Vie, že je naivné myslieť si, že nejaká firma je dokonalá. Vyskúšala si prácu v zahraničí a aj v manažmente kvality v inom odvetví, ale keďže tam nenašla dosť profesionálnych výziev, skúsila šťastie v Unilabs Slovensko, kde manažment kvality patológií a genetík buduje od nuly už piaty rok. Pri tom všetkom si veľmi cení nápady, ako robiť veci lepšie a efektívnu spoluprácu, lebo práve to posúva firmu dopredu. Z ľudskej stránky jej imponujú hory a viac činy ako slová. Zoznámte sa so Zuzanou Kmentovou, centrálnou manažérkou kvality pre patológie a genetiky v Unilabs Slovensko.

Čo ste vyštudovali a prečo padla voľba práve na daný odbor?

Vyštudovala som Univerzitu Komenského v Bratislave. Bakalárske štúdium som absolvovala na detašovanom pracovisku v Martine, kde som vyštudovala všeobecný manažment. Po ukončení bakalárskeho štúdia som sa presťahovala žiť do Bratislavy a tam som dokončila magisterské štúdium v odbore strategický manažment a IT. Osobne ma to vždy ťahalo k personálnemu manažmentu, ale tento odbor mi z časových dôvodov nevyhovoval, lebo som okrem štúdia aj pracovala na plný úväzok. Takže to bol výber podľa časovo dostupných možností. Neľutujem, pretože obsahom štúdia boli rôzne druhy manažmentu vrátane personálneho a dokonca aj štátnu skúšku mám z pracovného práva.

Aká bola vaša cesta do Unilabs Slovensko? Ako dlho tu už pracujete?

V Unilabs Slovensko pracujem už piaty rok. Po dvoch rokoch práce v Anglicku som sa vrátila späť na Slovensko. Zamestnala sa v automotive, kde som pracovala na oddelení kvality. Po roku pôsobenia v danej spoločnosti som sa rozhodla, že to chcem zmeniť. Moja práca bola monotónna a nemala som žiadne možnosti sa dostatočne realizovať a profesne rásť. Som ambiciózna a mám rada výzvy a zmeny – keď je každý deň trošku iný. Tým sa človek posúva dopredu a môže sa učiť. Začala som si teda hľadať prácu v oblasti personalistiky niekde inde. A vtedy prišla ponuka z Alpha medical (teraz Unilabs Slovensko), kde sa otvárala pozícia manažéra kvality pre patológie a genetiky. Výzvu som prijala. V tom čase som si nevedela ani predstaviť do čoho idem a aký široký záber bude táto agenda v Alphe mať.

Priblížte nám, čo je náplňou vašej práce na pozícii centrálnej manažérky pre patológie a genetiky.

Môj záber je dosť široký, lebo preklopiť normu do praxe znamená, že musíte mať z každého odboru nejaké informácie. Či už sa to týka personálnych vecí, odberových materiálov, logistiky, pracovných postupov v laboratóriách, tlačív od žiadaniek až po výsledkové listy, plánovania a vízií do budúcich rokov, vzdelávania personálu a mnoho ďalšieho. Centrálny manažér kvality je metodickým pracovníkom, ktorý nastavuje celkovú organizáciu manažmentu kvality – od personálneho nastavenia až po logiku delenia kompetencií a riadenej dokumentácie. Mojimi kolegami sú manažéri kvality v laboratóriách. Oni sú tí, ktorí potom zabezpečujú praktickú stránku vecí a zavádzajú veci do praxe. Sú to moje pravé ruky, moja práca by bez tej ich nemala zmysel. Snažím sa s nimi kooperovať tak, aby som ich zbytočne nezaťažovala, pretože funkciu manažéra kvality vykonávajú výkonní laboratórni pracovníci. Systém kvality je mimoriadne náročný na dokumentáciu a dostať ho do života a doslova pod kožu každého pracovníka je dlhodobý proces. Mnohokrát je pracovníkmi negatívne vnímaný a odmietaný. Začiatky boli preto naozaj ťažké.

Čo ste vnímali, prípadne s odstupom času vnímate, ako najväčšiu profesijnú výzvu pre vás, keď ste prijali súčasnú pozíciu? Ako to vtedy vyzeralo v Unilabs Slovensko s manažmentom kvality genetík a patológií?

Keď som nastúpila do spoločnosti, jediné akreditované laboratórium podľa ISO 15 189 bola patológia v Prešove. Patológia Košice nebola akreditovaná, ale mali certifikáciu podľa ISO 9001. Ostatné patológie neboli akreditované vôbec.
Čo sa týka genetík, tie akreditované boli, ale trochu iným systémom, ako to máme dnes. Ale už len fakt, že akreditované vôbec boli, je pre manažéra určite jednoduchšie. Pracovníci už približne vedia, o čo ide a čo majú robiť a oveľa rýchlejšie reagujú na zmeny v porovnaní s prevádzkou, kde systém manažérstva kvality nie je ešte vôbec im plementovaný. Akreditácia patológií bola pre mňa najväčšou výzvou. Naučiť ľudí, aby vnímali systém kvality ako niečo, čo má v konečnom dôsledku pomáhať aj im, aj keď to znamená v ich očiach „prácu navyše“ nad rámec ich náplne práce. Zmeniť nastavenie myslenia pracovníkov nebolo jednoduché. Ďalším problémom pri implementácii normy je to, že záznamov je veľa a nie vždy nám SW pomáhajú. Veľakrát sa musia záznamy evidovať v papierovej podobe a zapisovať ručne. Informačné systémy nie sú ešte dokonalé a prepojené do takej miery, aby nám prácu v tomto smere zjednodušovali. Aj tu vidím priestor na zlepšovanie sa. V konečnom dôsledku o tom systém manažérstva kvality je – neustále sa zlepšovať.

Kde ste hľadali inšpiráciu pri nastavovaní celého systému fungovania kvality pre patológie a genetiky?

Keď som začínala v Unilabs Slovensko, absolvovala som školenie v akreditovanom laboratóriu v Prešove. Pôsobila tam bývalá vedúca pani laborantka, ktorá mala na starosti ako manažérka kvality prešovské laboratórium. Tam som „pričuchla“ k systému manažovania kvality. Ďalším mentorom pre mňa bol Ing. Czocher, ktorý je náš externý konzultant. Faktom je, že v rámci našej firmy som ale nemala človeka, od ktorého by som reálne prebrala systém manažérstva kvality, čiže som bola „hodená do vody“.  Prvý rok bol pre mňa naozaj extrémne ťažký. Norma je napísaná tak technicky, že jej nerozumiete. Ja som síce mala predstavu, ako sú asi laboratóriá organizované, ale kým normu nezačnete aplikovať do praxe, tak neviete, ako reálne funguje 80 percent vecí. A musím povedať, že sa stále učím. Učia ma aj moji kolegovia manažéri kvality v laboratóriách, ktorí mi vysvetľujú pre mňa špecifické odborné postupy, názvy, terminológiu, za čo som im vďačná. Na základe toho potom môžeme veci správne nastaviť. Pre mňa veľkou oporou bola a stále aj je pani riaditeľka (Ing. Katarína Rumanová, výkonná riaditeľka pre patológie a genetiky, pozn. red.). Od začiatku veľmi blízko spolupracujeme a s trpezlivosťou mi vysvetľuje procesy v laboratóriách a pomáha aj pri implementovaní vylepšení, prípadne často s nimi aj sama prichádza. Učím sa teda aj smerom zhora.

„Manažéri kvality v laboratóriách sú moje pravé ruky, moja práca by bez tej ich nemala zmysel.“

V minulosti mali laboratóriá inú organizáciu akreditácií ako dnes. Upustili sme od jednotlivých akreditácií a prešli sme na centrálny systém. To znamená, že pod jedným registračným číslom je akreditovaných viac laboratórií. Tým pádom sa snažíme aj v dokumentácii laboratóriá spájať a nájsť styčný bod, kde ich vieme prepojiť. V procese akvizícií bolo každé laboratórium ešte zvyknuté bojovať samé za seba, ale postupne sa učia pracovať ako tím. Snažíme sa ich čím ďalej tým viac zbližovať, učiť ich nachádzať spoločnú reč a identifikovať to, čo je dobré a to potom implementovať jednotne všade.

Keď sme pri procese akreditácií, aké úskalia obnáša komunikácia s certifikačnou a akreditačnou autoritou?

Ako som už spomínala, norma je napísaná veľmi všeobecne a technicky. Záleží od individuálneho výkladu konkrétnych pracovníkov a ako ju v konečnom dôsledku implementujú do praxe. Špecialisti z akreditačnej služby však môžu výklad manažéra kvality spochybniť alebo upraviť. Snažia sa byť ústretoví a naše vzťahy sú na priateľskej úrovni, napriek tomu veľakrát prebieha diskusia k správnej aplikácii normy do praxe v danom odbore. V takom prípade využívame konzultanta s dlhoročnými skúsenosťami.

Pozrime sa bližšie na genetické laboratóriá – s čím sa najviac „boríte“ pri genetikách dnes? Ako to vyzerá s ich akreditáciou?

Genetické laboratóriá mali v minulosti akreditované jednotlivé ochorenia (chorobné jednotky). Prístup sme zmenili na základe inšpirácie zo zahraničného kongresu, ktorého som sa zúčastnila v Birminghame. Tam bola prezentovaná akreditácia laboratória v UK s flexibilným rozsahom. Toto ma zaujalo. Získala som viac informácií, ako to urobiť. Zmenili sme prístup, genetiky majú teraz akreditované metódy, čo nám veľmi pomohlo. Zároveň ako prví sme na Slovensku akreditovali v genetikách flexibilný rozsah, čo u nás znamená, že v rámci nejakej metódy môžeme pridávať alebo odoberať vyšetrované ochorenia, prípadne gény. Už názov naznačuje, že je to skutočne flexibilný proces, ktorý nám umožňuje rýchlo reagovať na potreby trhu.

A aká je situácia za patológie?

Patológie majú fixný rozsah, kde sú jasne opísané metódy, ktoré sa veľmi nemenia. Čiže v rámci patológií majú manažéri kvality väčší priestor prichádzať s vylepšeniami. Nastavili sme si nejakú základnú úroveň manažérstva kvality, s ktorou sme dosiahli akreditáciu. Musím ale podotknúť, že aj táto základná úroveň je postavená veľmi vysoko a prísne. Nadstavbou tejto základnej úrovne je vylepšovať procesy, postupy. Sami manažéri kvality prichádzajú s podnetmi a návrhmi. Čo je už pre mňa ten „vyšší stupeň“ manažérstva kvality. Čo doteraz možno ľudia ani nevideli a na začiatku bola odpoveď, že „to sa nedá“, sa zmenila a rozmýšľajú, ako sa to dá čo najjednoduchšie a najefektívnejšie.

Na ktoré piliere vsádzate pri udržiavaní už nastaveného systému manažmentu kvality, na čom to celé stojí a padá?

Pre mňa sú hlavnými piliermi moji manažéri kvality v laboratóriách – kde mi záleží hlavne na tom, aby vzájomná spolupráca fungovala a aby tím manažérov kvality, ktorých mám, bol stabilný. Aby to zároveň boli ľudia, ktorých práca baví a sú schopní a ochotní sa tomu venovať. Veľa vecí sa dá dohodnúť či zariadiť, keď funguje komunikácia medzi nami. Lebo keď prídete na prevádzku a vidíte, že kvalita sa neposúva alebo že zaspali na vavrínoch, lebo teraz dohľady nie sú (v čase rozhovoru, pozn. red.), tak hneď vidíte, že ľudia sa tomu na istý čas prestali venovať. Ideálne je, keď sa systém udržiava kontinuálne.

„Kým normu nezačnete aplikovať do praxe, tak neviete, ako reálne funguje 80 percent vecí. Musím povedať, že sa stále učím.“

Dodám ešte, že moja práca s ľuďmi v rámci systému kvality sa podobá na pyramídu: pracujem s mojimi manažérmi kvality a oni by zasa mali pracovať s kolegami okolo seba. Veľa vecí záleží od manažmentu v laboratóriách a od toho, akým spôsobom oni odprezentujú kvalitu smerom dole k svojim ľuďom. Pokiaľ by mal manažment laboratória vlažný postoj ku kvalite, bude sa to automaticky rolovať ďalej a podriadení takýto postoj od nich preberú tiež.

Aká je miera vašej interakcie s manažérkou kvality zodpovednej za naše rutinné laboratóriá, čo sa týka vzájomných kompetencií a spolupráce?

Myslím si, že s kolegyňou máme dobré vzťahy a vzhľadom na to, že na svojej pozícií a aj v Unilabse pracuje roky, mám sa od nej čo učiť. Pociťujem, že naša spolupráca by mohla byť intenzívnejšia, avšak pracovné vyťaženie je vysoké a znižuje priestor pre spoločnú komunikáciu. Sú veci, pri ktorých sa vieme spojiť a dohodnúť, ale potom sú aj oblasti, ktoré fungujú stále oddelene. Je to prirodzené, pretože patológie a genetiky sú predsa len laboratórne odbory odlišné svojimi postupmi od laboratórnych odborov, ktoré má na starosti kolegyňa za rutinu. Biochemické, mikrobiologické alebo hematologické a imunologické laboratóriá sú v oveľa väčšej miere automatizované a tomu sa prispôsobuje aj dokumentácia manažmentu kvality.

Do systému manažmentu kvality vstupujú aj interní a externí audítori. Ako by ste opísali ich úlohu v celom procese manažmentu kvality pracovísk patológie a genetiky?

Čo sa týka interných audítorov, väčšinou je to tak, že manažér kvality v laboratóriu je zároveň aj interný audítor. Systém máme nastavený tak, že si navzájom vykonávajú interné audity v jednotlivých laboratóriách. Napríklad z Prešova ide kolegyňa do Košíc a z Košíc do Banskej Bystrice a pod. Ide pri tom o to, aby jednotliví manažéri videli, akým spôsobom fungujú iné laboratóriá, čo možno robia inak, čo im vedia poradiť, že by sa dalo robiť lepšie a čo prípadne vedia priniesť do svojho laboratória ako zlepšenie. Ideálne je auditovať inú prevádzku, lebo audítor by mal byť nestranný a nezávislý – keď hodnotíte svoje vlastné laboratórium, môžete trpieť „profesionálnou slepotou“.
Aj v rámci interných auditov si zvykneme zavolať raz za čas pána Ing. Czochera. Najmä, keď máme pocit, že dané laboratórium môže mať ešte nejaké nedostatky, ktoré my už nevidíme, z dôvodu, ktorý som spomenula vyššie. Práve vtedy je nám nápomocný náš externý konzultant.
V rámci akreditácie nám vykonávajú externé audity audítori zo SNAS (Slovenská národná akreditačná služba). Moja doterajšia skúsenosť s nimi je veľmi dobrá. Veľakrát nám buď poradia, alebo nás nasmerujú, ako by sa dali veci robiť inak. Dúfam, že v krátkej budúcnosti sa aj niektorí z našich interných audítorov – manažérov kvality – stanú externými audítormi pre SNAS.

Výstupom z činností manažmentu kvality je aj príručka kvality, respektíve nadväzujúce interné dokumenty. Je to systém riadenej a veľmi precíznej dokumentácie, čo evokuje rozsiahle dokumenty, pričom sa zvykne hovoriť, že správny dokument by nemal presiahnuť jednu stranu formátu A4. Je to tak?

Samozrejme, ideálne naozaj platí, že čím kratšie, tým je to pre ľudí prijateľnejšie na čítanie a zrozumiteľnejšie. Záleží aj od toho, ako je to napísané. Rozsah 40 – 50 strán väčšinu ľudí odradí. Snažíme sa však mať dokumentáciu vypracovanú tak, aby jeden dokument obsahoval všetko, čo potrebujeme. Potom zas vyvstáva otázka, akú časť toho dokumentu konkrétny človek v danom procese potrebuje. Celý dokument môže byť rozsiahly. Napríklad pracovný postup na biopsiu je napísaný od príjmu až po vydanie výsledku, avšak lekár potrebuje z neho len tú svoju diagnostickú časť, ktorá je možno len na 2 strany. On si z toho vie vyňať, čo potrebuje. To platí aj pre laborantov a pre administratívne pracovníčky. Samozrejme, sú pracovné postupy, z ktorých existujú skrátené verzie, aby sa s nimi dalo jednoduchšie pracovať a sú aj také, ktoré sú zachované v plnej verzii. Je to už na individuálnej preferencii laboratórií. Na druhej strane, čím menej „podverzií“ existuje, tým je potom rýchlejšie a jednoduchšie preskúmanie dokumentov z hľadiska ich aktuálnosti. Celkovo sa však snažíme dokumenty zjednodušovať a skracovať, pokiaľ je to možné.

Kontinuálne vzdelávanie a školenia sú v dnešnej dobe dôležité vo všetkých odboroch. Čo sa týka manažmentu kvality, v čom hlavne spočíva a ako ho na jednotlivých úrovniach zabezpečujete?

Práve tento týždeň máme školenie manažérov kvality a interných audítorov (v čase vzniku rozhovoru, pozn. red.). S kolegyňou na pozícii manažéra kvality na úseku operácií už máme zaužívané, že sa o tom navzájom informujeme, čiže väčšinou takéto školenie spojíme za všetky prevádzky Unilabsu. Vo väčšine prípadov oslovíme všetkých manažérov kvality, lebo síce rok čo rok preberáme rovnakú tému, ale otázky od ľudí sa s prehĺbujúcou znalosťou a pochopením normy menia. Komunikácia sa tak posúva na vyššiu úroveň a nastáva hlbšie pochopenie danej normy a požiadaviek na fungovanie systému. Školenia preto robíme opakovane, aj pre kolegov, ktorí sú už manažérmi kvality dlhšie obdobie, ale samozrejme aj pre tých, ktorí sú noví. Školenia máme zabezpečené odborníkom a naším externým konzultantom. Pričom takéto školenia potom poskytujú širší uhol pohľadu – v kontexte biochemických rutinných prevádzok, ale aj pre patológie a genetiky.

S akými druhmi pracovných problémov sa stretávate najčastejšie a čo sa vám osvedčilo pri ich riešení?

Veľakrát sa vyskytnú – pričom zároveň dodávam, že z mojej pozície je niekedy ťažké to eliminovať. Sme predovšetkým laboratóriá, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť. Našou prioritou je pomáhať našimi výsledkami pri diagnostike pacientov. Zdravotnícki pracovníci toto považujú za prioritu. Potom vzniká problém s časom, ktorý je nevyhnutný na udržiavanie systému kvality, keď sa ten dostáva na posledné miesto v rebríčku priorít. Ja tomu na jednej strane rozumiem, lebo ako firma veľmi rýchlo napredujeme a šikovní ľudia sú vyťažení. V roku 2020 sme implementovali do prevádzok ISOhelp, čo je softvér, ktorý by nám mal pomáhať pri akreditácii a dohľadoch. Tu tiež narážame na časový problém, lebo aj tento systém potrebuje „nakŕmiť“ dátami, čo je kvôli ich rozsahu zdĺhavé – zahŕňa to veľa skenovania, opisovania atď. Toto väčšinou robia manažéri kvality, ktorí majú často aj urgentnejšie projekty. Keď sa to však neaktualizuje pravidelne, je to naozaj časovo náročné. Pokiaľ môžem, tak sa im snažím pomôcť aj ja. Avšak vysokošpecializované laboratórne postupy musia pripravovať odborníci.

Na čom teraz v rámci systému kvality pracujete najintenzívnejšie?

V tejto súvislosti by som spomenula implementáciu ISOhelp, lebo ešte nie je plnohodnotne využívaný. Snažíme sa tiež pracovať na tom, aby sme čo najviac zjednotili systém manažérstva kvality medzi jednotlivými prevádzkami. Od môjho nástupu stále pracujeme na vylepšovaní LISu pre patológie. Aktuálne tiež pripravujeme naše cytogenetiky na akreditáciu: tento rok je plánovaná cytogenetika v Spišskej Novej Vsi a budúci rok predpokladáme aj cytogenetiku v Bratislave. Zároveň očakávame, že čoskoro vyjde aj nová verzia ISO normy 15 189, čiže tento rok bude naplnený aj tým, že sa centrálna dokumentácia bude musieť prepracovať do inej formy. Samozrejme, tých projektov na zlepšenie a zefektívnenie fungovania prevádzok je omnoho viac.

V čom máme dnes podľa vás na poli manažérstva kvality patológií a genetík náskok pred konkurenciou a v čom – naopak – nejakú tú slabinu?

Náš náskok vnímam určite v nápadoch a v neustálom vylepšovaní procesov. Naša pani riaditeľka väčšinou príde s vecami, ktoré na Slovensku, respektíve v blízkom okolí ešte nikto nevyskúšal, čiže sme v tejto sfére priekopníkmi. A tiež je nespornou výhodou, že firma nám umožňuje používať softvéry ako je ISOhelp. Síce je aj na ňom stále čo vylepšovať, ale sú firmy, a nie malé, ktoré nemajú vôbec nič. Čiže v tomto pozitívne vnímam snahu a podporu vedenia, aby sa práca ľuďom zjednodušila.

„V rámci patológií majú manažéri kvality väčší priestor prichádzať s vylepšeniami, čo je už pre mňa ten ‚vyšší stupeň‘ manažérstva kvality.“

A v čom máme slabinu? Povedala by som to takto. Sme veľká firma zložená z rôznych technológií, procesov, systémov a ľudí. Každá jedna časť môže a má svoje nedokonalosti, slabosti a chyby. Úlohou kvality je ich odhaľovať, poukazovať na ne a pomáhať nachádzať také riešenia a prijímať také opatrenia, ktoré ich buď úplne odstránia, alebo aspoň minimalizujú. Sme živý organizmus, vyvíjame sa a rastieme a tak ako sa meníme vo vnútri firmy, tak sa mení aj trh a jeho požiadavky na nás. Je naivné myslieť si, že nejaká firma je dokonalá, lebo taká neexistuje. Treba si nedostatky pripustiť a čeliť im – iba tak sa môžeme stať lídrom na trhu. Je to o túžbe neustále sa zlepšovať a byť najlepšou verziou samých seba a túto túžbu – myslím si – rozhodne máme.

Ktoré laboratórium patológie a genetiky má podľa vás najprepracovanejší systém manažmentu kvality a čím to je?

Povedala by som, že je to dosť kolísavé – raz je na tom lepšie jedna prevádzka, potom zas ďalšia. No snažíme sa o to, aby boli na tom rovnako dobre všetky. Ako sa hovorí: sme iba takí silní, aký silný je náš najslabší článok. Vo všeobecnosti však boli prevádzky počas akreditácie pochválené. Vykonávanie externých auditov a dohľadov je pre laboratórium a ľudí v ňom veľmi stresujúce. Zároveň aj audítori, ktorí dohľad vykonávajú, sú iba ľudia a aj pre nich je to častokrát výzva a stres. Čím príjemnejšie pracovné prostredie sa vytvorí, tým ľahšie audity prebehnú. Skôr je to však o tom, ako sú prevádzky následne schopné systém udržiavať a to závisí práve od ich vyťaženosti. S tým súvisí napríklad aj to, ako nám teraz Covid sťažuje prácu, lebo personálu je teraz citeľne menej, tým pádom systém manažérstva kvality ide čiastočne na druhú koľaj. V prvom rade je vždy cieľom, aby boli vyšetrené vzorky pacientov.

Spomenuli ste Covid, ktorý ešte stále nepovedal posledné slovo. Zmenil sa v niečom váš systém práce v porovnaní s obdobím pred pandémiou? Zostane z neho niečo už nastálo?

Určite sa veci pomenili a ako to už býva, dopady sú pozitívne aj negatívne. Ale aj z negatívnych dopadov môže človek vyťažiť, za predpokladu, že si vie veci uvedomiť. Celá pandémia nás zavrela viac doma, hlavne manažment, avšak prevádzky musia stále fungovať ďalej na 110 %. Obmedzil sa osobný kontakt a ľudia majú pocit, akoby sa na nich zabudlo. Mohlo by sa zdať, že počas Covidu je vzoriek menej, ale nie je to pravda, skôr opačne. Je však menej personálu, respektíve ho nepribúda tak ako vzoriek. A to ľudí často frustruje. Je to náročné obdobie, no stále treba spolu otvorene komunikovať a hovoriť o svojich potrebách a predstavách. Pre mnohých môže byť pozitívum práve možnosť práce z domu. Aj v tomto sa firma musela trošku prispôsobiť a zabezpečiť, aby ľudia mohli pracovať aj zo vzdialených prístupov. Na druhej strane sme sa naučili organizovať online porady, ktoré výrazne šetria čas a v konečnom dôsledku aj náklady na dopravu.

Kde vidíte úroveň patológií a genetík Unilabs Slovensko o 5 rokov? Na aké trendy bude – podľa vás – treba reflektovať?

Vieme vyšetrovať čoraz väčšie množstvo rôznych druhov ochorení, prípadne ochorenie presnejšie diagnostikovať. Ďalším faktom je, že počet vzoriek, ktoré treba spracovať, sa v poslednom období zvyšuje vysokým tempom a tlak na ich rýchle diagnostikovanie je čoraz väčší. Technológia zároveň tiež veľmi napreduje. Takže si myslím, že kľúčové pre nás bude zlepšovanie informačných systémov. Tu môžem konštatovať, že by sme vedeli urobiť oveľa viac, keby boli systémy na vyššej úrovni, prípadne keby boli schopné medzi sebou komunikovať. Automatizácii a digitalizácii sa v našej spoločnosti venujeme. Ide však o finančne náročné projekty, kde bude potrebné nájsť vhodnú cestu na implementáciu a plnohodnotné využitie.

„V roku 2020 sme implementovali do prevádzok ISOhelp, čo je softvér, ktorý by nám mal pomáhať pri akreditácii a dohľadoch.“

Čo si vy osobne ceníte na práci v Unilabs Slovensko najviac?

Povedala by som, že si veľmi cením spôsob, akým mi táto spoločnosť umožňuje jednak profesionálne, ale aj osobnostne rásť a koľko sa toho môžem učiť. Jednak od kolegov z prevádzok, ale aj od manažmentu a vedenia. Všetci chceme v podstate to isté – aby sme sa ako firma zlepšovali a rástli. Tiež veľmi vítam možnosť vidieť iné prevádzky, aj vo svete, aj keď teraz nám Covid zamiešal karty a necestuje sa toľko. Ale napríklad nedávno sme vyslali troch kolegov do laboratória v Londýne, kde im išli pomôcť, pretože ich pracovníci hromadne ochoreli na Covid-19. Naši pracovníci takto získajú cenné skúsenosti z iného laboratória. Uvideli, ako to majú zorganizované v inom štáte a to dáva cenný rozhľad.

Čomu najradšej venujete váš mimopracovný čas a ako si najlepšie „dobijete baterky“?

Pre mňa sú dobíjačom bateriek určite hory a turistika. Po mojom návrate z Anglicka si viac vážim to, akú krásnu krajinu máme. Veľmi rada aj cestujem a spoznávam iné krajiny. To mi zároveň chýba. Cestovanie je teraz o niečo zložitejšie, ako bolo zvykom pred pandémiou a samozrejme významný fakt zohráva aj to, že nechcem ohrozovať svojich najbližších. Samozrejme, v neposlednom rade si veľmi vážim spoločne strávený čas s rodinou a priateľmi.

Toto číslo je venované téme parazitov rôzneho druhu. Môžeme ich chytiť z nedostatočne upraveného mäsa, respektíve aj na pláži v piesku. Ste typ, ktorý je v tomto absolútne obozretný alebo skôr „hasíte až to, čo páli“?

Som typ človeka, ktorý pokiaľ sa niečomu vie vyhnúť a predísť tomu svojím úsilím, ako napríklad v súčasnej situácii dezinfekcia rúk a podobne, tak to robí. Čo sa ale týka nejakých neviditeľných číhajúcich nástrah, kam zaraďujeme asi aj spomenuté parazity či iné infekcie, pri ktorých svojím správaním úplne neviete ovplyvniť, či ich dostanete, alebo nie, tak už len hasím.

Máte obľúbené a zároveň osvedčené motto, ktorým sa snažíte v živote a v práci riadiť?

V osobnom živote si všímam hlavne to, čo ľudia robia a nie až tak, čo hovoria. A skúsenosť mi len dáva za pravdu, že je to dobrá cesta, lebo ľudia toho narozprávajú pomerne dosť.

 Foto: Zdeno Ziman