Hoci mala Gabriela mierny priebeh ochorenia Covid-19, tesne po karanténe sa u nej rozvinuli príznaky typické pre postcovidový syndróm: únava, búšenie srdca, úzkosť, strach a panika. Začali jej dokonca vypadávať vlasy. Laboratórne testy však boli v poriadku a po niekoľkých „neúspešných“ návštevách pohotovosti sa cítila ako hypochonder. Až postcovidová rehabilitácia v ADELI Medical Center v Piešťanoch ju postavila na nohy.

Postcovidový syndróm sa prejavuje rôzne – chronickou únavou, dýchavičnosťou, bolesťami hlavy, svalov, kĺbov či poruchami koncentrácie a spánku. Kým symptómy odznejú, prejdú týždne aj mesiace. Výkonnosť ľudí, ktorí trpia postcovidovým syndrómom, je nízka až nulová, nedokážu sa zapojiť do pracovného procesu, do starostlivosti o deti či rodičov, a tak hľadajú pomoc odborníkov. Liečba symptómov je behom na dlhú trať, pomáha ho skrátiť postcovidová rehabilitácia.

Postcovidová rehabilitácia v piešťanskom ADELI, na Oddelení hyperbarickej oxygenoterapie, je v činnosti od jari 2021. Je určená všetkým pacientom, u ktorých sa prejavuje niektorý alebo viaceré z dlhodobých patologických symptómov po prekonaní infekcie koronavírusom. „Prijímame pacientov po hospitalizácii s infekciou Covid-19, ale aj tých, a je ich väčšina, ktorí ochorenie prekonali, ale neboli hospitalizovaní. Najviac pacientov máme po prekonaní stredne ťažkej formy covidu vrátane rozvinutých komplikácií ešte počas infekčnej fázy s veľmi dlhou liečbou vedľajších komplikácií po samotnej infekcii,“ hovorí MUDr. Inna Durda, vedúca lekárka Oddelenia hyperbarickej oxygenoterapie OXYMED v ADELI Medical Center v Piešťanoch.

Postihuje cievy

k po prekonaní infekčnej fázy u pacienta zostali alebo vznikli symptómy ako kašeľ, dýchavičnosť, bolesti svalov, kĺbov, kožné problémy, slabosť, únava, poruchy spánku, depresie, mnohé neurologické príznaky a kognitívne poruchy, v centre ADELI tieto symptómy berú s plnou vážnosťou ako prejavy postcovidového stavu.

„Covid-19 sa označuje ako respiračná diagnóza, ktorá zasahuje pľúca. Toto vírusové ochorenie však často postihuje cievy, v ktorých prebieha zápal. V zapálených cievach dochádza ku hyperkoagulácii, ľahko a rýchlo sa tvoria tromby – krvné zrazeniny. Ako najzávažnejší sa javí dopad covidu na pľúca, pretože spôsobuje hypoxiu, nedostatočné zásobovanie organizmu okysličenou krvou. Domnievame sa tiež, že vírus narúša tvorbu hemoglobínu, ktorý transportuje kyslík do celého tela. Okrem slabostí a dýchavičnosti môže byť jednou z najťažších komplikácií pri Covid-19 fibróza pľúc. Ochorenie sprevádza aj postihnutie nervového systému, vírus môže mať negatívny vplyv na endokrinný, srdcovo-cievny systém a krvný obeh. U niektorých pacientov spúšťa vírus autoimunitné procesy. Na pacienta pozeráme komplexne, lebo vírus pôsobí tiež komplexne, preniká do celého organizmu,“ zdôrazňuje MUDr. Inna Durda. Dodáva, že vírus je testom schopnosti obrany a odolnosti organizmu. U staršieho človeka „pripomenie“ zdravotné komplikácie z minulosti, znásobuje ich. „Nedisponujeme však podrobným výskumom, a preto nemôžeme jednoznačne odfiltrovať skazu vírusu od už existujúcich latentných diagnóz,“ vysvetľuje odborníčka z centra, ktoré pri rehabilitácii pacientov s dlhým covidom čerpá z predchádzajúcich skúseností ADELI Medical Center s rehabilitačnou liečbou po cievnej mozgovej príhode, keďže príznaky po mŕtvici a postcovidové syndrómy sa prekrývajú, napríklad vo forme chronickej únavy.

Postcovidový rehabilitačný program

Najväčší počet pacientov prichádzajúcich do centra v Piešťanoch je vo vekovej skupine 35 až 50 rokov. Ide len o samoplatcov, pretože pobyt v ADELI zdravotné poisťovne nepreplácajú.

Pacientom po prekonaní infekcie Covid-19, najskôr dva týždne po ukončení akútnej fázy, centrum ponúka ambulantnú hyperbarickú oxygenoterapiu alebo postcovidový rehabilitačný program. Pri potrebe obnovenia pohybových funkcií pacienta, zvyčajne po dlhom pobyte na umelej ventilácii, po komatických stavoch alebo po dlhodobej imobilite sa odporúča neurorehabilitačný program, prípadne neurorehabilitačný program s podporou hyperbarickej komory.

„Najviac pacientov máme po prekonaní stredne ťažkej formy covidu vrátane rozvinutých komplikácií ešte počas infekčnej fázy s veľmi dlhou liečbou vedľajších komplikácií po samotnej infekcii.“

„Postcovidový rehabilitačný program sme vypracovali so zohľadnením odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie a priebežne do neho zapracovávame vlastné skúsenosti. Nech bola skladba postcovidových symptómov akákoľvek, každý druhý pacient prichádzajúci do centra sa sťažoval na svalovú bolesť, po ťažkom priebehu covidu to bolo až 90 % pacientov. Ich stav si preto vyžiadal rehabilitáciu svalovej dysfunkcie. Až 80 % našich pacientov má po prekonaní covidu kognitívne poruchy – problémy s pamäťou, poruchy spánku, kolísavá nálada, úzkosť zvýšený stres a apatický syndróm. Napriek predpokladu, že covid postihuje predovšetkým pľúca, môžeme dnes konštatovať, že dokázateľne postihuje nervový systém,“ vysvetľuje lekárka.

Postcovidová rehabilitácia v centre je podľa jej slov preto zameraná na zlepšenie kondície respiračných funkcií, svalových funkcií, funkcií nervového systému, psychického stavu človeka a kognitívnych funkcií. „Program, ktorý sme vypracovali, pomáha čo najskôr obnoviť práceschopnosť pacienta, zlepšiť kvalitu života a predísť chronickým problémom. Pacienta sa snažíme vrátiť do aktívneho života a hoci je to niekedy zdĺhavá cesta, vďaka dobrej spolupráci, s maximálnym sústredením a vytrvalosťou, sa nám to darí.“

Krok za krokom

Ako to vyzerá v praxi? Po zaregistrovaní na stránke ADELI centra pacienta kontaktuje zodpovedný pracovník a poskytne mu základné informácie týkajúce sa programu. Pacient do centra odošle relevantné lekárske správy. V individuálnych prípadoch ho lekár požiada, aby absolvoval doplňujúce lekárske vyšetrenie alebo laboratórne testy. Čas hrá v prípade postcovidových pacientov dôležitú úlohu. Na rehabilitáciu v centre sa nečaká, pacient nastupuje na liečbu v priebehu pár dní. Súčasťou vstupnej prehliadky, ktorá trvá 45 minút a viac, je hĺbkový rozhovor, popis aktuálneho subjektívneho prežívania problémov pacientom. „Je to dialóg, z ktorého vyplynie, čo pacient potrebuje a aký je reálny rehabilitačný cieľ v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Každý pacient má inú mieru poškodenia zdravotného stavu a schopnosť obnovy zdravia. Volíme preto prísne individuálny prístup. Zisťujeme pôvod a dôvod jednotlivých symptómov s prihliadnutím na pacientovu anamnézu, priebeh covidu a jeho psychický stav. Po preštudovaní podkladov, ktoré nám pacient odošle, vypracujeme predbežné nastavenie rehabilitačného programu. Avšak po vstupnej prehliadke a aktualizácii informácií o zdravotnom stave pacienta sa môže program upraviť,“ vysvetľuje MUDr. Durda.

Postcovidová rehabilitácia trvá podľa potrieb a možností pacienta 1 alebo 2 týždne. V ADELI ju poskytujú s ubytovaním, procedúry je možné absolvovať aj ambulantne. Podstatné je, že programy sú intenzívne a nastavené potrebám pacienta. Pacient absolvuje 4 až 5 terapií denne. Venuje sa mu odborný personál zložený z lekárov, zdravotných sestier, fyzioterapeutov a respiračných terapeutov.

„Nedisponujeme podrobným výskumom, preto nemôžeme jednoznačne odfiltrovať skazu vírusu od už existujúcich latentných diagnóz.“

Postcovidový program pozostáva z dennej terapie v hyperbarickej komore, liečebného telocviku, dychových cvičení, fyzioterapie, manuálnej terapie a nordic walkingu. K tomu sa pridáva podporná liečba formou masáže, laserová liečba, hydroterapia, magnetoterapia, elektroliečba a biofeedback.

Hlavný pilier – hyperbarická komora

Hlavným pilierom postcovidovej rehabilitácie je špeciálna hyperbarická komora. Pacienti v nej strávia každý deň 75 minút. Terapiu sa odporúča opakovať 6- až 12-krát počas za sebou nasledujúcich dní. V miestnosti ako menšie, dvanásťmiestne lietadlo vdychujú klienti čistý medicínsky kyslík pomocou tvárovej masky alebo certifikovanej helmy. Zatiaľ čo im čistý kyslík prúdi do organizmu, môžu čítať knihu alebo sledovať film. Ak niekomu príde nevoľno alebo pocíti úzkosť, môže komoru opustiť predčasne cez dekompresnú zónu. Celý proces je zabezpečený a monitorovaný kamerovým systémom a špeciálne vyškoleným zdravotníckym tímom.

Tlak v komore zodpovedá hĺbke dvanásť metrov pod hladinou vody. Pod zvýšeným tlakom stúpa rozpustnosť kyslíka v telesných tekutinách 15-krát, okysličujú sa časti tkanív postihnuté odkysličením počas ochorenia. „Pobyt v hyperbarickej komore znižuje viskozitu krvi a takisto zápal. Zabraňuje tvorbe trombov, na inej báze ako lieky na riedenie krvi. HBOT zvyšuje okysličenie tkanív organizmu 5- až 10-násobne a aktivuje baroreceptory na koži a slizniciach. Terapia má tiež silný antibakteriálny a antivírusový účinok,“ objasňuje MUDr. Inna Durda. Nech už teda infekcia spôsobila poškodenie na pľúcach, obličkách alebo na koži, intenzívnym okysličením sa zregenerujú poškodené bunky v orgánoch.

Naučte sa dýchať

Okrem sedení v hyperbarickej komore čaká pacientov v centre aj fyzioterapia. Ide o intenzívny tréning, kde aktívne fyzioterapeutické komponenty striedajú uvoľňujúce techniky. Práve synergia terapií umožňuje podporiť funkčnosť orgánov – a to je spoločný menovateľ terapeutických cieľov pre individuálnych pacientov.

Súčasťou fyzioterapie je nácvik správneho dýchania a zvyšovania kapacity pľúc. Respiračná fyzioterapia a fyzioterapia hrudníka uľahčujú vykašliavanie hlienov z pľúc a posilňujú dýchacie svaly.

Manuálna terapia zvyšuje hybnosť, rozsah pohybu končatín a tým vytvára priestor vnútorným orgánom vrátane pľúc. Terapeut počas nej svojimi rukami vytvára tlak na šľachy, svaly a kĺby. Uvoľňuje ňou napätie a aktivuje svalstvo. Manuálna terapia predstavuje cielenú, kĺby šetriacu a nebolestivú liečebnú techniku.

Účinnosť terapií znásobuje masáž. Vykonáva ju kvalifikovaný masér a trvá od 45 do 60 minút. Masér stimuluje pokožku, podkožné tkanivo a najmä svaly, čo zlepšuje prekrvenie pokožky, uvoľňuje svalové napätie a odstraňuje stres. Masáž podporuje regeneráciu svalov, zvyšuje flexibilitu a elasticitu šliach a pohyblivosť kĺbov.

Pacientom po prekonaní infekcie Covid-19, najskôr dva týždne po ukončení akútnej fázy, centrum ponúka ambulantnú hyperbarickú oxygenoterapiu alebo postcovidový rehabilitačný program.

Počas roka a pol v centre ADELI absolvovalo rehabilitáciu 60 pacientov. „Závery sme robili na základe samohodnotenia pacientov, ich subjektívnych pozorovaní, porovnávali sme namerané hodnoty a kvalitatívne vyjadrenia na vstupnej a výstupnej prehliadke,“ zdôrazňuje MUDr. Inna Durda a dodáva: „U pacientov nastalo v rôznom rozsahu zlepšenie ventilačnej funkcie pľúc odstránením zostatkových príznakov, ako napríklad dlhotrvajúceho kašľa. Korigovala sa svalová slabosť, zlepšila sa postura tela a dynamika chôdze, zlepšila sa fyzická vytrvalosť, nálada, spánok a chuť do jedla, tiež mentálna odolnosť, koncentrácia a pamäť.“

Pacient opúšťa zariadenie s odporúčaniami pre všeobecného lekára, ktoré systémy majú byť u neho sledované. Vďaka motivácii získanej v centre pacienti po absolvovaní rehabilitácie zvládnuté techniky opakujú v domácom prostredí. „Prostredníctvom klientskych manažérov zostávame s pacientmi v kontakte aj na diaľku. Mnohí majú záujem pokračovať v terapii, aby ich progres neustal,“ dopĺňa lekárka.

Učili sa rozprávať aj chodiť

Vrátiť sa po prekonaní Covid-19 do pôvodného tempa – to je túžba nejedného pacienta, ktorého zákerný vírus obral o životnú energiu. So svojím príbehom sa podelili učiteľka spevu Anikó, mama troch detí Gabriela, podnikateľ Rudolf, obchodná riaditeľka Lenka a banková referentka Doris.

Anikó

Nebolo mi do spevu

Čiperná štyridsiatnička Anikó Sárkányová milovala svoju prácu. Okrem vyučovania spevu a hudobnej výchovy viedla spevácky zbor a sama v zbore spievala. Covid-19 ju však pripútal k posteli a keď jej po týždni saturácia krvi kyslíkom klesla na 80 %, sanitka ju viezla rovno do galantskej nemocnice. Kvôli silnému zápalu jej pľúca fungovali len na polovičný výkon.

Správne nastavená liečba a kyslíkový prístroj preliečili prvotné príznaky covidu, o úplnom vyliečení však nemohlo byť ani reči. Astma, ktorú mala Anikó už pred covidom, sa zhoršila, CT pľúc vykazovalo pokles bránice a navyše sa u nej spustil aj diabetes. Mesiac po návrate z nemocnice bola stále slabá a bez dychu. Frustráciu stupňovala odkázanosť na manžela, práceneschopnosť a nepríjemné pády, keď hlava vydala príkaz, ale nohy neposlúchali. Nedokázala šoférovať, v prstoch nôh akoby nemala vôbec cit. Anikó veru nebolo do spevu… Navyše, kvôli kyslíkovej maske mala napadnuté hrdlo a hlasivky mykózou, zničenú sliznicu v nose a hltane, s ťažkosťami prehĺtala aj obyčajnú vodu. „Po covide som skúšala vyučovať spev online, mala som však dych ako päťročné dieťa, svalstvo celého tela som mala oslabené,“ spomína Anikó.

Obrat nastal už po dvoch týždňoch postcovidovej rehabilitácie. „Keď som prišla do ADELI, ledva som chodila a dýchala. Hyperbarická komora mala okamžitý účinok. Už po prvom vstupe som mala akoby ľahší krok, na štvrtý deň cvičení som začala lepšie a zhlboka dýchať. Zlepšila sa mi chôdza, kondička, dýchanie, celé telo. Cukor klesol a vrátil sa mi hlas! Druhý týždeň rehabilitácie som už učila niekoľko online hodín priamo z centra v Piešťanoch,“ vyjadruje vďačnosť odborníkom, ktorí jej podali pomocnú ruku.

Gabriela

Opäť chodím do práce

Mama troch detí patrí ku skupine pacientov, ktorí mali mierny priebeh ochorenia. Tesne po skončení karantény sa však u nej rozvinuli príznaky typické pre postcovidový syndróm: únava, búšenie srdca, úzkosť, strach a panika. Vysoký tep striedali bolesti, až pichanie na hrudi. „Niekedy som sa cítila ako natlakovaný parný hrniec, bolelo ma brucho a do toho mi začali vypadávať vlasy,“ hovorí Gabriela. Dúfala, že tieto dôsledky covidu postupne ustúpia, ale nestalo sa tak. Len počas augusta 2021 vyhľadala pomoc na pohotovosti trikrát. Trpela bolesťami a srdce jej išlo vyskočiť z hrude. „To je tá, čo sem stále chodí,“ počula komentáre za svojím chrbtom. „Ako si len niekto môže myslieť, že matka troch detí bude tráviť čas nekonečným čakaním na pohotovosti, ak na to nemá vážny dôvod?“ krúti nechápavo hlavou Gabriela. „Laboratórne výsledky som však mala vraj výborné, a tak som sa, chronicky vyčerpaná a v bolestiach, ocitla bez pomoci, bez usmernenia odborníkov. Navyše som sa skutočne cítila ako hypochonder. V živote som nebola taká frustrovaná.“

Keď bolesti a únava neustúpili ani po dávkach vitamínov a cvičení, Gabriela sa rozhodla absolvovať týždeň postcovidovej rehabilitácie v ADELI. Pozostávala z dychových cvičení s prvkami ajurvédy, z nordic walking, z terapie zameranej na stabilitu a mobilitu pohybového systému, takisto z respiračnej fyzioterapie a sedení v hyperbarickej komore. „Pod dohľadom fyzioterapeuta som sa naučila niekoľko cvičení a doma som postupne zvyšovala záťaž. Odporučil mi tiež literatúru a užitočné webové stránky, začala som sa inak stravovať a predovšetkým som upravila svoj spánkový režim. Lepšie spím, po rokoch opäť čítam, celkovo som spomalila. Paradoxne, dnes som voči sebe disciplinovanejšia a mám viac času na deti. Celkový efekt terapie je výborný: opäť chodím každý deň do práce a môj manžel už nerobí úplne všetky domáce práce,“ dodáva Gabriela.

Rudolf

Lapal som po dychu

Aj Rudolfovi z Horného Rakúska pomohli postaviť sa po chorobe Covid-19 opäť na nohy terapia v kyslíkovej komore, dychové cvičenia, fyzioterapia, manuálne terapie a nordic walking.

63-ročný podnikateľ a rekreačný športovec žil aktívny život a vo svojej firme trávil denne aj dvanásť hodín. Okrem toho bol vášnivým motorkárom, na motocykli prešiel všetky kontinenty sveta. Z Rakúska sa dostal na motorke až do Kirgizska, cez Tibet až na Nový Zéland. Na jeseň 2021 mal naplánovanú cestu na Aljašku. Do cesty sa mu však nekompromisne postavila korona.

Choroba sa ozvala pulzujúcou bolesťou chrbta na mieste, kde sa pred niekoľkými rokmi zranil. O tri dni neskôr sa dostavila dýchavičnosť. Rudolf svoj stav stále nepokladal za vážny. Až na naliehanie rodiny si odmeral saturáciu krvi kyslíkom. S nízkymi hodnotami ho hneď prijali do nemocnice a skonštatovali obojstranný zápal pľúc. Napriek vyliečeniu sa necítil zdravý. Pred Vianocami 2021 sa vrátil do práce, ale vládal pracovať len 3-4 hodiny denne. Zvyšok dňa sa rekreačný športovec pokúšal opäť dostať do formy cvičením a odpočinkom. „Rýchlo som však lapal po dychu, moje telo neznieslo záťaž a vlastne som neurobil žiaden pokrok,“ spomína.

Podstúpiť liečbu v ADELI sa rozhodol na základe odporúčania jeho známej, ktorá sa tu takisto liečila. „Keď som prišiel, len s ťažkosťami som dokázal vyjsť na druhé poschodie.“ Po týždni terapie zvládol piate poschodie, po dvoch týždňoch sa zbavil dvojmesačnej bezmocnosti, vysilenia a dýchavičnosti. Dnes plánuje ďalšiu dobrodružnú cestu motorkou.
„Ešte dôležitejšie však pre mňa bude klásť väčší dôraz na zdravý a zmysluplný život,“ prízvukuje.

Lenka

Nič lepšie ma nemohlo stretnúť

„Do centra ADELI som prichádzala ako troska, ktorá nevládala dýchať, ani naplno rozmýšľať a sústrediť sa. Ani čo sa týka fyzickej, ale najmä psychickej kondície to nebolo bohviečo. V centre som dostala nielen starostlivosť, ale aj odpovede na moje otázky. Už po treťom dni som na sebe cítila pozitívne výsledky,“ hovorí Lenka o svojich dňoch strávených v centre.

Každým dňom rehabilitácie sa jej zlepšovalo dýchanie. Aj bolesti hlavy, ktoré ju sprevádzali posledných dvanásť týždňov, sa začali strácať. „Kadiaľ chodím, každému odporúčam návštevu hyperbarickej komory,“ chváli terapiu, ktorá jej pomohla vrátiť sa po návrate z rehabilitácie do práce. „Bolo to síce náročné, únava ma stále trápila, ale moje sústredenie, ako aj pamäť boli v neporovnateľne lepšom stave ako tesne po prekonaní Covid-19.“

Doris

Bála som sa, že sa nevyliečim

V rodine Doris sa z Covid-19 všetci vystrábili pomerne rýchlo – manžel, aj dve deti. Na rozdiel do nich sa však stav mamy, naopak, zhoršoval. Po dlhej práceneschopnosti sa Doris pokúsila opäť začať pracovať v banke. Trápilo ju však veľké množstvo zdravotných problémov.

Mala ťažkosti s prehĺtaním, čítanie s porozumením jej vydržalo maximálne hodinu. Pri rozprávaní jej vypadávali slová, zošediveli jej vlasy, zošúpala sa jej pokožka na dlaniach. Ešte tri mesiace po ochorení mala pocit, že má v hlave čosi „vykĺbené“. Jej telo bolo z ničnerobenia krásne zotavené a zároveň unavené na smrť. Keď zazvonil telefón, prepadávali ju záchvaty paniky, keď mala sama telefonovať kvôli banálnemu termínu u lekára, srdce jej išlo vyskočiť z hrude. Podľa odborníkov boli všetky výsledky pacientky v norme. Doris však čoraz častejšie prepadal strach, že sa nikdy nevylieči.

Ešte predtým, ako pricestovala do ADELI z rodného Rakúska, urobila zopár krokov, ktoré priniesli výsledky. V prvom rade sa samostatne pokúsila obnoviť normálne hltanie. „Z čias, keď som chodila na logopédiu s deťmi, mi zostali materiály, ktoré som použila na tréning hltania. S kúskom keksíka som cvičila svalstvo úst a hrdla,“ spomína Doris. Podstúpila tiež dýchacie cvičenie s cieľom uvoľniť svalstvo bránice. Pri pravidelných prechádzkach ju zo začiatku zahanbovala jej mama, ktorá šla rýchlejšie… Pomohla jej aj evolučná pedagogička, ktorá sa jej snažila odblokovať koreň mozgu, ktorý údajne blokoval komunikačné funkcie. „Dookola som lúštila sudoku, krížovky a nonstop čítala ľahké romány,“ takto si precvičovala stratenú schopnosť koncentrácie, porozumenia obsahu a tvorby slov pri reči.

Týždeň terapie v ADELI jej vrátil takmer všetko, čo sa obnovovalo len postupne. Na fyzioterapii si osvojila dýchacie techniky na zvládanie stresovej reakcie, nordic walking zvýšil jej výdrž, meditácia obnovila pokojné dýchanie. Prínosom boli aj sedenia v hyperbarickej komore. Po postcovidovej rehabilitácii odchádzala posilnená, vyrovnaná a so sériou cvičení „na doma“.

Foto: Archív ADELI Medical Center