Do Alphy prišla v roku 2007 ako vedúca nového laboratória v Žiari nad Hronom. Zanedlho sa stala aj manažérkou Centrálneho laboratória – JUH v Nových Zámkoch. Ako sama hovorí, v riadení dáva prednosť srdcu a kamarátstvu pred direktívnosťou. A hoci sa jej to veľmi dobre osvedčilo, rada sadne aj za počítač. Možno aj preto dnes vo firme spravuje laboratórny informačný systém Analytix. Mgr. Bibiana Straková.

Pani Straková, čo vo vás prebudilo chuť venovať sa laboratórnej diagnostike?

Pôvodne som chcela ísť na medicínu, ale v treťom alebo štvrtom ročníku na gymnáziu som zmenila názor. Nešla mi fyzika a prestala som si veriť na prijímačky. Potom som objavila biochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.

Mala vtedy biochémia ešte aj klinickú časť?

Áno, práve preto som si ju vybrala, ale v treťom ročníku na výške klinickú biochémiu zrušili, takže sme boli všetci molekulárni biológovia. Ale aj tak som dosiahla svoje, pretože som si robila diplomovku na lekárskej fakulte, takže sa mi podarilo robiť aj kliniku. Veľa spolužiakov dnes robí vo farmaceutických firmách, v chemických laboratóriách, ale ja som túžila po kontakte s medicínou.

Takže ste hneď po škole zamierili do medicínskeho laboratória?

Áno, zamestnala som sa v biochemickom labáku v bývalom Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach. Po roku som však odišla na materskú.

Kedy sa vaše cesty skrížili so spoločnosťou Alpha medical?

Po materskej som išla na konkurz do laboratória v žiarskej nemocnici. Bola som tam celých 9 rokov. Potom som sa dopočula, že Poliklinika ProCare v Žiari otvára nový labák, ktorý má prevziať Alpha medical. Zakrátko ma oslovil bývalý riaditeľ polikliniky s ponukou viesť nové laboratórium. Takúto ponuku som nemohla odmietnuť, a tak som sa v roku 2007 stala vedúcou nového laboratória. Asi prvé 2 mesiace fungovalo pracovisko pod Poliklinikou ProCare, ale ja som už bola zamestnancom Alphy. 

Aké bolo stáť pri zrode úplne nového pracoviska?

Laboratórium predtým patrilo ešte pod Polikliniku Závodu SNP, takže sa všetko prerábalo. Sama som si nakreslila plán, mohla som si vybrať vybavenie. Bolo to vzrušujúce. Môžem bez preháňania povedať, že príchodom do Alphy mi začalo pekné obdobie a trvá doteraz.

Ak sú lekári v malej nemocnici aktívni, chodia na semináre a vzdelávajú sa, môžu mať oveľa väčšie nároky než lekári z veľkých nemocníc.

Ako ste si nové laboratórium „zariadili“ personálne?

Boli tam už 2 laborantky z ProCare a so mnou prišli ďalšie 4 z nemocnice. Viac-menej som si ich vzala so sebou. S tými dievčatami robím doteraz, akurát jedna už odišla do dôchodku.

Prečo sa laboratórium v minulom roku presťahovalo z polikliniky do nemocnice?

Alpha odkúpila laboratórium v žiarskej nemocnici a keďže je neefektívne držať personál aj prístroje na dvoch miestach, ktoré sú od seba vzdialené 3 kilometre, presunuli sme sa do nemocnice, ktorá si vyžaduje prevádzku 24/7. Nemocnica má teda prednosť, ale ProCare je náš VIP klient, zvozy tam chodia 3-4-krát denne, takže ako keby sme tam boli. Ale ľudsky je im za nami stále smutno, mali sme vybudované veľmi dobré vzťahy.

Kedy ste sa stali aj manažérkou Centrálneho laboratória – JUH v Nových Zámkoch?

Jozef Marčišin (prevádzkový riaditeľ Alpha medical, pozn. red.) ma s touto ponukou oslovil v roku 2011. Bola to výzva. Predtým som si hrabala na svojom piesočku v Žiari a zrazu som mala robiť niečo nové. Najprv som dosť zvažovala, ale nakoniec som to vzala. S Jozefom vychádzame veľmi dobre, pozná moju prácu, takže mi dal dôveru a voľné ruky, aby som si v rámci mojich kompetencií regulovala riadenie centrálu, ako sama uznám.

Čo teda znamená riadenie centrálu?

Manažér centrálneho laboratória, to je predovšetkým organizačná funkcia. Napríklad koordinácia satelitných laboratórií. V takom komplexe, akým je Alpha, musia byť jednotne nastavené procesy ako odovzdávanie jednotlivých vzoriek, čo vyšetrovať v satelitoch, čo voziť do centrálu a podobne. Keď sú porady s Jozefom a ďalšími manažérmi centrálnych laboratórií, každý potom za svoj centrál posúva informácie ďalej. Našťastie, mám veľmi schopných šéfov laboratórií, takže do samotnej prevádzky nemusím takmer vôbec zasahovať. Ak je výstup z laboratória OK, dávam im voľnosť. 

Koľko času teda trávite v žiarskom pracovisku a koľko na cestách a v satelitných laboratóriách?

Tým, že už je všetko viac-menej optimalizované a funguje ako má, oveľa viac času trávim v Žiari. Do Nových Zámkov a do satelitov cestujem len keď robím porady, riešim nejaké aktuálne prevádzkové problémy, prípadne preberáme nejaké projekty. Naposledy sme v Nových Zámkoch riešili internú kontrolu a monitoring transportu vzoriek. Zavedenie monitoringu bolo nevyhnutné z dôvodu sprehľadnenia transportu alikvotovaných vzoriek do laboratórií po celom Slovensku. Máme zavedený sofistikovaný systém transportných vreciek, z ktorého vieme presne určiť, kde sa v danej chvíli vzorka nachádza. Vďaka tomu vieme našich klientov informovať, kedy vzorka dorazí do cieľového laboratória, kde má byť realizované vyšetrenie.

Keď porovnáte požiadavky nemocníc v Žiari a v Nových Zámkoch, vidíte nejaké rozdiely? Dá sa povedať, že by mala fakultná nemocnica v Nových Zámkoch vyššie nároky?

Myslím si, že nejde až tak o nemocnice, ale v prvom rade o lekárov, ktorí v nich robia. Ak sú lekári aj v malej nemocnici aktívni, chodia na semináre a vzdelávajú sa, môžu mať oveľa väčšie nároky než lekári z veľkých nemocníc, ktorí prídu na seminár a jedným uchom dnu a druhým von. A potom ide aj o to, koľko tých vyšetrení lekár ordinuje. Takže paleta je skutočne prispôsobená skôr lekárom. Samozrejme, fakultné nemocnice riešia ťažšie prípady a potrebujú špecializované vyšetrenia, ale tie sa robia prakticky v každom laboratóriu Alpha medical. Akurát v rámci fakultnej nemocnice ich je možno viac.

Ste jedným z kľúčových ľudí vo firme pri akvizíciách laboratórií a pri prechode nových pracovísk do siete Alpha medical. Čo všetko tento proces zahŕňa?

V prvom rade sa urobí projektový plán, čo je po toľkých akvizíciách už viac-menej šablóna. Potom je mojou úlohou pripraviť stroje a Analytix, zaškoliť personál a trošku ich upokojiť. (Smiech.)

Upokojiť?

Ľudia sú na začiatku vždy vyplašení. Zrazu príde niekto nový, donesie 10 moderných strojov, nový informačný systém, nový systém práce, je to pre nich priveľa. Prvé školenia sú ťažšie, potom to už ide.

Takže v rámci akvizícií fungujete aj ako firemný psychológ?

Asi áno, hľadajú vo mne útechu. Snažím sa nebyť direktívna, nemám to v povahe, skôr ich upokojujem, že sa to naučia, ono to vždy prejde. 

Okrem toho spravujete katalóg vyšetrení v systéme Analytix. Čo si pod tým máme predstaviť?

Máme jednu databázu, v ktorej sú uložené všetky vyšetrenia, metódy, referenčné hodnoty, komunikačné skratky analyzátorov... Keďže je to systém pre celú sieť, nemôže do toho chodiť 10 ľudí a prischlo to mne. Znie to možno divne, ale baví ma to. Mám prehľad o labákoch, viem, kde sa čo robí. Navyše, keď akvirujeme nové pracovisko, nastavujem jeho smerovanie, čo sa tam bude vyšetrovať, čo sa bude voziť inam a podobne. Je to taký živý systém. Myslím, že som k takejto práci získala vzťah ešte keď som pracovala v rozvodni.

Vy ste pracovali aj v rozvodni?

(Smiech.) Áno, tesne po materskej, kým som išla robiť do nemocnice v Žiari. Bolo to možno trochu od veci, úplne nelábaková práca, ale aspoň som sa naučila robiť s počítačom. Už na škole som síce začínala s programom T602, ale inak som sa počítačom vôbec nevenovala, takže to bola cenná skúsenosť. Popri tom som si mohla trénovať aj organizačné schopnosti, pretože to bol čisto mužský kolektív bez riadenia. Šéf bol síce výborný technik, ale nevedel organizovať.

Je, naopak, niečo, čoho by ste sa radi zbavili?

Možno dokumentačnej časti pri akreditáciách?

Prečo?

Čo sa týka akreditácií, laboratórna časť je fajn, ale tú dodržiavajú všetky naše laboratóriá, aj tie bez akreditácie. Také veci, že výsledok nesmie opustiť labák bez kontroly, to platí všade. Akreditácia však zahŕňa aj množstvo papierovačiek. V tom je to trošku ťažkopádne. Idete v labáku presúvať jednu vec zľava doprava a potrebujete na to 10 papierov.

Myslím, že naša Alpha sa nemá za čo hanbiť. Dostala som sa do viacerých laboratórií v západnej Európe a úroveň je dosť podobná. Robíme na analyzátoroch svetovej kvality a s certifikovanými reagenciami, rovnako ako oni.

V Žiari ste zároveň garantkou pre klinickú biochémiu. Dá sa kvalita biochemickej diagnostiky v rámci Alpha medical a Slovenska porovnať so špičkovou biochémiou vo svete?

Myslím, že naša Alpha sa nemá za čo hanbiť. Dostala som sa do viacerých laboratórií v západnej Európe a úroveň je dosť podobná. Robíme na analyzátoroch svetovej kvality a s certifikovanými reagenciami, rovnako ako oni. Vo viacerých veciach sme dokonca pred nimi, napríklad v konsolidácii a v pracovnej výkonnosti. Priestor na ďalšie napredovanie vidím napríklad v toxikológii – to je moja srdcovka, ale u nás sa zatiaľ nerozvíja. Robili sme prieskum trhu u klientov a počty sú príliš nízke na to, aby sme zainvestovali do nákupu drahších analyzátorov. 

V rámci povinného vzdelávania prechádzajú zamestnanci množstvom postgraduálnych školení, prípadne manažérskych kurzov. Dali vám niečo?

V rámci špecializačného vzdelávania končím tento rok 3-ročné štúdium MPH – Master of public health – na SZU. Čo sa týka manažérskych kurzov, sú dobré, ale nie je to patent na rozum. Človek si z toho musí vybrať, čo je jeho srdcu blízke. Vždy som mala problém delegovať a povedať si svoje. Musela som si zvyknúť na to, že šéf nie je vždy v očiach podriadených dobrý. Myslím, že v tom mi tie kurzy dosť pomohli. Ale darmo mi niekto bude hovoriť, aby som na niekoho nakričala. Nenakričím. Nekričím ani doma na deti.

Takže presadzujete skôr kamarátsky vzťah?

Asi áno. Riadim srdcom a môžem povedať, že sa to dá. Zasa nie som ten typ, ktorý nevie kamarátke otvorene povedať, že urobila niečo zle. Ja veľa rozprávam. Aj chlapci doma mi zvykli vravieť, aby som im radšej dala facku, akoby som mala rozprávať.
(Smiech.)

Mali ste v tejto oblasti nejaký vzor?

Čo sa týka organizovania, tak asi maminu. Mamka ešte za socializmu predávala pre jednu spoločnosť rôzne reklamné predmety. Vedela to vytelefonovať. Ale niečo som zdedila aj po otcovi, ktorý bol chemik. Vzorom riadenia bol však pre mňa asi môj vedúci diplomovky, pán profesor Pecháň. Bol veľmi
uznávaným biochemikom doma aj v zahraničí, ale my študenti sme boli ako jeho kamaráti. Pamätám si, ako sme išli ešte na starý Ústav kardiovaskulárnych chorôb na Palisádach. Práve išla okolo sanitárka s vozíčkom plným bielizne, a tak jej ho pomohol vytlačiť. Bol neskutočne múdry, navyše mal vysoké postavenie a stále bol ľudský a kamarátsky, s každým sa pozdravil...

Vyplatil sa vám takýto kamarátsky prístup aj doma? Predsa len máte dvoch chlapcov...

Ale áno. Ale som si musela zvyknúť na myšlienku, že ich mám nechať tak trochu plávať. Ja som bola vždy usilovná žiačka, samé jednotky, vždy všetko porobené, typická bifľoška. Preto bolo ťažké pochopiť, že moji synovia nie sú jednotkári a majú na háku domáce úlohy. Prvé ročníky som na to mala dosah, ale potom to už bolo kruté. Môj muž ako chlap vravieval, aby som ich nechala, že sa vyvinú. A veľmi sa mi to osvedčilo. Keď boli na gymnáziu, slovenčina išla bokom, ale jedného bavila matika, druhého zasa chémia, takže som videla aspoň nejaký záujem. Teraz sú obaja na výške v Prahe, takže
som rada.

Ide niektorý z vašich vo vašich šľapajach?

Áno, mladší je na toxikológii, na Prírodovedeckej fakulte na Karlovke. Je úžasné, ako mi hocikedy pošle cez Facebook napríklad fotku titrácie, že čo práve robia.

Keby ste mali zhodnotiť Alpha medical ako značku, aké by ste uviedli najdôležitejšie prednosti vo vzťahu ku klientom a k zamestnancom?

Vo vzťahu k zamestnancom sa mi páči, ako spolupracujeme v rámci celého Slovenska. To som predtým nezažila. Aj na firemných športových dňoch vidno, že sme jedna partia. Jasné, nemôže sa spolu kamarátiť 600 ľudí, ale stále tu panuje kolektívny duch. Vo vzťahu ku klientom sme tiež dobrí. Základom je komunikácia, komunikácia, komunikácia. V tom bol minulý rok strašne ťažký.

Prečo?

Keď sme sem prišli z polikliniky, zažili sme trochu šok. Napriek tomu, že tu väčšina personálu z pôvodného labáku zostala, dostali sme nálepku „Alpha“ a automaticky nás – aj našu prácu – vnímali negatívne. Pred nami kúpil nemocnicu Svet zdravia, ktorý urobil nejaké zmeny, potom sme prišli my a s nami ďalšia vlna zmien... Bolo to kruté, ale postupne sme to dali do poriadku a presvedčili ich, že diagnostiku robiť vieme, a to rýchlo a spoľahlivo. Teraz si to už lekári pochvaľujú a čo viem, tak aj v iných regiónoch sa hovorí, že Alpha je fajn.

Máte aj nejakú profesionálnu deformáciu? Vplýva na vás laboratórne pozadie napríklad pri varení a používaní ingrediencií? Nestrašia vás doma výsledky a diagnózy pacientov?

Varím totálne tuctové slovenské jedlá, takže tam asi žiadny vplyv nebude. (Smiech.) Doma to máme najradšej, na špeciality chodíme do reštaurácie. Čo sa týka diagnóz, na to som si zvykla, akurát kamarát sa ma stále pýta, ako môžem prísť domov z labáku a nemať obavy, či som si niečo nedoniesla. (Smiech.)

Vo vzťahu k zamestnancom sa mi páči, ako spolupracujeme v rámci celého Slovenska. To som predtým nezažila.

Kolegyne o vás hovoria, že ste veľmi aktívna a máte vždy kopec energie. Ako si ju dobíjate?

Mám veľa záujmov. Doma mám záhradku so skleníkom, skalku a strašne veľa kvetov. Okrem toho veľa športujem. V zime lyžujem, bežkujem, korčuľujem, v lete bicykel, kolieskové korčule aj plávanie. Mám aj psa – boxera, moje 40-kilové bábätko, s ktorým chodím na pravidelné prechádzky. Najnovšie sa venujem aj zumbe.

Venovali ste sa nejakému športu aj profesionálne?

(Smiech.) To nie. Som športové nemehlo. Netreba sa na mňa pri tom pozerať, ale baví ma to. Len v tridsiatke som sa naučila plávať. Chalani trénovali plávanie a keď som ich 2 hodiny čakala v bazéne, tak som sa naučila. Teraz chodievam plávať ráno o šiestej každý týždeň.

Okrem toho je o vás známe, že rada chodíte aj na koncerty. Čo ste videli naposledy?

Naposledy tuším v Bratislave Briana Maya, gitaristu kapely Queen. Ale kvôli dobrému koncertu ideme s manželom pokojne aj do Londýna, videli sme tam napríklad Davida Gilmoura z Pink Floydu.

Škoda, že Pink Floyd hráva bez Watersa. Podľa mňa je lepší než Gilmour. 

Na Watersa sme boli v Prahe. (Smiech.) Sledujem viacero portálov s lístkami a keď nájdem niečo dobré, tak ideme. Máme už lístky aj na september, takže najbližšie Žbirka a v novembri J. M. Jarré.

Aj na niečo hráte?

Osem rokov som hrala na husle, vychodila som celú ZUŠ-ku. Potom som prestala, lebo môj učiteľ sa vo mne videl. Dokonca chcel, aby som išla na konzervatórium a keď ma niekto do niečoho núti, hneď k tomu získam odpor. Odvtedy som hrala na husle možno dvakrát.

Žiarske laboratórium vraj bude na tohtoročných firemných športových dňoch súťažiť vo varení guľášu. Dohodli ste si už recept?

Sama by som sa nikdy neodhodlala, ja nie som kuchárka. Ale máme nových šoférov, perfektní chalani, a je medzi nimi aj poľovník, ktorý varieva guľáše. To je naša tajná zbraň. Dúfam, že mi dovolia aspoň oškrabať krumple. (Smiech.)