ŠPECIFIKÁ INFEKČNÝCH OCHORENÍ U SENIOROV

Article image

Infekčné ochorenia stále patria medzi dominantné príčiny morbidity a mortality humánnej populácie, a to aj napriek tomu, že infektológia je medicínsky odbor s najdynamickejším rozvojom. Vyvolávatelia infekčných chorôb – vírusy, baktérie vrátane mykoplaziem, chlamýdií a riketsií, kvasinky, protozoá a parazity – postihujú všetky vekové kategórie a zostávajú jednou z najfrekventovanejších príčin ochorení s rôznou závažnosťou dopadu na populáciu. Infekčný chorobný stav je výsledkom interakcie patogénu (vyvolávateľa) a hostiteľa. Vzniká v momente preniknutia patogénu do organizmu a súčasnej reakcie organizmu v závislosti od faktorov životného prostredia. Zmeny zo strany hostiteľa sú charakterizované zvyšovaním počtu pacientov s alterovaným obranným systémom (compromised host), kde významnú skupinu predstavujú pacienti vyšších vekových skupín – seniori. Typom nákazy, priebehom ochorenia, možnými komplikáciami i terapiou sa infekčné ochorenia u seniorov líšia od ochorení ostatných vekových skupín. V predkladanom článku charakterizujeme obdobie starnutia a fyziologické zmeny v organizme seniorov vo vzťahu k vnímavosti infekcií a uvádzame najčastejšie infekčné ochorenia u seniorov, s ktorými sa v praxi stretávame. V závere sme sa venovali aj aktuálnej infekcii SARS-CoV-2 so zameraním na rizikové faktory Covid-19 infekcie v seniu.

Starnutie je biologický multifaktoriálny proces charakterizovaný postupným znižovaním rezervy biologickej funkčnosti jednotlivých systémov ľudského organizmu. Prebieha celoživotne, je neodvratný a na jeho konci je staroba – senium ako neskorá fáza ontogenézy a je dôsledkom a prejavom geneticky podmienených involučných procesov modifikovaných ďalšími faktormi (choroby, životné prostredie, spôsob života). Z hľadiska biológie, a teda aj rizika infekcií, je dôležitejší vek biologický než vek kalendárny. Staroba ako etapa ľudského života je definovaná na základe vývojovej psychológie.

60 – 74 rokov: skorá staroba
75 – 89 rokov: pravá staroba
90 a viac rokov: dlhovekosť

Anatomické a fyziologické zmeny v priebehu starnutia:

  • zmeny pohybového aparátu – hypomobilita, postupne dochádza k atrofii svalových vláken, k strate svalovej hmoty (sarkopénia) a kostnej denzity, ubúda svalová sila, pribúdajú časté zlomeniny kostí,
  • zmeny kardiovaskulárneho systému – starnutie ciev – artérioskleróza, dôsledkom zmien stavu a činnosti cievneho systému je potom hypertenzia, vo vyšších fázach procesu starnutia pribúdajú mozgové príhody; znížená sekrécia pri zmenách objemu intravaskulárnej a extracelulárnej tekutiny pri strese, zvýšené nároky na oxygenáciu organizmu počas infekcie,
  • zmeny respiračného systému – v priebehu starnutia sa znižuje rýchlosť dýchania i množstvo vdychovaného i vydychovaného vzduchu, dochádza k postupnému tuhnutiu hrudníka v rámci degeneratívnych zmien a znížená funkcia dýchacieho aparátu vedie k hypoxii; klesá elasticita pľúc, ciliárna motilita, kašľový reflex, znižuje sa sekrécia hlienu a lokálnych protilátok, lyzozýmu a alveolárnej fagocytózy,
  • regulácia telesnej teploty – zmeny metabolizmu sa prejavujú ťažkosťami v udržiavaní stálej telesnej teploty, seniori sa sťažujú na pocit chladu – zimomravosť, majú problémy adaptovať sa na zmeny teploty,
  • zmeny v tráviacom trakte – atrofia ďasien, strata chrupu, pokles počtu chuťových pohárikov, znížená tvorba slín, znížená žalúdočná acidita, obmedzená činnosť hepatobiliárneho systému, črevnej motility a anorektálnej funkcie, predispozícia k dysmikróbii, inkontinencii stolice v súvislosti s poruchami črevnej peristaltiky, ochabnutím svalstva, nesprávnou výživou, pridruženými ochoreniami či liekmi,
  • zmeny urogenitálneho systému – atrofia ureterálneho slizničného epitelu, znížená kapacita močového mechúra, u mužov zväčšenie prostaty, u žien znížená schopnosť zvieračov udržať moč (atrofia svalov panvového dna), ale príčinou môžu byť aj závažnejšie ochorenia močových ciest, stres, cukrovka, poruchy nervového systému,
  • zmeny obličiek – znížená glomerulárna filtrácia a koncentračná schopnosť obličiek,
  • celkové zníženie objemu vody v ľudskom organizme,
  • zmeny endokrinného systému vrátane nestability glukózovej homeostázy s následnými výkyvmi glykémie pri akútnych ochoreniach,
  • zmeny imunitného systému so zmenami v humorálnej a celulárnej imunite, mení sa spektrum produkovaných cytokínov aj vnímavosť buniek imunitného systému voči nim, zvyšuje sa hladina cytokínov indikujúcich zápal; klesá funkčná rezerva kostnej drene, dochádza k zvýšeniu autoprotilátok.

Funkčnosť jednotlivých systémov je za fyziologických podmienok úmerná veku pacienta.

Zhoršovanie funkcií podporuje:

  • polymorbidita u seniorov – vyšší výskyt chronických ochorení ako ICHS, hypertenzia, artérioskleróza, diabetes mellitus, hepatopatia, pneumopatia, nefropatia, choroby pohybového aparátu, poruchy zmyslových orgánov, depresia, demencia,
  • častejšie užívanie liekov – polypragmázia, imunosupresívne lieky, biologická liečba,
  • znižuje sa odolnosť a zvyšuje sa náchylnosť voči chorobám, možná exacerbácia latentných infekcií (napríklad herpes zoster…), objavujú sa oportúnne infekcie,
  • insuficientná cirkulácia, následkom ktorej dochádza k zníženej oxygenácii tkaniva, obmedzenej regenerácii kože a slizníc, k pomalému hojeniu rán a k porušenej integrite kože a slizníc,
  • nedostatočný pitný režim – starší ľudia majú prirodzene potlačený pocit smädu, pretože ich telo pred dehydratáciou dostatočne nevaruje, cítia menší smäd a majú nižší podiel vody v tele, ktorá sa ľahko vyčerpá a rýchlejšie dochádza k dehydratácii.

Vzhľadom na to, že v procese starnutia sa znižuje funkčná rezerva organizmu a znižuje sa prispôsobivosť k meniacim sa podmienkam vonkajšieho a vnútorného prostredia, znižuje sa odolnosť a zvyšuje sa náchylnosť k chorobám. Viacero chorôb prebieha v starobe odlišne.

Priebeh aj ťažkých infekčných ochorení je často klinicky výrazne zmenený – pacient nereaguje na infekciu horúčkou, pri akútnej infekcii nebýva leukocytóza, pri bakteriálnej meningitíde môžu chýbať meningeálne príznaky a prítomný je len celkový ťažký stav pacienta, býva apatia, stráca sa motorická aj psychická aktivita, objavuje sa rýchlo nastupujúca porucha vedomia až bezvedomie.

U seniorov sa najčastejšie vyskytujú infekcie močových ciest, infekcie dýchacích ciest, infekcie kože – erysipel, infikované dekubity, infekcie gastrointestinálneho traktu – infekčná gastroenteritída, enterocolitída, salmonelové infekcie, v dôsledku oslabenia organizmu oportúnne infekcie ako herpetické infekcie, diabetická gangréna, septické stavy. Veľmi nebezpečné pre seniorov sú neuroinfekcie – vírusové a bakteriálne meningoencefalitídy.

Za infekcie močových ciest etiologicky najčastejšie zodpovedajú črevné gram-negatívne baktérie zo skupiny Enterobacteriaceae. Escherichia coli spôsobuje viac ako 80 % infekcií získaných v domácnostiach a 50 % infekcií získaných v nemocniciach. Menšie percento infekcií močových ciest spôsobujú ostatné Enterobacteriaceae, ako sú Klebsiella spp., Enterobacter, Serratia, Proteus spp. a Pseudomonas aeruginosa.

Z grampozitívnych baktérií býva častou príčinou močových infekcií Staphylococcus – koaguláza negat. a Enterococcus, najmä u pacientov s permanentným katétrom. Najčastejšie sa v skytuje asymptomatická bakteriúria, ale aj komplikované infekcie močových ciest. Predispozičnými faktormi vzniku infekcie, hlavne u mužov, je porucha odtoku moču, permanentný katéter, opakované cystoskopie, katetrizácie.

Respiračné infekcie

Infekcie dolných dýchacích ciest patria medzi najčastejšie príčiny hospitalizácií – sú piatou najčastejšou príčinou smrti na Slovensku, riziko rastie so zvyšujúcim sa vekom.

V jesennom a v jarnom období sa zvyšuje pravdepodobnosť nakazenia respiračnými infekciami ako chrípka alebo bakteriálny zápal pľúc. Pre rizikové skupiny môžu byť nebezpečné.

Chrípka je vysoko nákazlivé respiračné ochorenie, nastupuje náhle, z plného zdravia a jej prítomnosť signalizujú príznaky ako: bolesť kĺbov a svalov, bolesť hlavy v oblasti očí, zimnica, zvýšená telesná teplota často nad 38 °C, aj keď u starších ľudí nemusí byť vždy vysoká, nadmerná únava, kašeľ, bolesť hrdla, bolesti na hrudníku. Lieči sa zvyčajne symptomaticky a kľudom na lôžku, ale u seniorov sa z nej môže vyvinúť aj ťažké akútne respiračné ochorenie s nutnosťou hospitalizácie v nemocnici. Účinnou prevenciou je očkovanie proti chrípke, ktoré by seniori mali absolvovať každoročne pred začiatkom chrípkovej sezóny, v jesenných mesiacoch.

Bronchopneumónia
Patrí medzi najčastejšie príčiny morbidity a mortality u seniorov. Predispozičnými faktormi vzniku ochorenia sú chronické chorobné stavy organizmu – chronická obštrukčná choroba pľúc, hypersekrécia a stagnácia hlienov v pľúcach, obštrukcia, nádor, cudzie teleso, hypostáza, edém pľúc. Bronchopneumónia je zápalové ochorenie postihujúce bronchy, bronchioly a alveoly pľúc a pľúcneho interstícia. Začína sa ako akútna bronchitída, ktorá postupne zostupuje na okolité alveoly.

Etiologicky najčastejšími vyvolávateľmi ochorenia bývajú – Streptococcus pneumoniae, Hemophilus influenzae, Mycoplasma pneumoniae, Chlamydia pneumoniae, Moraxella, Stahylococcus aureus, Klebsiella pneumoniae, Legionella pneumophila, Escherichia coli, ale aj rôzne vírusy vrátane vírusu chrípky a od roku 2020 aj vírus SARS-CoV-2. Pri chronicite procesu sa môžu uplatniť anaeróbne baktérie alebo kvasinky, verifikovať ich možno cielenými mikrobiologickými vyšetreniami.

V klinickom obraze bronchopneumónie u seniorov býva v popredí ťažkostí anorexia, únava, slabosť, letargia, stavy zmätenosti, bez výraznejšieho zvýšenia telesnej teploty, môže byť prítomná zimnica, triaška, bolesti svalov, kĺbov, nauzea, zvracanie. Laboratórne môže byť prítomná leukocytóza s posunom doľava, zvýšená sedimentácia erytrocytov, zvýšené CRP, zvýšený prokalcitonín v sére.

Hlavnou zásadou v liečbe infekcie je výber vhodného a účinného antibiotika s nízkou toxicitou, nízkou frekvenciou výskytu nežiadúcich účinkov, najlepšie na základe výsledkov kultivácií a stanovenia citlivosti, avšak v individuálnych prípadoch, keď je vysoké riziko komplikácií a nie je priestor na mikrobiologické závery, má byť liečba okamžitá, empirická.

Ku komplikáciám, ktoré sa môžu vyskytnúť, patria pleuritída, pľúcny absces, pľúcna gangréna, ARDS, atelektáza a následné bronchiektázie. V diferenciálnej diagnostike treba vylúčiť pľúcny karcinóm, tuberkulózu, pľúcnu embóliu, septické embolizácie pri pravostrannej infekčnej endokarditíde alebo ľavostrannú kardiálnu insuficienciu.

U seniorov – niekedy aj pri úspešnej liečbe – môže ťažší priebeh bronchopneumónie spôsobiť destabilizáciu sprievodných chronických ochorení, ktoré môžu vyústiť do srdcových zlyhaní, komplikácií cukrovky či zlyhania obličiek. V rámci prevencie je veľmi vhodné a odporúčané očkovanie proti chrípke a pneumokokom.

Sepsa


Pacienti vyššieho veku bývajú pri infekčných ochoreniach často ohrození komplikáciami, ktoré sú vyústením infekčného procesu do štádia ohrozenia života pri sepse, keď dochádza k zlyhaniu obranyschopnosti organizmu. Zdrojom sepsy môžu byť infekcie pľúc, endokard, žlčové cesty, močové cesty. Klinický obraz sepsy býva atypický, často sa diagnostikuje neskoro, spravidla až v štádiu hypovolémie a začínajúcich ireverzibilných zmien. Etiologicky sa najčastejšie uplatňujú gram-negatívne baktérie: Escherichia coli, Proteus mirabilis, Pseudomonas species. Septické stavy v súvislosti so zavedeným intravenóznym katétrom bývajú najčastejšie spôsobené koaguláza-negatívnymi stafylokokmi aj kvasinkami.

Infekcie kože
U seniorov, v súvislosti so starnutím, sa objavujú fyziologické zmeny i na koži – suchosť kože, pálenie, svrbenie, opuchy, poruchy kožnej integrity – modriny, otvorené rany po úraze, ktoré môžu byť následkom ochorení ciev (vredy predkolenia), ale aj imobility, nezriedka aj úrazov či porúch stability. Sú možnou vstupnou bránou infekcie do organizmu a môžu viesť k fatálnym následkom.

Pacienti vyššieho veku pripútaní na lôžko, najčastejšie v dôsledku ochorenia CNS, sú veľmi často vnímaví na vznik preležanín, kde sa uplatňuje ischémia a mikróbny patogén. Malé poranenie na predilekčných miestach spolu s hypestéziou spôsobujú trofické zmeny s porušením kože a následným osídlením prevažne gram-negatívnymi baktériami – často ide o vlastné kmene pacienta z močových ciest, gastrointestinálneho systému, z kožných záhybov – najčastejšie býva zachytený Staphylococcus aureus. V liečbe je okrem kauzálnej liečby dôležitá dôsledná starostlivosť o pacienta, lokálna liečba a polohovanie pacienta zamerané na prevenciu ďalších dekubitov.

Erysipel
Častým pôvodcom infekčných ochorení kože a podkožného väziva u seniorov je skupina betahemolytických streptokokov A, C alebo G. Najčastejším klinickým prejavom infekcie je ruža – erysipelas (etiologicky agens Streptococcus pyogenes) – ohraničený zápal kože, ktorému predchádza zimnica, triaška a vysoká horúčka s reakciou regionálnych lymfatických uzlín (reaktívna lymfadenitída). Infekcia vzniká exogénne, keď býva vstupnou bránou infekcie poranenie alebo poškodenie kože – u seniorov často prítomné chronické poruchy trofiky kože, kožné defekty pri varikóznom komplexe, akútny alebo chronický edém, interdigitálne mykózy, onychomykózy. Infekcia môže vzniknúť aj endogénne – hematogénnou cestou z iného streptokokového ložiska pri chronických infekciách, častých u seniorov. Zápal je najčastejšie lokalizovaný na dolných končatinách, prípadne na tvári, kde má motýľovitý tvar. Koža býva napätá, presiaknutá, horúca, v závažnejších prípadoch práve u seniorov, môže byť až nekrotizácia kože s tvorbou pľuzgierov nad postihnutou oblasťou (nekrotizujúci erysipel), proces môže prejsť do flegmóny až gangrény. Gangrenózny erysipel sa často vyskytuje u diabetikov a u chorých s ischemickou chorobou dolných končatín. Ochorenie nezanecháva imunitu, často sa opakuje, zvyčajne na tom istom mieste. Lymfostáza pri recidívach vedie k elefantiáze príslušnej časti tela. Pri recidívach erysipelu môže horúčka chýbať, ale zvyčajne je vysoká a dlhotrvajúca, často dochádza k hnisavým komplikáciám (absces, flegmóna, tromboflebitída). Laboratórne býva zvýšená sedimentácia, leukocytóza s lymfopéniou, aneozinofília a prechodná proteinúria. V rámci diferenciálnej diagnostiky treba odlíšiť kontaktnú dermatitídu, flegmónu a erysipeloid.

Herpes zoster


Častým fenoménom u seniorov je reaktivácia latentnej neaktívnej infekcie, napríklad herpes zoster. Ide o bolestivé ochorenie vyvolané vírusom zo skupiny herpetických vírusov – herpes vírus 3 – varicella-zoster virus (VZV) vznikajúci následkom reaktivácie latentne perzistujúceho vírusu v gangliách dorzálnych miešnych koreňov čiastočne imúnneho hostiteľa.

Po prekonaní primoinfekcie, s klinickým obrazom varicelly v detstve, prežíva vírus v organizme asymptomaticky a dlhodobo. Pri oslabení imunity, často práve u seniorov, sa v gangliu opäť začne množiť, infikuje susedné bunky, vyvoláva zápalové zmeny, vzniká neuritída, ktorá sa manifestuje ako bolesť a vírus sa šíri pozdĺž nervového vlákna do kože a slizníc, dostáva sa do buniek epidermis a vznikajú herpetické eflorescencie. Výsev eflorescencií je unilaterálny, viazaný na úsek kože inervovaný senzorickými nervami dorzálnych miešnych koreňov – najčastejšie sa pozoruje v priebehu intercostálnych thorakálnych nervov, krčných nervov, n. trigeminus, sakrálnych a lumbálnych nervov.

Ochorenie začína bolesťou, pálením, svrbením v inervačnej oblasti postihnutého nervu, môže byť nechutenstvo, býva zvýšená teplota. Následne, často v priebehu až niekoľkých dní, sa objavuje makulopapulózna vyrážka, ktorá sa mení na herpetické vezikuly. U seniorov býva často rozsiahly kožný nález s krvácaním do vezikul (zoster haemorrhagicus) alebo gangrenózne zmeny (zoster gangrenosus). Komplikáciami pri ochorení môže byť postihnutie vnútorného ucha s parézou nervus, facialis pri herpes zoster oticus, keratitída, perforácia rohovky a retinitída pri herpes zoster ophtalmicus, medzi závažné komplikácie patrí postihnutie CNS (meningoencephalitída a myelitída). Generalizovaný herpes zoster môže signalizovať závažné, aj malígne ochorenie organizmu, napríklad hemoblastózu, karcinóm. Po odoznení infekcie často bývajú dlhodobé bolesti v postihnutej časti tela – postherpetická neuralgia, aj niekoľko mesiacov po odoznení vyrážky, intenzita a pretrvávanie neuralgií sú individuálne. Na druhej strane, u seniorov často býva rozsiahly kožný nález so zápalom v okolí bez neuralgií. K reaktivácií latentnej infekcie prispievajú lokálne aj celkové faktory. Z hľadiska miestnych faktorov ide hlavne o traumu v príslušnej oblasti, napr. infekcia v oblasti medzistavcovej platničky, nádor alebo metastáza, RTG ožiarenie, herpes v oblasti I. vetvy n. trigeminus môže byť vyvolaný operáciou alebo poranením oka, zápalom prínosových dutín.

SARS-CoV-2
Od marca 2020 spôsobuje na Slovensku nový typ koronavírusu SARS-CoV-2 infekcie so širokou škálou klinických prejavov – od miernych až po ťažké klinické stavy. Vírus sa šíri hlavne vzdušnou cestou – kvapôčkovou nákazou, blízkym kontaktom medzi ľuďmi, môžu ho prenášať aj také infikované osoby, ktoré nemajú žiadne alebo len veľmi mierne vonkajšie prejavy ochorenia.

Najčastejšími prejavmi infekcie je zvýšená teplota, horúčka, bolesť v krku, dusivý kašeľ, sťažené dýchanie, únava, bolesti svalov, ale môže sa objaviť aj GIT symptomatológia – nechutenstvo, bolesť brucha, zvracanie, hnačky, prípadne neurologická symptomatológia – bolesti hlavy, slabosť, závraty, anosmia, dysgeúzia. Ochorenie môže mať mierny priebeh, ale často sa môže skomplikovať a vyústiť do ťažkého zápalu pľúc, syndrómu akútnej respiračnej tiesne (ARDS) a vedie k respiračnému zlyhaniu, k zlyhaniu obličiek, multiorgánovému zlyhaniu, ktoré môže končiť smrťou.

Starší ľudia sú považovaní za hlavnú rizikovú skupinu pre Covid-19. Starnutím organizmu je ovplyvnená vrodená i získaná imunita a narušená regulácia intracelulárnej homeostázy, čím sa zintenzívni produkcia zápalových cytokínov. V procese zápalu sa aktivuje komplex hormonálnych, metabolických a imunitných faktorov. Dôležitú úlohu pri modulácií prozápalovej reakcie zohráva tiež črevná mikrobiota. Počas starnutia sa postupne mení jej zloženie a stabilita, čo vedie k dysbióze u hostiteľa – prevažujú oportúnne baktérie s prozápalovými vlastnosťami a je znížený počet baktérií s protizápalovými vlastnosťami. Súčasne so starnutím dochádza k zvýšeniu priepustnosti čriev, čo podporuje bakteriálnu dysmikrobiu a zápaly. V zmysle uvedeného sa predpokladá, že zápalová odpoveď počas infekcie SARS-CoV-2 je závažnejšia u staršej populácie.

Popri pokročilom veku sa zdá, že ďalším rizikovým faktorom pre Covid-19 je mužské pohlavie, obezita, prítomnosť kardiovaskulárnych ochorení, metabolické choroby (diabetes mellitus, hyperlipoproteinémia), chronické respiračné choroby, imunodeficiencia.

U seniorov môže infekcia Covid-19 prebiehať atypicky, môže pripomínať iné stavy a choroby, a tak byť prehliadnutá alebo zistená neskoro. Vzhľadom na to, že s vekom a pribúdajúcimi komorbiditami sa oslabuje imunitný systém a organizmus menej spoľahlivo reaguje na infekcie a ťažšie sa s infekciami vysporiada, zvyšuje sa riziko ťažkého priebehu zápalu pľúc a ďalších komplikácií.

V klinickom obraze, pri afebrilnom priebehu a neprítomnosti respiračných obtiaží, v popredí subjektívnych ťažkostí môže byť u seniorov prítomná dezorientácia či bradypsychia v súvislosti s hypoxémiou v závažných a pokročilých štádiách Covid-19, prípadne poruchy vedomia v dôsledku cerebrovaskulárnych ochorení, ako sú ischemická cievna mozgová príhoda alebo intrakraniálne krvácanie.

Predpokladá sa, že cerebrovaskulárne prejavy Covid-19 vznikajú v dôsledku hyperkoagulačného stavu a poškodenia endotelu produkovanými cytokínmi, ako aj priamym vírusovým poškodením SARS-CoV-2. Seniori s cievnymi a zápalovými ochoreniami CNS môžu mať len mierne alebo žiadne respiračné ťažkosti, preto sa u starších pacientov s akútnou neurologickou symptomatológiou, pri absencii hypoxémie, v rámci diferenciálnej diagnostiky odporúča vylúčiť súčasne prebiehajúcu infekciu SARS-CoV-2, doplniť RT-PCR test, sérologické vyšetrenie, RTG hrudníka, prípadne CT vyšetrenie hrudníka.

V rámci laboratórnych vyšetrení je u pacientov najčastejším nálezom hyperkoagulačný stav s významnou lymfopéniou, ľahkou trombocytopéniou, hyperglykémiou, hepatopatiou a zvýšenými biomarkermi zápalu. Hyperkoagulabilita je spôsobená významným zvýšením hladín D-dimérov v plazme, predĺžením protrombínového času (PT) a/alebo aPTT, prítomnosťou trombocytopénie a získaným nedostatkom antitrombínu. Ukazuje sa súvislosť medzi hladinami D-diméru a závažnosťou ochorenia.

Za patogenézu a závažnosť infekcie Covid-19 u starších jedincov zodpovedá viacero imunologických zmien súvisiacich s vekom v priebehu imunosenescencie, najmä zvýšená produkcia zápalových cytokínov v dôsledku zápalu a do určitej miery vyčerpaná možnosť organizmu rozoznávať nové antigény a bojovať s nimi.

Z imunologického hľadiska môžu byť tieto zvláštnosti imunitného systému zodpovedné za zníženie obranných mechanizmov nevyhnutných na boj proti vírusom, ako aj za vystupňovanie zápalovej reakcie, ktorá môže urýchliť a zintenzívniť poškodenie pľúcneho parenchýmu. Mechanizmy a následky postihnutia organizmu koronavírusom SARS-CoV-2 si vyžadujú následné štúdie.

Záver

V priebehu starnutia stráca každý orgán ľudského tela svoju funkčnú rezervu, dochádza k zníženiu kompenzačných mechanizmov a senior sa stáva menej prispôsobivým k meniacim sa podmienkam vnútorného i vonkajšieho prostredia, stáva sa menej odolným a je náchylnejší na infekcie, ktoré mávajú alterovaný, menej búrlivý klinický obraz, pritom neraz prebiehajú invazívne. Často dochádza k reaktivácii latentných infekcií (napríklad herpes zoster alebo latentná tuberkulóza). Klinické prejavy ochorenia sú modifikované fyziologickými zmenami starnutia jednotlivých orgánových systémov, stratou funkčných rezerv a kompenzačných mechanizmov a na odlišný priebeh ochorení má vplyv aj polymorbidita u seniorov. K špecifikám klinického obrazu patrí mikrosymptomatológia, mono alebo oligosymptomatológia a nešpecifické príznaky.


Literatúra

  1. Bálint, O., a kolektív: Infektologia a antiinfekčná terapia, Osveta, 2000
  2. Beneš, J.,: Infekční lékařství, Galen, 2009
  3. Diagnostika a liečba infekčných ochorení v ambulantnej praxi, RAABE,
  4. Havlík, J. a kolektiv: Příručka infekčních a parazitárních nemocí, Avicenum, 1985
  5. Křivohlavý, J.,: Psychologie nemoci, Grada, 2002, str. 135-145
  6. Oleár, V., Krištúfková, Z., Klement, C. a kolektív: Kapitoly z vakcinológie, 2014, str. 163-170
  7. Anna Julia Pietrobon, Franciane Mouradian Emidio Teixeira, and Maria Notomi Sato: Immunosenescence and Inflammaging: Risk Factors of Severe COVID-19 in Older People, Front Immunol. 2020; 11: 579220. Published online 2020 Oct 27.
  8. www.santk.sk/santk/ESF/Sem5/Sem5_prez/Geriatria.ppt
invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 02/2021

Choroby z kliešťa

Práve sa pozeráte na letné číslo magazínu venované téme Chorôb z kliešťa. Leto je synonymom slobody, každý si ho chce užiť po svojom. Aj ono má však pár nástrah a práve s letným…

Objavte ponuku
testov na unilabs.online

Prevencia žena 60+
Objednať

Balík 19-tich testovaných parametrov pre ženu, ktorá má konečne čas starať sa o svoje zdravie. Riziková skupina pre mnohé nádorové, kardiovaskulárne a ďalšie civilizačné ochorenia.

Objednať
Prevencia muž 60+
Objednať

Muž, ktorý má konečne čas a aj dôvod starať sa o svoje zdravie, pretože si chce zachovať prirodzenú silu do vysokého veku. Riziková skupina pre kardiovaskulárne, či nádorové ochorenia.

Objednať
Chrípka alebo Covid?
Objednať

Mám teplotu, zimnicu, bolí ma celé telo, strácam čuch, ťažko sa mi dýcha, tečie mi z nosa… Mám chrípku alebo Covid?

Objednať
Kultivácia (Spútum) a mikroskopia
Objednať

Vyšetrenie sa odporúča pri pretrvávajúcom produktívnom kašli, ktorý môže byť spojený s ďalšími problémami s dýchaním, bolesťami v oblasti hrudníka, horúčkou. Kultivačné vyšetrenie umožňuje odlíšiť bakteriálnu infekciu od vírusovej infekcie, a tým zabrániť zbytočnému užívaniu antibiotík a vzniku antibiotickej rezistencie.

Objednať
author

MUDr. Milada Harineková

Všetky články autora