Post ministerky obsadila ako sedemnásty človek v histórii slovenskej samostatnosti. Žiadna iná ministerská stolička nezažila toľko ministrov. Právničke Zuzane Dolinkovej nie je zdravotníctvo cudzie, pôsobila ako výkonná riaditeľka a neskôr ako prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov, kde zastupovala takmer 2 000 ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V rozhovore približuje svoje ambície na rezorte a to, ako ho chce (konečne) priviesť do 21. storočia.

Vaša nominácia na post ministerky zdravotníctva SR súvisí pravdepodobne aj so skúsenosťami právničky, ktorá bola expertkou na zdravotníctvo. Viedli ste mnohé rokovania v prospech privátnych klientov, dnes sa karta obrátila. Vidíte zdravotníctvo inak z pozície štátu?

Zdravotníctvo je len jedno, nie je ani opozičné ani koaličné. Rovnako nemá byť o ideológii, ale v prospech pacienta, ktorý má identické potreby a túžby po zdraví bez ohľadu na to, koho volil v minulých parlamentných voľbách. Slepé črevo operujeme rovnako sociálnemu demokratovi, liberálovi alebo konzervatívcovi. Dnes riešim denne akútne problémy slovenského zdravotníctva z pozície ministerky.

Stolička ministerky alebo ministra zdravotníctva zvykne byť na Slovensku celkom horúca. Vystriedalo sa na nej doposiaľ 17 ľudí za 31 rokov. V čom vnímate svoje hlavné výhody oproti predchodcom?

Pevne verím, že na rozdiel od mojich predchodcov mám a budem mať podporu vlastnej strany, predsedu strany a premiéra. V minulom období sme mohli v priamom prenose vidieť, že Marek Krajčí mal podporu premiéra a predsedu strany v jednej osobe, no v pozícii nevydržal, pretože bol pre slovenské zdravotníctvo hádam väčšou pohromou ako Covid-19. Vladimír Lengvarský nemal podporu ani premiéra, ani predsedu vlastnej strany. Týchto chýb sa treba vyvarovať a správať sa tak, ako dlhodobo deklarujeme – teda v prospech pacienta, ktorý má byť stredobodom celého poskytovania zdravotnej starostlivosti.

„Slepé črevo operujeme rovnako sociálnemu demokratovi, liberálovi alebo konzervatívcovi.“

Nedostatok peňazí v zdravotníctve je nekonečná téma. Súvisí však aj s investičným dlhom, ktorý je v celom reťazci poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ako plánuje ministerstvo zavádzať moderné technológie do slovenského zdravotníctva?

Všetky zdravotné systémy v Európe a vo svete majú jednu spoločnú charakteristiku – nie sú dlhodobo udržateľné bez zásadných zmien. Dopyt po zdravotnej starostlivosti je neobmedzený, no zdroje v zdravotníctve limitované sú. V poslednom období sme častokrát počúvali o tom, či máme istý liek hradiť z verejného zdravotného poistenia. Problémom je, že cenovka za tento liek prevyšuje sumu 1 milióna eur. Na európsky trh však budú prichádzať ďalšie inovatívne lieky, ktoré budú zo začiatku ešte drahšie. Rovnako do zdravotníctva prichádzajú nové liečebné metódy a technika, ktorá posúva poskytovanie zdravotnej starostlivosti o míle dopredu. Budeme musieť nájsť alternatívy, ako najmodernejšiu zdravotnú starostlivosť poskytnúť našim pacientom. Do zdravotníctva jednoducho musí prísť väčšie množstvo zdrojov a naše výdavky budú stúpať.

„Zdravotné systémy v Európe a vo svete nie sú dlhodobo udržateľné bez zásadných zmien.“

Až do čias covidu bol sektor laboratórnej diagnostiky známy iba pre odborníkov, po miliónoch PCR testov sa dostal do pozornosti aj laickej verejnosti a médií. Ako vy vnímate sektor laboratórnej diagnostiky na Slovensku?

Laboratóriá sú integrálnou súčasťou systému poskytovania zdravotnej starostlivosti. Bez tohto segmentu by dnešná medicína nemohla fungovať. Je to jednoznačne sektor, kde je viacero mimoriadne úspešných firiem, ktoré sú inovatívne a aj medzinárodne konkurencieschopné.

Mohla by digitalizácia diagnostiky pomôcť zamedzeniu duplicitných testov medzi rôznymi špecialistami pri rovnakom pacientovi?

Áno, žiaľ s digitalizáciou zdravotníctva sme oproti našim susedom pozadu. Urobím všetko pre to, aby sme ich počas tohto volebného obdobia dobiehali.

„S digitalizáciou zdravotníctva sme oproti našim susedom pozadu.“

Myslíte si, že by sa pri čerpaní zdrojov z verejného zdravotného poistenia malo prihliadať na celkové náklady na liečbu pacienta, vrátane diagnostiky, liečby a prípadnej hospitalizácie, alebo treba brať do úvahy iba aktuálny náklad – napríklad drahú prevenciu s otáznym výsledkom?

Prevencia je vždy lacnejšia ako liečba. Práve pravidelné preventívne prehliadky dokážu predísť ochoreniu, ktoré môže mať fatálne následky na zdravie človeka. Diskutujeme so všetkými tromi zdravotnými poisťovňami a veľmi ma teší, že pri otázke podpory prevencie sme na jednej lodi.

Ako ministerstvo plánuje riešiť problém zneužívania pohotovostných služieb? Uvažuje sa v tejto oblasti o zavedení sankcií alebo o posilnení vzdelávacích programov pre zdravotnícky personál?

Zameriavame sa na problém nevhodného využívania pohotovostných služieb prostredníctvom edukačných iniciatív orientovaných na pacientov. Je dôležité, aby pacienti nehľadali pomoc v pohotovostných službách pri problémoch, ktoré nie sú urgentné a ktoré mohli byť adresované skôr. Povedané inak – osoby, ktoré dlhšiu dobu pociťujú bolesť, ale riešenie odkladajú až do momentu, keď vyhľadajú pohotovostnú službu, by mali byť motivované k inému prístupu k svojmu zdraviu. Ministerstvo sa momentálne zameriava skôr na vzdelávanie a osvetu než na zavádzanie sankcií.

„Zameriavame sa na problém nevhodného využívania pohotovostných služieb prostredníctvom edukačných iniciatív orientovaných na pacientov.“

Ako vnímate úlohu súkromných nemocníc v slovenskom zdravotníckom systéme? Myslíte si, že by mali dodržiavať rovnaké pravidlá ako štátne nemocnice, alebo by mali mať viac autonómie?

Každá jedna nemocnica na Slovensku je pre mňa prioritou a ku všetkým sa budeme správať rovnako. Deklarovali sme to jasne aj v Programovom vyhlásení vlády SR. Všetky nemocnice musia dodržiavať úplne rovnaké kritériá kvality pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Pre pacienta je kľúčové, aby dostal potrebnú, dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, o akého poskytovateľa ide.

Titulná foto: Adam Šalát