Vakcíny naozaj fungujú – potvrdzuje to štúdia Unilabs Slovensko

Tretia vlna koronavírusu sa už oficiálne začala aj na Slovensku. Počet infikovaných sa pohybuje v stovkách. Do karát tomu nahráva začiatok školského roka a tiež postupný nástup jesenného počasia. Pričom delta variant je taký nákazlivý, že ho s najväčšou pravdepodobnosťou dostanú všetci, ktorí nemajú protilátky proti koronavírusu. A tie môžu mať len tí, ktorí už Covid-19 prekonali alebo sú zaočkovaní.

To, že očkovanie naozaj funguje, dokazuje aj štúdia spoločnosti Unilabs Slovensko, ktorá robila testy na protilátky takmer 3 000 ľuďom: časti z nich po prvej dávke vakcíny a väčšine po dvoch týždňoch od druhej dávky. Meranie protilátok uskutočnila medzi februárom a septembrom 2021.

Na Slovensku je zatiaľ aspoň jednou dávkou zaočkovaných 44 % populácie. Prečo len tak málo, keď vakcíny naozaj veľmi účinne chránia ľudí pred koronavírusom? Unilabs Slovensko hľadal odpoveď na túto a ďalšie otázky. Z prieskumu, ktorý sme si dali urobiť, vyplynulo, že aj určitá časť zaočkovaných mala obavy z vakcinácie.

Kým pri Pfizeri a Moderne pociťovalo obavy z očkovania 23 % ľudí, pri Astra Zenece to bolo takmer 30 % zaočkovaných. „Väčší strach mali tí, ktorí sú zaočkovaní vakcínou od spoločnosti Astra Zeneca,“ konštatuje Václav Hřích, šéf prieskumnej agentúry AKO, ktorá prieskum realizovala. „Avšak, ak by mali možnosť vybrať si inú vakcínu, ich obavy by sa zmenšili. Je to však pochopiteľné, pretože práve túto vakcínu sprevádzala negatívna kampaň spájaná s úmrtiami,“ dodáva Václav Hřích.

Práve po Astra Zenece pociťovalo najviac očkovaných silné vedľajšie účinky – a to až 44 % z nich sa po prvej vakcíne potýkalo s horúčkou, slabosťou, bolesťou hlavy a kĺbov či nevoľnosťou. Ostatní pociťovali len mierne alebo dokonca nemali žiadne vedľajšie účinky.

Pri Pfizeri či Moderne pociťovalo vedľajšie účinky oveľa menej ľudí. Až 94 % po prvej dávke Pfizeru malo len veľmi mierne alebo dokonca žiadne vedľajšie účinky. Pri vakcíne od spoločnosti Moderna sa cítilo relatívne dobre 85 % očkovaných.

Hoci sa upozorňovalo, že očkovaní Pfizerom môžu očakávať zdravotnú nepohodu či dokonca komplikácie po druhej dávke, podľa prieskumu to nebolo také dramatické. Počet očkovaných so silnými vedľajšími účinkami síce stúpol, ale nie zásadne – na 16 %.

Po očkovaní druhou dávkou Astra Zenecou však naozaj počet tých, ktorí pociťovali silné vedľajšie účinky rapídne klesol – na 5 %.

Z dlhodobých nežiaducich účinkov majú strach aj tí, ktorí už sú zaočkovaní. Pri Pfizeri má obavy 20 % respondentov, pri Astra Zenece 30 % a pri Moderne až 32 % zaočkovaných.

Zo štúdie vyplýva, že po prvej dávke malo určitú hladinu protilátok až 85,75 % zaočkovaných, po druhej dávke dokonca 98,88 % zo všetkých testovaných. To znamená, že až 99 ľudí zo 100 by malo byť chránených pred ochorením, prípadne ťažkým priebehom ochorenia Covid-19 a smrťou.

Čo by mohlo pomôcť – ako motivovať neočkovaných?

Odstraňovanie obáv z dlhodobých vedľajších účinkov vakcín a korektné informovanie je to, na čo by sa mali kompetentní zamerať, ak chcú zvýšiť zaočkovanosť slovenskej populácie.

Z výskumu vyplynulo aj to, že čím mal respondent nižšie vzdelanie, tým viac sa očkovania bál. „Edukácia je pri očkovaní zjavne veľmi dôležitá, ľudia majú stále málo informácií a pravdepodobne veľkú nedôveru z novej vakcíny,“ uviedol generálny riaditeľ Peter Lednický na tlačovej konferencii. Zároveň však podotkol, že verí, že s čoraz väčšou dostupnosťou informácií a reálnou skúsenosťou ľudí s vakcináciou bude stúpať zaočkovanosť aj na Slovensku. „Pre nás je dobrá správa aj to, že sme namerali, že aj jedna dávka vakcíny stimuluje imunitný systém a preto platí: radšej málo ako nič. Vždy je to menšie riziko ako čakať na výsledok prirodzeného boja tela so skutočným vírusom,“ dodal Peter Lednický.