HORÚCA KÁVA, HORÚCE SRDCE

author

Elena Akácsová

28. December 2021
Article image

Daj si sukňu a rúž, radí moja kamarátka každej žene, ktorú čaká prvé rande alebo dôležité pracovné stretnutie. A bacha na ľadové nápoje! Zariaď, aby ste pili obaja niečo teplé. Druhé rande je isté. Radia zas ženské časopisy a americkí vedci. Teda, americkí vedci to takto priamo – samozrejme – netvrdia. To sa len do jednej údernej rady nezmestí celá vedecká štúdia. Vlastne dve. A aj tie dnes mnohí spochybňujú.

V roku 2008 publikovali v časopise Science dvaja vedci Lawrence Williams a John Bargh výsledky svojich dvoch štúdií. V tej prvej účastníci, ktorí podržali v ruke pohár s horúcou kávou, následne hodnotili ostatných ako vrelších, teda veľkorysejších a starostlivejších. Tí, čo dostali do rúk ľadovú kávu, vnímali tých istých ľudí ako neprístupných a odmietavých. Bez ohľadu na to, či ľudí označovali ako chladných a iných ako vrelých, všetci mali priemernú telesnú teplotu 36 °C. V druhej štúdii zas zistili, že tí, čo podržali v rukách vyhrievaný vankúš, si s väčšou pravdepodobnosťou vybrali následne darček pre priateľa namiesto pre seba, ako tí, čo mali v ruke studený vankúš.

Williams a Bargh tvrdia, že fyzické teplo v nás aktivuje predstavu medziľudského tepla. Vďaka pocitu tepla vnímame iných ľudí ako priateľských, nápomocných, spoľahlivých a sme otvorení tomu, priateliť sa s nimi. Alebo randiť. Súčasne sme viac zameraní na dávanie. Pôsobenie chladu z nás naopak môže urobiť väčších egoistov.

To druhé sa dá pochopiť. Ak sme vystavení chladu, čo môže byť nepríjemný až ohrozujúci stav, môžeme mať sklon myslieť najprv na seba. Ak je nám príjemne teplo, naše základné potreby sú už naplnené, môžeme myslieť aj na druhých.

No ale čo s tým vnímaním ľudí cez horúcu kávu? Môže za to vraj priming – čiže kognitívny proces, pri ktorom dávnejší podnet, často až z detstva či dokonca z prenatálneho vývoja, ovplyvňuje neskoršie správanie a myslenie. Napríklad, že máme s teplom spojené pohodlie a bezpečie, pretože ľudia, ktorí sa o nás starajú v prvých rokoch života, nám okrem skutočného fyzického tepla poskytujú aj psychologické teplo.

Profesor psychológie John Bargh z Yaleskej univerzity, ktorý to teplo skúmal, je považovaný za krstného otca primingu. Vo svojej knihe z roku 2017 Before You Know It, teda Než sa nazdáte – o nevedomých dôvodoch, prečo robíme to, čo robíme – dokonca tvrdí, že horúca polievka môže liečiť aj depresie, teda že je „skutočne dobrá pre dušu, lebo jej teplota pomáha nahradiť spoločenské teplo, ktoré človeku v živote môže chýbať“.

Nuž, nie všetci vedci sú nadšení z takéhoto prehnaného extrapolovania výsledkov na základe obmedzených zistení. Niektorí idú tak ďaleko, že staršie štúdie znovu opakujú.

Pred troma rokmi tím vedený Christopherom Chabrisom a Danom Simonsom a ďalšími kolegami replikoval dve vyššie spomínané Barghove štúdie z roku 2008.

Dôsledne dodržali formu pôvodného výskumu, ale na trojnásobne väčších počtoch účastníkov a na vzorke ľudí, ktorá viac kopírovala zloženie bežnej populácie. Nezistili žiadny vplyv teploty nápoja alebo horúcich vankúšov na úsudok alebo správanie účastníkov. Chabris a jeho kolegovia navyše pomocou Bayesianovej analýzy (spôsob odhadu pravdepodobnosti) ukázali, že existuje podstatne viac dôkazov o nulovej hypotéze ako o pôvodnej hypotéze – teda že teplo nemá žiadny účinok.

Fyzické teplo v nás aktivuje predstavu medziľudského tepla. Vďaka pocitu tepla vnímame iných ľudí ako priateľských, nápomocných, spoľahlivých a sme otvorení tomu, priateliť sa s nimi. Pôsobenie
chladu z nás naopak môže urobiť väčších egoistov.

Samozrejme, nevylučujú možnosť, že účinky horúcej kávy a vankúša sú reálne – možno sa im len nepodarilo dosiahnuť významný výsledok z dôvodu štatistickej smoly. Alebo sa môžu účinky prejaviť len v istých konkrétnych obmedzených podmienkach, ktoré oni nezopakovali – napríklad že sa pôvodný výskum robil v konkrétnom laboratóriu a len na študentoch, možno len študentoch psychológie profesora Bargha alebo za ďalších podmienok, ktoré boli splnené v prvej štúdii, ale nie v druhej.

No lenže načo by komu bolo také zistenie, že ak ste študent psychológie v laboratóriu a tak ďalej, potom na vás účinkuje efekt horúcej kávy? Kašlem na vedecké štúdie a budem sa radšej držať rád mojej kamarátky. Na rozdiel od horúcej kávy mám účinnosť tej sukne a rúžu overenú dlhými rokmi praxe.

inVitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 03/2021

Teplota a človek

Teplota a človek je téma, s ktorou sa vám magazín inVitro prihovára poslednýkrát v tomto roku. Zmena telesnej teploty býva často jedným z prvých príznakov, že sa s nami niečo deje…

Výber článkov PDF

Objavte ponuku
testov na lab.online

Zlá nálada
Objednať

Nervozita, podráždenosť, výbušnosť, zvýšená únava, strach a neistota, pocity zbytočnosti, sklony k prejedaniu sa, či naopak nechuť do jedla, depresie… Prečo práve u mňa?

Objednať
Stres
Objednať

Ovplyvňuje zdravotný stav organizmu na všetkých úrovniach.

Objednať
author

Elena Akácsová

publicistka

Všetky články autora