Keď sa sťažujeme, že nás bolí žalúdok, väčšinou to ani tak nesúvisí so žalúdkom, ako s črevom. Vedci zistili, ako sa dokáže tráviaci trakt toxínom brániť – hádže bunky „cez palubu“.
Na Duke University však zistili, že na miesto poranenia príde veľa dediferencovaných kmeňových buniek, ktoré vytvoria zhluk (blastém). Potom sa zmenia na bunky srdcového svalu, čím sa srdce elegantne zregeneruje. Zdá sa, že kľúčový signál na regeneráciu kmeňovým bunkám posielajú bunky membrány obklopujúcej srdce (epikard). Pomocou fibroblastových rastových faktorov sa rybičkám zacelí rana za 14 dní. Z praktického hľadiska a do budúcnosti je na záveroch týchto pokusov dôležité, že touto schopnosťou regenerácie sa vyznačoval spoločný predok všetkých stavovcov, ibaže niektorí jeho potomkovia ju stratili.
Rybka danio vedcom z Duke University neslúži len ako sľubný model liečby infarktov. Tamojší kolektív opísal pred niekoľkými dňami v Zborníku americkej Akadémie vied (PNAS) objavenie pozoruhodného obranného mechanizmu, ktorý nás vyťahuje z toxínových kaší, ako je napríklad enteropatia spôsobená liečivom. Povedané ľudskou rečou: ide o priotrávenie v dôsledku nadmerného užitia liekov s nepriaznivými vedľajšími účinkami.
S hromadným odlupovaním črevných buniek to teda nie je tak, ako sme si mysleli. Neškodí nám a netreba sa mu brániť. Práve naopak – je to dômyselný obranný mechanizmus, ktorý nás síce nezbaví všetkého zlého, ale niektorých toxínov rozhodne áno. Ako príklad poslúži látka s názvom Glafenín, ktorá tvorí liek proti bolesti. Európania tento prípravok s obľubou užívali približne tridsať rokov. Stiahli ho, keď sa zistilo, že poškodzuje obličky a pečeň. Mnohí z nás možno prežili liečbu týmto nesteroidným protizápalovým liekom práve vďaka delaminačnému mechanizmu.
Ako to funguje?
Čím je tento mechanizmus zaujímavý?
Napríklad tým, že predstavuje riešenie v situáciách, keď nežiaduce účinky liekov (ako v prípade spomínaného Glafenínu) zastavia efluxné pumpy. Tie by mali fungovať, lebo nám z buniek odstraňujú škodlivé látky. Oplatí sa tiež odhaliť ich tajomstvá, ktoré sa nám môžu zísť, keď potrebujeme ich výkon zámerne znížiť. Napríklad, keď sa podáva chemoterapia a my potrebujeme, aby urobila s rakovinou krátky proces. Problém spočíva v tom, že práve škodlivé bunky si často dokážu zvýšiť výkon efluxných púmp a odolať tak aj toxínovým koktailom, ktoré však zdravé bunky nedokážu zo seba vypumpovať. Vedci priznávajú, že zatiaľ nevedia, ktoré črevné bunky odchádzajú a na aký pokyn proces prebieha. Napriek tomu ich poznatok možno využiť, aby sme lepšie pochopili alimentárne otravy a dokázali účinnejšie bojovať s alergiami a možno i s rakovinou.
Literatúra
- Scott T. Espenschied, et al.: Epithelial delamination is protective during pharmaceutical-induced enteropathy, PNAS first published August 7, 2019 https://doi.org/10.1073/pnas.1902596116