Na patológii začal pracovať už počas štúdia medicíny. Fascinoval ho svet, ktorý videl v mikroskope a udivuje ho dodnes. Keď v roku 2003 prišiel do Alpha medical, aby založil pracovisko patologickej anatómie, sny sa začali meniť na realitu. Aj o tom sme sa rozprávali s riaditeľom, odborným garantom a konateľom Patológie, s. r. o., v Martine, ktorá je súčasťou reťazca laboratórií Alpha medical, doc. MUDr. Mariánom Benčatom, PhD., mim. prof.

Pán docent, kedy a za akých okolností ste spojili svoje menou s Alpha medical?

V roku 2003 ma oslovil pán doktor Pírek, vtedajší majiteľ Alpha medical s tým, že v Ružomberku vybudoval súkromné biochemické a mikrobiologické laboratórium a chcel by to rozšíriť o pracovisko patologickej anatómie. Bolo to jedno z prvých privátnych pracovísk tohto typu, a tak ma to zaujalo. Nastúpil som niekedy na prelome rokov 2003 a 2004.

Vašou úlohou teda bolo vybudovať úplne nové pracovisko patologickej anatómie?

Áno. Zo začiatku sme na to boli iba dvaja, ja a terajšia vrchná laborantka, Janka Papanová. Začínali sme s imunofluorescenciou a neskôr sme začali robiť aj biopsiu, cytológiu a imunohistochémiu. Postupne sme prijímali nových ľudí, jedným z prvých bol docent Ľudovít Lauko. Postupne, keď sme si získali klientelu a prevádzka sa rozrástla, sme sa presťahovali do bývalej polikliniky na Hodžovej v Martine. V novembri 2015 sme sa presťahovali do novej budovy na Záborského 2 v Martine, v ktorej sú všetky laboratórne časti pracoviska. Pracovne lekárov a seminárne priestory patológie sú v budove správy Alpha medical. Budovy sú medzi sebou prepojené nadzemnou chodbou.  

Založenie a riadenie pracoviska patológie znie ako veľká výzva. Mali ste predtým nejaké manažérske skúsenosti?

Áno. Už na pracoviskách Martinskej fakultnej nemocnice (MFN) a Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine (JLFUK) som robil ordinára pre bioptickú prevádzku a odborného asistenta, mal som teda na starosti riadenie časti prevádzky fakultného pracoviska. Potom som založil a 4 roky riadil oddelenie patológie NsP v Levoči. Po revolúcii v roku 1990 som robil námestníka liečebno-preventívnej starostlivosti (LPS) MFN a potom 11 rokov riaditeľa MFN (dnešná Univerzitná nemocnica Martin, pozn. redakcie). Krátko po nástupe do funkcie riaditeľa MFN sme založili Asociáciu nemocníc Slovenska (ANS), ktorej som bol prezidentom až do roku 2001. Okrem toho som v rokoch 1990 – 2001 absolvoval viacero manažérskych kurzov v USA a v Európe, ktoré si nesmierne cením; najviac päťtýždňové školenie HOPE v Millwoode v americkej Virginii a šesťtýždňové manažérske školenie u profesora Torrensa, vedúceho katedry organizácie zdravotníctva v Univerzitnom centre Los Angeles v Kalifornii. Počas toho pobytu sme absolvovali teoretickú prípravu v Santa Cruz, kde som dostal aj čestné občianstvo mesta Santa Cruz.

Patológ sa musí dívať do budúcnosti, lebo v nej prežije zbytok svojho života.

Ako ste riešili technické zabezpečenie nového pracoviska patológie?

Na začiatku bol problém najmä s priestormi. Boli sme na jednom podlaží spolu s biochémiou, takže miesta bolo málo. Po presťahovaní do Martina sme sídlili v poliklinike na Hodžovej 1. Postupne sme rozširovali priestory aj personál. Techniku sme tiež priebežne doplňovali tak, ako sme rozširovali sortiment vyšetrení. Od začiatku som cítil zásadný rozdiel v porovnaní so štátnym zariadením, kde bol kvôli nedostatku financií problém so všetkým, čo sa týkalo prístrojov a spotrebného materiálu. V súkromnej firme je na prvom mieste efektivita a tej sa prispôsobuje vybavenie pracoviska. Samozrejme, nedalo sa všetko hneď, ale materiálne vybavenie sa dalo doplniť v zásade plynule s nárastom vyšetrení. Do Alpha medical som totiž prišiel so zámerom, aby sme boli schopní realizovať čo najširšie spektrum vyšetrení prispôsobených požiadavkám klinických lekárov, samozrejme v prospech kvality a sortimentu vyšetrení potrebného na liečbu pacientov. A v Alphe to bolo možné.

Vybudovanie funkčného pracoviska však asi nie je iba o špičkovej technike...

Od začiatku som cítil aj pochopenie a veľkosť osobnosti a korektnosť inžiniera Petra Lednického, s ktorým sme si bez veľkých rečí dokázali nalinkovať základné postupy koncepcie budovania pracoviska v Martine a pracovísk patológie v Alphe v rámci Slovenska. Nemenej dôležitá bola a je vzájomná úcta a snaha medzi všetkými zamestnancami vykonávať kvalitnú prácu a nezaoberať sa malichernosťami. Zásada pre fungovanie dobrého kolektívu je správny výber ľudí – treba postaviť kritériá a na ich základe vybrať správneho človeka na správne miesto a nechať ho pracovať. Samozrejme, v hierarchii si musí každý nadriadený plniť základné úlohy riadiaceho pracovníka – riadiť, organizovať a kontrolovať. Ak sa netoleruje porušovanie principiálnych zásad pracovnej disciplíny a u každého sa hľadá individuálna modifikácia jeho osobnej motivácie, tak to funguje. Všetko je teda o ľuďoch. Samozrejme musím spomenúť aj veľmi korektný prístup a perfektné fungovanie ekonomického, obchodného a administratívneho úseku a ich prístup, vďaka ktorému sú naši odborní pracovníci patológie oslobodení od rôznych prevádzkovo-administratívnych úkonov. Sme totiž súčasť veľkej firmy, kde si každý odbor musí vybojovať svoje miesto.

Ako to bolo na začiatku so získavaním klientely? Mali lekári v regióne voči novému súkromnému pracovisku dôveru?

Na začiatku sme aj s inžinierom Lednickým chodili za lekármi osobne a zisťovali sme, aké vyšetrenia potrebujú. Lekárom som vravieval, a stále to platí, že ak bude problém, môžu zavolať priamo mne. Postupne sme si získavali ambulantných lekárov, ale aj tých nemocničných, ktorí neboli spokojní so službami patológie v nemocnici. Počet ambulantných i nemocničných lekárov, pre ktorých robíme vyšetrenia, stále narastá, a to aj napriek tomu, že niektorí si také služby našli inde. Klientela je čiastočne regionalizovaná, ale niektoré služby robíme pre lekárov či nemocnice z celého Slovenska. Rozvoj pracoviska bol však v prvých rokoch pomalý, ale potom sa klientela rozrastala z roka na rok násobne. Ľudia dokážu pomerne rýchlo a citlivo zareagovať a vybrať si kvalitu, zlyhanie však často vedie k nenávratnej strate. Avšak to je o komunikácii. Podstatné je vysvetliť si problémy a keď sa problém otvorene vysvetlí, takmer každý to pochopí a záver rokovania môže viesť k náprave.

Kedy a prečo vzniklo aj pracovisko v Banskej Bystrici?

Ešte na začiatku svojho pôsobenia v Alpha medical som po dohode s doktorom Pírkom a inžinierom Lednickým vypracoval stratégiu rozvoja patológie a navrhol som vybudovanie pracovísk patológie, aby sme čo najefektívnejšie pokryli celé Slovensko. Preferoval som mestá s lekárskymi fakultami, takže Bratislava, Martin, Košice, neskôr však k tomuto konceptu pribudla aj Banská Bystrica. Od zeleného stola sa možno zdá, že z Bystrice je to do Martina blízko, ale pre stredné Slovensko je už aj v rámci nemocníc objektívne jasná potreba dvoch miest výkonu – hornatý terén, cesty, nepriaznivá dopravná situácia. Stredoslovenský región sme teda museli pokryť severným centrom v Martine a južným v Banskej Bystrici. V Banskej Bystrici bolo pracovisko patológie, kde robili aj elektrónmikroskopické vyšetrenia. Zlúčením spoločnosti BB Biocyt spolu s martinskou patológiou vznikla Patológia, s. r. o., s dvomi miestami výkonu. Takáto potreba sa nakoniec ukázala aj na pracoviskách v Bratislave a v Košiciach. 

Do akej miery dnes svoju pozíciu v Alpha medical vnímate ako lekársku a do akej ako manažérsku?

Patológia je veda. Úlohou patológa je čo najpresnejšie popísať čo vidí – makroskopicky alebo mikroskopicky – a podľa definovaných kritérií zatriediť proces v danom materiáli tak, aby ošetrujúcemu lekárovi odoslal zrozumiteľnú a správnu diagnózu, podľa ktorej klinický lekár môže správne liečiť. Táto diagnostická činnosť vyžaduje organizáciu, odborné riadenie a kontrolu. Tak, aby riadiaca činnosť čo najmenej vyrušovala diagnostikov pri ich práci a bola realizovaná s ohľadom na legislatívu a lekársku etiku. Preto riadenie patológie predpokladá sústavné sledovanie procesov, kontrolu času a presnosti, administratívy, vykazovania do poisťovní, ako aj riešenie problémových situácií a sťažností. Nie je možné vymenovať všetky aktivity, respektíve ich rozdeliť na odborné, manažérske či nejaké iné. Jedno je však isté. Patológiu môže kompetentne riadiť len patológ. A patológ, ktorý riadi, musí mať všetky informácie týkajúce sa patológie, musí byť pri všetkom, čo sa týka patológie.

Mohli by ste v skratke popísať aké vyšetrenia dnes ponúkate na pracoviskách v Martine a v Banskej Bystrici?

Na oboch pracoviskách robíme biopsiu, cytológiu aj imunohistochémiu. V Martine robíme aj imunofluorescenčné vyšetrenia pre celú sieť Alpha medical. Imunofluorescenčné pracovisko je špecifické aj v kontexte celého Slovenka, pretože tu robíme rozsiahly skríning autoimunity zo séra, mesačne vyšetrujeme stovky pacientov. V posledných rokoch pribudli, respektíve sa rozvinuli vyšetrenia proti spermiám, vyšetrovacie schémy pri ochoreniach GIT-u, napríklad diferenciálna diagnostika Crohnovej choroby a ulceróznej kolitídy, vyšetrenia pri celiakii, nervových ochoreniach, ANCA, polyglandulárnom syndróme a podobne. Na pracovisku v Bystrici robíme pre celú sieť Alpha medical elektrónmikroskopické vyšetrenia. Je to jedno z mála pracovísk na Slovensku, kde je elektrónový mikroskop vôbec k dispozícii. Je nenahraditeľný hlavne pri diagnostike ochorení obličiek, ako aj pri transplantológii. Tieto špičkové vyšetrenia robíme pre FN FDR v Banskej Bystrici aj pre UN v Martine. Okrem toho robíme na oboch pracoviskách veterinárnu patológiu pre celú sieť Alpha medical. 

Ako vyzerá váš typický deň v práci?

V súčasnosti to začína zapnutím počítača a otvorením poštovej schránky. Nejaký čas teda reagujem na maily, od pozvánok na kongresy cez rôzne publikácie, požiadavky od lekárov až po konzultácie s kolegami. Kontrolná činnosť začína denným prezretím laboratórneho informačného systému CONA v Martine aj v Banskej Bystrici, ako aj na iných pridružených pracoviskách. Pravidelne sa stretávam s vrchnou laborantkou, s ktorou riešime bežné prevádzkové problémy. Podľa potreby si sadnem aj so všetkými patológmi, prípadne ostatnými zamestnancami, navzájom sa informujeme o odborných a organizačných problémoch a diskutujeme. Denne riešime prípravu prednášok a publikácií, ktoré pripravujeme prakticky sústavne, keďže práca na jednej publikácii trvá týždne, niekedy aj mesiace. Robíme aplikovaný výskum, teda väčšinou vyhodnotenie výsledkov našich vyšetrení aj za pomoci štatistických metód. Spolupracujeme pri tom s JLF UK, SZU a inými pracoviskami. Typický deň mám teda málokedy. Prispievajú k tomu aj služobné cesty na rokovania alebo kongresy, a tie sú minimálne raz či dvakrát do týždňa. Rokovania sú najčastejšie v Bratislave, takže nepoznám schému ráno – večer, len cesta ta a späť trvá 4 – 5 hodín. Ale už som si zvykol...

Laboratórna práca sa za posledné roky značne automatizovala. Je možné, že v budúcnosti nahradí nejaký vysoko expertný systém aj oko skúseného patológa?

Pochybujem. Bolo už viacero pokusov o automatické vyhodnocovanie, napríklad v cytológii, ale vždy sa to vrátilo späť. Vlani som bol v Pittsburghu na svetovom kongrese Informatika v patológii, kde boli prezentované úžasné veci, ale o tejto téme sa tam veľa nediskutovalo. V odbore rezonujú iné témy. Na spomínanom kongrese v Pittsburghu, ktorého som sa zúčastnil v máji 2015, bolo jednou z ústredných tém riadenie patológie. Komunikácia, informatika, informácie a ich využitie sú dnes v patológii rovnako dôležité ako všade inde. Možnosti odborného využitia informatiky vrátane obrazovej analýzy – porovnávania napríklad rádiodiagnostických a mikroskopických obrazov a podobne – je až vo sfére diagnostickej fantastiky. Patológ sa musí dívať do budúcnosti, lebo v nej prežije zbytok svojho života.

Nechýba vám niekedy možnosť posúdiť stav pacienta aj ako klinický lekár? Dá sa všetko zistiť napríklad z excízie?

Žiadanka na vyšetrenie obsahuje dostatok priestoru, aby klinický lekár zrozumiteľne a pomerne obsiahlo popísal, čo vidí a čo od vyšetrenia očakáva. Ak to dostatočne využije, môžeme diagnózu stanoviť bez väčších ťažkostí. Žiaľ, často sa stáva, že žiadanka je na informácie o pacientovi skúpa. Ešte z mladosti si spomínam, ako bolo na žiadanke v kolónke Lokalizácia uvedené „excize z vojína“. (Smiech.) Často prichádzajú na rad telefonické otázky patológa na klinika a väčšinou sa nám podarí získať dostatok informácií potrebných na určenie diagnózy. Ale najväčší nepriateľ je čas. Patológov je málo a práce veľa.

V ľuďoch existuje prevažne dobro – tomu verím. Ak vyjde navonok niečo zlé, človek je v problémoch, možno nevie čo chce, nevie riešiť zložité situácie, má súkromné problémy. Treba mu pomôcť, a to je vždy individuálne. Všetko je o ľuďoch.

Do akej miery dnes môže moderná patológia prispieť k úspešnej liečbe pacienta?

Patológ nelieči. Konečná diagnóza sa vždy tvorí na patológii, nielen v pitevni, ako je to v známej knihe z amerického prostredia. Na patológii sa vyšetruje od nepamäti bioptický a cytologický materiál, teda tkanivá a bunky od živých pacientov. Klinik posiela materiál na bioptické vyšetrenie preto, aby si bol istý diagnózou a mohol správne liečiť. To je úloha patológie – rámcovo určiť, či ide o zápal alebo nádor, aký je to zápal alebo nádor a podľa potreby presnejšie špecifikovať charakteristiku, pôvod, podľa možností aj etiológiu a vlastnosti patologického procesu v odoslanej vzorke, ktorú klinik odoberie operačne, sterom, punkciou alebo aj spontánnym odlúčením z tela pacienta. Je na klinickom lekárovi, čo pošle na vyšetrenie na patológiu. V prípade, že klinik operačný materiál nedá vyšetriť, riskuje problémy až s nedozernými následkami. Som aj znalcom v odbore patológia a súdne lekárstvo a také prípady poznám zo svojej znaleckej praxe.

Stalo sa vám niekedy, že by sa prišiel pacient aj poďakovať, alebo smotanu zlíže vždy klinik, s ktorým prichádza pacient do kontaktu?

Patológ je vo vzťahu k pacientovi temer vždy anonymný. Materiál dostávame na pracovisko našou dopravnou službou a výsledky odosielame ošetrujúcemu lekárovi elektronicky a písomne. Ale občas sa stane, že po rokoch stretnem známeho človeka, ktorý bol u nás v minulosti včasne diagnostikovaný s hraničným nálezom. Ale je to len príjemný pocit, lebo nikomu nerozprávam, ak sa nespýta, a vlastne ani nevie, kto robil diagnózu. Ale vďaka patrí aj klinikovi, ktorý poslal vzorku včas.

To znamená, že klinici zvyknú posielať vzorky aj neskoro? Majú vôbec povedomie o možnostiach patologickej diagnostiky?

Ako ktorí. Po revolúcii bolo v zákone uvedené, že všetko, čo je odobraté z ľudského tela, sa musí dať histologicky vyšetriť. Poisťovne však zistili, že to bude drahé, a tak sa to zo zákona vyhodilo, aby nebolo trestné, ak lekár vzorku nepošle. Dobrý lekár však vie, že je vždy lepšie, keď ten materiál pošle na vyšetrenie, aby mal diagnostickú istotu. Pretože hoci už porevolučný zákon neplatí, je tam stále odborná zodpovednosť a lekár môže byť právne stíhaný. Sú ale diagnózy, hlavne onkologické, kde neprichádza do úvahy, aby nebol materiál vyšetrený patológom, lebo liečebné schémy už nedovoľujú liečiť bez presného stanovenia diagnózy a zatriedenia nálezu podľa medzinárodných klasifikácií a schém.

Vaši kolegovia o vás vravia, že ste veľmi dobrý organizátor a máte skvelý odhad na ľudské povahy. Myslíte si, že sa to odráža aj na pracovnej atmosfére v laboratóriu?

Po rokoch praxe sa človek stáva bohabojným a správa sa tak nielen v bežnom živote, ale aj v práci. Organizácia práce vyžaduje disciplínu a dodržiavanie niektorých zásad bezpodmienečne, keď vedúci pracoviska nemá na výber. Existujú viaceré teórie manažmentu, leadershipu, teória riadeného chaosu, metódy motivácie a všelijaké teoretické schémy. Ľudia však nie sú schematickí, každý je iný, a preto je nemožné aplikovať jednu teóriu na všetkých. Mne je najviac sympatická teória riadeného chaosu, ale to je len teoretický princíp. Nikomu žiadnu teóriu nevnucujem, ale jednám s ľuďmi podľa toho, čo je pre koho motivačné, čo najlepšie vie a nikomu nevnucujem robotu, ktorá mu nesedí alebo v ktorej nie je doma. Funguje to ako v bežnom živote. Musíte rátať s tým, že každý má nejaké muchy a mali by ste nájsť spôsob, ako tomu človeku vyjsť čo najviac v ústrety, aby mal svoju voľnosť, bol spokojný, ale zároveň prínosný, avšak na to je v riadení kontrola, aby neprekročil isté hranice – zákonné, etické, prípadne zásady firemnej politiky vyjde navonok niečo zlé, človek je v problémoch, možno nevie čo chce, nevie riešiť zložité situácie, má súkromné problémy. Treba mu pomôcť, a to je vždy individuálne. Všetko je o ľuďoch.

Diagnostické centrum v Martine je postgraduálnym školiacim pracoviskom budúcich patológov v odbore patologická anatómia SZU v Bratislave. Vy osobne ste odborným garantom postgraduálneho štúdia. Ako atestácia prebieha?

Ide o Špecializované výučbové zariadenie SZU, ktoré bolo zriadené na našom pracovisku v roku 2012. V rámci postgraduálneho vzdelávania, ktoré trvá dohromady 48 mesiacov, musia lekári 10 mesiacov stráviť na školiacom pracovisku. Doteraz to fungovalo iba na Ústave patologickej anatómie v Bratislave, ale od novembra 2015 má zmluvu o poskytovaní postgraduálneho vzdelávania lekárov –patológov aj naše pracovisko v Martine. Na doškoľovacom pracovisku musí prejsť rukami atestantov presne stanovený počet bioptických, cytologických a imunohistochemických preparátov. So súčasným rektorom SZU sme nedávno dali dohromady nový akreditačný spis pre postgraduálne vzdelávanie v odbore patologická anatómia, ktorý by mal platiť od apríla 2016. Práve teraz sedíme v novej posluchárni, v ktorej bude prebiehať teoretická príprava aj prednášky a semináre. Praktická výuka je potom totožná s diagnostickou činnosťou atestovaných patológov pod odborným dohľadom lektorov, našich zamestnancov, ktorí majú pracovné zmluvy aj so SZU. Je to veľká pocta, zodpovednosť a v konečnom dôsledku aj vizitka nášho pracoviska, ako dokážeme budúcich patológov pripraviť. Odborná úroveň nášho pracoviska je však veľmi vysoká – máme troch profesorov, jedného mimoriadneho profesora, štyroch docentov a ďalších osem atestovaných patológov. 

Niekto vidí iný svet pozeraním na hviezdy, patológ číta z mikroskopického obrazu a píše nález – to, čo vidí. Vyžaduje si to obrovské množstvo informácií, knihy, časopisy, sústavné vzdelávanie – v medicíne sa tomu hovorí celoživotné vzdelávanie.

V tomto čísle máme článok aj o kontroverzných onkologických príbehoch, v ktorých sa zvykne písať o zázračne vyliečených onkologických pacientoch, a to vďaka rôznym metódam alternatívnej medicíny. Ako vnímate alternatívnu liečbu vy ako patológ?

Neviem, niekomu to možno pomôže, ale to je už medzi nebom a zemou. Niektorí ľudoví liečitelia sú však veľmi nebezpeční. Pamätám si, ako som sa raz zastavil u jednej susedy, ktorá mala práve chorú dcéru. Ležala v posteli a liečiteľka jej chodila po chrbte s nejakým elektrickým prístrojom. Suseda mi prezradila, že prišla už tretíkrát a zaplatili je za to nemalú čiastku. Keď som sa opýtal, čo jej vlastne je, suseda mi povedala, že jej tŕpne noha a začína ochrnovať. Okamžite som ju naložil do auta a zaviezol na neurochirurgiu. Do rána ju operovali. Keby bola doma ešte 2 – 3 dni, tak ochrnie. Tá liečiteľka bola dokonca aj za mnou, ešte ako za riaditeľom nemocnice, že má diplom z fytoterapie a chcela by v nemocnici pracovať. Povedal som jej, nech mi ten diplom príde ukázať a ona doniesla diplom z fytológie z poľnohospodárskej fakulty. Vysvetlil som jej, že s týmto diplomom môže sadiť paradajky, ale nie liečiť. 

Ako ste sa vlastne dostali k takému netradičnému odboru, akým je patológia?

Pre patológiu som sa rozhodol v poslednom ročníku štúdia medicíny. Pri pozeraní do mikroskopu som uvidel iný svet, človeka v mikroštruktúre – tkanivá, bunky... Fascinovalo ma to. Niekto vidí iný svet pozeraním na hviezdy, patológ číta z mikroskopického obrazu a píše nález – to, čo vidí. Vyžaduje si to obrovské množstvo informácií, knihy, časopisy, sústavné vzdelávanie – v medicíne sa tomu hovorí celoživotné vzdelávanie. A ešte viac ma fascinuje o tom svete písať. Prednášky a publikácie na semináre, kongresy, do domácich aj zahraničných časopisov. V oblasti autoimunity v patologickej diagnostike nás v poslednom čase oslovujú aj špičkové zahraničné časopisy z USA a z Európy, kde sme publikovali naše výsledky. Jedným z vrcholov našej publikačnej činnosti je vyžiadaná publikácia v knihe vydávanej v Rijeke pre indickú spoločnosť s titulom Human papillomavirus a názov kapitoly, ktorú práve dokončujeme, je Dg. cervical carcinoma: od teórie po prax. Docent Július Rajčáni, ktorý je naším zamestnancom, je totiž virológ a patológ, čo je ideálna kombinácia pre aplikáciu jeho teoretických vedomostí na naše praktické výsledky z biopsie a skríningovej gynekologickej cytológie.

Ako relaxujete po príchode z práce domov?

Cvičia ma deti. (Smiech.) Mám 3-ročnú a 12-ročnú dcéru. A milujúcu manželku. A stále myslím na svojich dvoch dospelých synov, ktorí žijú v zahraničí a komunikujem s nimi. Okrem toho mám veľmi blízky vzťah k zemi, veľakrát mi zachránila život. Keď som bol v stresových situáciách, často som sa odreagoval v záhrade, ktorá je teraz temer parkom. A skoro aj zoologickou záhradou. (Smiech.) 

doc. MUDr. Marián Benčat, PhD., mim. prof. Rok a miesto narodenia 1943, Margecany Stav ženatý, dve dcéry a dvaja synovia Vzdelanie JLF UK v Martine, atestácia I. a II. stupňa z patologickej anatómie na SZU Bratislava, habilitácia v odbore patológia a súdne lekárstvo, vedecká ašpirantúra v odbore patológia a súdne lekárstvo, mimoriadny profesor SZU Kľúčové predchádzajúce zamestnania ordinár a odborný asistent v Ústave patologickej anatómie MFN a JLFUK, primár Oddelenia patológie NsP v Levoči, námestník riaditeľa MFN v Martine, riaditeľ MFN v Martine Súčasná pozícia v Alpha medical riaditeľ, odborný zástupca a konateľ Patológie, s. r. o., člena siete laboratórií Alpha medical, v Martine a v Banskej Bystrici, odborný garant pre postgraduálne vzdelávanie lekárov SZU v Bratislave

IMUNOFLUORESCENČNÉ VYŠETRENIE