NOVORODENECKÝ SKRÍNING NA SLOVENSKU

23. November 2023
Article image

Benefitom novorodeneckého skríningu je zachytenie ochorenia čo najskôr po narodení. Rýchla terapia zabráni rozvinutiu ochorenia, ireverzibilným zmenám, dekompenzácii, prípadne fatálnemu koncu. Umožní žiť plnohodnotný život s minimálnymi obmedzeniami.


Novorodenecký skríning je celosvetovo akceptovaný skríningový program. Podstatou skríningových programov je vyhľadávanie určitých ochorení v príslušnej časti obyvateľstva. Tak ako vyhľadávanie karcinómu krčka maternice cytologickým vyšetrením u žien vo veku 15 – 65 rokov alebo vyhľadávanie kolorektálneho karcinómu nad 50 rokov a ďalšie. Úlohou akéhokoľvek skríningu je nájsť ochorenie ešte na začiatku, v bezpríznakovom období. To umožní rýchlu terapiu a tým nielen zamedzenie rozvinutia ochorenia, ale aj minimalizovanie ireverzibilných zmien, ktoré so sebou závažné ochorenie prináša. Nielen v onkologických, ale aj v endokrinologických a metabolických ochoreniach je Slovensko na najvyšších priečkach v počte chorých, v morbidite aj v mortalite. Ako je už z názvu zrejmé, novorodenecký skríning vyhľadáva ochorenia v novorodeneckej populácii. Odber sa vykonáva novorodencom medzi 3. a 5. dňom života. Benefitom tohto skorého skríningu je zistenie ochorení pred rozvinutím klinických príznakov. Rýchle terapeutické opatrenia zamedzia nielen komplikovanému priebehu ochorenia, ale pri niektorých poruchách aj fatálnemu koncu. Bez terapie by novorodenci mali ťažké ireverzibilné zmeny organizmu, oneskorený psychosomatický vývoj a mentálne poškodenia. Čím skôr je zahájená liečba, tým menšie sú dôsledky ochorenia. Pri niektorých poruchách nemusí byť nasadená medikamentózna liečba, postačuje aj úprava výživy formou nízkobielkovinových diét, alebo naopak strava s vyšším kalorickým obsahom a dieťa vedie plnohodnotný život – ničím sa nelíši od svojich vrstovníkov.

Novorodenecký skríning je celosvetový program. Centrá sú založené v 34 štátoch sveta. Na Slovensku je jediné laboratórium zamerané na tento druh skríningu – Skríningové centrum novorodencov Slovenskej republiky (SCN SR) v DFN Banská Bystrica. Bolo založené v roku 1985 profesorom MUDr. Dluholuckým, CSc., a PhMr. Hornovou. Založili ho na základe „pokusného skríningu“ s hypotyreózou v ÚEE SAV a skúseností profesora MUDr. Getlíka, CSc., a MUDr. Cicvárka z Trenčína, ktorí sa snažili o celoplošný skríning fenylketonúrie. Spojením týchto dvoch skríningov sa naštartoval vznik centra a postupné rozšírenie o ďalšie ochorenia:

  • 1985 – diagnostika kongenitálnej hypotyreózy: vyšetrovaný analyt – TSH (tyreostimulačný hormón)
  • 1995 – fenylketonúria: vyšetrovaný analyt – PHE (fenylalanín)
  • 2003 – kongenitálna adrenálna hyperplázia: vyšetrovaný analyt – 17-OHP (17 hydroxyprogesterón)
  • 2009 – cystická fibróza: vyšetrovaný analyt – IRT (imunoreaktívny trypsín)
  • 2013 – dedičné metabolické poruchy – poruchy aminokyselín a acylkarnitínov: fenylketonúria (FKU), leucinóza (MSUD), deficit acyl-CoA dehydrogenázy mastných kyselín so stredne dlhým reťazcom (MCAD), deficit 3-hydroxyacyl-CoA dehydrogenázy mastných kyselín s dlhým reťazcom (LCHAD), deficit acyl-CoA dehydrogenázy mastných kyselín s veľmi dlhým reťazcom (VLCAD), deficit karnitínpalmitoyltranferázy I (CPT I), deficit karnitínpalmitoyltransferázy II (CPT II), deficit karnitínacylkarnitíntranslokázy (CACT), glutárová acidúria typ I (GA I), izovalérová acidémia (IVA), metylmalónová acidúria (MMA), propionová acidúria (PA), deficit karnitínového transportéra matky aj dieťaťa (CUD), poruchy ureového cyklu – citrulinémia I., arginínosukcinátlyázový deficit, tyrozinémia typu I. a II., poruchy metabolizmu sírnych aminokyselín metionínu a homocysteínu – izolovaná hypermetioninémia, deficit dehydrogenázy mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCADD), deficit 3-metylkrotonyl CoA karboxylázy matky aj dieťaťa (3-MCC), deficit beta-ketotiolázy

V súčasnosti sa v SCN SR vyšetruje 13 ochorení v základnom skríningu a 10 ochorení v rozšírenom. Napriek tomuto rozdeleniu sa každému novorodencovi narodenému na Slovensku vyšetrujú všetky poruchy. Čaká sa na schválenie nového odborného usmernenia Ministerstvom zdravotníctva SR a hlavnými odborníkmi, aby nebol novorodenecký skríning delený, pretože to prináša iba nedorozumenia a chyby v komunikácii.

Od októbra 2022 do apríla 2023 prebehla pilotná štúdia na nové ochorenia, ktoré sú vhodným adeptom na zaradenie do škály ochorení vyšetrovaných v rámci novorodeneckého skríningu. Sú to spinálna muskulárna atrofia (SMA) a ťažká kombinovaná primárna imunodeficiencia (SCID).

Taktiež prebehla príprava na stanovovanie analytu fosfatidyletanol a v štádiu prípravy je pilotná štúdia vyšetrovania ochorenia galaktozémie. Slovensko sa tým zaradilo medzi top krajiny s najväčším počtom skrínovaných ochorení.

Pravidlá a „gajdlajny“ novorodeneckého skríningu boli stanovené už v roku 1968 pánmi Wilsonom a Jungnerom. Týmito usmerneniami sa riadia všetky centrá na celom svete. Nie každé ochorenie môže byť zaradené do škály novorodeneckého skríningu. Musí spĺňať nasledovné podmienky:

  • ochorenie predstavuje závažný medicínsky problém,
  • na vyhľadávané ochorenie existuje liečba,
  • musí existovať vhodný laboratórny test,
  • známy vývoj a anamnéza ochorenia (od latentného začiatku po rozvinutie klinických príznakov),
  • rovnaký postup liečby pacienta,
  • finančné náklady musia byť vyvážené,
  • zachytené ochorenie je kontinuálny proces, nie jednoduchý nález.


Odber na novorodenecký skríning sa vykonáva medzi 3. a 5. dňom života dieťatka. Krv sa odoberá na špeciálny odberový papierik z pätičky novorodenca. Pätička sa nabodne lancetou, prvá kvapka sa utrie a ostatné kvapky sa nasajú do štyroch predtlačených terčíkov odberového papiera. Ten sa následne nechá voľne usušiť 3 až 4 hodiny pri izbovej teplote. Na urýchlenie schnutia sa nesmú použiť výhrevné telesá, aby nedegradovali stanovované analyty. Tento typ odberu sa vo všeobecnosti nazýva aj „suchá kvapka krvi“. Je to medzinárodne zaužívaný termín „dry blood spot“ (DBS). Tento typ odberu je veľmi výhodný hlavne pre málo invazívny zásah a na analýzu stačí malý objem krvi, čo je výhodou práve pri skôr narodených novorodencoch a novorodencoch s nízkou pôrodnou váhou. Zo suchých škvŕn sa vyštikávajú 3,2 mm terčíky. Za tento jedinečný odber vďačíme profesorovi Guthriemu, ktorý začínal so stanovením aminokyseliny fenylalanín a aj vďaka nemu sa novorodenecký skríning mohol rozšíriť do ďalších krajín sveta a DBS sa stala univerzálnym odberom. Zväčša sa odber vykonáva v zdravotníckom zariadení. Pokiaľ matka rodí mimo zdravotníckeho zariadenia, doma alebo v zahraničí, musí si zabezpečiť odber u spádového pediatra v mieste bydliska novorodenca, prípadne v inom zdravotníckom zariadení. Odber sa odosiela poštou na adresu SCN. Po doručení odberu do laboratória sú analýzy ukončené zvyčajne do 3 pracovných dní.

Negatívny výsledok sa za normálnych okolností neoznamuje ani neposiela. Pokiaľ je novorodenec sledovaný alebo má podozrenie na niektorú z vyšetrovaných porúch, pracovníci laboratória ho spracujú urýchlene a výsledok nahlásia. V opačnom prípade sa nahlasujú len pozitívne prípady, a to telefonickým nahlásením lekárovi špecialistovi, pediatrovi prvého kontaktu, prípadne rodičom. Suspektné hraničné výsledky a výsledky v tzv. šedej zóne sú opakované a sú vyžiadané reskríningové odbery, ktoré potvrdia, alebo vylúčia prítomnosť ochorenia. Pri novorodencoch hospitalizovaných na jednotkách intenzívnej starostlivosti, u prematúrnych novorodencov a novorodencov s parenterálnou výživou, pri kortikoidnej terapii, po transfúziách a pod. treba vykonať reskríningový odber, a to aj v prípade, že prvý odber novorodeneckého skríningu bol negatívny. Každé ochorenie, ktoré je skrínované, má špecializovanú ambulanciu zriadenú v tzv. recall centre, kde sa hlásia pozitívne záchyty. Sú zriadené v každej fakultnej nemocnici tak, aby bol dostupný lekár špecialista na celom území Slovenska, keďže ide o zriedkavé ochorenia (Bratislava, Banská Bystrica, Košice).

V rokoch 1985 až 2022 bolo celkovo vyšetrených 2 322 199 novorodencov. Pozitívne zachytených bolo 2 393. Toto číslo ešte nemusí byť konečné, pretože nie všetky záchyty z roku 2022 už majú diagnózu potvrdenú aj genetickým vyšetrením. Tieto údaje odhaľujú fakt, že sa približne každý 3. deň narodí novorodenec so zriedkavou poruchou, ktorú našťastie zachytí novorodenecký skríning. V rámci skríningových vyšetrení sú v novorodeneckej populácii vyhľadávané vrodené a dedičné ochorenia. Sú to ochorenia autozomálne recesívne, čo v praxi znamená, že rodičia sú nosičmi ochorenia, o ktorom nevedia a dieťatko sa im narodí s pre nich neznámym ochorením. Na Slovensku sa každoročne narodí približne 150 detí s rôznymi vrodenými a dedičnými poruchami, ktoré sú život ohrozujúce a spočiatku môžu prebiehať asymptomaticky. Práve pre tieto deti je dôležitá rýchla diagnostika. Neskoro zachytené ochorenia ohrozujú novorodenca závažným, často aj fatálnym koncom. Práve z týchto dôvodov je význam novorodeneckého skríningu nespochybniteľný. Jeho cieľom a zároveň benefitom je diagnostikovať ochorenie ešte pred rozvinutím klinických príznakov.

Rodičia novorodeniatka, ktorí chcú vedieť, či ich dieťa nemá jedno z ochorení SMA alebo SCID, môžu využiť vyšetrenie zo suchej kvapky krvi v laboratóriách Unilabs Slovensko. Analyty KREC, TREC a SMN1 im okrem spinálnej atrofie odhalia, či ich dieťatko netrpí niektorou formou imunodeficiencie, pri ktorej by dieťa napríklad nemalo byť očkované živou vakcínou. Kým štát a zdravotné poisťovne dospejú k dohode a toto vyšetrenie bude hradené z poisťovne matky v rámci novorodeneckého skríningu, je možnosťou dať si tieto poruchy vyšetriť v súkromných laboratórnych spoločnostiach.


Literatúra

  1. Abalovich, M., Amino, N., Barbour, LA., et al.: 2007, Management of thyroid dysfunction during pregnancy and postpartum. J Clin Endocr Metab, 2007, 92, p. S1-47.
  2. Castelani, C., Massie, J.: 2010, Emerging issues in cystic fibrosis newborn screening Current Opinion in Pulmonary Medicine 2010; 16 584 – 590.
  3. Dluholucký, S., Knapková, M.: Newborn screening in Slovakia– what news Abstract from The 8th SNS European Neonatal Screening Regional Meeting 4 – 6 Nov 2012 Budapest in Orvosi Hetilap 2012, www.akademiai.com.
  4. Dluholucký, S.: inVitro Pediatria 4. číslo, 3.ročník, december/2015, Alpha medical, s.r.o., ISSN 1339-5912, EV 4948/14, 2015, 84-93.
  5. Hadow, JE., et al.: 1999, Maternal thyroid deficiency during pregnancy and subsequent neuropsychological development of the child. N Engl J Med 1999, 341, 549-555.
  6. Stagnaro-Green, A.: 2009, Maternal thyroid disease and pretern delivery. J Clin Endocrinol Metab, 2009, 94, p. 21-25.
  7. Wilson, J.M.G., Jungner, G.: 1968, Principes and Practice of Screening for Disease, Geneva, WHO, 1968, http://whoqlibdoc.who.int/php/WHO PHP 34.pdf.
invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 03/2023

Neonatológia a genetika

Posledné, zimné číslo roka 2023 je venované neonatológii a genetike – témam, ktorými sa v živote všetko začína. Výrazný pokrok v oboch oblastiach je za posledné roky nepopierateľný. Ten však so sebou…

author

Ing. PhDr. Zuzana Mydlová

Všetky články autora