Pandémie sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Masívny rozvoj poľnohospodárstva, stieranie prirodzených bariér medzi ľudským a živočíšnym svetom, cestovanie, relativita hygienických štandardov v odlišných kultúrach, neustále rastúca ľudská populácia a s tým súvisiaci trvalý enormný tlak na zabezpečenie dostatku potravín – to všetko podporuje vznik a šírenie infekčných ochorení v pandemickom rozmere. Aktuálne sme svedkami pandémie koronavírusu SARS-CoV-2. Každá pandémia má pre ľudstvo dva zásadné významy: význam edukačný a význam populačný. Edukačný význam spočíva v pripomenutí faktu, že veľkosť nepriateľa nehovorí nič o stupni jeho nebezpečnosti a že život, v dôsledku svojej schopnosti variability, má pre nás nekončiace výzvy. Populačný význam spočíva v znížení počtu populácie v priebehu každej pandémie a sledujúc vývoj za posledné roky sa takmer žiada povedať, že ide možno o samoregulačnú schopnosť planéty – čo azda pochopíme, keď úroveň našich poznatkov dosiahne celistvý rozmer.

Infekčné choroby a Boh

Hovorí sa, že kde niet Boha, tam je dovolené všetko. Preto asi neprekvapí, že v histórii ľudstva boli práve pandémie a epidémie silno spojené s náboženstvom, vnímané ako trest boží za konkrétne aktivity. Napriek tomu, že vo svete existovali a existujú rôzne náboženstvá, ktoré takto pokrývajú rôznorodé potreby ľudí, ich učenie sa v mnohých kľúčových problémoch zhoduje a pozitívny význam náboženstiev v histórii ľudstva je nespochybniteľný. V minulosti to boli práve mnísi a kláštory, kde sa koncentrovala vzdelanosť, cirkev zakladala školy a univerzity a upriamovala pozornosť ľudí aj na periodicitu prírodných zákonov. Náboženstvo zastávalo v minulosti oveľa väčší spoločenský význam, ako je tomu dnes. Pravdou však je, že ešte aj dnes máme vo svete miesta, na ktorých je v rámci daného spoločenstva ľudí najdôležitejšou osobou tzv. šaman – kňaz, liečiteľ a prorok v jednej osobe, ktorý svojím správaním (za účasti tanca, spevu či účinkov halucinogénnych látok) demonštruje spojenie s nadprirodzeným svetom pre riešenie ľudských problémov vrátane infekcií.

Ako teda ďalej?

„Svet sa zmenil. Cítim to vo vzduchu. Cítim to vo vode.“ Tieto slová z filmového spracovania Pána prsteňov viac ako čokoľvek iné vystihujú pandémiu SARS-CoV-2. Na Slovensku skončil núdzový stav a ľudia sa opäť začínajú stretávať vo voľnejšom režime. Spoznávame sa na ulici, zdravíme sa, usmievame sa – sme však iní. V obchodoch si ľudia úzkostlivo kontrolujú vzdialenosť od inej osoby, v prípade úzkych uličiek nehrozí tlačenica – čakáme, kým sa priestor vyprázdni, aby sme mohli prejsť. Zdá sa, že uvedomenie si rizík vyplývajúcich z nahromadenia veľkého počtu ľudí v obmedzenom priestore nateraz – a ktovie, či nie aj natrvalo – poznačilo myslenie, a teda aj správanie ľudí. Globalizácia zlyhala – prepojenosť sveta vďaka leteckej doprave a centralizovanie výroby dôležitých komodít sa v čase vrcholu pandémie ukázali ako jej hlavné nedostatky. Jednotlivé štáty sveta si viac ako inokedy uvedomili kruciálny význam lokálnych ekonomík. Čas ukáže, nakoľko individualizmus a naplnenie potreby byť sám kvôli bezpečnosti ovplyvní aktuálne nastavené a platné spoločenské normy, politiku, ekonomiku, umenie, vedu, zamestnanosť a súkromný život jednotlivca v spoločnosti. Bude zaujímavé sledovať, či a s akou razanciou sa po celom svete začnú vytvárať uzavreté sebestačné komunity ľudí s definovaným obmedzeným počtom, ktorých spoločnou vlastnosťou bude dodržiavanie dohodnutých pravidiel, kontrolu infekčných ochorení nevynímajúc, a ktoré sa budú dôsledne brániť diktátu iných názorov. Skúsenosti nám však hovoria, že život si vždy hľadá a nájde cestu, aby sa mohol šíriť.