Vážení čitatelia, v noci som čítal istý materiál, kde sa píše o tom, ako strašne utláčame Rómov, diskriminujeme ich, upierame im základné ľudské práva a podobne. Je to otrepaná pesnička, odkedy tu prepukla tá oná – demokracia, ako sa vraví. Pritom si myslím, že práve Rómovia, ale spisovne aj Cigáni, vyťažili z takzvanej revolúcie najviac. Nemali sa zle ani za socializmu, ale museli pracovať a to bol prúser. Museli mať v občianke bumažku od zamestnávateľa. Dnes pracovať nemusia, dostávajú sociálne dávky, môžu slobodne cestovať do krajín so štedrým sociálnym systémom, môžu slobodne páchať trestnú činnosť a nič, lebo hneď sa kričí – rasizmus, rasizmus. Keď ti Cigán povie, že si gadžo, to rasizmus nie je. Ale pre nich je rasizmus všetko, čo len trochu zaváňa vyžadovaním občianskej disciplíny či, nedajbože, dodržiavaním zákonov a elementárnej slušnosti.

Mladý Cigán so závažným ochorením sa nechá na negatívny reverz prepustiť z nemocnice, lebo mu je smutno za frajerkou a dieťaťom. Po pár hodinách sa však nechá priviezť záchrankou, lebo ho pichá na hrudi. A keď mu poviem, že práve zneužil záchrannú službu a mal by si to uhradiť, že záchranka možno práve chýbala pri nejakom vážne chorom človeku, tak som rasista. Rómske osady sú niekde akiste obrovským problémom, a to nielen pre zvláštny zmysel mnohých Cigánov pre občianske spolunažívanie. Je tu aj iné veľké riziko.

V regióne, kde bývam, osady pripomínajúce getá, našťastie, nemáme. Ošetrujeme však rómske deti a ich matky nás občas vedia riadne vytočiť. No musím povedať, že nie všetky deti sú špinavé, aj keď vši a hnidy sa občas vyskytnú. Dokonca aj svrab sa im vyhýba. No to, čo som zažil nedávno, ma doslova vydesilo. Ošetroval som dve rómske dievčatká, ktoré boli dlhší čas – asi počas sviatkov – na návšteve v klasickej „osade“ na východe Slovenska. Keď sa vrátili, mali úporné krvavé hnačky, horúčky, samozrejme, plno vší a svrab. Čo nás ale šokovalo najviac, boli dlhé škrkavky, črevné parazity nájdené v stolici dlhé aj 20 cm, ktoré som na Kysuciach nevidel dobrých 20 rokov, možno aj viac a nález kultivácie dyzenterického bacila (Shigella shigae), ktorý sa dnes pri vyššom životnom štandarde vyskytuje zrejme veľmi málo, keďže záchytnosť mi je v regióne neznáma už dlhé roky.

Kolegovia z Gemera a východného Slovenska sa mi možno budú smiať, že som objavil Ameriku. Lebo tam je to vraj úplne bežné a detské oddelenia sú takýchto detí z rómskych osád plné. To je však nesmierne závažná záležitosť. Škrkavka ľudská (Ascaris lumbricoides) je vzhľadom na svoj životný cyklus potenciálne smrteľný endoparazit, ktorým sa nakazíte jednoznačne v špinavom prostredí, hlavne tam, kde je veľa mačacieho trusu pri nedostatku aspoň elementárnej hygieny. Nuž a úplavica (dyzentéria) spôsobená šigelou kedysi kosila vojakov na frontoch po tisícoch. Aj dievčatá, keby sa im nepodávali masívne infúzie, by iste dopadli veľmi zle. Zrejme nemajú tú správnu imunitu a črevnú mikroflóru, pretože som sa nikde nedočítal, že by prebiehali epidémie dyzentérie. Tamojší Rómovia sú asi odolnejší...

No to sú len dva príklady. Rómske osady sú však pravdepodobne semenišťom viacerých takýchto reliktov, z parazitologického a mikrobiologického hľadiska doslova endemických „pamätihodností“, žiaľ, veľmi nebezpečných pre zdravie a životy. Niežeby kedysi „veľké hlísty“ neboli aj u gadžov. Boli, lebo naši predkovia na hygienu zasa až tak neverili a u detí – kto by ich ustrážil. Ale poznali to na dieťati a riešili to. Príroda nám dala dva veľmi účinné vermifúgne prostriedky na vypudenie červov – cesnak a surové tekvicové semiačka. Semiačka sú účinnejšie a príjemnejšie na konzumáciu. Koniec koncov, príroda nám dala do vienka aj veľmi účinné prostriedky na zabíjanie parazitov – protilátky typu IgE a biele krvinky zvané eozinofily. A keďže už parazity skoro nie sú, tak tieto účinné nástroje sprostredkúvajú ľuďom aspoň alergie. Je veľmi pravdepodobné, že rómske deti tam alergie nemajú…

Skutočne nepoznám situáciu v rómskych osadách na východe Slovenska detailne, ale podľa niektorých tamojších kolegov je to z epidemiologického hľadiska des. Môže potom niekto vyčítať rodičovi, keď si neželá, aby jeho ratolesť sedela v jednej lavici s dieťaťom, ktoré má svrab, je zavšivené a ktovie, čo ešte v sebe skrýva? Bez ohľadu na to, či je to Róm alebo gadžo, určite by som ako rodič zakročil. To predsa nemôže byť rasizmus, ale pud sebazáchovy!

Škrkavka ľudská (Ascaris lumbricoides) je vzhľadom na svoj životný cyklus potenciálne smrteľný endoparazit, ktorým sa nakazíte jednoznačne v špinavom prostredí…

Vari ja ako gadžo nemám právo očakávať, že moje dieťa nebude chodiť zo školy zavšivené a so svrabom medzi prstami len preto, lebo musí povinne sedieť s rómskym dieťaťom s „plnou parazitárnou výbavou“, aby nám nechodili demarše, že sme rasisti a vôbec, všetko čo s tým súvisí. Veď každý, kto sa na Slovensku s danou problematikou aspoň trošku stretáva, či už ako občan, sused, prípadne poctivý politik, dobre vie, o čom je na Slovensku rómska problematika. Osobne som presvedčený, že Rómovia hlavne krivdia sami sebe. Ale vyžadovať, aby sa ich spoluobčania nechali dobrovoľne ohrozovať nebezpečnými nákazami, len aby „slniečkári“ a podobní pokrytci nevybľakovali do sveta, akí sme Slováci rasisti, to sa mi zdá celkom scestné. Veď jediné, čo sa zatiaľ priznalo, je hepatitída A, lebo tá je vysoko kontagiózna a treba sa chrániť.

Vraj máme veľa rómskych detí v špeciálnych školách. To je pravda. A sú tam oprávnene. Dlhé roky som bol predsedom komisie, ktorá posudzovala zaradenie detí do špeciálnej školy. Rómske deti azda ani nie sú menej mentálne vybavené, čo je ale isté, že sú silno sociálne deprivované. Dieťa v predškolskom veku, keď je veľmi náchylné na vstrebávanie poznatkov a skúseností, potrebuje mnoho podnetov, aby rozvíjalo svoje kognitívne funkcie a mentálne zručnosti, sociálnu a emočnú inteligenciu nehovoriac. Pedagógovia o tom vedia určite viac, ale podľa mojich skúseností majú rómske deti základné nedostatky v komunikačnej zručnosti, veľmi slabú slovnú zásobu a celkovo zaostalý vývoj reči. Jasné, že potom vyzerajú ako intelektové subnormy. Hovorí sa tomu sociálna retardácia. Ale nie je to tak. Mal som možnosť vidieť systém práce v špeciálnej škole aj výsledky. Je predsa rozdiel, keď musí žiaka pedagóg učiť pomenovať elementárne veci bežného života, má ich v triede viac, pričom dohromady má asi 30 detí, ako keď má špeciálny pedagóg detí osem. Rómskym deťom to prospieva, sú motivované a väčšina z nich školu ukončí. Predovšetkým vďaka „nasadeniu“ pedagógov, lebo rodičia sú skôr názoru, že deťom školy netreba, že veď ani oni nemajú a čo. Dokonca je bežná prax, že mentálne štandardne vybavené dieťa dostane invalidný dôchodok „na hlavu“, hoci pri správnom vedení a výchove môže byť celkom priemerným aj dobrým žiakom.

Preto by bolo asi lepšie, keby aktivisti či „slniečkári“, ako ich volajú (doposiaľ neviem prečo), išli namiesto jalových táranín do osád, robili tam pre rómske deti „workroom-shopy“, aby ich učili formou hier rozprávať, nadväzovať zdravé sociálne kontakty a podobne, aby išli deratizovať, dezinfikovať rómske obydlia, aby rozdávali rómskym deťom odčervovacie tablety a podobne, aby sa podmienky Rómov zlepšili. Lebo svetu nevysvetlíš, že ak dostanú byt, za dva roky je z neho kôlnička na drevo, že si proste veci okolo seba ničia dobrovoľne, že si vlastne svoje postavenie dobrovoľne vybrali sami. Nikto ma nepresvedčí, že nie. Doslova. Pred 35 rokmi so mnou chodili na fakultu dvaja Rómovia, chlapec a dievča. Vynikajúci študenti, dnes úspešní lekári…