RIZIKOVÉ FAKTORY SRDCOVO-CIEVNYCH OCHORENÍ A PRÍNOS NUTRIČNÝCH DOPLNKOV

Article image

V roku 2004 zomrelo na srdcovo-cievne ochorenia až 54,5 % slovenských pacientov. Tieto ochorenia nevznikajú náhodne bez príčiny, ale spolupôsobením rôznych rizikových faktorov aterosklerózy. Preventívna medicína už dávnejšie zistila, že odstránením rizikových faktorov sa dá určitým ochoreniam predchádzať, alebo ich posunúť do vyššieho veku, preto je pre nás dôležité vedieť tieto rizikové faktory rozoznať a obmedziť ich negatívne pôsobenie 

Niektoré príznaky už dopredu signalizujú ochorenie. Sú to časté srdcové ťažkosti a poruchy prekrvenia, slabá pamäť a koncentrácia, podráždenosť a únava či studené končatiny. Vtedy treba bezpodmienečne zmeniť životosprávu a životný štýl. Vieme, že ateroskleróza (kôrnatenie tepien) patrí medzi najčastejšie ochorenia srdca a krvného obehu. Na stenách tepien sa usadzujú tuky (vznikajú penové bunky z oxidovaného LDL cholesterolu) a tieto spolu s vápenatými zlúčeninami postupne tvrdnú, cievy strácajú pružnosť a zužujú sa, takže sa prietok krvi v cievach zmenšuje. Ateroskleróza spôsobuje poruchy prekrvenia mozgu a končatín, kôrnatenie koronárnych ciev, poruchy krvného tlaku a srdcové arytmie. Tieto poruchy potom vyúsťujú do dramatických situácií a pacienti dostávajú záchvaty angíny pectoris, infarkt myokardu alebo mozgovú mŕtvicu. Možno teda povedať, že komplikácie aterosklerózy patria k najčastejším príčinám úmrtia pacientov.

Rizikové faktory, ktoré by ste si mali všímať

Medzi závažné rizikové faktory patria vysoký krvný tlak (hypertenzia), cukrovka (diabetes mellitus závislý na inzulíne IDDM, alebo diabetes mellitus nezávislý na inzulíne NIDM), nadváha (obezita – Body Mass Index (BMI) viacej ako 30), fajčenie, porucha lipidového metabolizmu (vysoká koncentrácia celkového cholesterolu, viac ako 5,17 mmol/l, ale hlavne vysoká koncentrácia tzv. zlého LDL cholesterolu, viac ako 3 mmol/l a nízka koncentrácia tzv. dobrého HDL cholesterolu, menej ako 0,9 mmol/l), vysoká koncentrácia triacylglecorolov (triglyceridov) (viac ako 1,9 mmol/l), hyperinzulinémia a inzulínová rezistencia (Reavenov syndróm), sedavý spôsob zamestnania a nízka pohybová aktivita, vysoká koncentrácia fibrinogénu, nízky príjem antioxidantov, vysoká koncentrácia C-reaktívneho proteínu (hsCRP), vysoká koncentrácia homocysteínu atď. Našťastie, klinická biochémia dokáže tieto rizikové faktory zistiť. Väčšinu z nich možno odstrániť, a to správnou životosprávou a správnym stravovaním. Niektoré však treba odstrániť presne cielenou terapiou (hypertenzia, diabetes) po dôkladnom internom vyšetrení. Veľmi nebezpečný rizikový faktor (taký istý ako vysoký cholesterol) je aj hyperhomocysteinémia. Koncentrácia homocysteínu vyššia ako 12 µmol/l je nezávislý rizikový faktor srdcovo-cievnych ochorení. Zvýšenie homocysteínu o 5 µmol/l zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení o viac než 30 %. Na zníženie vysokých koncentrácií homocysteínu je potrebné mať dostatok vitamínov v organizme.

Kedy siahnuť po vitamínových doplnkoch

Ak nemáte možnosť jesť päťkrát denne ovocie a zeleninu, máte vyšší vek, trpíte pernicióznou anémiou, atrofickou gastritídou, ste vegán, ste fajčiar, alebo máte deficit vitamínov B6, B12 a folátov, je potrebné užívať nejaký nutričný doplnok. Takisto tehotné ženy by mali po konzultácii so svojim gynekológom užívať kyselinu listovú (1 mg denne). Na Slovensku má až 20 % ľudí deficit pyridoxínu (vitamínu B6) a až 40 % starších ľudí má deficit vitamínu B12 (cyanokobalamínu). Varujúci je aj údaj, že 70 až 77 % vegánov má deficit vitamínu B12, zatiaľ čo deficit folátov má na Slovensku 16 až 20 % populácie. Tieto výsledky boli zistené v rámci výskumnej úlohy a sú publikované v rôznych – aj zahraničných – časopisoch. Zároveň sme zistili, že ak vegáni s deficitom vitamínu B12 a vysokou koncentráciou homocysteínu dostanú vitamín B12 (injekčne), výrazne sa zníži koncentrácia homocysteínu a stúpne koncentrácia vitamínu B12 v krvi (Blažíček, Kudláčková, Šebeková Clin. Chem. 2003). Z mojich doterajších skúseností vyplýva, že na zníženie miernej hyperhomocysteinímie (do 30 μmol/l) je vhodný nutričný doplnok Cardiosan. Tento prípravok obsahuje tri najdôležitejšie vitamíny, ktoré sú potrebné na zníženie zvýšenej koncentrácie homocysteínu a to: 3,2 mg vitamínu B6,  3,4 μg vitamínu B12 a 300 μg kyseliny listovej. Po užívaní jediného balenia došlo u pacientov k zníženiu homocysteínu v priemere o 30 až 40 % (u jedného pacienta homocysteín klesol dokonca z 26 μmol/l na 13 μmol/l). Stanovenie homocysteínu je pomerne náročné vyšetrenie. Používame HPLC systém s fluorescenčnou detekciou a okrem homocysteínu nám umožňuje stanoviť aj cysteín v krvi pacientov. Pacienti, ktorí majú niektorý  zo spománaných rizikových faktorov, by mali mať zistenú aj koncentráciu homocysteínu. Títo pacienti potom musia zlepšiť životosprávu, racionálnejšie sa stravovať a mali by uvažovať o užívaní niektorých nutričných doplnkov.

Čo je to homocysteín a ako vzniká?

Homocysteín je síru obsahujúca aminokyselina, ktorá vzniká z metionínu (esenciálna aminokyselina). V organizme sa odbúrava remetyláciou a transulfuráciou. Pri zvýšení koncentrácie v krvi je homocysteín toxický. Pred každou liečbou by mala byť stanovená koncentrácia homocysteínu v krvi a až potom doporučená liečba. V roku 1969 americký patológ McCully prezentoval dve deti s homocyteinúriou, ktoré zomreli veľmi skoro a pri pitve sa zistili ťažké sklerotické zmeny. Zaujímavé bolo, že aterosklerotický plát neobsahoval žiadne lipidy. McCully bol prvý, kto poukázal na spojenie aterosklerózy s hyperhomocysteinémiou.

Kedy je zvýšená hladina homocysteínu v krvi a ako škodí?

Deti s genetickým defektom zomierajú veľmi skoro s ťažkými príznakmi aterosklerózy. Tu sa jednoznačne ukazuje dôležitosť racionálnej výživy, a tou je prevažne vegetariánska strava, lebo tá obsahuje len tretinu metionínu oproti mäsitej potrave (avšak tu zase hrozí u cca 30 % vegetariánov a u cca 70 % vegánov deficit vitamínu B12). Pri nadbytku metionínu v potrave sa odbúravanie uskutočňuje tzv. transulfuračnou cestou cez cystation-betasyntázu, kde hrá dominantnú úlohu vitamin B6 (pyridoxín) ako kofaktor tohto enzýmu. Poznáme tri formy hyperhomocysteinémie s následnou homocysteinúriou u detí, ktorú spôsobuje dedičný deficit enzýmov. Najrozšírenejšia forma je neprítomnosť cystatión beta-syntázy, ktorá konvertuje homocysteín na cysteín. Deti s týmto defektom sú ohrozené vývojom aterosklerózy v útlom veku a veľa z nich zomiera na koronárne srdcové ochorenia, alebo na mozgovú príhodu. 

Hyperhomocystémia sa podľa Malinowa delí na: 

- ťažkú hyperhomocysteinémiu (nad 100 µmol/l), 
- strednú hyperhomocysteinémiu (31 – 100 µmol/l), 
- a miernu hyperhomocysteinémiu (12 – 30 µmol/l). 

Podľa najnovších vedomostí je najoptimálnejšia hodnota (bezriziková) do 10 mmol/l. 

Mierna hyperhomocysteinémia je najčastejšie spôsobená dedičným defektom aktivity 5,10-metyléntetrahyhrofolát reduktázy. Následkom spomalenej remetylácie dochádza k zvýšeniu homocysteínu v plazme, pričom je potom cievny endotel vystavený jeho toxickým účinkom. Dochádza k poruche antitrombogénnej rovnováhy, zmene oxidačnoredukčnej rovnováhy, zmene tvorby koagulačných bielkovín a nakoniec dochádza aj k aterogénnym zmenám. Významné poškodenie bolo doteraz dokázané na cievach mozgových, periférnych, srdcových a placentárnych.

Kedy treba pacientom stanoviť ich hladinu homocysteínu?

Záujem o stanovenie homocysteínu na Slovensku nie je veľký, lebo chýba edukácia pacientov, ale ,žiaľ, aj lekárov prvého kontaktu. A pritom každý pacient s niektorým rizikovým faktorom by mal poznať koncentráciu „svojho“ homocysteínu. Znamená to, že aj každý fajčiar by si mal nechať stanoviť homocysteín. Koncentráciu homocysteínu takisto zvyšuje aj neracionálne stravovanie  (v menšej miere sa konzumuje fazuľa, hrach, šošovica, sója atď.). Stanovenie koncentrácie homocysteínu by sa malo robiť v rámci preventívnych prehliadok aspoň jedenkrát za tri roky. 

Je možné zvýšenú hladinu homocysteínu liečiť? 

Treba si uvedomiť, že u 30 % pacientov s aterosklerózou je prevencia možná, účinná a finančne nenáročná, ak to porovnáme s liečbou hypercholesterolémie, hypertenzie, diabetu mellitus a iných rizikových faktorov aterosklerózy. V civilizovaných krajinách platí, že ak má pacient izikový faktor srdcovej ischemickej choroby, automaticky  má stanovený aj homocysteín, pretože existuje tzv. synergický efekt – rizikové faktory sa násobia. Ako už bolo povedané, správnou životosprávou a správnym stravovaním si možno hladinu homocysteínu  „udržať” v referenčnom rozmädzí. Pri závažnejšej poruche treba užívať vitamíny (pyridoxín, B12, acidum folicum, B2). Odstránením rizikového faktora sa výrazne zníži riziko aterosklerózy a teda aj počet infarktov a mozgových príhod. 

Je dôležité, a zároveň atraktívne, že si pacienti s racionálnym stravovaním, respektíve pacienti užívajúci nutričné doplnky, môžu udržať nízku hladinu homocysteínu, a tak predchádzať vzniku aterosklerotických komplikácií. 

Tlačová správa - Spoločnosť Unilabs oznámila zmeny vo výkonnom manažmente
Press release - Unilabs Announces Changes in its Executive Management Team
author

doc. Ing. Pavel Blažíček, PhD.

Všetky články autora