Mykologická diagnostika má význam pri liečbe povrchových mykóz, obzvlášť dermatomykóz, kandidóz a pityrosporových infekcií. V našom laboratóriu vieme určiť patogénny agens, ktorý spôsobuje danú infekciu a následne stanoviť antimykotickú citlivosť, čo lekárovi značne uľahčuje správny výber antimykotika. V prípade potreby vieme aj poradiť, pretože výber účinného antimykotika si vyžaduje aj vedomosti o spektre účinnosti, farmakokinetike, prirodzenej rezistencii, prípadne o sekundárnej rezistencii. Vzorky na mykologické vyšetrenie sú do CL – STRED zvážané z celého Slovenska a ich počet každým rokom stúpa; v súčasnosti je ich asi 7 000 ročne. Kľúčovými klientmi využívajúcimi mykologickú diagnostiku sú dermatológovia, gynekológovia, otorinolaryngológovia, ale aj praktickí lekári.
Onychomykózy
Etiológia onychomykóz (mykotických infekcií nechtov):
- onychomykózy vyvolané dermatofytmi = keratinofilné vláknité huby/mikromycéty,
- onychomykózy vyvolané non-dermatofytmi – oportúnnymi vláknitými hubami,
- onychomykózy vyvolané kvasinkami.
V rokoch 2015 a 2016 bolo v našom laboratóriu vykultivovaných celkovo 836 pozitívnych nálezov. Zo 621 kmeňov vláknitých mikromycét (húb) bolo ako Trichophyton rubrum určených 291 kmeňov (47 %). Z non-rubrum dermatofytov sa najčastejšie vyskytoval Trichophyton interdigitale – 83 kmeňov (13 %). Identifikácia Epidermophyton floccosum a Arthrodermy benhamiae z nechtov je vzácna. Ako oportúnne vláknité mikromycéty boli zistení prevažne zástupcovia z rodov Aspergillus a Scopulariopsis brevicaulis.
Onychomykózu môžu spôsobovať aj rôzne druhy kvasiniek. V našom laboratóriu sme vykultivovali 112 kmeňov Candida albicans, čo predstavovalo 52-percentný podiel z celkového počtu zistených kvasiniek. V menšom zastúpení boli zistené Candida parapsilosis, Candida krusei a iné. Na vznik kvasinkovej infekcie nechtov predisponujú viaceré faktory – dlhodobá macerácia rúk, nôh, traumatizácia koncových prstov, poruchy periférnej cirkulácie diabetes mellitus, dlhodobá liečba cytostatikami a širokospektrálnymi antibiotikami.
Najmenej vláknitých húb a kvasiniek sme izolovali v skupine pacientov s onychomykózou od 0 – 15 rokov. So stúpajúcim vekom pacientov počet izolovaných mikroskopických húb (kvasiniek a vláknitých mikromycét) narastal a najvyšší výskyt (až 40 %) bol v skupine pacientov nad 60 rokov.
V našom laboratóriu klinickej mikrobiológie testujeme citlivosť izolovaných kvasiniek a vláknitých húb na tieto antimykotiká – klotrimazol, ketokonazol, nystatín, flukonazol, vorikonazol, kaspofungín, ekonazol. V blízkej budúcnosti začneme aj s vyšetrovaním citlivosti dermatofytov.
