Čo majú spoločné Lenin, Gottwald a Stalin? Komunistický teror. Kult osobnosti. Dohady okolo prirodzenosti ich smrti. A čo takto syfilis?
Gottwalda je to, že mal neliečený syfilis, potvrdené. U Lenina sa odborné názory rôznia, u Stalina sú to len číre špekulácie. V škole sme sa síce za socíku nič z toho neučili, ani v novinách sa o tom nič nepísalo, ale povrávalo sa to už vtedy.
Všetci traja prežili búrlivejšiu mladosť, než tvrdili oslavné oficiálne životopisy. O Leninovi sa hovorilo, že syfilisom sa nakazil v Paríži alebo od francúzskej družky Inessy Armandovej, s ktorou žil niekoľko rokov súbežne s Krupskou. Gottwald sa vraj nakazil na Slovensku, vo Vrútkach, kde si štyri roky poriadne užíval a kde začala jeho politická kariéra. O Stalinovej mladosti vypovedá aj táto historka: Keď po ňom pátrala cárska polícia, ukryl ho jeden dobrotivý roľník. Odvďačil sa mu tým, že mu znásilnil ženu aj dcéru. Ale ony aspoň prežili, to sa o mnohých ďalších Stalinových ženských obetiach povedať nedá.
Gottwaldov chorobopis bol jedným z najstráženejších tajomstiev komunistickej strany. On sám zdravotné problémy úzkostlivo ukrýval aj pred najbližšími spolupracovníkmi. Podľa profesora Vladimíra Nálevku Gottwald trpel syfilisom už od mladosti. Ale až keď mal v roku 1944 srdcový infarkt, kremeľskí lekári objavili u neho aj následky neliečeného syfilisu, predovšetkým výduť na chlopni. Po návrate zo Stalinovho pohrebu, na ktorom prechladol a napriek odporúčaniu lekárov nešiel vlakom, ale lietadlom, ho prepadla nevoľnosť. Privolaní sovietski špecialisti už nepomohli – 14. marca 1953 zomrel. Sovieti ho pitvali bez našich lekárov, aby utajili, že mal cirhózu pečene zapríčinenú alkoholom, syfilis a v pľúcach aj čerstvé ložiská tuberkulózy. Šírila sa však fáma, že bol počas Stalinovho pohrebu otrávený.
Čo sa týka Lenina, už na sklonku jeho života sa šepkalo o postupujúcej pohlavnej chorobe, avšak jeho zdravotný stav bol predmetom štátneho tajomstva. Neuropatológ Koževnikov urobil rozbor krvi a podľa oficiálnej verzie bola skúška na syfilis negatívna. Rozbor sa však stratil. V roku 2004 izraelskí lekári tvrdili, že príznaky u neho boli zrejmé, navyše objavili záznam, že Lenin bol istý čas liečený salvarsanom, ktorý bol používaný na potlačenie príznakov syfilisu a nepredpisoval sa len tak hocikedy, lebo obsahoval arzenik. V roku 1923 Lenin po mozgovej mŕtvici stratil reč a po ďalšej vo veku 54 rokov zomrel. Stále existuje možnosť urobiť analýzu Leninovho mozgu uloženého v Moskovskom lekárskom inštitúte. Jeho vedenie však s testami nesúhlasí. Podľa novších tvrdení amerických a ruských vedcov z roku 2012 však na syfilis nezomrel, lebo na to bol mladý. Zomrel podľa nich na stres, dedičné predispozície, alebo bol otrávený Stalinom.
O Stalinovi sa v súvislosti so syfilisom objavili naozaj len pochybné dohady, jeho smrť však bola tiež bizarná. Stalin podobne ako Gottwald sa tesne pred smrťou zbavil svojich lekárov. Nielen preto, že vedeli nebezpečné tajomstvá, ale najmä z obavy o svoj život. Stalin si veľmi dobre pamätal, ako on sám chorého Lenina izoloval, keď bol oslabený chorobou a podľa seba súdil ostatných. Stalin sa lekárov zbavil dôkladnejšie ako Gottwald, ktorý im len zničil kariéru. Stál za posledným veľkým prípadom svojej éry nazvanej Aféra bielych plášťov. Dal pozatvárať odborníkov z kremeľskej nemocnice, v ktorej sa liečila politická elita. Keď potom na svojej dači utrpel mozgovú príhodu, nebola mu poskytnutá kvalifikovaná starostlivosť, lebo tá sedela za mrežami. Jediný, kto mal v jeho blízkosti aké-také zdravotnícke vedomosti z vojenčiny, bol konský felčiar. Navyše sa ho všetci báli natoľko, že sa nikto neodvážil vstúpiť do miestnosti, v ktorej niekoľko hodín ležal bezmocný a pomočený.
Možno v prípadoch Lenina, Stalina, ani Gottwalda nemali ich choroby na svedomí zverstvá, ktoré páchali, ani paranoju, ktorá sa im vekom zhoršovala. Vždy je však nebezpečné, keď vrcholoví politici taja svoj zdravotný stav. Najmä pri chorobe, ktorá môže ovplyvniť aj dušu a správanie nositeľa ani nehovoriac. Je to nebezpečné pre tých, ktorí to tajomstvo poznajú, ale najmä pre spoločnosť, lebo o nej rozhodujú ľudia, ktorých má v moci ich choroba, strach a zlomený charakter.