SÚ SKUTOČNE BIO?

Article image

Biopotraviny vyhľadáva stále viac ľudí a ich podiel na trhu rastie. Sú synonymom zdravia a kvality. Ako však rozpoznáme, že ponúkané drahšie produkty sú skutočne bio? Majú pre naše zdravie význam alebo sú s ich pestovaním a predajom spojené isté úskalia?

Podľa profesorky Ewy Rembiałkowskej z varšavskej poľnohospodárskej univerzity sú biopotraviny pre zdravie ľudí i zvierat určite prospešnejšie. V hormonálnom a imunitnom systéme zvierat, ktoré sú, alebo nie sú kŕmené biokrmivom, podľa nej totiž existujú výrazné rozdiely. „Štúdie so zvieratami ukazujú vyššiu plodnosť, nižšiu úmrtnosť mláďat a lepšie imunitné reakcie. Ak majú potkany na výber medzi biokrmivom a tým tradičným, väčšinou si vyberú biokrmivo,“ uviedla.

A ako je to s človekom? Čomu dáva prednosť? Produktom konvenčného poľnohospodárstva, alebo bioproduktom? Popularita bioproduktov rastie vďaka uvedomelým spotrebiteľom, ktorí preferujú zdravý životný štýl a kvalitu potravín. V európskych krajinách ekologické hospodárstvo už nestojí na okraji záujmu. Rovnako rastie aj medzinárodný obchod s bioproduktami. Biopotraviny sa presúvajú z pultov špecializovaných predajní aj do supermarketov. Má to však svoje úskalia. „Supermarket sa snaží predovšetkým predávať a má stanovené požiadavky na to, ako má potravina vyzerať. Uhorky musia byť rovné, zakrivené nie viac ako 9 %, aby sa dali lepšie skladovať. A keďže biopotraviny nemajú vždy krásnu farbu a tvar, pretože sa do nich nepridávajú výživné látky, mnohé z nich veľké reťazce z predaja vylúčia. Potraviny pred predajom putujú do skladov a týka sa to aj biopotravín. Farmár musí teda dať do reťazca produkty, napríklad jablká, ktoré ešte nie sú zrelé a neobsahujú toľko vitamínu C a bioaktívnych látok,“ upozorňuje MUDr. Peter Chlebo, PhD., vedúci Katedry výživy ľudí na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Ekologické poľnohospodárstvo neznamená návrat k tradičným metódam, hoci mnohé z nich sú využívané aj dnes. Vyberá z nich to najlepšie a spája ich s modernými vedeckými poznatkami. Ekologický poľnohospodár vytvára zdravú rovnováhu medzi prírodou a poľnohospodárstvom, kde môžu plodiny a zvieratá rásť a prosperovať. Jedným z dôvodov prechodu z konvenčného na ekologické poľnohospodárstvo nie je len samotný produkt, ale aj rastúce obavy o životné prostredie. Niet pochýb o tom, že ekologické poľnohospodárstvo je k nemu šetrnejšie.

Ekologické produkty a výrobky musia spĺňať všeobecne platné hygienické a potravinárske normy pre konvenčné potraviny a navyše podliehajú pravidlám pre ekologické poľnohospodárstvo.

„To je argument mnohých farmárov a určite cesta pre budúcnosť. Ak budeme naďalej používať chemikálie a agresívne spôsoby pestovania potravín, môžeme na to doplatiť. Na svetovom kongrese o ekologickom poľnohospodárstve v Soule v roku 2011 (3th Organic World Congress of the International Society of Organic Farming Research – ISOFAR) Juhokórejčania priznali, že majú desaťkrát viac prípadov rakoviny žalúdka ako Nemecko. Bolo to v dôsledku agresívnej, intenzívnej poľnohospodárskej výroby. Pri danej rozlohe a veľkom počte obyvateľov sa v krajine na produkciu potravinových zdrojov používalo obrovské množstvo skleníkov, umelých hnojív a postrekov. Neviem, či budeme mať dostatok pôdy na ekologické hospodárenie, ale bolo by to ideálne. „Osud národov závisí od spôsobu, akým sa živia“ – to už v roku 1825 vo svojej knihe Fyziológia chuti (Physiologie du goût) deklaroval francúzsky právnik, politik, ekonomický mysliteľ a huslista, dnes známy predovšetkým ako labužník – milovník a znalec dobrého jedla a pitia, zakladateľ gurmánstva, Jean Anthelme Brillat-Savarin. A dnes to platí stále viac a viac,“ dodáva MUDr. Peter Chlebo, PhD.

Bez pesticídov a hormónov

Čo všetko sa ukrýva za názvom bio? Ekologické produkty a výrobky musia spĺňať všeobecne platné hygienické a potravinárske normy pre konvenčné potraviny a navyše podliehajú pravidlám pre ekologické poľnohospodárstvo. Definíciu biopotravín a bioproduktov uvádza na svojej stránke Zväz ekologického poľnohospodárstva: Bioprodukty sú rastlinné a živočíšne výrobky vyrobené systémom ekologickej poľnohospodárskej výroby. Spĺňajú všetky predpisy zákona o ekologickom poľnohospodárstve, podrobujú sa pravidelnej kontrole na každom stupni. Bioproduktom je dopestované obilie, zelenina, doplnkové potraviny, krmivá, ďalej vychované zvieratá ako kurčatá, ovce, ale aj vajcia ekologicky chovaných sliepok. Biopotraviny sú vyrobené výhradne z bioproduktov pri použití len zákonom povolených zložiek, prídavných látok a materiálov. Obsahujú najmenej 95 % zložiek potravín pochádzajúcich z bioproduktov s osvedčením o ekologickom pôvode. Sú to napríklad čaje, müsli, cestoviny, chlieb, pečivo, kyslomliečne výrobky, jogurty, šaláty aj hotové jedlá.

MUDr. Peter Chlebo, PhD. definíciu dopĺňa: „Pri pestovaní biopotravín sa nepoužívajú chemické látky – pesticídy, umelé hnojivá a fungicídy. V živočíšnej výrobe sa uplatňujú princípy ekologického chovu. Zvieratá by mali byť z voľného chovu, musia byť dodržané podmienky welfare chovu zvierat, pri ich chove sa nepoužívajú rastové hormóny ani antibiotiká, len v rámci liečby ochorení. Nepoužívajú sa ani geneticky modifikované organizmy (GMO). Biopotraviny sa vyrábajú len z produktov ekologického poľnohospodárstva. Pri ich spracovaní sa nepoužíva bielenie, filtrácia, ožarovanie, mikrovlnný ohrev, umelé farbivá, aromatické a konzervačné látky, dochucovadlá a ďalšie cudzorodé prídavné látky.“

Biofarma sa nerodí zo dňa na deň

Ekologické poľnohospodárstvo na Slovensku má o 15 až 20 rokov kratšiu históriu než vo vyspelých štátoch Európy. Jeho počiatky sa datujú od počiatku 90. rokov, keď vznikli prvé ekofarmy, ktoré začali hospodáriť podľa pravidiel organického poľnohospodárstva platných pre územie Slovenskej republiky. Norma bola vydaná Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa základných princípov a pravidiel Európskeho parlamentu, deklarovaných Medzinárodnou federáciou hnutí ekologického poľnohospodárstva (IFOAM). „Od roku 1991 začalo podnikať 37 fariem. Prvá biopotravina bola vyrobená o desať rokov neskôr, v roku 2001 – čaj z produkcie firmy Ekotrend Myjava,“ uvádza MUDr. Peter Chlebo, PhD.

Aj dnes viacerí poľnohospod

ári uvažujú o vstupe do systému ekologického poľnohospodárstva. Niekto preto, že podpora je vyššia, iní kvôli ochrane pôdy pred chemickými prostriedkami, ďalší chcú jednoducho dorábať zdravé bioprodukty. V roku 2007 bolo na Slovensku registrovaných dvesto prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Podľa oficiálnych dát Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskej pôdy (ÚKSÚP) zo septembra 2020 je v rámci ekologickej poľnohospodárskej výroby registrovaných 923 subjektov, z toho 590 s pôdou na výmere viac ako 180-tisíc hektárov.

Podmienky sú prísne

Výroba a umiestňovanie bioproduktov a biopotravín na trhy EÚ podliehajú prísnym podmienkam. V súčasnosti je v platnosti Zákon o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín číslo 224/1998 Z.z.

Skôr, než konvenční poľnohospodári pristúpia k ekologickej produkcii, musia absolvovať minimálne dvojročné obdobie konverzie. V prípade poľnohospodárskej pôdy to znamená, že sa musí „očistiť“. Ak je žiadateľ zaradený do systému ekologickej poľnohospodárskej výroby, podlieha povinnej kontrole na základe zmluvy medzi ním a kontrolnou organizáciou. Po kontrole subjektu postúpi inšpekčná organizácia výsledky ÚKSÚP. Na základe dodržania všetkých pravidiel vydá ÚKSÚP žiadateľovi osvedčenie o ekologickom pôvode produkcie.

Pri pestovaní biopotravín sa nepoužívajú chemické látky – pesticídy, umelé hnojivá a fungicídy. V živočíšnej výrobe sa uplatňujú princípy ekologického chovu.

Kontrolou v systéme ekologického poľnohospodárstva je podľa zákona poverený a zodpovedný ÚKSÚP, ktorý ju zabezpečuje prostredníctvom inšpektorov. Priamu kontrolu výrobcov a spracovateľov evidovaných v systéme EP vykonávajú na našom území tri inšpekčné organizácie:

  • Naturalis SK, s. r. o., s kódom inšpekčnej organizácie: SK-BIO-002
  • Biokont CZ, s. r. o., s kódom inšpekčnej organizácie: SK-BIO-003
  • EKO-CONTROL, s. r. o., s kódom inšpekčnej organizácie: SK-BIO-004

Každoročne kontrolujú dodržiavanie všetkých zákonných pravidiel pre výrobu, spracovanie, balenie, skladovanie, označovanie a predaj bioprodukcie vrátane vedenia presnej dokumentácie o všetkých vykonaných operáciách a účtovníctva. Ak teda potraviny alebo produkty získajú bio certifikát, môžeme im dôverovať, pretože hodnotiaci proces biopotravín je veľmi prísny.

Rozpoznáte falošné?

Ani pri biopotravinách sa však spotrebiteľ nevyhne podvodom. Vďaka tomu, že ich popularita rastie a cena je v porovnaní s konvenčnými potravinami vyššia, niektorí predajcovia v záujme vyšších ziskov vydávajú konvenčné potraviny za biopotraviny.

V minulosti to boli napríklad podľa portálu dtest.cz biojogurty Danone, ktoré nespĺňali parametre ekologickej výroby a firma čelila aj súdnym sporom. Z kategórie jogurtov sa za falošne bio označovali aj ProBio jogurty firmy Rajo. Príkladom je tiež ovocný bio pretlak Poki Bio od francúzskej firmy Danival, ktorý v teste prepadol kvôli vysokému obsahu pesticídov. dTest v ňom našiel až štyri druhy pesticídov, z ktorých dva prekračovali limity stanovené pre biopotraviny.

Spotrebiteľ by sa nemal dať pomýliť formuláciami „biologicky kontrolované“, „prírodného pôvodu“, „natural“, či „alternatívne“. Treba čítať etikety, aj malé písmenká. Okrem nápisu bio v názve výrobku je istotou len číselný kód inšpekčnej organizácie, ktorá vykonala kontrolu u ekologického prevádzkovateľa. Číselný kód pozostáva z dvojpísmenového ISO kódu krajiny, z trojpísmenového označenia preukazujúceho ekologickú výrobu a z referenčného čísla inšpekčnej organizácie, napríklad SK-BIO-002.

V Únii platia rovnaké pravidlá

Ekologická poľnohospodárska výroba sa vo všetkých členských štátoch európskeho spoločenstva riadi rovnakými princípmi a pravidlami. „Pravidlá ekologickej výroby a označovanie ekologických produktov sa riadia nariadením európskej Rady (ES) 834/2007 v znení neskorších predpisov o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov,“ hovorí MUDr. Peter Chlebo, PhD. Inšpekčná spoločnosť Naturalis uvádza, že na certifikovaných ekologických produktoch s pojmami „eko“ a „bio“ v názve musia byť uvedené tieto položky:

  • číselný kód inšpekčnej organizácie danej krajiny, ktorej podlieha prevádzkovateľ, ktorý vykonáva poslednú operáciu výroby alebo prípravy,
  • logo ekologickej výroby Európskej únie – lístok tvorený dvanástimi bielymi hviezdičkami na zelenom podklade, aj v čierno-bielom prevedení,
  • ak sa používa logo ekologickej výroby EÚ, v rovnakom zornom poli ako logo sa tiež uvedie označenie miesta poľnohospodárskej výroby poľnohospodárskych surovín, z ktorých sa produkt skladá, pričom toto označenie má podľa možností jednu z týchto podôb:
  1. „Poľnohospodárstvo EÚ“, ak sa poľnohospodárske suroviny vyrobili v EÚ,
  2. „Poľnohospodárstvo mimo EÚ“, ak sa poľnohospodárske suroviny vyrobili v tretích krajinách,
  3. „Poľnohospodárstvo EÚ/mimo EÚ“, ak sa časť poľnohospodárskych surovín vyrobila v EÚ a časť v tretej krajine.

V platnosti zostávajú aj národné logá pre označenie a propagáciu produktov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené nariadením Rady (ES) 834/2007. Slovenské logo s bielym nápisom „eko poľnohospodárstvo“ na zelenom lístku upravuje Zákon 189 o ekologickej a poľnohospodárskej výrobe z roku 2009.

Pokuty sú vysoké

Inšpekčné organizácie vydávajú pre každú biopotravinu certifikát a toto označenie umožňuje v prípade potreby overiť miesto balenia, spracovania či primárnej produkcie biopotraviny. To, či je prevádzkovateľ registrovaný v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby, si spotrebiteľ môže overiť na www.uksup.sk, na túto organizáciu aj na ŠOI môže smerovať prípadné sťažnosti.

V prípade nebalených bio potravín zakúpených na trhovisku alebo priamo na farme sa spotrebiteľ presvedčí o ekologickom pôvode nahliadnutím do certifikátu vydaného niektorou z troch inšpekčných spoločností pôsobiacich na Slovensku.

Aj spoločnosť Naturalis upozorňuje na svojej webovej stránke na falošné certifikáty. V časti Falošné certifikáty, upozornenia sú zverejnené informácie o porušeniach a falošné certifikáty zistené pri dovozoch a obchodovaní v rámci EÚ. Informácie sú získané z Európskej komisie alebo zo zahraničných inšpekčných organizácií a iných zväzov. „Upozorňujeme hlavne výrobcov potravín a krmív, iných spracovateľov, obchodníkov a dovozcov, aby si všetky transakcie a predloženú dokumentáciu vždy riadne preverili,“ uvádza sa na stránke spoločnosti.

MUDr. Peter Chlebo, PhD. poukazuje na to, že pri porušení pravidiel sú pokuty veľmi vysoké. „Hrozí nielen odobratie licencie, ale aj vrátenie dotácie spätne za dva roky. To sa však stáva výnimočne. Ekologickí farmári totiž hospodária z presvedčenia, že robia dobrú vec.“ Ak dôjde k porušeniu pravidiel, resp. k chybám, sú to skôr chyby neúmyselné, vznikajúce z nepozornosti alebo pri nesprávnom či nedostatočnom vykazovaní potrebných dokumentov a výkazov.“

Foto: Ivan Majerský

 


Biopotraviny – mýty alebo fakty?

Odpovedá MUDr. Peter Chlebo, PhD.

Sú zdravšie
Prirodzene sa očakáva, že biopotraviny budú mať vyšší obsah zdraviu prospešných látok. To platí len čiastočne. Zistilo sa, že niektoré konvenčné potraviny obsahujú viac minerálov, fosforu, vápnika, sodíka, draslíka či magnézia, čo môže byť v dôsledku používania umelých hnojív. Na druhej strane sú niektoré parametre pri biopotravinách lepšie. Nie sú kontaminované pesticídmi, obsahujú viac vitamínu C a antioxidantov, resp. bioaktívnych látok, ktoré pomáhajú v boji s civilizačnými ochoreniami. Rastliny si totiž vyrábajú antioxidanty na vlastnú ochranu. Čím sú viac v strese, pretože rastú v „horších“ podmienkach, v prítomnosti mikroorganizmov, tým viac bioaktívnych látok vytvárajú. Aj obsah vlákniny je v biopotravinách vyšší.

Biopotraviny sú prevenciou proti rakovine
Sú štúdie, ktoré hovoria o tom, že pri konzumácii niektorých druhov biopotravín bol nižší výskyt rakoviny hrubého čreva. Nie je to však také jednoznačné. Štúdie sú zložité, pretože málokto sa stravuje len ekologicky. Či môže konzumácia biopotravín skutočne zamedzovať vzniku niektorých druhov rakoviny, nie je celkom preskúmané. Biospotrebitelia totiž neraz uprednostňujú aj zdravší životný štýl vrátane športu a voľnočasových aktivít, nefajčia, netrpia obezitou a mnohí z nich majú vyššie príjmy. Ľudia, ktorí kupujú biopotraviny, konzumujú viac ovocia, zeleniny, orechov alebo celozrnných výrobkov. Súhra všetkých týchto faktorov môže byť významnou zložkou prevencie.

Môžu obsahovať karcinogénne mykotoxíny
Vzhľadom na nižšiu chemickú ochranu plodín pestovaných v ekologickom poľnohospodárstve proti plesniam, tiež pri výrobe a skladovaní biopotravín, možno u týchto produktov predpokladať vyšší výskyt plesní, ale nie je to vždy pravidlom. Na druhej strane treba uviesť, že masívnejšia chemická ochrana môže u toxikogénnych plesní vyvolať vyššiu produkciu mykotoxínov ako odozvu na použitie fungicídov. Hoci sa v potravinách, nezávisle od toho, či sú vyrobené konvenčným spôsobom, alebo v ekologickom poľnohospodárstve a potravinárstve, vyskytujú iba minimálne hladiny mykotoxínov, ktoré neprekračujú legislatívne povolené normy a pri jednorazovom užití nevyvolávajú žiadne zdraviu škodlivé účinky, v ľudskom tele dochádza k ich kumulácii. Dlhodobá konzumácia potravín kontaminovaných mykotoxínmi by mohla vyvolať závažné ochorenia, najmä nádorové. Aj kumulácia mykotoxínov v telách zvierat, ktoré konzumujeme, môže mať rovnaký efekt.

Biomäso neobsahuje hormóny ani antibiotiká
Možno potvrdiť, že pri použití biologicky aktívnych látok (rastové hormóny, antibiotiká) v chove zvierat a ich obsahu v biopotravinách nie je veterinárny zákon platný pre konvenčné chovy menej benevolentný ako zákon o ekologickom poľnohospodárstve. Použitie rastových hormónov je v živočíšnej výrobe v Európskej únii paušálne zakázané, a preto sa reziduá rastových hormónov v mäse zvierat vyskytovať nemôžu, a to rovnako u zvierat chovaných konvenčným aj ekologickým spôsobom. To isté platí aj o antibiotikách. Pri ekologickom aj konvenčnom chove zvierat sa, ak je to nutné, na nevyhnutne potrebný čas môžu zvieratám podávať antibiotiká, avšak kým nedôjde k úplnému vyliečeniu zvierat a eliminácii antibiotík z ich tiel, nemôžu byť tieto zvieratá použité ako potravinové zdroje ani na výrobu potravín z nich.

Rizikom je mäso dovážané z tretích krajín, napríklad z Brazílie, pri ktorom, žiaľ, neplatí nič. Ak raz jedna krajina Európskej únie povolí dovoz potravín, toto povolenie platí pre všetky krajiny na základe voľného pohybu tovaru v únii. Tak sa môžu na európskom trhu objaviť aj potraviny kontaminované rezíduami. Aby sa však takéto potraviny u nás nedostávali na pulty obchodov, sú nutné pravidelné kontroly dovážaných potravín, ktoré v súčasnosti u nás zabezpečuje Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky.

Majú menej výraznú chuť a farbu
Všeobecne sa traduje, že biopotraviny majú lepšiu chuť. Nie vždy to však musí platiť. Vezmime si napríklad hrozno. Chceme ho mať trpko-sladké, aby malo veľa cukrov a zároveň veľa bioaktívnych látok, aby bolo zdravé. To sa však nedá. Buď máme jedno alebo druhé. Zvyšovaním sacharidov nám pri pestovaní hrozna klesá hladina antioxidantov. Obsiahnuté cukry sú totiž znakom toho, že hrozno má na svoj rast dobré podmienky. Antioxidanty produkuje hlavne pri veľkom suchu, napadnutí mikroorganizmami – múčnatkou, peronospórou alebo inými, najmä hubovými a plesňovými ochoreniami. Antioxidanty slúžia rastline na vlastnú ochranu pred uvedenými faktormi. Napríklad bio grapefruity majú síce vyšší obsah antioxidantov, hlavne naringínu, na druhej strane však naringín zvyšuje horkú chuť ovocia. Treba však uviesť aj to, že hodnotenie senzorických vlastností potravín je vždy individuálne a chuť tých istých potravín môže byť rôznymi jedincami hodnotená odlišne. Čo k tomu ešte dodať? Máme zdravší produkt, ktorý však môže byť menej chutný. Čomu dá prednosť spotrebiteľ?

Znižujú riziko alergií
Výsledky jednej štúdie dokazujú, že po konzumácii bio mliečnych výrobkov sa znížil výskyt ekzému u detí do dvoch rokov. Podobne to bolo aj v prípade bronchiálnej astmy. Nárast alergických reakcií aj u dospelej populácie sa zvyšuje a je to určite tiež dôsledok chémie, ktorú dostávame do organizmu s potravinami, ale nielen s potravinami, ale napríklad aj s každodennou kozmetikou.

Sú drahšie
Keďže náklady (aj vstupné) na ekologickú poľnohospodársku výrobu sú vyššie, aj cena biopotravín je v porovnaní s konvenčnými vyššia, a to o 20 až 40 %. Viac sa používa ručná práca, burina sa neničí chemicky, ale mechanicky, pôda sa pleje, kyprí a rozoráva. Rozlohy nemôžu byť obrovské, aby sa zabránilo napadnutiu škodcami, preto nie je možné využívať ekonomicky výhodnejšie veľkoplošné obrábanie pôdy, používajú sa špecifické osevné postupy využívajúce striedanie plodín, ktoré sa navzájom ochraňujú. Aj výkrm kurčiat trvá dva- až trikrát dlhšie a zároveň vyžaduje dostatočne veľké výbehové plochy pre zvieratá. To všetko sa, samozrejme, odzrkadľuje vo vyššej cene biopotravín.

Neobsahujú éčka
V potravinách vyrobených konvenčným spôsobom je povolené používať vyše 600 druhov prídavných látok, tzv. „éčok“. Aj biopotraviny môžu obsahovať „éčka“, avšak ich počet je výrazne zredukovaný. Európska komisia povolila pre biopotraviny použitie iba 49 „éčok“. V biopotravinách určite nenájdete farbivá E102 tartrazín, E104 chinolínovú žltú, E110 žlť oranž S, E124 košenilovú červenú 4R, E129 allura červeň a E113 brilantnú modrú farbu, ani konzervanty E211 benzoan sodný, E220 oxid siričitý, E250 dusitan sodný, E252 – dusičnan draselný či umelé sladidlá E952 cyklamát sodný a E954 sacharín sodný. Nie sú to však len „éčka“, ktoré sa nesmú používať, ale aj rôzne technologické procesy, ako je extrakcia rozpúšťadlami, chemická rafinácia, hydrogenácie, nesmú sa tiež používať plastové nádoby ako obaly, na zvýšenie koncentrácie ovocných a zeleninových štiav a koncentrátov sa môžu použiť len vákuové a membránové procesy pri teplote do 45 °C. Pre každú komoditu biopotravín sú špeciálne určené aditíva, ktoré nie je možné používať. Pri skladovaní čerstvého ovocia a zeleniny a pri ich pozberovom ošetrovaní sa nesmie používať etylén, ľad obsahujúci syntetické ochranné látky alebo ľad vyrobený z inej ako pitnej vody, protiplesňové roztoky s obsahom kyseliny boritej, sorbovej, benzoovej, bezvodých siričitanov, dusičnanov a dusitanov a chlórnanový roztok na pranie čerstvého ovocia a zeleniny. K povoleným „éčkam“ patrí kyselina askorbová, kyselina citrónová a kyselina mliečna. Kompletný zoznam povolených prídavných látok v biopotravinách je uvedený v Nariadení Rady (EHS) č. 2092/91 z 24. júna 1991 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín v Prílohe VI. Označenie potravín a povinné údaje určuje Nariadenie Európskeho parlamentu a rady EÚ č. 1169/2011 a Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky 127/2012. Zoznam a povolené množstvá prídavných látok na Slovensku sú uvedené v Potravinovom kódexe SR. Kompletný zoznam „éčok“ používaných v konvenčnom potravinárstve možno nájsť na nasledovných webových stránkach:

  • http://www.ruvzvk.sk/ecka.html
  • https://www.kaloricketabulky.sk/ecka
  • https://www.ceff.info/sk/additives/

Neobsahujú pesticídy, hormóny a antibiotiká
Predpokladá sa, že neobsahujú žiadne pesticídy. Žiaľ, nie je tomu tak. Napriek prísnej kontrole môžu obsahovať škodlivé látky, ktorých zdrojom nie je ekologická farma. Do potravinového reťazca vstupujú z atmosféry znečistenej okolitými priemyselnými podnikmi, spaľovacími motormi dopravných prostriedkov – napríklad ťažké kovy, dioxíny či polychlorované bifenyly, polyaromatické uhľovodíky. Samozrejme, sú to rezíduá, v nižšom množstve, ktoré nie sú pre organizmus nebezpečné vzhľadom na ich nízku koncentráciu.

Podľa profesora Tomáša Komprdu v štúdii uverejnenej v Chemických listoch v roku 2009 je obsah rezíduí pesticídov v bioproduktoch v porovnaní s konvenčnými produktmi logicky nižší. Avšak aj 70 % konvenčnej produkcie je úplne bez rezíduí pesticídov a 30 % obsahuje rezíduá pod hodnotami povolenými legislatívou. Výsledky dlhodobej štúdie vedenej profesorom Carlom Leifertom na Univerzite v Newcastle preukázali podstatne nižší obsah rezíduí pesticídov (až o 25 %) a nižší obsah dusičnanov v bioproduktoch v porovnaní s konvenčnými produktmi, predovšetkým v zelenine a v zemiakoch. Vedci zistili, že oveľa vyššie hladiny kadmia, toxických kovov a pesticídov boli nájdené v konvenčných potravinách štyrikrát častejšie než u biopotravín. Napriek vyšším hladinám kadmia a pesticídov v konvenčne pestovaných plodinách sú tieto hodnoty stále hlboko pod povolenými limitmi. Vedci však varujú, že kadmium sa hromadí v tele v priebehu času a že z dlhodobého hľadiska toto hromadenie predstavuje veľké riziko. Navyše, väčšina limitov pre pesticídy sa stanovuje individuálne, nie pre koktail chemických látok používaných na poľnohospodárskych plodinách.

Ich trvanlivosť je kratšia
Keďže tieto potraviny neobsahujú konzervačné látky a pri výrobe potravín sa používajú technologické procesy šetrné voči bioaktívnym látkam v potravinách obsiahnutých, ich životnosť je spravidla oveľa kratšia ako u bežných potravín. Pri nákupe a skladovaní musíme byť preto opatrní. Hrozí totiž, že sa v nich premnožia rôzne mikroorganizmy, ako sú baktérie alebo plesne a tým sa pre nás môžu stať nebezpečnými. Pri dodržaní vhodných podmienok skladovania sú však aj biopotraviny bezpečné. Vyžadujú však častejšie a dôslednejšie kontroly najmä počas ich skladovania.

invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 01/2021

Zmeny telesnej hmotnosti

Prvé číslo roka 2021, prichádzajúce zároveň prvýkrát v dizajne Unilabs Slovensko, sa nesie v znamení témy Zmeny telesnej hmotnosti. Pre veľa z nás je po začiatku nového roka téma zmien…

Objavte ponuku
testov na unilabs.online

Intolerancia - varianty
Objednať

Mám kožné problémy, nevysvetliteľnú únavu, ťažkosti s trávením a rôzne ďalšie príznaky. Chcem vedieť, čo to spôsobuje.

Objednať
Hmotnosť
Objednať

Mám problém schudnúť. Prečo? Moja váha ide pomaly hore, ani neviem ako. Mám pocit, že priberám zo vzduchu. Kde začať?

Objednať
Brucho
Objednať

V akom stave je váš tráviaci systém? Máte poruchy trávenia, bo-lesti, či iný problém v tejto oblasti tela? Pomôžeme vám zistiť pôvod týchto problémov na mieru ušitým testovacím balíkom s až 14-timi parametrami.

Objednať
Anémia
Objednať

Zdravie máte v krvi. To nie je fráza, ale fakt, ktorý pocítite, ak začnete mať problémy s chudokrvnosťou. To, že sa nevyvinie zo dňa na deň znamená, že o tomto vážnom probléme mnoho pacientov ani netuší.

Objednať

Jana Klimanová

Všetky články autora