Každý človek nakazený Covid-19 znáša chorobu individuálne. Zažíva rôzny priebeh, trpí odlišnými príznakmi a rovnako rozdielna býva aj rýchlosť rekonvalescencie. Kým niekto ani len netuší, že ochorenie prekonal, iného sužujú ešte dlhé mesiace drobné, ale neraz i závažné problémy, následky. Celkovo sa označujú ako postcovidový syndróm. O faktoch, ktoré s ním bezprostredne súvisia, nám porozprával MUDr. Ivan Kocan, PhD., MHA, primár Kliniky pneumológie a ftizeológie Univerzitnej nemocnice v Martine.

Vrámci vašej špecializácie sa stretávate takmer denne s pacientmi po prekonaní ochorenia Covid-19. Prekvapuje vás aj po vyše dvoch rokoch od jeho vypuknutia na Slovensku to, ako sa choroba vyvíja?

Prirodzený priebeh každého ochorenia má svoj vývoj. Už v úvode epidemiológovia predpokladali, že s ochorením Covid-19 sa bude ľudstvo trápiť pár rokov, až sa stane bežnou súčasťou našich životov, bez zásadného dopadu na chod spoločnosti. Takže ten vývoj ma extra neprekvapuje. Každá krajina sa s koronavírusom popasovala tým svojím spôsobom a má tiež individuálne nastavený systém starostlivosti o pacienta. Každá krajina má takisto iné personálne a finančné možnosti, aby efektívne naložila s týmto problémom. My si pri tomto type pacientov kladieme predovšetkým otázku, čo sme schopní im ponúknuť, v zmysle prognóz a riešení, aby sme výrazne zlepšili kvalitu ich života.

Stojíte za vyvinutím aplikácie MEDasistent, ktorá funguje ako pomyselné virtuálne covidové oddelenie. Ošetrujúcemu lekárovi umožňuje monitorovať zdravotný stav pacientov na diaľku, čím ďalším je aplikácia špeciálna?

Už po prvej vlne covidu vznikla myšlienka vytvoriť riešenie, ktoré by optimalizovalo včasný príchod a dĺžku pobytu covidových pacientov v nemocniciach počas pandémie. Spolu s partnermi sme vytvorili mobilnú aplikáciu, ktorej výhody počas druhej vlny pandémie overili v našej spádovej oblasti desiatky pacientov. V tejto aplikácii mám k dispozícii pacientom namerané výsledky v prehľadne spracovanej, digitálnej podobe. Vďaka tomu dokážeme rýchlo, efektívne a v pravidelných intervaloch monitorovať jeho aktuálny stav a navrhovať ďalší postup liečby. Aplikácia je veľmi osožná, keďže umožní všetkým pacientom sledovaným ich lekárom priebežne monitorovať zdravotný stav a včas zachytiť nepriaznivý vývoj samotného ochorenia. Včasné zachytenie zhoršenia zdravotného stavu môže výrazne napomôcť predchádzať ďalším zdravotným komplikáciám i dlhodobým následkom.

Mal by človek po prekonaní koronavírusu automaticky navštíviť pneumológa a skontrolovať si u neho pľúca? Alebo treba prísť až vtedy, keď sa mu horšie dýcha alebo cíti iné ťažkosti?

Pokiaľ pacient prekonal ochorenie Covid-19 s ľahkým priebehom, návšteva pneumológa nie je nutná. Pacienti, ktorí mali stredne ťažký a ťažký priebeh až kritický, potrebujú byť sledovaní pneumológom. Táto skupina mala totiž covidový zápal pľúc, ktorý častokrát viedol k potrebe oxygenoterapie či umelej pľúcnej ventilácie. Napriek klinickému zlepšeniu stavu pacienta, zmeny na pľúcach pretrvávajú dlhšie a hoja sa pomaly. Preto bývajú títo pacienti smerovaní k pneumológovi, ktorý zhodnotí, okrem iných faktorov, aj funkciu pľúc a prípadnú potrebu kyslíkovej liečby v domácom prostredí.

Ako takéto vyšetrenie prebieha a čím možno riziko výskytu pľúcnych ochorení eliminovať?

Ide o bežné pneumologické vyšetrenie s odmeraním saturácie periférnej krvi kyslíkom. Nasleduje RTG hrudníka a funkčné vyšetrenie pľúc vrátane difúznej kapacity pľúc, s možnými ďalšími vyšetreniami podľa potreby. Dôležitá je interpretácia týchto vyšetrení vo vzťahu ku konkrétnemu pacientovi. Tu by som rád zdôraznil, že jeden z najzávažnejších rizikových faktorov takmer všetkých pľúcnych ochorení je fajčenie (aj pasívne), preto je nefajčenie najdôležitejšou cestou k redukcii rizika pľúcnych ochorení. Bohužiaľ, Slováci sú v tomto smere málo disciplinovaní. Kým v západnej Európe v ostatných rokoch klesá počet fajčiarov, na Slovensku máme celkom opačný trend.

Sú príznaky postcovidového syndrómu už na prvý pohľad jasne identifikovateľné, alebo si ich možno zameniť aj s inými diagnózami?

Príznaky postcovidového syndrómu sú veľmi pestré. Pokiaľ vychádzajú z postihnutia pľúc, tak sú sprevádzané najmä dýchavičnosťou, môže byť prítomný kašeľ, bolesť na hrudi a diskomfort v oblasti hrudníka. U pacientov sa teda stretávame po prekonaní koronavírusovej infekcie primárne s týmito problémami: dýchavičnosť, kašeľ, únavový syndróm, bolesť kĺbov, hlavy, ale i chrbta, svalová slabosť, nespavosť. Môže sa objaviť vypadávanie vlasov, poruchy sústredenia, nechutenstvo, depresia, úzkosti, zábudlivosť, tráviace problémy.

Lekári pri liečbe ťažkých prípadov Covid-19 spočiatku vsádzali na kombináciu rôznych metód aj na lieky vyvinuté pred rokmi proti iným diagnózam. Ako sa posunuli znalosti o ich účinkoch a aké typy liečiv patria v súčasnosti k tým najúčinnejším?

Tak, ako sme na začiatku skúšali rôzne, nie veľmi dobre validované postupy, ktorých účinok bol otázny, dnes som presvedčený, že väčšina lekárov pristupuje k liečbe zodpovedne a odporúča výlučne overené a registrované liečivá. Ak sa rozprávame o liečbe ochorenia Covid-19, tú si treba rozdeliť na jednotlivé fázy a obdobie pred ochorením. Začnime obdobím pred ochorením. V tom prípade je nespochybniteľná vakcinácia, bohužiaľ súčasný protektívny efekt vakcín je na úrovni šiestich mesiacov. Vo včasnej fáze ochorenia, takže tesne po nakazení alebo pri rozvoji prvých klinických príznakov, sú odporúčané monoklonálne protilátky alebo antivirotiká. Z tých momentálne najúčinnejších spomeniem paxlovid, molnupiravir a remdesivir. Po siedmom dni príznakov tieto lieky strácajú efekt v dôsledku imunitnej odpovede hostiteľa (pacienta). V nasledujúcej fáze sa používajú lieky modifikujúce imunitnú odpoveď, v spojení s ďalšou podpornou a vitamínovou liečbou. Vo všeobecnosti možno povedať, že človeku, ktorý prekonal zápal pľúc, trvá rekonvalescencia 4 až 6 týždňov. A ľudia s ťažkým priebehom majú ďaleko väčšie množstvo komplikácií, i neskorších, čiže postcovidových následkov.

„Spolu s partnermi sme vytvorili mobilnú aplikáciu MEDasistent, ktorej výhody počas druhej vlny pandémie overili v našej spádovej oblasti desiatky pacientov.“

Je známe, čo ovplyvňuje dlhodobé následky po prekonaní Covid-19 na pľúcach? Aké faktory zohrávajú podstatnú úlohu?

Tieto údaje máme k dispozícii. Hlavnú úlohu zohráva určite rozsah postihnutia, teda aký bol priebeh ochorenia, následne individuálna variabilita a schopnosť jedinca vysporiadať sa s týmto ochorením, ktorých základ máme v génoch.

Ak majú ľudia aj po dlhšom čase respiračné ťažkosti, o aké následky konkrétne ide a čo v ich tele koronavírus poškodil?

Ako som už spomínal, imunitná odpoveď pri samotnom covidovom zápale pľúc poškodzuje pľúcne tkanivo a hlavne steny pľúcnych mechúrikov, tie zhrubnú a výmena dýchacích plynov sa zhorší. Pľúca si neplnia dobre svoju funkciu. Dôsledky Covid-19 na človeka závisia aj od jednotlivých vĺn pandémie. Druhá vlna bola rozdielna mutáciami Covid-19, omikron je považovaný za „mierumilovnejší“ variant, takže rozdielne správanie sa vírusu a jeho afinita k postihu pľúc je pri omikrone výrazne nižšia.

Do akej miery sa na priebehu postcovidového syndrómu podieľa vek pacienta?

Obavy starších pacientov sú oprávnené, nebudem klamať. Ak si vezmeme do úvahy jednotlivé vlny, vyšší vek zakaždým predznamenal ťažší a dlhší priebeh s možnými fatálnymi následkami. No, samozrejme, nemusí to byť len Covid-19 samotný. S vyšším vekom totiž priamo úmerne súvisí vyšší výskyt chronických ochorení a zvýšená záťaž na organizmus počas ochorenia Covid-19, ktorá vedie k destabilizácii týchto chronických chorôb. Nie sú to len pľúcne ochorenia, ale aj kardiovaskulárne či metabolické.

„Človeku, ktorý prekonal zápal pľúc, trvá rekonvalescencia 4 až 6 týždňov. Ľudia s ťažkým priebehom majú oveľa viac komplikácií, i neskorších, čiže postcovidových následkov.“

Máme na Slovensku špecializované centrá a pracoviská na pomoc postcovidovým pacientom?

Neviem o tom, že by sa Slovensko vybralo cestou budovania centier pre postcovidových pacientov. Presahuje to viaceré lekárske špecializácie, pacienti preto navštevujú príslušných špecialistov. Od začiatku sú príznaky longcovidu veľmi rôznorodé a často sa prelínajú. Pacienti majú často kombináciu rôznych symptómov. Kým spočiatku prevažovali dýchacie a kardiálne ťažkosti, v ďalšom priebehu sa pridružili psychické problémy, potom sme zas zaznamenali zvýšený výskyt polyneuropatií, svalovej slabosti a problémov s kĺbmi. No to neznamená, že v úvode sme sa s týmito príznakmi nestretávali. Liečba tzv. longcovidu musí byť komplexná, v zahraničí sa ňou zaoberajú celé tímy odborníkov. Fungujú tam rehabilitačné strediská, tie ponúkajú pacientom široké spektrum pomoci, od psychosociálnej podpory až po liečebné rehabilitačné procedúry. V tomto u nás, žiaľ, výrazne zaostávame. Snažíme sa odporúčať pacientom aspoň kúpeľnú liečbu, tá výrazne pomáha.

Radíte ľuďom s pľúcnymi problémami očkovanie proti koronavírusu? Nepredstavuje pre nich vyššie riziko v porovnaní s ostatnou populáciou?

Pacientom s pľúcnymi ochoreniami sa výrazne odporúča očkovanie proti koronavírusu, keďže majú už nejakým spôsobom limitované pľúcne funkcie a ich ďalšie zníženie v dôsledku Covid-19 môže mať fatálne následky. A hlavne – stále je bezpečnejšie dať sa zaočkovať, než ochorenie prekonať.

„Liečba tzv. longcovidu musí byť komplexná. V zahraničí sa ňou zaoberajú celé tímy odborníkov. V tomto u nás výrazne zaostávame. Snažíme sa odporúčať pacientom aspoň kúpeľnú liečbu, tá výrazne pomáha.“

Mnohí odborníci sa vyjadrili, že s koronavírusom sa treba naučiť žiť, pretože už nezmizne. Aký bude mať vplyv na prácu pneumológov a ako to poznamená pacientov s chorobami pľúc?

Títo odborníci majú pravdu, Covid-19 nezmizne, prácu pneumológov to nejak výrazne nezmení, avšak bude rásť dopyt po ich službách. To, že ich je nedostatok, ukázali už predchádzajúce vlny pandémie. V niektorých regiónoch Slovenska sa pacient k pneumológovi skrátka nedostane. To najhoršie máme síce za sebou, ale treba mať rešpekt k tomu, čo príde. Otázkou budúcnosti zostáva, do akej miery tento vírus mutuje a do akej miery bude voči nemu populácia imúnna. Zdravý rešpekt je preto viac než na mieste.

Sledujete v rámci vašej lekárskej praxe odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie?

WHO síce vydáva príslušné odporúčania, no nemyslím si, že tie dostatočne pružne reagujú na neustále meniacu sa situáciu. Tiež máme k dispozícii štúdie i publikácie, ktoré nejakým spôsobom overujú a potvrdzujú účinnosť konkrétnej liečby. Potom sú veľké odporúčania, participuje na nich niekoľko odborníkov a tí vyhodnocujú publikované štúdie i príslušné dáta o danom ochorení či problematike. Tie považujem za najsmerodajnejšie, pretože jasne definujú, na akom princípe táto komisia funguje a v akom časovom horizonte vydáva dané odporúčania a v akom ich reviduje. Nejde tak o jednorazový akt odborníkov, ich vyjadrenia bývajú podložené prísnou evidenciou. Majú svoju váhu na základe publikovaných dát a nebránia sa ani kritickým vyjadreniam o nedostatkoch jednotlivých štúdií, pokiaľ na ne natrafia. Veď prečo aj?

Z hľadiska vašej odbornosti, vnímate aj konkrétne pozitíva koronavírusu?

Áno, výrazným spôsobom sa zlepšila starostlivosť o pacienta s akútnou respiračnou insuficienciou – dokúpilo sa vybavenie a zlepšila erudícia zdravotníkov. Covid-19 tu bude a musíme sa s ním naučiť žiť. Rešpektovať autority. Na Slovensku sa nám rozmohol zvyk, že každý je tu odborník na všetko. Boj s infekčnými ochoreniami by som ale naozaj rád prenechal na odborníkov a neriešil postupy liečby na sociálnej sieti. Určite si niektorí pamätáme na tuberkulózu ako jeden z najčastejších dôvodov úmrtí v období medzi svetovými vojnami v bývalom Československu. Dnes je to už taktiež choroba, ktorá má na Slovensku veľmi nízky výskyt a nenaháňa až tak strach. A to hlavne vďaka odborníkom…

Foto: archív I. Kocan, Pavol Funtál (Zdravotnícke noviny)