Materské mlieko sa právom nazýva aj „tekutým zlatom“. Je najideálnejšou stravou v prvom polroku života dieťaťa. Zloženie mlieka je totiž prispôsobené jeho potrebám. Sú v ňom prítomné antiinfekčné a rastové faktory, chráni pred vznikom alergie. Má dostatok vody a vitamínov. Je vždy čerstvé, primerane teplé. Je elixírom múdrosti – podporuje rozvoj mozgu.

Ako vzniká materské mlieko

Materské mlieko (ďalej MM) sa tvorí v žľazových bunkách prsnej žľazy usporiadaných do vačkových útvarov, tzv. alveol. Od žľazového tkaniva odstupujú mliekovody, ktoré ústia na bradavke. Ich počet je 4 – 18, v priemere je ich 9. Úlohou mliekovodov je transport MM. Tvorba MM je riadená hormonálne. Medzi najdôležitejšie hormóny, ktoré podporujú jeho tvorbu sú prolaktín a oxytocín. Úlohou prolaktínu je stimulovať tvorbu mlieka a úlohou oxytocínu je vytláčať MM do mliekovodov.

Už od 16. týždňa tehotenstva sa v prsníkoch začína tvoriť tzv. kolostrum. Je to životodarná tekutina, ktorá svojou vysokou kvalitou a výživovou hodnotou predstihuje materské mlieko. Kolostrum má ochrannú funkciu, obsahuje množstvo protilátok, ktoré pomáhajú dieťaťu bojovať proti infekciám. Znižuje riziko novorodeneckej žltačky, pomáha udržiavať hladinu cukru v krvi, má veľa minerálov a vitamínov A a E, obsahuje rastové faktory a 10 – 15 % kmeňových buniek.

Pôrodom placenty klesá hladina progesterónu a zároveň stúpa prolaktín a mliečne žľazy začnú tvoriť materské mlieko. Produkcia materského mlieka výrazne stúpa 36 – 96 hodín po pôrode. Prvé mlieko je tzv. kolostrum, ktoré sa postupne mení na prechodné a neskôr na zrelé mlieko. Svojim množstvom a zložením zodpovedá potrebám a veku dieťaťa.

Prebytok alebo nedostatok MM predstavuje problémy v oblasti dojčenia. Práve nedostatok je častou príčinou tzv. krízy v dojčení s následným dokrmovaním a ukončením dojčenia.

Produkciu MM ovplyvňuje:

• priebeh pôrodu,
• zdravotný stav matky a dieťaťa,
• dostatočná edukácia v oblasti dojčenia (technika, frekvencia, odstriekavanie mlieka z prsníkov),
• správna životospráva matky – dostatok spánku, pravidelná pestrá strava (2 200 kcal/deň),
• dostatok tekutín – 2 a viac litrov denne – primerane podľa smädu,
• psychická podpora – redukcia stresu u matky a dieťaťa,
• podpora citovej väzby medzi matkou a dieťaťom – kontakt koža na kožu,
• podpora domáceho prostredia – postoj otca k dojčeniu.

Dojčenie je právo každej matky, nie povinnosť. Zohľadňuje sa konkrétna situácia ženy, prečo nie je schopná alebo nemôže dojčiť. Je to z objektívnych príčin? Zo zdravotných dôvodov? Z osobného rozhodnutia? Vždy treba plne rešpektovať matkino rozhodnutie.

Mýty o dojčení

Dojčenie je jednoduché.
Deti sa rodia s reflexom hľadať matkin prsník. Mnohé mamičky však potrebujú praktickú podporu pri polohovaní bábätka na dojčenie a uistení sa, že je dieťatko správne priložené k prsníku. Dojčenie si vyžaduje čas a prax pre matky aj deti.

Dojčenie bolí – boľavé bradavky sú nevyhnutné.
Mnohé matky pociťujú nepohodlie v prvých dňoch po pôrode, keď sa učia dojčiť. Ale so správnou podporou pri polohovaní dieťaťa na dojčenie a uistením sa, že je jeho dieťa správne priložené k prsníku, sa dá vyhnúť boľavým bradavkám.

Pred dojčením by sa mali umyť bradavky.
Umývanie bradaviek pred dojčením nie je potrebné. Keď sa deti narodia, už veľmi dobre poznajú pachy a zvuky svojej vlastnej matky. V bradavkách sa vytvára látka, ktorú dieťa cíti a má „dobré baktérie“, ktoré pomáha budovať vlastný zdravý imunitný systém bábätiek na celý život.

Matka si má po pôrode odpočinúť, bez bábätka.
Lekári, zdravotné sestry a pôrodné asistentky často nabádajú ku kontaktu „koža na kožu“ – známej aj ako materská starostlivosť klokankovaním – hneď po pôrode. Klokankovanie je veľmi dôležitý postup, ktorý mu pomáha nájsť a prisať sa k prsníku. Ideálne je ho praktizovať do jednej hodiny po pôrode, pomáha to aj dojčeniu. Ak to matka nedokáže, môže ju zastúpiť partner alebo iný člen rodiny.

Matka nebude môcť dojčiť, pokiaľ nezačne hneď.
Najlepšie je začať s dojčením v prvej hodine po pôrode, pretože reflexy dieťaťa sú vtedy veľmi silné. Ak dieťa nemôže byť priložené k prsníku hneď po narodení, potrebné je priložiť ho čo najskôr. Častý kontakt koža na kožu a prikladanie bábätka k prsníku pomôže rozbehnúť dojčenie.

Počas dojčenia by matka mala jesť len jednoduché, nekorenené jedlá.
Dojčiace matky musia jesť vyváženú stravu. Vo všeobecnosti nie je potrebné meniť stravovacie návyky. Deti sú vystavené stravovacím preferenciám svojich matiek od chvíle, keď sú v maternici.

Cvičenie ovplyvní chuť vášho mlieka.
Cvičenie je zdravé aj pre dojčiace matky. Neexistuje žiadny dôkaz, že cvičenie ovplyvňuje chuť materského mlieka. Redukcia hmotnosti dojčiacej matky nemá byť však viac ako 1 kg mesačne, vyšší úbytok je nežiaduci.

Žena by nemala dojčiť, keď je chorá.
V závislosti od druhu ochorenia môžu matky zvyčajne pokračovať v dojčení, aj keď sú choré. Protilátky, ktoré telo matky vytvára na liečbu choroby, prenesú sa na dieťa, čím si vybuduje vlastnú obranu.

Fakt o dojčení

Včasné dojčenie po pôrode, stimulácia prsníkov saním dieťaťa na požiadanie a pravidelné odsávanie – či už ručne, alebo odsávačkou – zohrávajú významnú úlohu pri dostatočnej tvorbe MM.

Benefity dojčenia

Prirodzená výživa materským mliekom prináša krátkodobé a dlhodobé benefity pretrvávajúce až do dospelosti.

Krátkodobé benefity dojčenia:

• popôrodné straty krvi sú menšie,
• dojčenie napomáha k zavinovaniu maternice,
• dojčenie chráni ženu pred rakovinou prsníka, vaječníkov a pred osteoporózou,
• rýchlejší návrat postavy do stavu pred tehotenstvom,
• významná je podpora citovej väzby medzi matkou a dieťaťom, zároveň sa spĺňa základná potreba novorodenca – potreba bezpečia a lásky.

Dlhodobé benefity dojčenia:

• dojčené deti majú znížené riziko obezity,
• 100% laktóza v materskom mlieku znižuje riziko vývoja metabolických ochorení v neskoršom veku,
• materské mlieko obsahuje esenciálne polynenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom, ktoré sú základnou látkou pre vývoj centrálnej nervovej sústavy a štruktúr sietnice,
• dojčenie znižuje riziko vzniku diabetu mellitus 1. typu, niektorých onkologických ochorení
  a má významný vplyv na zníženie rizika syndrómu náhleho úmrtia dojčiat,
• dojčeniu sa pripisujú dve „E“: je najekologickejšie a najekonomickejšie.

Máme skutočne kvalifikovaný personál?

Viaceré európske a svetové organizácie, ktoré sa zaoberajú vzdelávaním zdravotníkov v oblasti dojčenia v snahe chrániť ho a podporovať, sa rozhodli presadzovať jednotné vzdelávanie.

Praktické odporúčania sú zahrnuté do 10 krokov obsiahnutých v programe „Baby-Friendly Hospital Initiative“ (ďalej BFHI). V zmysle týchto odporúčaní vznikol na Slovensku Inštitút pre podporu dojčenia, organizácia profesionálnych laktačných konzultantiek – sestier, pôrodných asistentiek a lekárov, ktorí poskytujú komplexné laktačné poradenstvo v starostlivosti o matku, dieťa a rodinu.

Cieľom inštitútu je:

• poskytovať komplexné laktačné poradenstvo založené na najnovších poznatkoch a výsledkoch výskumov z oblasti laktácie a dojčenia,
• presadzovať a propagovať rolu profesionálnej laktačnej konzultantky,
• vytvárať priestor pre inovatívne vzdelávanie a kontinuálne prehlbovanie vedomostí o dojčení.

Inštitút sa aktívne podieľa na kontinuálnom vzdelávaní zdravotníckych profesionálov v oblasti dojčenia. V rámci projektu BFHI sústavne prebieha vzdelávanie pre všetkých, ktorí prichádzajú pri svojej práci do kontaktu s matkou a novorodencom a stávajú sa z nich plnohodnotné laktačné poradkyne. To v značnej miere prispieva k zvýšenej úrovni dojčenia.

Okrem vzdelávania zdravotníckych pracovníkov je na pôrodníckych a novorodeneckých oddeleniach pre matky dostupný edukačný materiál vo forme brožúr, videí. Matky majú k dispozícii pohodlné kreslá na dojčenie a pomôcky, ktoré im pomáhajú rozbehnúť a udržať laktáciu. Zároveň je zabezpečený individuálny prístup pri riešení problémov prostredníctvom laktačnej poradkyne.

Na podporu dojčenia, aj v ďalších dňoch a týždňoch po prepustení, je matke poskytnutý kontakt na laktačné poradkyne. Matka má tak možnosť obrátiť sa na niekoho, kto jej pomôže zvládnuť jej problém.

Prekážky a kontraindikácie dojčenia

Napriek tomu, že je dojčenie najprirodzenejšou cestou výživy novorodencov a dojčiat, môžu sa vyskytnúť rôzne rizikové faktory zo strany matky alebo dieťaťa, ktoré obmedzujú dojčenie dočasne alebo natrvalo.

Rizikové faktory zo strany matky
a) Anatomické a fyziologické faktory:

• atypický tvar prsníka, ploché alebo vpáčené bradavky
• nedostatočná stimulácia ejekčného reflexu
• operácie prsníkov
• bolesť pri dojčení
• pôrod cisárskym rezom
• prolongovaný, traumatický pôrod
• mnohopočetné tehotenstvo

b) Zdravotné a sociálne faktory:

• anamnéza komplikácii s dojčením pri predošlom dieťati
• závažné zdravotné problémy (hypotyreóza, diabetes 1. typu, hypertenzia, nádorové ochorenia, aktívna tuberkulóza)
• stres, depresia, únava
• separácia matky a dieťaťa
• obezita, podvýživa

Rizikové faktory zo strany dieťaťa
a) Anatomické a fyziologické faktory:

• hypotrofické alebo nezrelé dieťa
• abnormality v nepodmienených reflexov (hľadací, sací, prehĺtací)
• neefektívne sanie, obťažné prisatie k prsníku
• orálne anatomické odchýlky (rázštep podnebia, pery)
• zdravotné problémy dieťaťa (infekcia, problémy s dýchaním, ikterus)

b) Zdravotné a sociálne faktory:

• používanie cumlíkov v prvých dňoch po pôrode
• separácia dieťaťa a matky

Kontraindikácie dojčenia alebo výživy materským mliekom
Je prirodzené, že väčšina žien chce svoje dieťa dojčiť, avšak niekedy to zdravotný stav matky alebo dieťaťa nedovoľuje. Pri niektorých ochoreniach môže riziko pre matku alebo dieťa prevažovať nad prínosom dojčenia pre dieťa.
a) Absolútne kontraindikácie:

• galaktosémia u dojčiat
• ochorenia mozgu s poruchou sania a prehĺtania
• HIV/AIDS u matky
• abúzus drog u matky
• laktačná psychóza alebo iné závažné ochorenie matky
• užívanie liekov absolútne kontraindikovaných pri dojčení (cytostatiká, imunosupresíva, návykové látky, soli zlata, lítium)
• aplikácia rádioaktívnych izotopov

b) Relatívne kontraindikácie:

• fenylketonúria
• ochorenie u matky – aktívna TBC, Herpes simplex, Varicella, hepatitída B

Pri relatívnych kontraindikáciách je dojčenie pozastavené len dočasne. Laktácia u matiek má byť v tomto prípade udržiavaná pravidelným odstriekavaním mlieka, ktoré sa dieťaťu nepodáva, až kým nie je ukončená liečba alebo odstránená príčina vylúčenia dojčenia.

Banka ženského materského mlieka

Prirodzená výživa materským mliekom je druhovo špecifická potravina pre zdravých novorodencov i dojčatá. U ohrozených a chorých detí je výživa materským mliekom ešte mnohonásobne významnejšia. Banka ženského materského mlieka zabezpečuje zber, spracovanie a distribúciu materského mlieka od žien – darkýň. Získaným mliekom zásobuje novorodenecké oddelenia, jednotky intenzívnej alebo resuscitačnej starostlivosti o novorodenca a detské oddelenia príslušnej nemocnice.

Zber mlieka sa vykonáva na novorodeneckom oddelení nemocnice (od hospitalizovanej matky pre vlastné dieťa, v prípade nadbytku mlieka aj pre ostatné hospitalizované deti) alebo v domácom prostredí. Darkyne zbierajú materské mlieko do sterilných fliaš s obsahom 100 – 250 ml, ktoré im poskytne banka. Zber sa realizuje vyhradeným vozidlom zdravotnej služby 2- až 3-krát v týždni.

Matka, ktorá sa rozhodne byť darkyňou ženského materského mlieka, sa môže prihlásiť do banky osobne alebo telefonicky. Musí byť zdravá a nesmie mať žiadne chronické alebo systémové ochorenie. Svojho mlieka má viac, než potrebuje pre svoje dieťa, ktoré nie je staršie ako 6 mesiacov. Dlhodobo neužíva žiadne lieky, s výnimkou antikoncepcie a občasne paracetamolu. Nesmie fajčiť, piť alkoholické nápoje, užívať omamné látky a nemá v anamnéze prekonanie hepatitídy typu B.

Darkyňou nemôže byť žena, ktorá dostala za posledných 12 mesiacov transfúziu krvi alebo iný krvný derivát, dojčí dieťa s infekčným ochorením alebo samotná žena má alergické ochorenie. Darkyňa zároveň nesmie odovzdávať mlieko počas akútnej infekcie ani počas liečby antibiotikami.

Pred začatím darcovstva ženského materského mlieka sa musí každá darkyňa podrobiť bakteriologickému (tampón nosa, hrdla a rekta) a sérologickému vyšetreniu (krv na BWR, HIV, HBsAg).

Po odovzdaní odstriekaného ženského materského mlieka sa realizuje vyšetrenie vzoriek, aby sa k deťom dostalo len plnohodnotné mlieko.

Vykonáva sa:

• mikrobiologické vyšetrenie na stanovenie hustoty mikroorganizmov v odstriekanom ženskom mlieku (vyšetruje sa nepasterizované aj pasterizované ženské materské mlieko),
• biochemické vyšetrenie na stanovenie obsahu bielkovín, sacharidov, sušiny, tuku, kalcia a polychlórovaných bifenylov (konzervačnej látky E230),
• vyšetrenie na prítomnosť bielkoviny kravského mlieka.

Každá darkyňa je poučená o správnom odstriekavaní ženského materského mlieka. Uprednostňuje sa odstriekavanie priamo do sterilných fliaš alebo do zberných vreciek. Pri ručnom odstriekavaní dochádza k menšej bakteriálnej kontaminácii ako pri použití ručných alebo elektrických odsávačiek. Každá fľaša má byť naplnená tak, aby bol nad mliekom stĺpec vzduchu asi 2,0 – 2,5 cm a zberné vrecko bolo naplnené len do ¾ objemu, keďže pri zmrazení dochádza k expanzii mlieka.

Personál banky poučí darkyňu aj o zásadách správneho uskladnenia ženského materského mlieka.
Prvá možnosť – matka odstrieka mlieko napríklad do polovice fľaše. Fľašu uloží do chladničky (4 °C) a pri následnom odstriekaní ju doplní do 2 cm od vrchu a uloží do mrazničky (−18 °C).
Druhá možnosť – medzi odstriekaniami sa môže dať mlieko priamo do mrazničky a počas odstriekavania fľašu s mliekom vybrať.
Tretia možnosť – ak má matka veľkú mrazničku a veľa fľaštičiek, môže každú dávku mlieka odstriekať do inej fľaštičky a uložiť do mrazničky.

Ženské materské mlieko musí byť uložené v samostatnom priestore, oddelene od ostatných potravín. Mraznička ani chladnička sa nemajú často otvárať, aby sa zabránilo výkyvom teploty. Každú fľašu alebo vrecko musí darkyňa označiť štítkom s uvedením mena, dátumu odsávania a objemu odsatého mlieka.

Odovzdané mlieko sa spracuje v bankách ženského materského mlieka pasterizáciou tak, že sa po naplnení do fliaš vloží do vodného kúpeľa o teplote 62,5 – 63 °C, a to na 30 minút. Po ukončení pasterizácie sa fľaše schladia studenou vodou na teplotu 10 °C. Pasterizované mlieko sa konzervuje uskladnením, a to v chladničke pri teplote 4 °C (maximálne 24 hodín) alebo v mrazničke pri teplote −22 °C (maximálne 3 mesiace). Zmrazené pasterizované mlieko sa rozmrazuje vo vodnom kúpeli pri teplote 37 °C a spotrebované musí byť do 24 hodín po rozmrazení. Rozmrazené mlieko sa nesmie znovu zmrazovať.

O zbere a spotrebe ženského materského mlieka sa vedie dokumentácia tak, aby bola umožnená identifikácia darkyne aj príjemcu.

Náhradná výživa – riziká pre dieťa

Dojčenie je ideálny spôsob výživy dieťaťa. Vďaka dojčeniu vzniká jedinečné citové puto medzi matkou a dieťaťom, dieťa má pocit bezpečia, čo pozitívne vplýva aj na zdravie a psychiku matky. Napriek odhodlaniu matiek, nie vždy ide všetko podľa predstáv. Sú situácie, keď matka dojčiť nemôže. A vtedy treba voliť náhradnú výživu.

Aj keď sa doposiaľ nepodarilo vyrobiť umelé mlieko so všetkými prednosťami materského mlieka, umelé mlieko, ktoré sa vyrába z kravského mlieka, sa zložením približuje prirodzenej výžive a potrebám dieťaťa. Rozličné druhy náhradného mlieka pritom musia spĺňať prísne normy.

Náhradnú mliečnu výživu krátko po narodení odporúča lekár najčastejšie vtedy, keď aj napriek snahe a spolupráci matky pri podpore dojčenia dieťa neprospieva – nepriberá na hmotnosti. Často ide o rozhodnutie vyčerpanej matky, ktorá nezvláda proces dojčenia.

Pri zdravotných ťažkostiach dieťaťa (bolesti bruška, ekzém) musíme zmeniť druh mliečnej náhrady. Formuly sa však nesmú meniť bezdôvodne. Imunitný a tráviaci systém dieťaťa tak vystavujeme veľkému množstvu atakov.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka je najčastejšie diagnostikovanou alergiou v dojčenskom veku. Je to z toho dôvodu, že v prvých šiestich mesiacoch veku je stravou dojčiat práve mlieko, a to buď vo forme materského mlieka (bielkovina kravského mlieka konzumovaného matkou prechádza do materského mlieka), alebo prostredníctvom náhradnej dojčenskej výživy.

Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka sa týkajú hlavne tráviaceho systému (kolika, krv v stolici, zápcha) a pokožky (svrbenie pokožky a vyrážka), menej často dýchacích ciest. U niektorých malých detí sa môže objaviť i závažnejšia reakcia, ako je napríklad dýchavičnosť, opuch pier, atopický ekzém či vracanie. Zriedka sa môže vyskytnúť anafylaxia, teda alergická reakcia, ktorá vedie až k stavu ohrozenia života.

Vyššie uvedené príznaky nemusia byť vždy jednoznačným prejavom alergie na bielkovinu kravského mlieka, ale môžu byť vyvolané úplne iným ochorením. Diagnózu určuje vždy lekár na základe tzv. eliminačného testu, ktorý predstavuje vylúčenie alergénu zo stravy dojčaťa alebo matky v prípade dojčeného dieťaťa. Ak ide o alergiu, k ústupu ťažkostí dôjde do 3 dní (žihľavka, vracanie, kolika, krv v stolici) až 4 týždňov (atopický ekzém, hlienovité hnačky). Diagnózu stanoví pediater, alergológ alebo gastroenterológ.

Príznakom laktózovej intolerancie alebo alergie/intolerancie na bielkovinu kravského mlieka sa dá vyhnúť iba diétnym režimom s elimináciou kravského mlieka z jedálnička dieťaťa alebo matky. Eliminácia bielkovín kravského mlieka je u dojčených detí pomerne jednoduchá. Matka vylúči bielkovinu kravského mlieka zo svojho jedálnička. Je to nevyhnutné, pretože niektoré mliečne bielkoviny sa môžu zo stravy matky dostať do materského mlieka. Príznaky laktózovej intolerancie, prípadne alergie/intolerancie na bielkovinu kravského mlieka, by potom mali asi do 2 týždňov vymiznúť. Pri bezmliečnej diéte však treba zaistiť dostatočný prísun vápnika.

Pokiaľ dieťa nie je výhradne dojčené, potom musíme vysadenie dojčenského mlieka nahradiť adekvátnou výživou. Výživa musí minimalizovať pokračovanie vzniknutej imunitnej reakcie a zároveň spĺňať výživové požiadavky dieťaťa. Spôsob náhrady sa riadi závažnosťou prejavov.

Keď ide o relatívne ľahkú alergiu (dojčenská kolika bez iných príznakov, ľahký ekzém a pod.), používa sa obvykle výživa s extenzívne hydrolyzovanou bielkovinou. Tá je vyrábaná z kravského mlieka, ale špeciálnym postupom, počas ktorého sa bielkoviny rozštiepia a zníži sa tak výskyt alergickej reakcie.

U detí s ťažšou formou alergie (neprospievanie, ťažká hnačka, ťažký ekzém, rozsiahle opuchy, ťažká či dlhotrvajúca dýchavičnosť, anafylaxia) sa obvykle používa výživa na báze aminokyselín, čo sú stavebné prvky bielkovín, ktoré nie sú alergénne.

Zároveň deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka nesmú byť kŕmené dojčenskými mliekami s neupravenými bielkovinami kravského mlieka, nemôžu užívať ani prípravky s čiastočne štiepenou bielkovinou označované ako HA mlieka. Do výživy dieťaťa nepatrí sója a sójové výrobky. Lekári neodporúčajú podávať sóju dojčatám do veku 6 mesiacov. Navyše u detí alergických na bielkovinu kravského mlieka je veľká pravdepodobnosť, že budú trpieť i alergiou na sóju. Vhodná nie je ani výživa vyrábaná z mliek iných zvierat (napríklad z kozieho mlieka), pretože u bábätiek alergických na bielkovinu kravského mlieka môžu vyvolať alergickú reakciu.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka u väčšiny detí do veku 3 rokov vymizne. Po 6 až 12 mesiacoch od nasadenia špeciálnej diéty (extenzívneho hydrolyzátu alebo aminokyselinovej formuly) lekár obvykle pristupuje k opätovnému podávaniu bielkoviny kravského mlieka (podanie mlieka alebo mliečneho výrobku) dieťaťu. Presný priebeh tohto expozičného testu určuje lekár. U niektorých detí je nutné, aby testy prebehli v nemocnici pod lekárskym dohľadom.

Každé dieťatko je jedinečné a vďaka tomu môže reagovať na špecifické zložky umelej výživy rôzne.

Záver

Materské mlieko je najlepšou a najzdravšou potravou pre novorodenca. Dojčenie je navyše hlbokým, príjemným zážitkom, pri ktorom sa vytvára silná citová väzba medzi matkou a dieťaťom. Bábätku je príjemný úzky kontakt s matkou, vníma teplo jej pokožky a tlkot jej srdca.

---

Literatúra

1. 14 mýtov o dojčení. [online], [14. 8. 2022]. Dostupné na internete: https://blog.sme.sk/unicef/spolocnost/14-mytov-o-dojceni
2. Alergia na bielkovinu kravského mlieka. [online], [2018]. Dostupné na internete: https://www.neocate.sk
   
3. Edukačná brožúra: Dojčenie – užitočné informácie pre mamičky novonarodených detí. PentaHospital, ProCare, Svet zdravia, 2022. EB-NEO-003.
4. Edukačný list: Odstriekavanie kolostra. PentaHospital, ProCare, Svet zdravia, 2022. EB-NEO-004.
5. Inštitút pre podporu dojčenia, o.z. [online], [2004]. Dostupné na internete: https://institutdojcenia.eu/institut/
6. Janota, J., Straňák, Z. et al. 2013. Neonatologie. Praha: Mladá fronta, 2013. ISBN 978-80-204-2994-0.
7. Litavec, M. 2015. Riziko užívania liekov s obsahom domperidonu na zvýšenie tvorby materského mlieka. In: Predčasne narodené dieťa u pediatra, ročník 3, 2015. č. 2 ISSN 1339-6846.
8. Mikulaj, V. et al. 2014. V očakávaní, čo by ste mali vedieť. Bratislava: Gupress, 2014. ISBN 978-80970913-3-0.
9. Náhradná mliečna výživa: Kedy po nej siahnuť? [online], [18. 9. 2017]. Dostupné na internete: https://slovenskypacient.sk/nahradna-mliecna-vyziva-deti-umele-mlieko/
10. Odborné usmernenie pre činnosť banky ženského - materského mlieka a zdravotné indikácie pre podávanie ženského – materského mlieka. In: Vestník MZ SR 2004. č. 10266/2004/OSZS.
11. Odborné usmernenie MZ SR o podpore výživy dojčiat a batoliat dojčením. In: Vestník MZ SR 2004. č. 14422/2009 – OZS.
12. Vintherová, T., Helsingová, E. 1999. Prirodzená výživa – ako zabezpečiť jej úspech. Bratislava: Národné centrum podpory zdravia – Slovenský výbor pre UNICEF, 1999. ISBN 80-7159-116-5.
13. Zloženie mliečnej žľazy. [online], [2004]. Dostupné na internete:  https://www.nspnz.sk/neonatal/dojcenie/anatomia.html