ZHLBOKA SA NADÝCHNUŤ

Article image

To, že bezproblémové dýchanie je základným predpokladom na život, si väčšina z nás uvedomí vo chvíli, keď takým prestane byť. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojich oficiálnych materiáloch uvádza, že v roku 2015 na celom svete vo všetkých vekových kategóriách tvorili ochorenia dýchacích ciest 7,4 % zo všetkých príčin úmrtí, vďaka čomu sa zaradili na 3. miesto (po srdcovo-cievnych a onkologických ochoreniach). Predpokladá sa, že do roku 2020 si svoju pozíciu v príčinách úmrtí udržia, s percentuálnym zastúpením na úrovni približne 8,5 %.

Úvod

Viaceré z programov WHO na najbližšie roky, týkajúce sa neprenosných, ale aj prenosných ochorení, majú vo svojich cieľoch aktivity s priamym prepojením na redukciu príčin ochorení dýchacích ciest a pľúc (redukcia fajčenia tabaku o 30 %, redukcia obezity, zlepšenie čistoty ovzdušia). Dávno známy fakt, že fajčenie tabaku stojí v pozadí rakoviny pľúc (71 %), chronických respiračných ochorení (42 %) a srdcovo-cievnych ochorení (10 %) sa však nedarí úspešne implementovať do každodenných návykov bežnej populácie (1). V niektorých ázijských krajinách (Čína) je, naopak, novodobým trendom rastúce percento fajčiacich žien. Cieľ propagovať riziká nedostatočnej fyzickej aktivity (ktorá, mimochodom, patrí medzi 10 hlavných príčin svetovej mortality), súvisiacej s nárastom nadváhy až obezity, je logicky nadväzujúci aj na programy prevencie srdcovo-cievnych ochorení, diabetu mellitu, svalových ochorení a ochorení kostí. V neposlednom rade, radosť z pohybu je dôležitá aj na udržanie optimálneho mentálneho zdravia, ktoré sa podľa štatistík taktiež medziročne zhoršuje. Odporučenie WHO na zdraviu prospešnú, stredne intenzívnu fyzickú aktivitu (najmenej 150 minút týždenne) v dospelej populácii nespĺňa 20 % mužov a 27 % žien. V populácii detí a adolescentov (5. – 17. rok života) nespĺňa podmienku najmenej 60 minút fyzickej aktivity denne až 78 % chlapcov a 84 % dievčat vo veku 11 – 17 rokov. Okrem toho, problémy znečistenia ovzdušia idú ruka v ruke s nárastom alergických ochorení a opakovaných zápalových ochorení dýchacích ciest, ktoré nezriedka vyústia do astmy (2).

Prenosné ochorenia

S nimi je ťažko, avšak bez nich život nie je možný. Úloha mikroorganizmov v živote človeka je nezastupiteľná – venovali sme sa im v marcovom čísle inVitra. Je typické, že vďaka nadmernej náloži či pri úspešnom prelomení obranných mechanizmov človeka sú práve horné a dolné dýchacie cesty miestom najčastejšieho usídlenia mikroorganizmov a spustenia patofyziologických mechanizmov rozvoja ochorení. Je typické, že rozsiahle epidémie sa rozvíjajú následkom prírodných katastrof, vojnových konfliktov a nežiaduceho rúcania prirodzených bariér medzi prírodou a človekom. Avšak epidémie spôsobujú aj nedostatočná hygienická sanácia zdrojov pitnej vody, neodborná starostlivosť o mokrade, ktoré slúžia ako prírodné rezervoáre vývinových štádií hmyzu ako vektorov pôvodcov závažných infekčných ochorení a taktiež epidemiologicky nezvládnuté odstraňovanie mŕtvych tiel (zvierat, ľudí). Rovnaký efekt má benevolentnejší prístup niektorých národných vlád k celonárodnému očkovaniu vybraných infekcií, ktorý prispieva k ich úspešnému plošnému šíreniu. Alpha medical, ako úspešný poskytovateľ laboratórnej diagnostiky na Slovensku, si uvedomuje svoju zodpovednosť voči klientom – aj preto je možné v portfóliu jeho vyšetrení nájsť diagnostiku TBC, ktorá sa musela v posledných rokoch popasovať s viacerými problémami (3).

Kvalita ovzdušia, alergie a astma

Domáce čistiace prostriedky, osviežovače vzduchu, kozmetické prípravky, spreje a parfumy, dym vznikajúci pri spaľovaní alebo pri horení sviečok, fajčenie, výpary pri varení, výfukové plyny z áut či z motocyklov, používanie klimatizácie, vzďaľovanie sa prírode – zdá sa, že sme sa ocitli v pasci, na ktorej ľudstvo roky pracovalo. Je vskutku nemožné predstaviť si náš každodenný život a využívanie výhod moderného života bez toho, aby sme neboli obklopení chémiou. Všetky tieto faktory v závislosti od dávky či od dĺžky pôsobenia majú potenciál u vybraného jedinca dráždiť jeho pokožku, dýchacie cesty a pľúca, sliznice a oči, prenikať do organizmu a do všetkých jeho systémov a orgánov a vytvárať priamy most na rozvoj zápalových ochorení, najmä však ochorení dýchacích ciest a pľúc, alergických ochorení a astmy. World Allergy Organisation (WAO) promptne reaguje na možnosti riešenia masívneho nárastu alergických ochorení vydávaním odporúčaní a guidelines (vitamín D, prebiotiká, biomarkery, alergénová imunoterapia, probiotiká a podobne) na základe najnovších poznatkov. Najväčšou nedoriešenou skupinou ostáva kategória potravinových alergií – podľa posledných štúdií by mali tvoriť 1 – 5 % z celkového počtu alergických ochorení. Problémom však stále ostáva výber cieľovej skupiny a celkový dizajn štúdií, takže reálne číslo výskytu tohto typu alergií môže byť vyššie.

Nádory

Podľa údajov GLOBOCAN-u za rok 2012 bol výskyt karcinómu pľúc u mužov 16,7 % (1. miesto v onkologických diagnózach), u žien 8,7 % (3. miesto v onkologických diagnózach). Nádor pľúc patrí k agresívnym typom nádorov. 5-ročné prežívanie sa pohybuje na úrovni len asi 10 – 15 %. V súčasnosti takmer tretina novodiagnostikovaných prípadov karcinómu pľúc pripadá na Čínu. A hoci sú známe mechanizmy, ktorými fajčenie cigariet na molekulovej úrovni poškodzuje ľudský organizmus, nad otázkou „Prečo fajčíte, keď vás to zabije?“ sa bežný fajčiar iba pousmeje s tvrdením o marketingovom ťahu (4).

Záver

Človek je tvor vynaliezavý a na každú akciu vie odpovedať reakciou. Na Slovensku predaj tabakových výrobkov, ktorých obaly musia byť od leta 2016 označené, okrem slovného varovania o škodlivosti fajčenia (typu „Fajčenie vám poškodzuje pľúca“, „Dym z vašej cigarety škodí vašej rodine a priateľom“ a podobne), aj obrázkovým zdravotným varovaním, týmto počinom neutrpel – fajčiari si pri kúpe cigariet cielene žiadajú krabičky s menej agresívnymi varovaniami a obrázkami. Významne stúpol aj predaj tabatierok, do ktorých si fajčiari cigarety prekladajú. Boj s nadváhou a obezitou, ak má byť úspešný, sa musí preniesť už do školského vzdelávania – alarmom začína byť najmä čoraz početnejšia populácia obéznych detí a mladistvých, ktorá ide ruka v ruke so zlepšujúcou sa životnou úrovňou a plošným používaním technologických pôžitkov (tablety, mobily, počítač je štandardom už dávno). Podľa údajov WHO celosvetovo v roku 2013 v kategórii osôb mladších než 5 rokov malo až 42 miliónov detí klasifikovanú obezitu. Inaktivita ľudí je akoby začarovaným kruhom v ich individuálnom vývoji a následky sa prenášajú aj na ďalšie generácie. Pohybovo neaktívne deti majú väčšie predpoklady byť obézne a chorľavé (nielen v dôsledku zhoršenej pľúcnej ventilácie). Z toho vyplýva vymeškávanie školskej dochádzky a s tým spojená nižšia úspešnosť v školských výsledkoch. Takíto mladí ľudia sa ťažšie uplatňujú na trhu práce, vyžadujú vyššie náklady štátu v sociálnej a zdravotnej oblasti a predstavujú väčšie spoločenské a ekonomické riziko. Kruh sa uzatvára tým, že deti neaktívnych rodičov majú menšiu šancu a motiváciu byť pohybovo aktívne a skracujú si tým život v priemere o 5 rokov. Posledné informácie o stave telesnej výchovy na školách v Európe sú prezentované v správe Európskej komisie „Telesná výchova a šport na školách v Európe“ z roku 2013 (5). Dôležitým negatívnym faktom je, že hodiny telesnej výchovy na školách sú redukované na úkor zaraďovania nových, pre trh práce prospešných predmetov. Rovnako negatívna je skutočnosť, že status „učiteľa telesnej výchovy“ je vnímaný ako menejcenný v porovnaní s pedagogickými pracovníkmi iných špecializácií. Je naozaj najvyšší čas, aby aj Slovensko začalo v zdravotníctve s realizáciou skutočne účinných programov vrátane osvety laickej verej­nosti, ktorá sa po roku 1989 vytratila zo dňa na deň. Zhlboka sa teda nadýchnime – a pusťme sa do práce.


Literatúra

  1. WHO: Global surveillance, prevention and control of chronic respiratory diseases. A comprehensive approach. WHO Press, 2007, Switzerland, s. 147.
  2. WHO: Global status report on noncommunicable diseases 2014. WHO Press, 2014, Switzerland, s. 280.
  3. Dobáková, M.: Potrebujú nás, potrebujeme ich. O neviditeľnom svete mikroorganizmov. InVitro Infektológia, 1. číslo, 5. ročník, marec 2017, s. 62 – 65.
  4. Dobáková, M.: Onkológia: súčasnosť, budúcnosť. InVitro Onkológia, 1. číslo, 4. ročník, marec 2016, s. 82 – 89.
  5. Antala, B. a kol.: Telesná a športová výchova a súčasná škola. Projekt spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Bratislava 2014, s. 343.
invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 04/2017

Pneumológia

V zimnom vydaní časopisu inVitro nájdete aktuálne informácie z oblasti pneumológie. Časopis prináša okrem odborných textov zaoberajúcich sa pľúcnymi ochoreniami a pridruženými…

MUDr. Marta Dobáková

Všetky články autora