PSYCHIATRICKÉ PREJAVY ENDOKRINNÝCH PORÚCH – ROZHOVOR S MUDR. VILIAMOM ČIČVÁKOM

Article image

Pýtame sa MUDr. Viliama Čičváka zo Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach.

Psychiatria a endokrinológia sú ako lekárske odbory na prvý pohľad dosť vzdialené. Ako to vnímate vy z pohľadu klinického lekára?

Na prvý pohľad síce endokrinológia a psychiatria pôsobia ako vzdialené odbory, v skutočnosti sú však úzko prepojené. Psychiatria patrí k neurovedám, je to teda veda o liečbe porúch činnosti mozgu. Mozog riadi a kontroluje všetky vnútorné deje v tele. Riadi ich buď fylogeneticky mladšou nervovou sústavou (elektrickými impulzami) alebo staršou endokrinnou sústavou (hormóny). Endokrinný systém je podriadený vyšším centrám nervovej sústavy a kontrola prebieha cez hypotalamo-hypofyzárnu os. Dôležité je aj to, že neplatí len jednostranný prenos informácií z vyšších na nižšie, ale aj opačne. Mnohé hormóny modulujú činnosť vyššej nervovej sústavy, lebo fungujú ako neurotransmitery. Nervová a endokrinná sústava sú teda vyváženými celkami, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a spoločne sa podieľajú na riadení homeostázy. Preto poruchy v jednom systéme ovplyvňujú aj činnosť toho druhého.

Ako psychiater ste sa v praxi určite stretli s pacientmi, ktorí trpeli neodhalenou rozvinutou endokrinnou poruchou, súčasne však mali výraznú psychiatrickú symptomatológiu, ktorá lekára v diferenciálno-diagnostickom postupe zmiatla. Aké vysoké je podľa vás percento týchto pacientov? Sú to skôr ženy alebo muži?

Pamätám sa na jednu z mojich prvých pacientok, keď som nastúpil po štúdiu na VŠ do práce. Pracoval som ešte len pár mesiacov. Pacientka prišla prvýkrát na hospitalizáciu na psychiatrické oddedelnie pre depresívnu symptomatiku. Javila známky ťažkej depresie (depresívna nálada, neodkloniteľná anhedónia, apatoabulický syndróm, katatýmne myslenie s obavami do budúcnosti, prchavé suicidálne ideácie). V liečbe sme ju nastavili na dvojkombináciu antidepresív, tymostabilizátory, ale na liečbu odpovedala len parciálne. Zamýšľal som sa, či som ju diagnostikoval správne a dal som odobrať hormóny štítnej žľazy a zistilo sa, že pacientka trpí aj hypotyreózou. Po pridaní substitučnej terapie sa zlepšila aj liečba depresie.

To je len jeden príklad – oveľa častejšie sú prípady, keď hormonálna nerovnováha (aj fyziologická) vyvoláva dysfóriu. Najzávažnejšie sú prípady v období tehotenstva a po ňom. Dochádza k prepuknutiu alebo relapsu závažných duševných ochorení z okruhu schizofrénie, častejšie je prepuknutie bipolárnej afektívnej poruchy, ale aj popôrodnej psychózy a popôrodných zmien nálad (dysfória, blues, depresia). Tá sa môže prehĺbiť až do psychotickej depresie. Ak sa teda rodička nediagnostikuje včas, môže ohroziť seba aj dieťa.

Výskyt takýchto porúch je dosť častý, z mojej skúsenosti by som ho odhadol na 10 – 15 %, čo sa týka komorbidity endokrinnej a psychiatrickej. Ak by som zarátal aj pacientov so syndrómom závislosti od alkoholu či s diabetom, toto číslo by sa zvýšilo až na 20 %. Náchylnejšie na endokrinné poruchy s psychiatrickými ochoreniami sú ženy (najmä čo sa týka rizikových období ako tehotenstvo, menopauza alebo aj časovo kratšie trvajúci premenštruačný syndróm).

Poruchy ktorých endokrinných žliaz sa zvyknú najčastejšie prejavovať aj psychiatrickou symptomatológiou?

Psychickými poruchami sa najčastejšie prejavuje porucha štítnej žľazy. Ak by sme zarátali aj fyziologické kolísanie hladín mnohých hormónov – nielen patologické – a odraz týchto kolísaní v správaní jedinca, potom by na popredné miesta určite patrili aj ženské pohlavné žľazy. Samozrejme, fyziologické výkyvy nálad by svojím spektrom, intenzitou a dopadom na okolie nemali presahovať definovaný rámec.

Aké sú najčastejšie psychiatrické prejavy endokrinných porúch?

Časté sú aj psychické poruchy pri zmenách hladín kortikosteroidov. Často sa objavujú psychotické poruchy aj pri podávaní kortikosteroidov pri autoimunitných chorobách. Všeobecne najčastejšie psychiatrické prejavy endokrinných ochorení sú depresívny syndróm, apatoabulický syndróm, alebo naopak zvýšenie intrapsychickej tenzie, iritability, agitácia, menej časté sú psychotické poruchy.

Vývoj v oblasti skúmania príčin ochorení mozgu rýchlo napreduje a dnes sa ukazuje, že za mnohými neurologickými diagnózami nachádzame aj rôzne poruchy hormónov a proteínov, ktorých laboratórna diagnostika sa postupne udomácňuje aj na našom trhu, hoci stále nepatrí k rutinnej praxi. Mohli by ste spomenúť zopár takýchto diagnóz a parametrov, pomocou ktorých možno tieto diagnózy stanoviť?

V rámci diferenciálnej diagnostiky depresií stanovujeme hladiny hormónov štítnej žľazy. Hoci by to mala byť rutinná záležitosť pri prvom vyšetrení, prax ukazuje niečo iné (možné ekonomické faktory a dostupnosť vyšetrení). Pri liečbe neuroleptikami stanovujeme hladinu prolaktínu. V spolupráci s neurológmi môžeme zisťovať poruchy proteínov v likvore (beta-amyloid, tau-proteín) pri neurodegeneratívnych ochoreniach, počnúc Alzheimerovou demenciou cez Huntingtonovu choreu až po Creutzfeld-Jakobovu chorobu.

Poznanie nových príčin psychiatrických ochorení si vyžiada aj úpravu lekárskych oprávnení indikovať viaceré laboratórne vyšetrenia, ktoré dnes psychiater indikovať nemôže. Aké kroky v tomto smere vyvíja Slovenská psychiatrická spoločnosť?

Nemám vedomosti o tom, že by sa podnikali kroky k úprave indikácii laboratórnych vyšetrení. Nastolený trend slúži skôr k zvýšeniu kooperácie a medziodborovej spolupráci.

 

Informačný list
invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 04/2014

Endokrinológia

Prinášame vám piate číslo časopisu inVitro venované endokrinológii. Naši autori sa v odborných článkoch venovali témam ako ako nádory v endokrinológii, endokrinné srdce, diferenciálna diagnostika…

author

Mgr. Jozef Kaščák

Všetky články autora