Robia z nás kliešte vegetariánov?

Aby názov zaujal, trochu preháňa. Ak sa kliešťom darí vyvolať alergiu na mäso, tak len sporadicky. Nejde tiež o dielo kliešťov, ale len o ich asistenciu, pričom alergiu si následne privodí naše telo samo. Nejde ani o typické vegetariánstvo, pretože hydiny a rýb sa to netýka. Na správe, ktorá aj po spresnení vyzerá ako vtip Rádia Jerevan, niečo byť môže. Už dva tímy na dvoch svetadieloch nezávisle upozorňujú, že od kliešťov nám nehrozí len obrna, chronické bolesti hlavy, znížená výkonnosť a depresie striedajúce sa so zlou náladou. Po novom by sme do tohto oznamu mali zaradiť aj polovičné vegetariánstvo.

Čo všetko kliešte prenášajú?

  1. Lymská borelióza
    Tú nám sprostredkujú cez baktérie rodu Borrelia. K najviac nakazeným zvieratám v prírode patria hlodavce, vysoká zver, ale aj niektoré vtáky, z ktorých ju kliešte prenesú na nás. Prvými príznakmi sú zvýšená teplota, únava, bolesť hlavy, svalov a kĺbov. Všímať by sme si mali charakteristické červené vyrážky v mieste uhryznutia, kde sa postupne vytvoria rozširujúce sa kruhy. Ak včas nenasadíme antibiotiká, hrozia nám ťažko liečiteľné komplikácie postihujúce nervovú sústavu, srdce i kĺby. Zradná je premenlivou inkubačnou dobou, ktorá môže trvať dva dni, alebo aj mesiac či niekoľko mesiacov. Vždy sa nemusí vytvoriť ani spomínaná červená škvrna.
  2. Kliešťová encefalitída
    Ide o vírusové ochorenie, no aj v tomto prípade sú rezervoárom infekcie hlodavce a lesná zver. Ale aj ovce, kozy a kravy, z ktorých mlieka sa tiež môžeme nakaziť. Týždeň až dva po nakazení väčšinou nastúpia príznaky vo dvoch fázach. Tá prvá pripomína chrípku sprevádzanú bolesťou celého tela a celkovou únavou. Potom sa akoby uzdravíme, aby vzápätí nastúpila druhá fáza. Tú sprevádzajú vysoké horúčky, svetloplachosť, vracanie, triaška, predráždenosť, blúznenie až strata vedomia. Zatiaľ čo v prípade boreliózy stačí podať penicilín, v tomto prípade, tak ako pri iných vírusových ochoreniach, sa liečia len symptómy, okrem iného pokojom.
  3. Ehrlichióza
    Choroba sa podobá borelióze, len jej bakteriálny pôvodca je iný (Ehrlichia, Anaplasma). Postihuje pľúca, pečeň a mozog. Našťastie aj tu zaberajú antibiotiká, najmä tie širokospektrálne.
  4. Babezióza
    Pôvodcom je prvok z rodu výtrusovcov, ktoré vegetujú vnútri červených krviniek. V tých dávajú vznik svojmu štádiu zvanému merozoit. V napadnutej krvinke bývajú až štyri. Choroba sa veľmi podobá na maláriu a k bolesti celého tela sa pridávajú horúčky až 40,5 °C.
  5. Tularémia
    Hovorí sa jej zajačia choroba a spôsobuje ju baktéria Francisella tularensis. Kliešť je jej rezervoárom a k nákaze stačí len asi desať až päťdesiat baktérií. Po troch až desiatich dňoch sa v mieste štípanca objavia vriedky. Chorobu sprevádza horúčka, malátnosť, únava, neskôr nás čakajú fistuly na lymfatických uzlinách a lézie v mnohých orgánoch. Žiadnu z uvedených infekcií nemožno brať na ľahkú váhu. Všetky môžu viesť k trvalému ťažkému poškodeniu zdravia a k smrti.

Bohužiaľ ani tento výpočet sa nezdá byť konečný. Kliešte nám dokážu spôsobiť problém ešte niečím, čo nemá s infekciou nič spoločné. Aspoň nie takou infekciou, pod ktorou sa myslí to, keď nám nakazený kliešť svojimi slinami do tela odovzdá vírusy, baktérie alebo prvoky. Alergiu na párok v rožku nám trochu paradoxne môže privodiť aj kliešť nenakazený. Jednoducho preto, že má v slinách alfa-galaktózu.

Čo je galaktóza a čo alfa-galaktóza?

Galaktóza (skrátene gal) je monosacharid so šiestimi atómami uhlíka (hexóza). Ako súčasť materského mlieka je dôležitým zdrojom energie pre dojčatá. Jej deriváty sa vyskytujú v mnohých oligo- a polysacharidoch. Alfa-galaktóza – 1,3-galaktóza (skrátene „alfa-gal“), o ktorú nám v tomto článku ide, je tiež sacharid, ale na rozdiel od prevažnej väčšiny cicavcov, ktoré túto látku v membránach svojich buniek majú, je nám (človeku) cudzia.

Tým, že kliešť saje krv zvierat, má alfa-gal štruktúry vo svojich slinách. Hneď ako nám tento sacharid vo forme glykozilovaných proteínov svojím ukusnutím vypustí do krvného obehu, náš imunitný systém to veľmi rozčúli. Ide o rovnakú reakciu, kvôli ktorej nám chirurgovia nemôžu transplantovať zvieracie orgány a prečo sa nám odhojujú. U niekoho sa imunitný systém stane na alfa-gal takým precitliveným, že hneď ako sa v črevách objaví väčšie množstvo jej proteínových komplexov, uvedie to imunitný systém do stavu nepríčetnosti. V praxi to pre takého nešťastníka môže znamenať, že potom, čo ho kliešť senzitizoval, si dá napríklad „vepřo knedlo zelo“ a po niekoľkých hodinách mu začne byť zle. Tie slabšie prípady sa k zdravotníkom a do štatistík nedostanú, len tie horšie, s ktorými sa chodí na pohotovosť.

Hnačku sprevádza sčervenanie po celom tele s bolestivou kožou a opuchmi, ktoré sa nevyhnú ani pľúcam, takže nastanú respiračné problémy. Problém sa môže vyhrotiť do stavu označovaného ako anafylaktický šok. A pri ňom už ide o život nielen astmatikom. Imunologicky ide o spustenie alfa-gal alergickej reakcie. Verejnosť si to ale prekrstila po svojom na „alergiu na mäso“, a tak sa to do značnej miery ujalo. V anglickej literatúre sa preto môžeme stretnúť so skratkou MMA (Mammalian Meat Allergy). Charakteristické pre alergiu MMA je, že k nevoľnostiam po zjedení červeného mäsa dochádza v rozmedzí troch až ôsmich hodín.

Ako veľmi je alergia na mäso v populácii rozšírená?

Ťažko povedať, prípady sú hlásené z Austrálie, Francúzska, z Nemecka, Španielska, Japonska, Kórey a zo Švédska. Podľa amerických lekárov z Vanderbilt University a University of Virginia v Charlottesville by nemuselo ísť o nijako výnimočnú záležitosť. Sami uvádzajú, že sa s týmito alergiami na svojich pracoviskách stretávajú niekoľkokrát týždenne. Veľmi často má ísť o ľudí, ktorí predtým, než ich uhryzol kliešť, nemali s konzumáciou mäsa žiadne problémy. Ako zákerná dokáže táto alergia byť, uvádzajú na prípade poľovníka, ktorý celý život jedol zverinu a až nedávno, potom čo opakovane skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti, sa zistilo, čo u neho život ohrozujúce stavy spôsobuje.

Určiť diagnózu je v týchto prípadoch problém aj pre odborníkov. Avízom bývajú až hladiny špecifických imunoglobulínov IgE a IgM v krvi a zmienka chorého, že ho nedávno uhryzol kliešť.

Alergiológ Erin McGintee má rajón v kliešťami veľmi zamorenej oblasti – na východnom Long Islande. Ako uvádza, tak sa v uplynulých troch rokoch stretol so zhruba dvesto prípadmi, pričom častejšie postihnutými sa stávali tí, ktorí často chodili do prírody. Najmenej v tridsiatich prípadoch išlo o deti a najmladšie malo štyri alebo päť rokov.

Prečo si vedci myslia, že pri náhlom vzniku alergie na červené mäso hrajú neblahú úlohu kliešte?

Podľa významného alergiológa Platts-Millsa z University of Virginia ich na túto myšlienku priviedol liek proti rakovine cetuximab. Liek je účinný, ale niektorí pacienti po ňom opúchali a dostávali alergické reakcie. Ako sa ukázalo, tak alergikom sa v krvi vytvorilo veľa protilátok proti alfa-gal. Nie, že by ich uhryzol kliešť ale všetko sa vysvetlilo tým, že liek sa pripravuje na geneticky modifikovaných myšiach a pretože sú to cicavce, boli v ňom stopy alfa-gal. Injekcie pacientov senzitizovali podobne ako uhryznutie kliešťom.

Keď si k tomu vedci pridali štatistické zistenie, že 80 % postihnutých neznášanlivosťou červeného mäsa pred prepuknutím ataku uhryzol kliešť a že v ich krvi testy stanovujú až dvadsaťnásobne vyššiu hladinu protilátok proti alfa-gal, začalo to všetko do seba pekne zapadať. Podľa Platts-Millsa je ale v slinách kliešťov okrem alfa-gal celý rad ďalších látok, ktoré by mohli pri spúšťaní alergickej reakcie a uvoľňovaní histamínu asistovať. Pretože ide o pálčivý problém, na ktorom sa dajú trhnúť publikačné body, začína sa problému venovať celý rad laboratórií, a tak je pravdepodobné, že o alergii na mäso budeme čoskoro písať znova. A za všetkých mäsožravcov dúfam, že to bude aj z pohľadu liečby neprirodzene vynúteného vegetariánstva.

Záver

V Česku a na Slovensku zatiaľ nikto prípad „polovičného vegetariánstva“ po uhryznutí kliešťom nezaznamenal. Americké prípady sú dávané do vzťahu s kliešťom Amblyomma americanum. Ten ale u nás nežije. Bolo by legitímne predpokladať, že v našich končinách nám nič podobné nehrozí a pacientov, ktorým je po jedle z neznámeho dôvodu zle, nemáme. Lenže švédski výskumníci z prestížneho ústavu Karolinska Institutet nám túto nádej vzali. Prípady alergických reakcií a vysokých titrov protilátok proti alfa-galaktóze už nejakú dobu zaznamenávajú. Konkrétne v súvislosti s kliešťami „trä fästing“. Entomológovia ich nazývajú Ixodes ricincus. Tak ale hovoria aj nášmu kliešťovi obyčajnému. Bolo by naivné si nahovárať, že tie naše potvorky so sosáčikom plným spätných háčikov slinia pri svojom hodovaní menej, alebo že sú vo svojom jedálničku vyberavejšie, než tie zo severu Európy, keď ide o rovnaký druh.

Ani ďalšia správa nie je o nič lepšia. Alfa-gal sa nevyskytuje len v mäse, ale aj v niektorých ďalších živočíšnych produktoch. A tak, súdiac podľa už zdokumentovaného prípadu v USA, môže i naším kliešťom senzitizovaná ratolesť skončiť na pohotovosti po tom, ako jej kúpime zmrzlinu.

K tým optimistickejším správam patrí snáď len to, že zatiaľ nikto nevylúčil, že by nutne muselo ísť o alergiu na celý život. Keď teraz vieme, čo nám môže hroziť od kliešťov, možno začneme byť menej malicherní k tomu, ako nám tie naše samičky občas doma pijú krv. Mohlo by byť aj horšie.


Literatúra

  1. Hamsten C, Starkhammar M, Tran TAT, Johansson M, Bengtsson U, Ahlén G, Sällberg M, Grönlund H, vanHage M .Identification of galactose-α-1,3-galactose in the gastrointestinal tract of the tick Ixodes ricinus; possible relationship with red meat allergy. Allergy 2013; 68: 549–552.
  2. John W Steinke, et al: "The alpha gal story: Lessons learned from connecting the dots". J Allergy Clin Immunol. 2015 Mar; 135(3): 589–597.doi:  10.1016/j.jaci.2014.12.1947 University of Virginia School of Medicine NEWS
Hodnotenie článku

inVitro 2/2021

Choroby z kliešťa

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 2/2021 Choroby z kliešťa. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro