Význam stanovenia

Kortizol je hlavný glukokortikoid kôry nadoobličiek. V krvi sa viaže hlavne na globulín viažuci kortikosteroidy (CBG, transkortín) a v menšom množstve na albumín. Jeho sekrécia je ovplyvnená hypotalamickým hormónom kortikoliberínom (CRH) a hypofyzárnym hormónom ACTH. Vysoká koncentrácia kortizolu pôsobí negatívnou spätnou väzbou na obe nadradené centrá. Sekrécia kortizolu podlieha cirkadiánnemu rytmu s maximálnymi koncentráciami ráno, v čase vstávania a s najnižšími hodnotami okolo polnoci. Kortizol patrí do skupiny stresových hormónov – stresové situácie stimulujú sekréciu kortizolu. Najdôležitejším účinkom kortizolu je zvýšenie glykémie a jeho protizápalové a imunosupresívne účinky.

Relevancia vyšetrenia

Stanovenie kortizolu má význam pri diagnostike Cushinovej choroby, Cushingovho syndrómu, Addisonovej choroby a adrenálnej insuficiencie. Cushingova choroba je najčastejšou neiatrogénnou príčinou hypekortizolizmu. Pacienti s Cushingovou chorobou majú adenóm hypofýzy, ktorý spôsobuje nadmernú produkciu a sekréciu ACTH. V tomto prípade nie je zachovaná kortizolová spätná väzba. Cushingov syndróm – okrem Cushingovej choroby – môže byť spôsobený nádorom nadobličiek (ACTH ↓, kortizol ↑), adrenálnou hyperpláziou (ACTH ↓, kortizol ↑), ektopickou tvorbou ACTH (napríklad nádor pľúc, (ACTH ↑, kortizol ↑) a chronickou administráciou glukokortikoidov. Addisonova choroba (primárna adrenálna insuficiencia) býva najčastejšie spôsobená autoimunitnou deštrukciou adrenálneho kortexu. Následkom adrenálnej nedostatočnosti je znížená syntéza a sekrécia kortizolu. V dôsledku negatívnej spätnej väzby sú v plazme prítomné vysoké koncentrácie ACTH (ACTH ↑, kortizol ↓). Pri sekundárnej adrenálnej insuficiencii je narušená tvorba ACTH hypofýzou (ACTH ↓, kortizol ↓). Diagnostická hodnota jedného stanovenia kortizolu je vzhľadom na diurnálny rytmus nízka. Kortizol sa často meria v spojení s dynamickými testami (dexametazónový supresný test, stimulačný ACTH test). Metódou voľby pre záchyt Cushingovho syndrómu je meranie kortizolu v zbieranom moči za 24 hodín. Kortizol v moči nie je ovplyvnený diurnálnym rytmom, a preto dobre odráža produkciu kortizolu. Stanovenie kortizolu v moči pomáha pri odlíšení zdravých pacientov od pacientov s Cushingovým syndrómom. Stanovenie kortizolu v slinách je prínosné pre deti, pacientov s psychiatrickými poruchami a osoby, u ktorých rozličné stresové faktory môžu ovplyvniť kôru nadobličiek a spôsobiť nárast adrenálnych steroidov. Štúdie naznačujú, že samostatné meranie kortizolu v slinách v nočných hodinách je v diagnostike Cushingovho syndrómu nadradené stanoveniu v sére a moči.

Indikácia VšZP

001; 003; 004; 007; 008; 009; 025; 050; 051; 060; 064; 104; 153; 155; 156; 332; 323

Indikácia Union

001; 003; 004; 007; 008; 009; 025; 050; 051; 060; 064; 153; 155; 156; 332

Indikácia Dôvera

t. č. nie je k dispozícii

Frekvencia Dôvera

t. č. nie je k dispozícii

Frekvencia VšZP

7x za štvrťrok

Frekvencia Union

2x za mesiac

Interferencia

Hemolýza, ikterické a chylózne sérum.

Použiteľnosť pre prax

Diagnostika Cushingovho syndrómu, primárnej a sekundárnej adrenálnej insuficiencie.

Typ skúmavky, pravidlá pred odberom, teploty pri transporte a uskladenení

Odber krvi: skúmavka na biochemické vyšetrenie (napr. so separačným gélom)
Odber moču: 24 hodín zbieraný moč – do laboratória poslať reprezentatívnu vzorku.
Odber slín: skúmavka SALIVETTE s tampónom, ktorý treba pred odberom 2 minúty aktívne žuť. Po 2 minútach sa slinami nasiaknutý tampón vloží do vrchnej časti skúmavky a uzavrie sa.

Pri teplote 25 °C je plná krv stabilná 7 dní, sérum 7 dní, moč 2 dni a sliny 5 dní. Pri teplote 2 – 8 °C je sérum stabilné 7 dní, moč 7 dní a sliny 5 dní. Zmrazené sérum pri teplote -20 °C je stabilné 3 mesiace a to isté platí aj pre moč a sliny.

Referenčné rozpätie

Sérum:
- ráno: 118,6 – 618 nmol/l
- poobede: 85,3 – 459,6 nmol/l
Moč:
- 153,20 – 789,4 nmol/24 hod.
Sliny:
- ráno: 1,9 – 19,1 nmol/l
- poobede: 1,9 – 11,9 nmol/l