmotnosti (vrátane obezity) nachádzajú približne 2/3 slovenskej dospelej populácie. 7 z 10 slovenských mužov vo veku 18 – 64 rokov a 6 z 10 slovenských žien rovnakého veku má nadhmotnosť alebo obezitu. Štvrtina mužov a štvrtina žien má obezitu, pričom závažný III. stupeň obezity (BMI ≥ 40 kg/m2) má viac ako 1 % slovenskej dospelej populácie s prevahou žien. Tieto údaje pochádzajú z národného skríningu údajov o zdraví a zdravotných rizikách, ktoré nadväzovali na pilotnú štúdiu projektu European Health Examination Survey (EHES). SSPO bola založená v roku 2013 v Bardejove, aby pomáhala pacientom s nadváhou a obezitou v regióne východného Slovenska. Na základe skúseností z ambulancie, ale aj na podklade výskumu, ktorý sme realizovali s mojou doktorandkou, magisterkou Ivanou Klobušovskou-Balážovou, PhD., sme zistili, že na východe Slovenska je nižšie zdravotné uvedomenie ľudí ohľadne zdravého stravovania, ochorení pečene a tak ďalej. Preto má zmysel šíriť osvetu práve v tomto regióne.

Nadváha a obezita sa rozmohli v našej spoločnosti ako mor, ide doslova o pandémiu, ktorá poznamenáva čoraz viac aj mladšiu generáciu, naše deti. Máme na Slovensku presný prehľad o ich výskyte v detskej populácii za rok 2019? Ako sa takéto dáta získavajú, sú spoľahlivé?

Údaje ohľadne nadváhy a obezity sa získavajú z veľkých štúdií, ktoré sa v určitých časových intervaloch realizujú na Slovensku alebo aj v rámci veľkých medzinárodných projektov. Napríklad údaje o situácii v detskej populácii máme vďaka COSI projektu, ktorý organizovala WHO. Prevalencia nadhmotnosti/obezity u chlapcov bola v štúdii 17,1/14,9 % podľa WHO, medzi dievčatami prevalencia dosiahla 15,1/11,1 %. Podľa národnej štúdie boli údaje o prevalencii nadváhy/obezity u chlapcov 9,9/8,8 % a u dievčat 7,5/9,5 %. Chcela by som zdôrazniť, že na základe prác slovenských pediatrov (Vitáriušová, Košťálová, Pribylincová a kol.) sa zistilo, že 32,5 % obéznych detí má už prítomný metabolický syndróm – čiže už u detí sa vyskytujú viaceré kardiovaskulárne rizikové faktory, čo je alarmujúce.

Aké sú hlavné dôvody nárastu nadváhy a obezity u dospelých, ale aj u detí na Slovensku?

Domnievam sa, že príčina spočíva v nepravidelnom stravovaní a v nesprávnom zložení potravy – tak u dospelých, ako aj u detí. Deti konzumujú často sladké a slané jedlá, sladené nápoje, energetické nápoje. To všetko prispieva k postupnému nárastu hmotnosti. Príčina je často aj v rodine – samotní rodičia nemajú niekedy dostatočné informácie o správnom stravovaní a ani dostatok času na to, aby sa sami pravidelne najedli. Väčšina jedla sa skonzumuje po príchode z práce. Ďalším problémom je nedostatočná fyzická aktivita detí a mládeže a trávenie času na sociálnych sieťach, mobiloch a počítačoch.

Na Slovensku sa veľmi často konzumuje mäso a mäsové výrobky. Nemusíme sa stať vegetariánmi, ale určite by nám prospelo, keby sme aspoň dvakrát týždenne vynechali mäsité jedlá a stravovali by sme sa vegánsky. Kedysi sa tak postili naši predkovia – v stredu a v piatok.

Nezriedka práve v období puberty dochádza okrem nevhodného stravovania aj k prejavom mentálnej anorexie či bulímie. Sú už v súčasnosti v školách zavedené fungujúce mechanizmy, ktoré by deti vzdelávali a chránili pred poruchami stravovania, prípadne učili správnym stravovacím a pohybovým návykom? Podniká Vaša spoločnosť v tomto nejaké kroky?

Naša spoločnosť realizuje v Bardejove na stredných školách, ktoré majú záujem, osvetové prednášky o racionálnom stravovaní, obezite, ochoreniach pečene, o nebezpečenstve mládežníckej konzumácie sladených a energetických nápojov. Problematikou mentálnej anorexie alebo bulímie sa na stredných školách nezaoberáme – resp. školy sa na SSPO obracajú s prosbou o spracovanie prednášok na určité témy. Som lekár pre dospelých, takže väčšinou sa s deťmi v praxi priamo nestretávam. Jedine v podobe osvetových prednášok u stredoškolskej mládeže alebo počas vyšetrenia tranzientnou elastografiou. Je to nebolestivé vyšetrenie zamerané na zistenie stupňa poškodenia pečene. Na toto vyšetrenie sú odosielané aj deti.

Vaša spoločnosť pravidelne organizuje kongres zaoberajúci sa aktuálnymi témami v oblasti diagnostiky, liečby a prevencie obezity a metabolického syndrómu. V minulosti ste ho opakovane organizovali aj v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou všeobecného praktického lekárstva – prečo ste sa rozhodli pre tento krok?

So všeobecnými lekármi organizuje naša spoločnosť konferencie už niekoľko rokov: v rokoch 2012, 2013, 2014 a 2017 prebiehali konferencie v Bardejovských Kúpeľoch pod názvom Dni praktickej obezitológie. Potom sme sa rozhodli presunúť miesto konania konferencie na stredné Slovensko do Demänovskej doliny. Tam sa uskutočnili konferencie v roku 2018 a 2020 – upravili sme trochu aj názov na Dni praktickej obezitológie a metabolického syndrómu (DPO a MS). SSPO sa snaží preniesť poznatky o obezite a metabolickom syndróme do praxe. Všeobecní praktickí lekári sú predsa najbližšie k pacientovi, najlepšie poznajú jeho problémy, starosti a ako prví si môžu všimnúť problémy s nárastom hmotnosti a prípadnou obezitou. Podujatia sú interdisciplinárne, účastníci získavajú komplexný pohľad na problematiku obezity.

Aký silný je hlas Vašej odbornej spoločnosti na národnej úrovni? Zúčastňujete sa rokovaní na pôde MZ SR?

Cieľom našej spoločnosti je pomáhať pacientom v našom regióne. Organizujeme pre nich osvetové stretnutia – Svetový deň obezity, Svetový deň hepatitíd, edukačné prednášky pre verejnosť, edukáciu seniorov v domovoch sociálnych služieb ohľadne stravovania, kardiovaskulárnych chorôb, obezity, a podobne. Neašpirujeme na celoslovenskú pôsobnosť. Snažíme sa prinášať osoh ľuďom z východoslovenského regiónu, ktorý nie je „zhýčkaný“ pozornosťou z hľadiska osvety. Snažíme sa vydávať a distribuovať aspoň stručné tlačené materiály pre záujemcov. Na naše osvetové stretnutia prichádzajú ľudia zo široka-ďaleka. Spolupracujeme aj s rôznymi občianskymi združeniami, napríklad s Ligou zdravia, ktorej predsedníčkou je pani Vilma Houbová.

Máme podľa Vás na Slovensku dostatočný počet odborníkov v ambulantnej sfére, ktorí sa venujú metabolickému syndrómu? Čo by sa malo v tejto oblasti zlepšiť?

Na Slovensku neexistuje zatiaľ špecializácia v odbore obezitológia. Obezitou sa môže zaoberať v princípe každý špecialista, ktorý má o tento odbor záujem (internista, gastroenterológ, hepatológ, diabetológ, endokrinológ, kardiológ, a podobne). Napriek veľkému množstvu pacientov, ktorí by našu pomoc potrebovali, nás však nie je veľa. V Českej republike sa dá v prípade záujmu absolvovať školenie prostredníctvom skvelej metodiky STOB (Stop obezite), ktorú založila PhDr. Iva Málková. Na pôde Endokrinologického ústavu v Prahe, vedúca lekárka Centra pre obezitu, pani prof. MUDr. Marie Kunešová, CSc., s pánom doc. MUDr. Vojtěchom Hainerom, CSc., organizujú každoročne už dlhé roky postgraduálne obezitologické školenia, ktoré poskytujú množstvo užitočných informácií pre záujemcov o obezitológiu. Na Slovensku sa usporadúvajú každoročne 2 veľké vzdelávacie podujatia: Kongres Slovenskej obezitologickej asociácie – SOA (Prim. MUDr. Ľubomíra Fábryová, Phd., a kol.) a DPO a MS (Belovičová, MUDr. Peter Makara, MPH, a kol.). Veľmi aktívna pobočka STOBu pôsobí v Bratislave (JUDr. Mgr. Hana Vrabcová) a v Košiciach (MUDr. Ivan Majerčák). Lektori STOBu sú samozrejme aj v iných mestách Slovenska a môžu organizovať kurzy STOBu na podklade kognitívno-behaviorálnej terapie. Samozrejme, každá z vyššie uvedených organizácií: SOA, SSPO, STOB sa spolupodieľa na tvorbe odborných blokov na rôznych odborných podujatiach v rámci Slovenska.

Ak má bežný človek problém schudnúť, napriek vynaloženej snahe, pričom opakovane v jeho pokusoch zlyháva, na koho sa môže obrátiť? Do akej miery je liečba obezity hradená z verejného zdravotného poistenia? Ktoré konkrétne postupy, liečivá či opatrenia vhodné pri liečbe obezity môžu byť uhradené z poistenia?

Pokiaľ má pacient záujem redukovať svoju hmotnosť, potrebuje predovšetkým znížiť kalorický príjem a zvýšiť kalorický výdaj. Liečba redukcie hmotnosti nie je v SR hradená zo zdravotného poistenia. Jedine pokiaľ ide o chirurgickú (bariatrickú) liečbu, ktorá sa uskutočňuje na niekoľkých pracoviskách v rámci Slovenska (podrobnejšie na www.liecbaobezity.sk). Zdravotná poisťovňa tam uhrádza časť nákladov na liečbu. Ohľadne úpravy stravovania by som odporučila slovenský software Planeat (Mgr. Michal Páleník, známy aj z relácie Extrémne premeny). Aj ja používam tento program pri vypracovávaní individualizovaného jedálnička pre pacientov s prihliadnutím na ich pridružené diagnózy a alergie v rámci nutričného poradenstva. Samozrejme, pokiaľ je pacient diabetik, je poučený ohľadne stravovania v diabetologických a endokrinologických ambulanciách. Na Slovensku existujú v rámci kúpeľnej liečby redukčné pobyty. Vytvorila a viedla som v rokoch 2012 – 2017 redukčný pobyt v Bardejovských Kúpeľoch. Bol postavený na kognitívno-behaviorálnej terapii v kombinácii s diétoterapiou, pohybovou aktivitou, edukáciou a psychologickou podporou. Pacienti absolvovali na začiatku a v závere pobytu laboratórne odbery (glykémia, cholesterol, kyselina močová, tzv. pečeňové testy), EKG (elektrokardiogram), USG (ultrasonografiu dutiny brušnej), vyšetrenie tranzientnou elastografiou. V modifikovanej podobe tento druh pobytu existuje doteraz. V rokoch 2012 – 2017 si pacienti hradili pobyty sami. Na základe výsledkov tohto redukčného pobytu (publikované v Cardiology Letters 2017), ktoré dokumentovali štatisticky signifikantné zlepšenie parametrov metabolického syndrómu už pri 14-dňovom redukčnom pobyte, sa uskutočnilo stretnutie na MZ s predstaviteľmi zdravotných poisťovní. Začali prispievať na programy redukcie hmotnosti v kúpeľnom prostredí určitou čiastkou.

Čo by mala vláda na Slovensku zlepšiť v oblasti zdravotnej politiky? Ak by ste mali možnosť urobiť 3 zásadné zmeny v slovenskom zdravotníctve, ktoré by to boli?

No, je ťažké predstaviť sa v tejto úlohe. (úsmev) Ale určite by bolo potrebné zvýšiť počet lôžok v našich nemocniciach, rozšíriť ambulantnú sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby bola skutočne bližšie k pacientom (tak, ako to bolo kedysi) a zaradiť do bodovníka výkonov aj edukáciu pacientov. Tá, žiaľ, nie je uhrádzaná všetkými zdravotnými poisťovňami a pokiaľ je edukácia uhrádzaná, tak len 1× počas celej liečby – určite sa to míňa účinkom.

Ktorá krajina EÚ alebo sveta je pre Vás osobne vzorom v oblasti osvety a prevencie nadváhy a obezity? Prečo práve táto krajina?

Nemôžem povedať, že by priamo nejaká krajina bola pre mňa vzorom v oblasti prevencie a liečby obezity, ale veľmi oceňujem postoj Talianska, Francúzska, Spojeného kráľovstva a Švédska, ktoré považujú obezitu za chronické ochorenie. V praxi to znamená, že obezita má pridelenú samostatnú diagnózu a je možné sa jej venovať v ambulancii. Je to diagnóza evidovaná zdravotnými poisťovňami a je možné ju vykazovať (bodovať) v ambulancii. U nás to zatiaľ neexistuje. Dospelí pacienti s obezitou/metabolickým syndrómom nemajú nárok na úhradu kúpeľnej liečby. U detí je situácia iná – majú nárok na úhradu kúpeľnej liečby do dosiahnutia veku 18 rokov 1× ročne.

Veľmi oceňujem postoj Talianska, Francúzska, Spojeného kráľovstva a Švédska, ktoré považujú obezitu za chronické ochorenie. V praxi to znamená, že obezita má pridelenú samostatnú diagnózu a je možné sa jej venovať v ambulancii.

Akú máte skúsenosť pri práci s dospelými alebo deťmi, ktoré majú nadváhu alebo obezitu? Nasledujú Vaše odporúčania a chcú na sebe pracovať, alebo prevláda skôr negativizmus a nedodržiavanie predpísaného? Čo v takom prípade robíte?

Každý pacient je individuálny – ako som spomínala, pracujem v prevažnej väčšine s dospelými ľuďmi. Časť z nich má silnú motiváciu, najmä pokiaľ sa dostavia zdravotné ťažkosti, resp. ich nadváha obmedzuje v bežnom živote. Niektorí si dajú radi poradiť, iní nie. Každý má slobodnú vôľu. Z pozície lekára môžem len upozorňovať, ale nútiť človeka k tomu, aby bol zdravší, nemôžem. Veľmi vhodným vyšetrením v záujme presvedčenia pacienta, aby urobil v tomto smere niečo pre seba, je už viackrát spomínaná tranzientná elastografia, ktorá v priebehu 5 – 10 minút zistí stupeň poškodenia pečene pacienta napr. aj pri obezite (ide o nealkoholové tukové poškodenie pečene až nealkoholovú steatohepatitídu). Modernejšie modely majú v rámci softwaru zabudované aj percentuálne meranie stukovatenia pečene. Keď pacienti vidia „čierne na bielom“, že ich pečeň je stukovatelá z viac ako 67 %, alebo že majú 2. – 3. stupeň poškodenia pečene (a 4. stupeň už znamená cirhózu pečene), tak sa zvyčajne nad sebou zamyslia. Tento prístroj je vhodný aj ako skríningový nástroj. 28. júla 2020 sme robili edukačné stretnutie pre Bardejovčanov v rámci Svetového dňa hepatitíd, ktoré bolo spojené s rôznymi vyšetreniami (vrátane tranzientnej elastografie). Začali sme o 9.00 hod a pokračovali sme po krátkej pauze na obed až do 17.30 hod. Na vyšetrenie nám prišli pacienti aj z Košíc a dokonca aj z Bratislavy. (úsmev) Teší nás, že Bardejovčania majú veľký záujem o svoje zdravie, že majú aktívny prístup.

Stretávate sa u obéznych pacientov s nejakými novými typmi ochorení alebo netradičným priebehom doteraz známych ochorení, ktoré sa tu ešte pred pár rokmi nevyskytovali?

Asi by som sa vyjadrila inak. Pacienti s obezitou (a najmä vyššieho stupňa) majú komplikovanejší priebeh akéhokoľvek akútneho aj chronického ochorenia. Ich rekonvalescencia po akútnych ochoreniach vrátane operačných výkonov je dlhšia a komplikovanejšia. Preto je u nich nevyhnutne potrebná postupná redukcia hmotnosti.

Je nejaké nové laboratórne vyšetrenie, ktoré by nám pomohlo v boji s nadváhou a obezitou – prípadne aj také, ktoré ešte nie je dostupné na Slovensku?

Nemám momentálne vedomosť o existencii takého laboratórneho vyšetrenia. Ale v princípe asi ani nie je potrebné – rovnica je jednoduchá: znížiť príjem energie a zvýšiť jej výdaj. V rámci prevencie nadváhy a obezity je veľmi dôležitá konzumácia zeleniny v minimálnom objeme 300 – 400 g denne, konzumácia ovocia (menej sladkého), rozdelenie stravovania na 5 – 6 porcií denne. Treba, samozrejme, dať pozor na obsah tukov a jednoduchých cukrov v strave. Okrem toho je dôležité, aby sme jedlo nepovažovali za prostriedok na zvládnutie stresu.

Akú úlohu v rozvoji obezity u človeka zohráva genetika? A akú psychika?

Samozrejme, v rozvoji obezity zohráva úlohu aj genetika. Ale tak, ako je to pri iných ochoreniach, nemusí sa uplatniť jej vplyv, pokiaľ sa človek bude zdravo stravovať. Na Slovensku sa veľmi často konzumuje mäso a mäsové výrobky. Nemusíme sa stať vegetariánmi, ale určite by nám prospelo, keby sme aspoň dvakrát týždenne vynechali mäsité jedlá a stravovali by sme sa vegánsky. Kedysi sa tak postili naši predkovia – v stredu a v piatok. Medzi najčastejšie onkologické ochorenia u nás patrí práve karcinóm hrubého čreva, čo má priamu súvislosť so stravovaním a s našou hmotnosťou. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že príjem potravy upokojuje – jedlo funguje ako anxiolytikum (odstraňuje napätie). U niektorých ľudí sa však postupne vytvára návyk „obaliť si nervy“ sladkosťami alebo nejakou chutnou kalorickou stravou, čo vedie postupne k nárastu hmotnosti.

Ako súčasná pandémia koronavírusu podľa Vás ovplyvní zdravotný stav populácie do budúcnosti (najmä v ohľade fyzickej zdatnosti, budú ľudia v domácom prostredí priberať alebo si navyknú na pravidelné cvičenie aj bez fitnescentier)?

Opäť závisí od toho, ako sa ľudia počas koronavírusu stravujú. Či zajedajú stres z koronavírusu alebo nie. Či sa hýbu alebo nie. Všeobecne je však uzavretie ľudí v uzatvorených priestoroch nepriaznivé pre ich zdravie a imunitu. Nedá sa jednoznačne povedať, či niekto bude cvičiť doma alebo nie – je to individuálne. Každý je sám zodpovedný za svoje zdravie. Pokiaľ by napríklad boli v televízii namiesto reklám na nezdravé jedlá zaradené „reklamy“ na cvičenie s bežnými cvikmi, ktoré by mohli vykonávať aj deti, aj dospelí, aj seniori v trvaní 15 minút niekoľkokrát počas dňa (a takto by to bolo denne), určite by to pozitívne ovplyvnilo zdravotný stav ľudí. Lebo určite nie je športom to, keď pozeráme v televízii športové prenosy a k tomu si dáme misku chipsov, orieškov alebo sladkosti. (smiech) Pokiaľ budeme mať v televízii plno relácií o varení, reklamy na chutné, ale nezdravé jedlá a potraviny, neprispeje to k zlepšeniu zdravotného stavu ľudí.

Čo by ste odporučili ľuďom počas aktuálneho obmedzeného režimu na to, aby zostali fit, najmä, aby neupadli do nezdravého prejedania a nedostatku pohybu?

Treba si predovšetkým zachovať zdravý úsudok ohľadne toho, čo sa deje. Vďaka Bohu, koronavírus má nízke percento úmrtnosti, takže na jednej strane musíme byť ohľaduplní voči iným ľuďom, dodržiavať opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, ale na druhej strane sa treba aspoň pokúsiť žiť tak, ako pred koronavírusom: zdravo sa stravovať, hýbať sa a nestresovať sa. Je to ťažké, ale keď sa nám „narušia nervy“, všetko budeme horšie znášať a v konečnom dôsledku bude trpieť aj naše trávenie, aj naša imunita. Zo srdca všetkým prajem, aby boli zdraví!

Foto: Daniel Jenčo

Hodnotenie článku

inVitro 1/2021

Zmeny telesnej hmotnosti

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 1/2021 Zmeny telesnej hmotnosti. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro