Náhle brušné príhody (NPB) sú akútne, život ohrozujúce stavy. Po kardiovaskulárnych a respiračných ochoreniach sú jednou z najčastejších príčin náhlej neočakávanej smrti. Včasné rozpoznanie náhlych brušných príhod zahŕňa ďalší osud chorého. Príčiny bolesti brucha zahŕňajú široké klinické spektrum, môžu byť buď úrazové, alebo zápalové. Našim článkom chceme poukázať na diagnostické úskalia možných fatálnych ochorení.

Úvod

Bolesti brucha patria k častým diagnózam v klinickej praxi a zaraďujeme sem široké spektrum klinických stavov. Náhle príhody brušné (NPB) sú akútne ochorenia brucha, ktoré sú charakteristické náhlym začiatkom, rýchlou progresiou a spravidla vždy neodkladný operačný výkon. Výskyt náhlych brušných príhod je asi 500 – 800 na 100 000 obyvateľov. (1) Na našej ambulancii urgentného príjmu sa v rokoch 1999 až 2008 zvýšil počet prípadov s bolesťou brucha o 30 %. Vyše 25 % z týchto následne potrebuje urgentnú chirurgickú intervenciu.(2) Určiť, či je NPB prítomná pomocou jediných vyšetrení, môže v počiatočných fázach ťažkých ochorení, pretože podobné ochorenia iných orgánov prichádzajúcich do brušnej dutiny, ale aj orgány prichádzajúce do hrudníka alebo retroperitonea. Preto treba pri prvom podozrení na NPB postupovať tak, ako keby išlo skutočne o NPB. Lekár by mal pacienta s podozrením na NPB opakovane vyšetrovať a sledovať dynamiku ochorení, aby sa predišlo nesprávnej diagnóze. Včasné rozpoznanie závažnosti bolesti brucha je pre kľúčovú úlohu a zvyčajne potrebné, aby sa predišlo fatálnym následkom. (3)

Etiológia

NPB sa podľa spôsobu vzniku delí na traumatickú a netraumatickú. Medzi netraumatické NPB patria zápalové, ileózne, krvácanie z gastrointestinálneho traktu (GIT), gynekologické a perioperačné. Traumatické NPB sa delia na perforáciu, krvácanie do brušnej dutiny a zmiešanú formu. (4) Hoci sú tieto ochorenia v porovnaní s inými stavmi menej často neočakávanou smrťou, v skutočnosti sú rovnako dôležité. Najčastejšie dochádza k náhlemu úmrtiu je masívne krvácanie do brušnej dutiny alebo do gastrointestinálneho traktu, ako komplikácia vredovej choroby gastroduodena, ulceróznej koly, divertikulnej najjasnejšej alebo ektopickej gravidity. Ďalšie príčiny sú uvedené v tabuľke č. 2.

Klinický obraz

Klinický obraz náhlych brušných príhod závisí hlavne od príčin ťažkostí. Dominujú nasledujúce príznaky: bolesť brucha, nevoľnosť, vracanie, vetrov a stolica. Príznaky sú však väčšinou veľmi príznačné, môžu byť aj úplne diskrétne alebo niektoré môžu chýbať. Okrem bežných anamnestických údajov (osobná, lieková, alergická anamnéza, abúzy) nás vždy zaujíma špecifikácia subjektívnych ťažkostí. Zameriavame sa na bolesť, zvracanie, poruchy pasáže, ťažkosti s močením, gynekologické problémy a okolnosti vzniku problémov (synkopa, stravovacie návyky). V anglosaskej literatúre sa pri špecifikácii bolesti často používa mnemotechnická pomôcka PQRST: P = Pain (lokalizácia), Q = Quality (kvalita), R = Radiation (propagácia), S = Severity (intenzita), T = Time (časové okolnosti).(5) Zisťujeme lokalizáciu, charakter, nástup a intenzitu bolesti, prípadné úľavové alebo zhoršujúce faktory, atď.

Náhle brušné príhody sú najčastejšie charakterizované úpornými, silnými, náhle vzniknutými často bolesťami, keď si pacient nevie krátku polohu.Povaha bolesti môže byť pri jednotlivých rozdieloch. Lokalizácia bolesti súvisí s jej etiológiou. Pokiaľ ide o viscerálnu bolesť, nie je schopný pacient presne lokalizovať. Viscerálna bolesť býva popisovaná ako tupá, neostro ohraničená. Somatická bolesť vychádza z postihnutého orgánu. Býva popisovaná ako ostrá a ohraničená a pacient býva schopný presne lokalizovať. Je spôsobená priamym dráždením peritonea zapáleným orgánom či patologickým obsahom v dutine brušnej (žalúdočná šťava, krv, stolica a pod.).Ďalej rozlišujeme bolesť prenesenú (typicky v ľavom ramene pri afekcii sleziny či pod pravou lopatkou pri akútnom zápale žlčníka). Náhle bolesť brucha z plného zdravia býva alarmujúcim príznakom. Mala by nás upozorniť na záväznejší stav. Býva spojená s perforačnou alebo ischemickou etiológiou. S postupne nastupujúcou bolesťou sa stretávame u pacientov so zápalovými príhodami. Nie je výnimočný, že pacienti, ktorí majú zmenené vnímanie bolesti (napr. ovplyvnené chronickou analgetickou medikáciou), nie sú u perforačných príhod schopných špecifikovať náhlu bolesť. Vnímanie intenzity bolesti je individuálne a nemusí mať súvislosť so závažnosťou stavu. V časovej osi je bolesť udávaná ako zhoršujúca sa, ustupuje a koľkokrát.Môžeme pacienta tak závažným stavom zastihnúť v období ustupujúcej bolesti, s následným výrazným zhoršením (typicky pri perforačných príhodách). Zatiaľ čo pri perforácii dominuje u pacienta perzistujúca bolesť, tak u pacientov s ischémiou stenou čreva dochádza k počiatočnej prudkej bolesti k rozvoju takmer „asymptomatického okna“, keď má pacient relatívne dobre a následne nastupuje ďalší atak bolesti po rozvoji peritonu najskôr. Medzi ďalšie formy bolesti, ktorú pacienti opisujú, patrí postupne sa zhoršujúca bolesť. Tento stav je pozorovaný najmä pri zápalových ochoreniach – apendicitída, cholecystitída, divertikulitída, pankreatitída. Koľkoovité bolesti je možné vidieť v počiatočných štádiách mechanického ilea, čo je podmienené peristaltikou.Táto forma bolesti je však charakteristická aj pre obličkovú či biliárnu koľko. ktorú pacienti opisujú, postupne sa zhoršujúca bolesť. Tento stav je pozorovaný najmä pri zápalových ochoreniach – apendicitída, cholecystitída, divertikulitída, pankreatitída. Koľkoovité bolesti je možné vidieť v počiatočných štádiách mechanického ilea, čo je podmienené peristaltikou. Táto forma bolesti je však charakteristická aj pre obličkovú či biliárnu koľko. ktorú pacienti opisujú, postupne sa zhoršujúca bolesť. Tento stav je pozorovaný najmä pri zápalových ochoreniach – apendicitída, cholecystitída, divertikulitída, pankreatitída. Koľkoovité bolesti je možné vidieť v počiatočných štádiách mechanického ilea, čo je podmienené peristaltikou.Táto forma bolesti je však charakteristická aj pre obličkovú či biliárnu koľko.

Pri diagnostike je veľmi dôležité poznať celú anamnézu charakteru bolesti, od miesta vzniku, jej migrácie až po určenie kvality bolesti. Migrujúca bolesť je charakteristická pre zápalové ochorenia, keď po počiatočnej tupej viscerálnej bolesti dochádza postupne k progresii ochorenia a prestupu na pobrušnicu, čím vzniká parietálna bolesť. V tomto momente už vie pacientivosť jasne lokalizovať a môže tak dôjsť k jej presunu z pôvodného miesta. (6)

Diagnostika

Náhle príhody brušné sú závažné stavy, ktoré majú veľmi rýchly priebeh a môžu pacienta ohroziť v živote, aj preto je kľúčové správne určenie diagnózy a včasná liečba. V diagnostickom algoritme je snaha postupovať tak, aby bola diagnostika čo najrýchlejšia, najrýchlejšia, zároveň kvalitná. Z diferenciálno-diagnostického hľadiska je vždy dôležité odlíšiť, či ide o organickú, alebo o funkčnú bolesť brucha. Počiatočné počiatočné ochorenia je možné diagnostikovať oveľa skôr a ľahšie.

Pri diagnostike náhlej brušnej príhody sa opierame predovšetkým o anamnézu, ako aj o klinické vyšetrenie pacienta. Organickú príčinu bolesti mohli odhaliť niektoré varovné príznaky, ktoré môžeme nájsť už pri zisťovaní anamnézy, iné až pri fyzikálnom vyšetrení a hodnotení výsledkov laboratórnych vyšetrení. Už prvý kontakt s pacientom rozhoduje o hodnotení závažnosti stavu, ako aj o nastavení optimálneho manažmentu pacienta. (7) Cielená a podrobná anamnéza terajšieho ochorenia tvorí základ správne stanovenej diagnózy. Pri vyšetrení pacienta prebieha: pohľad, pohmat, poklop, posluch a vyšetrenie cez konečník. Pri pohľade sa môžu u pacienta už na prvý pohľad rozpoznať viaceré patologické stavy – bledý kolorit kože, ikterus, cyanóza, dyspnoe, schvátenosť atď. Pozornosť sa venuje jazvám, kožným prejavom, nafúknutiu brucha, šíreniu dýchacej vlny. Vyšetrovaním brucha pohmatom zisťujeme napätie brušnej steny, bolesť, rezistencia. Palpačné vyšetrenie sa začína na najvzdialenejšom mieste od miesta, ktoré určí pacient ako najviac bolestivé. Nesmie sa uložiť miesta ani na predilekčné možné herniácie. herniové telo. Vyšetrenie brucha poklopom je pri fyziologickom stave diferenciálne bubienkové (tympanické). Pri patologických procesoch sa rozlišujú akcentované tóny pri nahromadení vzduchu, alebo naopak pritlmené tóny nad výpotkom alebo solídnou hmotou. Bolesť pri poklope (Pléniesov znak) je jedna zo známych peritoneálneho dráždenia. Posluch musí byť vykonaný vo všetkých štyroch kvadrantoch brucha. Za normálnych okolností počujeme fyziologické zvuky črevnej peristaltiky. Pri usilovnej peristaltike sú tieto zvuky zosilnené, na druhej strane, v neskoršej fáze mechanického ilea pri unavenom čreve alebo pri peritonitíde dominuje v bruchu mŕtve ticho. Pri vyšetrení cez konečný sa hodnotí inšpekcia análnej oblasti, tonus zvierača, stena ampuly rekta, vyklenenie Douglasovho priestoru. Taktiež sa môže nahmatať rezistencia do asi 8 cm, ako aj prostata u mužov. Obsah ampulky hodnotíme podľa stôp stolice na rukavici po ukončení vyšetrení. Samotná anamnéza a fyzikálne vyšetrenie stačia na stanovenie diagnózy v dvoch tretinách prípadov. Obsah ampulky hodnotíme podľa stôp stolice na rukavici po ukončení vyšetrení. Samotná anamnéza a fyzikálne vyšetrenie stačia na stanovenie diagnózy v dvoch tretinách prípadov. Obsah ampulky hodnotíme podľa stôp stolice na rukavici po ukončení vyšetrení. Samotná anamnéza a fyzikálne vyšetrenie stačia na stanovenie diagnózy v dvoch tretinách prípadov.

Doplňujúce laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia sú potrebné na presnú diagnostiku racionálneho rozhodnutia o manažmente liečby.Dostupnosť a spoľahlivosť niektorých vyšetrovacích metód sa v rôznych nemocniciach líšila. Pri ich výbere by mala byť invazívnosť, riziká vyšetrenia a nákladová efektívnosť. Výsledky následne musíme interpretovať v klinickom kontexte každého prípadu. Liberálne použitie diagnostických metód je opodstatnené u starších pacientov alebo u pacientov zo špeciálnej skupiny (napr. imunodeficientní pacienti), u ktorých môžu byť anamnéza a fyzikálny nález menej. (6)

Laboratórne vyšetrenia

Biochemické a hematologické vyšetrenie sú doplnkom dôkladného odberu anamnestických údajov a kompletného objektívneho vyšetrenia. Výsledky aj pri patologických hodnotách musia korelovať v kontexte s klinickým obrazom ochorenia. Súbežné s klinickým vyšetrením vykonávame hematologické a biochemické vyšetrenie krvi (KO, základné hemokoagulačné vyšetrenie, určenie krvnej skupiny, kreatinín, Na, K, Cl), chemické vyšetrenie moču. V prípade diferenciálnej diagnostiky ťažkostí doplníme základnú časť laboratórneho súboru vyšetrením „hepatálneho súboru“ v krvi, ABR alebo vyšetrením močového sedimentu. (8)

a) Hematologické vyšetrenia.Hemoglobín, hematokrit, počet bielych krviniek a diferenciálny krvný obraz odobratý pri prvotnom vyšetrení majú vysokú výpovednú hodnotu. Anémia svedčí pre možné krvné straty, taktiež pre chronickú anemizáciu pri nezistených malígnych tumoroch. Leukocytóza (> 13 000/μl) s posunom vľavo v diferenciálnom krvnom obraze, ako aj leukopénia (< 5 000/μl) sú príznakmi závažnej infekcie. Za predpokladu, že až 90 % všetkých náhlych brušných príhod je spôsobených zápalovými ochoreniami, ich senzitivita a špecificita sú pomerne nízke. Pri miernej leukocytóze bez progresie sledujeme dynamiku objektívneho nálezu, ale opatrnosť v hodnotení každého anergického pacienta. Pri predpoklade chirurgickej intervencie vyšetrujeme krvnú skupinu a základné hemokoagulačné parametre (trombocyty, protrombínový čas, aPTT, fibrinogén). Platí to aj pre pacientov s antikoagulačnou liečbou. (8)
b) Biochemické vyšetreniezohráva úlohu v hodnotení závažnosti a možnej lokalizácie chorobného stavu. Hladiny elektrolytov, ABR a kreatinínu sú dôležité pri rozvrate vnútorného prostredia v pokročilých štádiách ochorení a pri črevnej nepriechodnosti. Dôležité sú sérové ​​elektrolyty, dusík močoviny a kreatinínu, najmä ak sa očakáva hypovolémia (t. j. v dôsledku šoku, hojného vracania alebo trpkého alebo oneskoreného príchodu). Kreatín sa považuje za potrebné pred získaním rádiového zobrazenia jódovanými kontrastnými látkami vzhľadom na možným možným zdravotným postihnutím. Zvýšený laktát v krvi môže indikovať ischémiu čreva vzhľadom na koreláciu s anaeróbnym metabolizmom. Je však možné, že nie je špecificky prítomný, môže byť zvýšený aj pri iných a iných klinických situáciách, ako je napríklad dehydratácia, masívna vrstva krvi alebo bezpečná reakcia. Netušená metabolická acidóza môže byť prvou indíciou k závažnému ochoreniu. Zvýšená hladina sérovej amylázy alebo presnejšej lipázy potvrdzuje klinickú poruchu pankreatickej choroby. Mierne zvýšené hodnoty amylázy sa musia interpretovať opatrne, pretože obsahujú hladinu často sprevádzajú ischemické črevo, torziu ovariálnej cysty, perforovaný vred alebo zápaly príušnej žľazy. Lipáza je špecifickejšia pre pankreatídu. (9) U pacientov s podozrením na hepatobiliárne ochorenie sú dôležité funkčné testy pečene (bilirubín, alkalická fosfatáza, aspartátaminotransferáza, alanínaminotransferáza, albumín), ktoré sú užitočné pre diferenciálnu diagnostiku porúch pečene a na posúdenie závažnosti základných ochorení. Mierne zvýšené hodnoty amylázy sa musia interpretovať opatrne, pretože obsahujú hladinu často sprevádzajú ischemické črevo, torziu ovariálnej cysty, perforovaný vred alebo zápaly príušnej žľazy. Lipáza je špecifickejšia pre pankreatídu. (9) U pacientov s podozrením na hepatobiliárne ochorenie sú dôležité funkčné testy pečene (bilirubín, alkalická fosfatáza, aspartátaminotransferáza, alanínaminotransferáza, albumín), ktoré sú užitočné pre diferenciálnu diagnostiku porúch pečene a na posúdenie závažnosti základných ochorení. Mierne zvýšené hodnoty amylázy sa musia interpretovať opatrne, pretože obsahujú hladinu často sprevádzajú ischemické črevo, torziu ovariálnej cysty, perforovaný vred alebo zápaly príušnej žľazy. Lipáza je špecifickejšia pre pankreatídu. (9) U pacientov s podozrením na hepatobiliárne ochorenie sú dôležité funkčné testy pečene (bilirubín, alkalická fosfatáza, aspartátaminotransferáza, alanínaminotransferáza, albumín), ktoré sú užitočné pre diferenciálnu diagnostiku porúch pečene a na posúdenie závažnosti základných ochorení.
c) Vyšetrenie moču sa vykonáva ľahko a môže odhaliť užitočné informácie. Orientačné vyšetrenie kvantitatívnej diurézy, mernej hmotnosti moču a orientačné semikvantitatívne chemické vyšetrenie zhodnotí stav dehydratácie a možnosti nechirurgickej príčiny abdominálnych bolestí. Tmavý moč alebo zvýšená špecifická hmotnosť odrážajú miernu dehydratáciu u pacientov s normálnou funkciou obličiek. Hyperbilirubinémia môže spôsobiť tmavo sfarbený moč. Mikroskopická hematúria alebo pyúria môžu potvrdiť renálnu koliku alebo infekciu močových ciest.
d) Vyšetrenie stolice má svoj význam pri makroskopickej prítomnosti krvi formou melény a hematochézie, pri profúznych hnačkách je vhodné mikrobiologické vyšetrenie na vylúčenie infekčného pôvodu ťažkostí. Podľa niektorých odporúčaných postupov by sa malo rutinne vykonávať aj vyšetrenie stolice na okultné krvácanie. Pozitívny test poukazuje na slizničnú léziu, ktorá môže byť zodpovedná za obštrukciu hrubého čreva alebo chronickú anémiu pri nádorovom ochorení.
e) Krvácanie z tráviaceho traktu nie je bežným znakom akútneho brucha. Metóda rotačnej tromboelastometrie (ROTEM) je v súčasnosti čoraz viac a s obľubou používaná v manažmente krvácania. Ako ,,bed-side“ test v určitom zmysle nahrádza bežné koagulačné testy v tejto situácii s tým, že umožňuje poskytovať cielenú liečbu koagulopatie, vedie k zníženiu podávania transfúznych prípravkov a k zníženiu krvácania.
f) Zápalová NPB je charakterizovaná zvýšenými hladinami zápalových markerov (C-reaktívny proteín, prokalcitonín, interleukín-6). Viaceré štúdie potvrdili aj prognostický význam neutrofil-lymfocytového pomeru (NLR) alebo delta-neutrofilového indexu (DNI). (10)
g) Genetické faktory – existujú dôkazy o dedičnosti polygénnych znakov, ktoré predisponujú k náhlemu úmrtiu. Dedičné arteriopatie, ako sú Marfanov syndróm, Loeysov-Dietzov syndróm a Ehlersov-Danlosov syndróm, predisponujú k náhlemu úmrtiu prostredníctvom katastrofickej ruptúry veľkých ciev. (11)

Zobrazovacie vyšetrenia

Výpovedná hodnota anamnézy, fyzikálneho a laboratórneho vyšetrenia nie je na určenie správnej diagnózy vždy dostačujúca. Zobrazovacie vyšetrenia sú doplnkom pri určení diagnózy a sú indikované podľa individuálneho zváženia. Ich správna indikácia minimalizuje časovú stratu v manažmente pacienta. V rámci diagnostiky pacienta sa začína jednoduchšími a dostupnými vyšetreniami, za predpokladu zmysluplnosti ich vykonania. V závislosti od klinického stavu a predchádzajúcich vyšetrení sa najčastejšie používa: RTG vyšetrenie brucha, abdominálna ultrasonografia alebo počítačová tomografia. Dôležitým faktorom je však aj skúsenosť posudzujúceho rádiológa. (7)

RTG vyšetrenie brucha patrí medzi štandardné vyšetrenia, ktoré je vykonávané v stoji alebo v ľahu horizontálnym lúčom. Voľný vzduch pod bránicovými klenbami je príznakom perforácie dutého orgánu. Sledujeme taktiež prítomnosť hladiniek črevných kľučiek, na základe ktorých môžeme bližšie určiť miesto predpokladanej mechanickej prekážky alebo zistiť prejavy poruchy črevnej pasáže. Často treba doplniť aj RTG hrudníka, napríklad na vylúčenie bazálnej pneumónie imitujúcej akútnu cholecystitídu. Pri nejasnom náleze je možné vykonať vyšetrenie pomocou kontrastnej látky, keď je únik do voľnej dutiny prejavom perforácie dutého orgánu. (6)

Sonografické vyšetrenie dutiny brušnej patrí medzi rutinné vyšetrenia pri bolestiach dutiny brušnej. Pomocou tejto zobrazovacej modality je možné identifikovať priame známky zápalového ochorenia dutiny brušnej, alebo sa môže nepriamo poukázať na prebiehajúci patologický proces, a to poukázaním na voľnú tekutinu. Výhodou vyšetrenia je vysoká senzitivita (90 %), ľahká dostupnosť, vyšetrenie je pritom ekonomicky a radiačne nezaťažujúce. (12)

Počítačová tomografia (CT) sa realizuje pri nejasnom náleze predchádzajúcich vyšetrení. Medzi nevýhody vyšetrenia patrí radiačné zaťaženie pacienta, naopak výhodou je rýchle vyhodnotenie väčšej časti dutiny brušnej bez ohľadu na hmotnosť pacienta. Iné vyšetrovacie postupy – či už zobrazovacie, alebo endoskopické vyšetrenia – sú závislé od ich dostupnosti, ako aj od stavu pacienta. (13) V rámci diagnosticko-terapeutického postupu môžeme využiť RTG pasáž tráviacim traktom (najmä u pacientov s obštrukciou tráviaceho traktu spôsobenou funkčne) alebo rádiointervenčný výkon (angiografia a. mesenterica sup. so zavedením stentu pri mezenteriálnej ischémii). V rámci diagnostiky akútneho brucha sa využívajú aj ďalšie metódy, ako napríklad endoskopia, laparoskopia a diagnostická peritoneálna laváž. Magnetická rezonancia sa pri diagnostike náhlej brušnej príhody (NPB) nevyužíva. (6)

Diferenciálna diagnostika

V rámci diferenciálnej diagnostiky a nastavenia správnej liečby pacienta treba oddiferencovať iné extraabdominálne príčiny, ktoré môžu byť charakterizované veľmi podobnou symptomatológiou, napríklad: bazálna pneumónia, pleuritída, pneumotorax, infarkt myokardu, disekujúca aneuryzma aorty, pyelonefritída, ureterolitiáza, perinefritický absces, endokrinologické a metabolické ochorenia (urémia, hyperglykémia, addisonská kríza, akútna intermitentná porfýria alebo akútna hypelipoproteinémia), hematologické ochorenia (akútna leukémia, kosáčikovitá anémia) môžu imitovať náhlu bolesť brucha, intoxikácie (otrava olovom a ťažkými kovmi, abstinenčný syndróm z narkotík), infekčné a zápalové ochorenia (tabes dorsalis, herpes zoster, akútna reumatická horúčka, Henochova-Schönleinova purpura, systémový lupus erythematosus, polyarteritis nodosa).

Diagnostika je komplikovanejšia u pacientov, ktorí chronicky užívajú kortikosteroidy alebo NSAID, pretože tieto lieky sťažujú klinické vyšetrenie absenciou príznakov peritoneálneho dráždenia. Preto sa u týchto pacientov musíme viac spoliehať na paraklinické metódy. Pacienti užívajúci betablokátory nereagujú tachykardiou ako súčasťou systémovej zápalovej odpovede. Geriatrickí pacienti, obézni pacienti alebo ženy vo fertilnom veku predstavujú špeciálne skupiny pacientov s často atypickou symptomatológiou. Ak klinický nález nekorešponduje so silnou bolesťou, mali by sme myslieť na mezenteriálnu ischémiu, ruptúru aneuryzmy brušnej aorty alebo torziu ovariálnej cysty. Okrem pacientov s akútnou pankreatitídou môžeme nájsť zvýšenú sérovú amylázu u pacientov s akútnou cholecystitídou, perforáciou peptického vredu alebo mezenterickou ischémiou. Hematóm prednej brušnej steny či ťažká gastroenteritída môžu imitovať náhlu brušnú príhodu. (7)

Záver

Akútne bolesti brucha liečime podľa ich vyvolávajúcej príčiny po stanovení diagnózy ochorenia. Morbidita i mortalita závisia nielen od rozsahu základného ochorenia, pridružených ochorení a veku, ale aj od rýchlosti a správnosti ošetrenia. Každý pacient s podozrením na náhlu brušnú príhodu má byť vyšetrený chirurgom. Rýchla diagnostika a včasné rozhodnutie o terapeutických opatreniach sú nevyhnutné pre zníženie morbidity a mortality.

Literatúra

1. Cervellin G, Mora R, Ticinesi A, Meschi T, Comelli I, Catena F, et al. Epidemiology and outcomes of acute abdominal pain in a large urban Emergency Department: retrospective analysis of 5,340 cases. Ann Transl Med. 2016;4(19):362.
2. de Burlet KJ, Ing AJ, Larsen PD, Dennett ER. Systematic review of diagnostic pathways for patients presenting with acute abdominal pain. Int J Qual Health Care. 2018;30(9):678-83.
3. Minten L, Messiaen P, Van der Hilst J. Acute abdominal pain: a challenging diagnosis. Acta Gastroenterol Belg. 2022;85(4):646-7.
4. Falch C, Vicente D, Haberle H, Kirschniak A, Muller S, Nissan A, et al. Treatment of acute abdominal pain in the emergency room: a systematic review of the literature. Eur J Pain. 2014;18(7):902-13.
5. Schildberg CW, Skibbe J, Croner R, Schellerer V, Hohenberger W, Horbach T. [Rational diagnostics of acute abdomen]. Chirurg. 2010;81(11):1013-9.
6. Dye T. The acute abdomen: a surgeon's approach to diagnosis and treatment. Clin Tech Small Anim Pract. 2003;18(1):53-65.
7. Noll M, Kim M. [The acute abdomen. From ambulance to the emergency room]. MMW Fortschr Med. 2023;165(2):40-3.
8. Panebianco NL, Jahnes K, Mills AM. Imaging and laboratory testing in acute abdominal pain. Emerg Med Clin North Am. 2011;29(2):175-93, vii.
9. Barbieri JS, Riggio JM, Jaffe R. Amylase testing for abdominal pain and suspected acute pancreatitis. J Hosp Med. 2016;11(5):366-8.
10. Kang HS, Cha YS, Park KH, Hwang SO. Delta neutrophil index as a promising prognostic marker of emergent surgical intervention for acute diverticulitis in the emergency department. PLoS One. 2017;12(11):e0187629.
11. Menezes RG, Ahmed S, Pasha SB, Hussain SA, Fatima H, Kharoshah MA, et al. Gastrointestinal causes of sudden unexpected death: A review. Med Sci Law. 2018;58(1):5-15.
12. Eiberg JP, Grantcharov TP, Eriksen JR, Boel T, Buhl C, Jensen D, et al. Ultrasound of the acute abdomen performed by surgeons in training. Minerva Chir. 2008;63(1):17-22.
13. Wybranski C, Pech M, Fischbach K. [Čo potrebuje viscerálny chirurg vedieť o počítačovej tomografii pri diagnostickom spracovaní akútneho brucha?]. Zentralbl Chir. 2015;140(1):38-46.