Slovo vakcinácia pochádza z latinského slova vacca – krava, podľa Edwarda Jennera, ktorý v roku 1796 zámerne naočkoval 8-ročného chlapca vírusom kiahní. Ešte v 11. storočí sa prvýkrát v Číne nechával deťom vdychovať prach z chrást pravých kiahní.
Čo je očkovanie?
Očkovanie – imunizácia je najbezpečnejšia a najefektívnejšia cesta, ako získať odolnosť proti prenosným chorobám. Cieľom imunizácie je eradikácia chorôb. Zaočkovaný jedinec je menej náchylný na infekcie. Výhody ochrany proti chorobe mnohonásobne vyvážia veľmi malé riziká spojené s imunizáciou. Očkovanie nie je stopercentnou zárukou zdravia dieťaťa – dieťa treba ustavične chrániť. Povinné očkovanie v detskom veku patrí do bežnej ambulantnej starostlivosti každého pediatra. Cieľom celosvetovej imunizácie je postupná eradikácia infekčných chorôb (úspešne napr. variola v roku 1977). Svetová zdravotnícka organizácia si dala za úlohu eradikovať aj detskú mozgovú obrnu do roku 2000, ale zatiaľ došlo len k poklesu jej výskytu. Vo svete sa na v súčasnom období nachádzajú len tri ohniská výskytu tohto ochorenia. V Európe sa pravidelným očkovaním podarilo eradikovať detskú mozgová obrnu, záškrt, ružienku, mumps a čierny kašeľ a zamedzilo sa výskytu pandémii a epidémii týchto ochorení. V poslednom období sa stretávame s opakovanými prípadmi výskytu ochorenia osýpok, parotitídy a rubeoly, k čomu prispieva aj odmietanie očkovania zo strany rodičov.
Na Slovensku je každoročne vydaný Úradom verejného zdravotníctva očkovací kalendár (Tabuľka č. 1)
Do nového očkovacieho kalendára bolo pridaná II. dávka očkovania MMR v piatom roku dieťaťa vzhľadom na vysoký výskyt ochorenia.
Kedy očkovať?
Všetky deti, aj predčasne narodené, sa očkujú od ukončeného druhého mesiaca, dovtedy je dieťa chránené imunitou z tela matky, ktorá sa postupne vytráca a vlastná sa ešte nestihla vytvoriť. U nás sa zaužívalo očkovanie vo veku troch mesiacov. Očkovanie delíme na dve základné skupiny: povinné očkovania plne hradené zo zdravotného poistenia a nepovinné – odporúčané očkovania (nadštandardné očkovania), ktoré nie sú hradené zdravotnými poisťovňami, alebo sú hradené len čiastočne. Povinne sa očkuje na tieto ochorenia: záškrt, hemofilový zápal mozgových blán, čierny kašeľ, tetanus, vírusová hepatitída typu B, pneumokoky, morbilli, rubeola, parotitída. Ostatné očkovania patria medzi nepovinné, odporúčané. U predčasne narodených detí a rizikových detí prebieha v zimných mesiacoch na ambulanciách rizikového novorodenca vakcinácia na RS vírusy. Všetky tieto povinné očkovania sú plne hradené zdravotnými poisťovňami.
Prečo očkovať deti?
Deti bezprostredne po narodení majú vlastnú slabú imunitu, odolnosť voči infekčným chorobám, ktorú získavajú postupne, aj ich imunitný systém sa menia po celý život. Ťažko vedia odolávať bakteriálnym a vírusovým infekciám, na rozdiel od dospelých. Vakcíny pomáhajú deťom bojovať s týmito ochoreniami jednoduchšie tým, že zavedú do organizmu malú dávku pôvodcu ochorenia, čo stačí na to, aby ich imunitný systém začal vytvárať protilátky proti tomuto pôvodcovi ochorenia. V súčasnosti sú medzi pravidelné očkovania zaradené vakcíny proti pneumokokom, ktoré sú aj povinné. Pribudli aj očkovania, ktoré sú odporúčané – nepovinné, ako je očkovanie proti ľudským papilomavírusom (HPV, očkovanie proti rakovine krčku maternice) u dospievajúcich dievčat, tiež očkovanie na kliešťovú encefalitídu, očkovanie proti rotavírusom, meningokoku typu C, B, vírusovej hepatitíde typu A či vakcinácia kiahní a herpesu zoster u dospelých. Nesmieme zabúdať ani na pravidelné očkovanie proti chrípke. Zdravotné poisťovne v rámci svojich preventívnych programov pre rodičov zvýhodňujú aj nepovinné očkovanie, napríklad proti rotavírusom, kliešťovej encefalitíde či meningokoku C, proti kiahňam, chrípke i HPV. Musím ešte spomenúť očkovanie proti pneumokokom, ktoré je v dospelom veku pacientov s chronickým ochorením pľúc a u alergikov plne hradené zdravotnou poisťovňou, ako aj u ľudí nad 65 rokov. Keďže sa aj u nás ukončilo celoplošné očkovanie novorodencov proti TBC, v exponovaných oblastiach možno na požiadanie rodiča dieťa proti tomuto ochoreniu zaočkovať. Aktuálne je očkovanie proti Covid-19, nové ochorenie, s ktorým počas posledných mesiacov bojuje celý svet. Najefektívnejším spôsobom kontroly súčasnej pandémie nového ochorenia Covid-19 je očkovanie. Podľa schváleného Pandemického plánu pre prípad pandémie v Slovenskej republike podľa rozhodnutia vlády SR, Ministerstvo zdravotníctva SR zastupuje SR pri uzatváraní medzinárodných zmlúv pre obstaranie a nákup pandemickej vakcíny.
Očkovanie predstavuje:
- osobnú ochranu jednotlivca, ktorý je očkovaný,
- kolektívnu ochranu komunity/spoločnosti (na to treba v prípade Covid-19 preočkovať viac ako 60 – 70 % populácie, tzv. kolektívna ochrana).
MZ SR pripravilo vakcinačnú stratégiu, ktorá spája návrhy realizácie stratégie pochádzajúcich z odborných sekcií MZ SR, pracovnej skupiny na zabezpečenie vakcinácie na základe mandátu udeleného Pandemickou komisiou SR, ako aj podkladov zo strany odborníkov v oblasti infektológie a epidemiológie SR.
Pri výbere vakcíny sú rozhodujúcimi kritériami:
a) bezpečnosť,
b) účinnosť,
c) dostupnosť,
d) cena.
Na Slovensku sú/budú dostupné účinné a bezpečné vakcíny proti ochoreniu Covid-19.
Základné rozdelenie vakcín
Vo vývoji sú viaceré druhy vakcín proti ochoreniu Covid-19 založené na rôznych princípoch tvorby ochrannej postvakcinačnej imunitnej odpovede. Rozoznávame 4 základné typy.
Vakcíny na báze nukleových kyselín – mRNA a DNA vakcíny – v prípade vakcíny od spoločnosti Pfizer/BioNTech ide o mRNA vakcínu a je prvou u nás používanou vakcínou proti Covid-19. Ich účinnosť je od 94,1 % – 95,0 %, podávajú sa vo dvoch dávkach.
Vakcíny s využitím vírusových non-koronavírusových nosičov (napr. adenovírus), ktoré exprimujú niektoré povrchové znaky SARS-CoV2 (najmä spike proteín) – indukujú aj humorálnu, aj celulárnu imunitu, problémom môže byť ich aplikácia u ťažko imunokompromitovaných jedincov (Astra-Zeneca-Oxford, Johnson & Johnson-Jansen, Sputnik). Ich účinnosť je podľa klinických štúdii 62 %, podávajú sa vo dvoch dávkach. Inaktivované vakcíny – indukujú najmä humorálnu imunitnú odpoveď, potrebné sú booster dávky. Rekombinantné proteínové vakcíny – indukujú humorálnu imunitnú odpoveď, bezpečné sú aj pre imunokompromitovaných jedincov.
Na Slovensku sa v súčasnosti používa vakcína na báze mRNA, ktorá kóduje S proteín vírusu SARS-CoV-2 (Pfizer/BioNTech), mRNA je zabalená v lipidickej nanočastici, ktorá zvyšuje jej stabilitu a zlepšuje účinnosť. Klinické skúšky preukázali jej dobrý bezpečnostný profil a účinnosť 52 % po 12 dňoch od prvej dávky a 95 % po 7 dňoch od druhej dávky. Európska lieková agentúra (EMA) už schválila aj mRNA vakcínu od firmy Moderna.
Ďalšia vakcína je na báze replikačne-defektného adenovírusu šimpanzov produkujúceho S proteín SARS-CoV-2 (Univerzita v Oxforde/Astra-Zeneca). Prednosťou použitia adenovírusu šimpanzov ako základu vakcíny je redukcia nešpecifickej imunity spôsobenej existenciou protilátok voči ľudským adenovírusom, ktoré sú v populácii bežné. Tým sa docieli vyššia špecifická imunitná odpoveď voči koronavírusovému antigénu. Klinické skúšanie preukázalo bezpečnosť vakcíny a účinnosť 62 – 90 % po druhej dávke, v závislosti od jej množstva. Vo vysokom stupni vývoja sú aj subjednotkové proteínové vakcíny, ktorých charakteristiky sú uvedené v Tabuľke č. 2.
Vakcíny proti ochoreniu Covid-19 treba naďalej monitorovať. Ide najmä o trvanlivosť protilátkovej a pamäťovej bunkovej imunity voči vírusu SARS-CoV-2 po vakcinácii a o príspevok nešpecifickej imunity voči bežným koronavírusom (spôsobujúcim nachladnutie) k imunitnej odpovedi na vakcináciu (a aj na infekciu samotnú).
Očkovanie proti ochoreniu Covid-19 je veľkým prínosom pre jedinca aj pre celú spoločnosť. Očkovanú osobu ochráni vakcína pred vznikom alebo ťažkým priebehom ochorenia, výsledkom čoho bude priama záchrana ľudských životov. Vakcína tiež ochráni pred nepriaznivými zdravotnými následkami, ktoré môžu dlhodobo pretrvávať po prekonaní infekcie vírusom SARS-CoV-2, čím zvýši kvalitu života očkovanej osoby. Vakcináciou navodený pokles chorobnosti odľahčí záťaž zdravotníctva a umožní obnoviť liečbu pacientov s inými ochoreniami, ktorá bola kvôli pandémii odložená alebo prerušená. Výsledkom toho bude nepriama záchrana ľudských životov. Po očkovaní stúpa tvorba protilátok v triede IgG, stále však nevieme, pri akej hodnote bude náš organizmus stopercentne chránený.
Vakcinácia je jediné efektívne a eticky akceptovateľné východisko z pandémie, ktoré nám otvorí návrat do normálneho života a umožní oživenie spoločenských a ekonomických aktivít vrátane vzdelávania.
Komisia vydala podmienečné povolenie uvedenia na trh pre vakcínu, ktorú vyvinuli spoločnosti BioNTech a Pfizer (21. decembra 2020), pre vakcínu spoločnosti Moderna (6. januára 2021) a pre vakcínu spoločnosti AstraZeneca (29. januára 2021) – po tom, ako Európska agentúra pre lieky (EMA) vydala pozitívne posúdenie ich bezpečnosti, kvality a účinnosti. Agentúre EMA bola 16. februára 2021 doručená žiadosť o povolenie na uvedenie na trh vakcíny proti Covid-19, ktorú vyvinula spoločnosť Janssen-Cilag International N.V. Stanovisko by mohla EMA vydať do polovice marca 2021. Agentúra EMA začala 3. februára 2021 priebežné preskúmanie vakcíny proti ochoreniu Covid-19 spoločnosti Novavax a 12. februára 2021 vakcíny spoločnosti CureVac AG. Tieto priebežné preskúmania budú pokračovať, kým nebude k dispozícii dostatok dôkazov na podanie formálnej žiadosti o povolenie uvedenia na trh. Vakcinácia proti ochoreniu Covid-19 je zatiaľ odporúčaná osobám starším ako 18 rokov, pri niektorých vakcínach sa táto hranica posúva nižšie. Chcela by som okrajovo spomenúť aj vakcínu, ktorá bola na Slovensko privezená v marci 2021 – Sputnik V (rusky: Спутник V). Je to pôvodom ruská vakcína proti Covid-19, ktorú vyvinul moskovský Gamalejov inštitút. Je to vakcína s vírusovým vektorom využívajúcim ľudský adenovírus. Podľa predbežných štúdií je účinnosť 92 %. MZ SR vydalo Štandardný postup na výkon prevencie očkovaní proti Covid-19.
Možné komplikácie a reakcie po očkovaní všeobecne
Vakcínu možno podať buď orálne, alebo injekčne (intramuskulárne, subkutánne). Riziká očkovania sú mnohonásobne prevýšené jeho výhodami. Medzi bežné komplikácie patria:
- zvýšená teplota do 39 stupňov,
- mrzutosť,
- plačlivosť trvajúca menej ako tri hodiny,
- lokálne reakcie v podobe začervenania či opuchu do piatich centimetrov (stačí priložiť studený obklad),
- bolesť hlavy,
- niekedy aj zvracanie alebo hnačka, nechutenstvo,
- bolesti kĺbov.
Problémy však zvyčajne zmiznú do niekoľkých hodín, najneskôr do dvoch dní.
Aj keď sa môžete ľahko domnievať, že niektoré choroby sa u nás už nevyskytujú, že vaše dieťa očkovanie proti nim nepotrebuje, opak je pravdou. Jediné vypuknutie choroby medzi nezaočkovanými deťmi stačí, aby sa ochorenie opäť začalo šíriť. Skutočnosť, že sa u nás mnohé nebezpečné ochorenia takmer nevyskytujú, je práve preto, že je zavedené povinné očkovanie. To ale neznamená, že sa s nimi nemôžeme stretnúť inde vo svete. Z praxe môžem spomenúť očkovanie u rómskych detí, ktoré je veľmi náročné a namáhavé pre zdravotnícky personál a zároveň neocenené nikým. Ak by sme rómske deti neočkovali, vzhľadom na ich nízky hygienický štandard, mali by sme tu epidémiu každý rok. Častokrát rómske mamičky odmietajú očkovania v dôsledku strachu pred teplotami a inými komplikáciami, ktoré nevedia zvládnuť, aj napriek poučeniu a výstrahám. Očkovanie v kolektívnych zariadeniach, ako sú jasle, škôlky, školy, ale aj sociálne zariadenia, má nesmierny význam v prevencii epidémie infekčných ochorení, ako sú chrípka, parotitída, hepatitídy typu A. Spomenúť treba aj sociálne slabšie skupiny s nízkym hygienickým štandardom, mnohopočetné rodiny, ktorých počet v poslednom období stále stúpa.
Vakcinácia detí proti niektorým ochoreniam významne poklesla, takže sa podľa odborníkov vracia riziko možnej nákazy. Ohrozené sú najmä malé deti, ale aj dospelí ľudia s oslabenou imunitou. Vedú sa diskusie o tom, či je povinné očkovanie správne, alebo nie. Odpor k vakcinácii však medzitým tak zosilnel, že sa zaočkovanosť detí na Slovensku prepadla pod bezpečnú hranicu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na udržanie imunity obyvateľstva odporúča, aby bolo zaočkovaných aspoň 95 % detí, u nás je to už pri niektorých chorobách menej. Aktuálne je hranica zaočkovanosti 96 – 98 %. Týka sa to základnej vakcinácie proti osýpkam, ružienke a mumpsu.
V Bratislavskom kraji absolvovalo vakcináciu iba 88,8 % detí (už pri narodených v roku 2011 to bolo len 92,3 %), v Trenčianskom 92,8 %, v Banskobystrickom 94 % a v Košickom kraji 93,9 % detí. Potrebnú hranicu 95 % nedosiahlo až 36 zo 79 slovenských okresov. Zaočkovanosť detí v priebehu rokov ustavične klesá, odborníci upozorňujú, že by sa to Slovensku mohlo vypomstiť. Nákazy, na ktoré sme pomaly zabudli, by sa mohli vrátiť. Pri poklese zaočkovanosti pod 95 %, ako sa to deje u nás, podľa WHO hrozia epidémie takých chorôb, ktoré sa pri vysokej vakcinácii v krajine vôbec nevyskytujú, alebo len ojedinele. Pod touto hranicou prestane totiž ochrana očkovaním fungovať. Kým doteraz i nezaočkovanú časť populácie chránil obranný štít očkovaných, pri poklese zaočkovanosti už tento štít fungovať nebude. „Infekciami sú najviac ohrozené deti a dospelí, ktorí nie sú očkovaní, a teda nemajú vytvorenú ani základnú imunitu proti očkovaným chorobám,“ zdôrazňuje Henrieta Hudečková, hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva pre epidemiológiu (v článku pre aktuality.sk z 29. 4. 2015). Odborníci preto vyzývajú verejnosť, aby viac dôverovala lekárom a poznatkom založeným na dôkazoch a nie neovereným informáciám, ktoré sa šíria na internete.
Úrad verejného zdravotníctva vydal Zásady povinného a odporúčaného očkovania osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz:
I. Povinné očkovanie
- Zamestnanci, ktorí sú pri práci priamo exponovaní nákaze, proti ktorej nie sú imúnni, sú povinní chrániť sa proti nej očkovaním v súlade s § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z.
- Povinné očkovanie sa v súlade s § 8 vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov vykonáva u zamestnancov, ktorí sú profesionálne vystavení zvýšenému nebezpečenstvu tuberkulózy, vírusovej hepatitídy typu A (VHA), vírusovej hepatitídy typu B (VHB), besnoty, chrípky a kliešťového zápalu mozgu. V § 8 sú zahrnuté podrobnosti o povinnom očkovaní podľa profesie a podľa pracovnej činnosti zamestnancov.
- Nových zamestnancov treba začať očkovať minimálne dva týždne pred nástupom do zamestnania.
- Ak základné očkovanie pozostáva z viacerých dávok očkovacej látky (proti VHA, VHB, besnote a kliešťovému zápalu mozgu), zamestnanec je chránený pred nákazou až po kompletnom očkovaní, t. j. po aplikácii všetkých predpísaných dávok základného očkovania. Je nevyhnutné dodržať časové intervaly medzi jednotlivými dávkami základného očkovania a preočkovania podľa písomnej informácie pre používateľa (PIL) ku konkrétnej očkovacej látke. Zamestnanec je spôsobilý na prácu už po podaní prvej dávky očkovacej látky, ale ochrana pred nákazou je len čiastočná.
- Očkovanie v súlade s § 1 ods. 3 písm. c) vyhlášky MZ SR č. 292/2008 Z. z. zabezpečí lekár pracovnej zdravotnej služby (PZS), ktorý vykonáva posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
- V prípade, že lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci nevykonáva lekár PZS, očkovanie zabezpečí lekár, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých, resp. pre deti a dorast, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (ďalej len „všeobecný lekár“).
- Všeobecný lekár predpíše očkovaciu látku zamestnancovi na lekárskom predpise. Spôsob úhrady predpísanej očkovacej látky vyznačí preškrtnutím políčka „hradí poisťovňa“.
- Lekár PZS vypracuje pre zamestnávateľa zoznam zamestnancov podliehajúcich povinnému očkovaniu podľa profesie a podľa pracovnej činnosti.
- Povinné očkovanie zamestnancov hradí zamestnávateľ v súlade s § 14, ods. 4 nariadenia vlády SR č. 338/2006 Z. z.
- Zamestnávateľ dohodne spôsob úhrady očkovacej látky s lekárom PZS alebo so všeobecným lekárom.
- Zamestnávateľ uchováva a aktualizuje zoznam zamestnancov podliehajúcich povinnému očkovaniu a zoznam očkovaných zamestnancov, ktorý na požiadanie predloží orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.
- Nepodrobenie sa povinnému očkovaniu znamená porušenie § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z., t. j. priestupok na úseku verejného zdravotníctva (§ 56 ods. 1 písm. a).
- V prípade kontraindikácie očkovania u zamestnanca treba vyjadrenie príslušného odborného lekára, ktorý kontraindikuje podanie konkrétnej očkovacej látky a následne vyjadrenie lekára PZS, či je zamestnanec spôsobilý na výkon práce vo zvýšenom profesionálnom riziku nákazy, proti ktorej nie je z dôvodu kontraindikácie očkovaný. Kontraindikáciu očkovania treba prehodnotiť s časovým odstupom.
II. Odporúčané očkovanie
Odporúčané očkovanie sa v súlade s § 10 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov vykonáva u osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vírusovej hepatitídy typu A, vírusovej hepatitídy typu B, besnoty, chrípky a kliešťového zápalu mozgu.
Prevencia proti kliešťovej encefalitíde
Účinnou a bezpečnou ochranou proti kliešťovej encefalitíde je očkovanie. Optimálne je začať s očkovaním v zimných mesiacoch tak, aby v jarných mesiacoch pri nástupe aktivity kliešťov už bola očkovaná osoba chránená dostatočnou hladinou protilátok. Na to treba podať minimálne dve dávky očkovacej látky z celkovej trojdávkovej schémy. Očkovanie sa odporúča predovšetkým osobám, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému riziku nákazy. Ide najmä o laboratórnych pracovníkov pracujúcich so živým vírusom kliešťovej encefalitídy, ale napr. aj o pracovníkov lesného a vodného hospodárstva vrátanie žiakov a študentov lesníckych učilíšť a škôl, poľnohospodárskych pracovníkov, zememeračov, geológov, značkárov turistických chodníkov, zamestnancov horských chát a lanoviek, zamestnancov rekreačných zariadení, pracovníkov pohraničných stráží a colných správ, vojakov, pracovníkov železníc vykonávajúcich údržbu a prevádzku železníc a pracovníkov Slovenskej správy ciest vykonávajúcich práce spojené s údržbou ciest. Očkovať možno aj iné osoby, ktoré o to požiadajú. O vhodnosti očkovania však musí rozhodnúť všeobecný lekár, ktorý aj vykoná očkovanie.
Pri očkovaní možno postupovať podľa bežnej schémy, alebo podľa zrýchlenej schémy, ktorá by mala zabezpečiť rýchlejší nástup imunity. Bežnou schémou sa o 1 až 3 mesiace po prvej dávke podá druhá dávka očkovacej látky, tretia dávka sa podá v závislosti od druhu použitej očkovacej látky – buď o 5 – 12 mesiacov po druhej dávke, alebo 9 – 12 mesiacov po druhej dávke. Tretia dávka zaručí imunitu v trvaní troch rokov. Po troch rokoch sa môže vykonať preočkovanie. Pri zrýchlenej schéme sa skráti interval medzi podaním prvej a druhej dávky očkovacej látky, keď sa druhá dávka podá už o týždeň alebo o 2 týždne po prvej dávke, v závislosti od druhu použitej očkovacej látky.
V § 10 sú zahrnuté aj podrobnosti o odporúčanom očkovaní podľa profesie a podľa pracovnej činnosti zamestnancov. Lekár PZS vypracuje pre zamestnávateľa zoznam zamestnancov, ktorým odporúča očkovanie podľa profesie alebo podľa pracovnej činnosti. Rozhodnutie o realizácii očkovania je na zvážení zamestnanca, prípadne jeho zamestnávateľa. Odporúčané očkovanie môže hradiť zamestnávateľ alebo zamestnanec po vzájomnej dohode.
Odmietnutie očkovania
Obavy odborníkov potvrdzujú i údaje Úradu verejného zdravotníctva, ktorý kontroluje očkovanie na území Slovenska. Počet detí bez povinného očkovania podľa neho stúpa. Od začiatku septembra 2011 do konca augusta 2012 napríklad zaznamenali len 950 čiastočných odmietnutí niektorého povinného očkovania a 341 detí, ktoré neabsolvovali žiadne povinné očkovanie, no v ďalšom období bolo čiastočných odmietnutí už 1 657 a kompletných 938. V sledovanom čase o rok neskôr trend odmietania pokračoval – na 1 137 čiastočných a 987 celkových odmietnutí. „Rodičia najčastejšie odmietajú očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke,“ približuje hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Lenka Skalická (v článku pre teraz.sk z 26. 2. 2015).
Zvýšiť informovanosť ľudí pomáhajú aj tzv. poradne očkovania, ktoré fungujú na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Odporcovia plošného očkovania trvajú na tom, že by nemalo byť povinné, ale dobrovoľné. O tom, či svoje deti dajú zaočkovať, chcú rozhodovať sami. Na podporu svojich snáh uvádzajú rôzne tvrdenia, ktoré spochybňujú nevyhnutnosť a opodstatnenosť očkovaní. Vakcinácia sa podľa nich preceňuje a za jej propagovaním údajne stoja farmaceutické firmy, ktorým ide o obchod. Medzi najčastejšie dôvody odmietania očkovania patria: nedostatočná informovanosť a neodbornosť detských lekárov, nežiadúce reakcie, s ktorými sa deti stretli po podaní vakcín, závažné zdravotné poruchy. Očkovanie proti osýpkam podľa rodičov môže vyvolať autizmus a vakcinácia proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu zase syndróm náhleho úmrtia dojčiat. To, že sa nákazlivé choroby podarilo potlačiť, údajne nie je zásluhou plošného očkovania, ale skôr zlepšujúcich sa životných podmienok, zdravšej stravy a dôkladnejšej hygieny. S argumentmi, ktoré predkladajú odporcovia povinných očkovaní, odborníci nesúhlasia. Považujú ich za zavádzanie a neoveriteľné hypotézy. Epidemiológom dáva za pravdu aj história. Napríklad na záškrt ešte v roku 1930 v niekdajšom Československu ochorelo takmer 24-tisíc detí, z toho vyše 2 100 zomrelo. Po zavedení povinného očkovania v roku 1946 počet ochorení rýchlo klesal, až kým v polovici 80. rokov nákaza úplne nevymizla. Podobne sa podarilo potlačiť detskú obrnu, proti ktorej sa očkuje od roku 1960. Osýpky tiež patrili medzi závažné detské choroby. Až do roku 1969, keď sa proti nim začalo očkovať, zaznamenali niekoľko desiatok tisíc prípadov ročne a asi 50 úmrtí. Už od 80. rokov je ich výskyt vďaka vakcinácii ojedinelý. Posledná epidémia osýpok na Slovensku prepukla v rokoch 1997-98, keď ochorelo približne 600 ľudí. Odvtedy sa táto nákaza prakticky stratila. Proti tetanu, infekčnému ochoreniu charakteristickému ochrnutím svalstva, sa na našom území očkuje od roku 1952. Posledný prípad novorodeneckého tetanu je známy z roku 1961, inak je u nás choroba zriedkavá. Epidemiológovia vystríhajú, že keby sa očkovanie ponechalo na dobrovoľnosti a ochote rodičov, následky by boli zdrvujúce. Svedčia o tom prípady zo zahraničia. Napríklad z Veľkej Británie, kde po odpore voči očkovaniu v 80. rokoch minulého storočia poklesla vakcinácia a vzápätí sa rozšírila epidémia čierneho kašľa. Podľahli jej stovky detí a situácia sa zlepšila až po opätovnom rozbehnutí očkovania. Podobné skúsenosti má i Nemecko, Švédsko, Holandsko či Japonsko. Podľa informácií WHO je dnes priemerná zaočkovanosť v Európe asi 90 percent, no medzi jednotlivými krajinami sú veľké rozdiely. Viac ako pol milióna detí v Európe stále nemá prístup k základnému očkovaniu. Až 32-tisíc ich ročne zomiera na infekcie, ktorým by sa dalo predísť vhodnou vakcináciou. WHO predpokladá, že očkovanie na svete každý rok zachráni vyše tri milióny ľudí pred smrťou a ďalšie milióny pred utrpením a trvalými následkami. Naopak, pre chýbajúcu vakcináciu ročne zahynú viac ako tri milióny ľudí, z toho asi 1,4 milióna detí do piatich rokov.
Rodičia, ktorí odmietajú dať deti zaočkovať, sa dopúšťajú priestupku na úseku verejného zdravotníctva. Ak regionálny úrad verejného zdravotníctva dostane od lekára hlásenie o odmietnutí očkovania, rodičov si pozve, aby ich informoval o význame vakcinácie a možných rizikách. Za priestupok môže uložiť pokutu. Na Slovensku fungujú centrá na očkovanie detí s kontraindikáciami očkovania (oficiálne vymenované MZ SR), pozri Tabuľku č. 3. Odborní lekári – špecialisti určia, či dané dieťa vakcinovať, ako, kedy, v akom časovom slede, alebo sa dieťa nemôže vakcinovať.
Očkovanie pred cestou do exotických krajín
Pri návšteve niektorých krajín je očkovanie proti rôznym chorobám povinné a odporúča sa najmä pri cestovaní do krajín s nízkou hygienickou úrovňou a s málo rozvinutým zdravotníctvom. Odborníci však upozorňujú, že ani vakcinácia nechráni na 100 %, a preto nemožno podceňovať ani ďalšie preventívne opatrenia. „Zdravotné riziká pre turistov predstavujú najmä potraviny a voda, keďže hnačkové ochorenia tvoria 60 až 80 % všetkých ochorení cestovateľov,“ upozorňuje imunoalergologička Katarína Bergendiová (v článku pre sme.sk zo 7. 8. 2015). Preto treba dbať na výber bezpečných potravín a bezchybnej pitnej vody.
V rámci prevencie by ste sa mali vyvarovať:
- neprevareného mlieka,
- majonéz a vajíčok,
- tvarohu a mäkkých syrov miestnej výroby,
- zmrzliny,
- pridávania kociek ľadu neznámej kvality do nápojov,
- vode zlej alebo neznámej kvality, v prípade potreby možno vodu upraviť prevarením, filtráciou či chemickou úpravou.
Nebezpečné ochorenia
Pre cestovateľov predstavujú riziko vírusové hepatitídy typu A a E, črevné parazity, sexuálne prenosné choroby a ďalšie ochorenia. Na prevenciu formou očkovania by ste mali dbať v prípade, ak sa chystáte do vzdialených exotických končín s výskytom niektorých nebezpečných ochorení a vírusov.
Hepatitída A – očkovanie proti nej sa odporúča cestovateľom do oblastí s vyšším výskytom infekcie.
Hepatitída B – proti nej by sa mali zaočkovať ľudia pri plánovanej návšteve krajín so stredným až vysokým rizikom nákazy.
Žltá zimnica – na prevenciu proti nej formou očkovania nezabudnite pri ceste do Afriky. Je častou príčinou úmrtia nezaočkovaných turistov, najmä na západe kontinentu.
Brušný týfus – ochrana pred týfusom v podobe vakcinácie sa odporúča pri cestách do krajín, kde je vysoké riziko nákazy, zvlášť pri dlhotrvajúcich pobytoch, v podmienkach s nízkou hygienickou úrovňou a pre cestovateľov do indického subkontinentu.
Meningokoková meningitída – hlavne návštevníci Mekky, ako aj subsaharskej oblasti by nemali zabudnúť na ochranu v podobe očkovania.
Poliomyelitída – stále predstavuje nebezpečenstvo pri návšteve rozvojových krajín Afriky a Ázie.
Cholera – očkovanie proti nej nevyžaduje žiadna krajina, ale odporúča sa pri pracovných pobytoch v oblastiach jej epidemického výskytu.
Japonská encefalitída – v oblasti epidemického výskytu tohto ochorenia sa cestovateľom v prípade dlhodobých pobytov odporúča vakcinácia. V týchto oblastiach by ste mali dbať na ochranu pred poštípaním komármi.
Besnota – zvieratá nakazené besnotou predstavujú pre cestovateľov riziko. Odhaduje sa, že asi 13 % návštevníkov krajín juhovýchodnej Ázie príde do kontaktu s miestnymi zvieratami.
Malária – očkovacia látka na maláriu neexistuje, v malarických oblastiach je preto namieste užívanie antimalarík a tiež prevencia vo forme repelentov, sieťok proti hmyzu či nosenie svetlého oblečenia. Podceňovať netreba ani iný lietajúci hmyz a možnosť nakazenia sa parazitmi. Rizikové môže byť aj kúpanie v stojatých sladkovodných nádržiach a pomaly tečúcich vodných tokoch, ako aj chôdza po pláži naboso.
Očkovanie pred cestovaním do exotických krajín
- Cholera – žiadna krajina (oblasť) očkovanie proti cholere nevyžaduje. Očkovanie možno odporúčať pri pracovných pobytoch v oblastiach epidemického výskytu cholery.
- Žltá zimnica – očkovanie sa vyžaduje od všetkých cestujúcich starších ako 1 rok pri cestách do krajín:
AFRIKA: BENIN, BURKINA FASO, KAMERÚN, STREDOAFRICKÁ REPUBLIKA, KONGO, POBREŽIE SLONOVINY, DEMOKRATICKÁ REPUBLIKA KONGO (predtým ZAIRE), GABON, GHANA, LIBÉRIA, MALI, MAURETÁNIA (mimo tých, ktorí prichádzajú z neinfekčných oblastí s pobytom kratším ako 2 týždne), NIGER, RWANDA, SV. TOMÁŠ A PRINCOV OSTROV, TOGO
JUŽNÁ AMERIKA: FRANCÚZSKA GUYANAOčkovanie sa odporúča pri cestách do krajín (oblastí) endemického výskytu žltej zimnice
AFRIKA: ANGOLA, BURUNDI, ČAD, ETIÓPIA, ROVNÍKOVÁ GUINEA, GAMBIA, GUINEA, GUINEA-BISSAU, KEŇA, NIGÉRIA, SENEGAL, SIERRA LEONE, SOMÁLSKO, SUDÁN, TANZÁNIA, UGANDA, ZAMBIA,
STREDNÁ A JUŽNÁ AMERIKA: BOLÍVIA (oblasti Beni, Cochabamba, Santa Cruz a časť subtropickej oblasti La Paz), BRAZÍLIA (oblasti Acre, Amapá, Amazonas, Goiás, Maranháo, Mato Grosso, Mato Grosso do Sul, Minas Gerais, Pará, Rondonia, Roraima a Tocantis, Espirito Santo, Piaui, Bahia, Sao Paolo, Paraná, Santa Catarina a Rio Grande do Sul), KOLUMBIA, EKVÁDOR, GUYANA, PANAMA (provincie Chepo, Darién a San Blas), PERU (pri návšteve džungľových oblastí pod 2 300 m n. m.), SURINAM, VENEZUELA, TRINIDAD a TOBAGO. - Poliomyelitída – očkovanie sa odporúča cestujúcim starším ako 30 rokov, ktorí cestujú do krajín s výskytom poliomyelitídy (najmä krajiny južnej a juhovýchodnej Ázie).
- Iné – odporúčané očkovania osobám vo vysokom riziku nákazy vzhľadom na dĺžku pobytu, charakter práce, epidemiologickú situáciu a špecifiká miesta pobytu.
- Meningokoková meningitída – očkovanie sa odporúča pri:
– cestách do oblastí epidemického výskytu meningokokovej meningitídy (krajiny rovníkovej Afriky),
– púti do Mekky (Saudská Arábia), - Japonská encefalitída – očkovanie sa odporúča pri dlhodobých pobytoch v oblasti epidemického výskytu japonskej encefalitídy.
VÝCHODNÁ A JUHOVÝCHODNÁ ÁZIA:
Poznámka: Riziko prenosu je iba v kalendárnych mesiacoch uvedených v zátvorke. Pokiaľ tento údaj nie je uvedený, riziko prenosu trvá po celý rok.BANGLADÉŠ (6. – 1.) LAOS (5. – 10.) BARMA (5. – 10.) MALAJZIA BHUTAN (6. – 1.) NEPÁL (7. – 12.) BRUNEJ SEVERNÁ KÓREA (5. – 10.) KAMBODŽA (5. – 10.) PAKISTAN (6. – 1.) ČÍNA (sever) (5. – 9.) FILIPÍNY ČÍNA (juh) (4. – 10.) SRÍ LANKA INDIA (sever) (6. – 1.) JUŽNÁ KÓREA (7. – 10.) INDIA (juh) TAIWAN (4. – 10.) INDONÉZIA THAJSKO (5. – 10.) JAPONSKO (4. – 10.) VIETNAM (5. – 10.) - Brušný týfus – očkovanie sa odporúča pri cestách do štátov Ázie (najmä indický subkontinent), Afriky, Strednej a Južnej Ameriky iba v tom prípade, že ide o dlhodobý pobyt alebo ak v mieste pobytu nie je zabezpečená pitná voda a hygienické podmienky sú zlé.
- Záškrt – očkovanie sa odporúča cestujúcim vo veku nad 40 rokov pri dlhodobých pobytoch v krajinách epidemického výskytu záškrtu.
- Vírusová hepatitída typu A – očkovanie sa odporúča cestujúcim do 54 rokov pri dlhodobých pobytoch v krajinách s vysokým výskytom tejto infekcie a s nízkym hygienickým štandardom v mieste pobytu. Sú to najmä africké krajiny, Ázia, Stredomorie, Stredný východ, Stredná a Južná Amerika.
- Vírusová hepatitída typu B – očkovanie sa odporúča pri dlhodobých pobytoch vo vysoko endemických oblastiach: krajiny Afriky, Južná a Stredná Amerika, Blízky východ, juhovýchodná Ázia a ostrovy Tichého oceánu. Za najrizikovejšie oblasti sa považuje juhovýchodná Ázia, oblasť strednej a južnej Afriky a Stredná a Južná Amerika. Záleží pochopiteľne aj od konkrétnej destinácie. Zatiaľ čo prímorské letoviská bývajú na vysokej úrovni, v odľahlejších oblastiach vo vnútrozemí je hygienický štandard zvyčajne neporovnateľne nižší.
Brexit: informácie pre občanov cestujúcich do Veľkej Británie (aktuálne od 1. januára 2021)
Keďže sa informácie ohľadom danej témy v rámci EÚ neustále aktualizujú, komunikujú a objasňujú, Európska komisia po intenzívnych jednaniach dosiahla v posledných dňoch roku 2020 uzatvorenie Dohody so Spojeným kráľovstvom o podmienkach jeho budúcej spolupráce s Európskou úniou. Každá krajina v EÚ má svoj vlastný očkovací kalendár, a teda aj odporúčané očkovania.
Smerovanie vývoja očkovania
Na trh prichádzajú bezpečnejšie a účinnejšie očkovacie látky, rozširuje sa okruh očkovaných osôb a zvyšuje sa význam ochrany osôb s chronickými ochoreniami a starších jednotlivcov. Vakcinácia ročne zachráni 2 – 3 milióny ľudí pred smrťou. Paralelne so snahou o eradikáciu ochorení preventabilných očkovaním silnie aj „hnutie“ proti vakcináciám.
Modifikáciou antigénov sa zvyšuje efektivita klasických očkovacích látok pri súčasnej redukcii ich vedľajších účinkov, modifikáciou zloženia vakcín/vypustením konzervačných látok sa zvyšuje ich bezpečnosť, pridaním nových adjuvantov sa zosilňuje imunogenicitu vakcín. Pripravujú sa kombinované vakcíny, ktoré zaisťujú, že sa jedným vpicho získa ochrana pred viacerými ochoreniami. Do praxe sa zaviedli protinádorové vakcíny. Pomocou týchto vakcín sa zvyšuje zaočkovanosť, hlavne populácie s chronickými ochoreniami.
V súčasnej dobe dochádza aj k modifikácii „klasických“ očkovacích látok zvýšením antigénnych vlastností, a to rôznymi spôsobmi – modifikáciou, resp. zmenou antigénu, pridávaním adjuvantov a redukciou množstva prídavných látok a stabilizátorov. Neustále sa pracuje na nových očkovacích látkach proti ochoreniam ako antrax, cholera, hepatitída C a proti mnohým ďalším ochoreniam. Vývoj týchto vakcín potrvá ešte mnoho rokov, ich význam je však pre ďalšie generácie obrovský.
Článok bol od autorky prijatý 15. 3. 2021.
Literatúra
- Bartošova D.: Detske infekčni nemoci. Praha: Galen 2003, 284 s.
- Beran J, a spol.: Očkovovani. Praha: Galen 2005, 347 s.
- Csaderova Z.: Očkovací kalendár pre deti po transplantácii krvotvorných buniek. Čes.-slov. pediat. 2000; 55: 712–715.
- Garcon N. GlaxoSmithKline adjuvant systems in vaccines: concepts, achievements and perpectives. Expert Rev Vaccines, 2007; 6: 723–738.
- Votava M.: Lekařska mikrobiologie obecna. Praha: Neptun 2005: 351 s.
- Nevicka E, Frecerova K.: Tuberkulóza u deti, Kancelária Svetovej zdravotnícke organizácie na Slovensku, Bratislava 2007, 150 s.
- Nováková E, Klement C, Olear V.: Lekárska vakcinologia nielen pre medikov. Bratislava: Vydavateľstvo PRO 2007, 114 s.
- Lobovská A.: Infekční nemocí, Karolínum 2003
- Dluholucky S, Šimurka P, Urbančikova I.: Sprievodca očkovaním. http://www.mccservices.sk/subory/sprievodcaockovanim.
- Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied
- Centra na očkovanie deti s kontraindikáciami očkovania (oficiálne vymenované MZ SR)
- Úrad verejného zdravotníctva SR
- Bergendiová K.: Všetko čo potrebujete vedieť o očkovaní na COVID-19
- Jeseňak M.: Po očkovaní vyzerá byť imunita účinnejšia