Význam stanovenia

Približne u 10 % pacientov sa po nasadení terapie purínmi (predovšetkým merkaptopurínom) prejaví atypická reakcia sprevádzaná útlmom aktivity kostnej drene, hepatotoxicitou, neurotoxicitou a zápalom slizníc s možnými – až fatálnymi – dôsledkami. Je to dôsledkom nedostatočnej metabolizácie tiopurínov a ich nadmerným hromadením v organizme. Za túto reakciu je prakticky vždy zodpovedná znížená aktivita kľúčového enzýmu tiopurínmetyltransferázy (TPMT), ktorá katalyzuje inaktiváciu tiopurínov metyláciou.

Relevancia vyšetrenia

U viac než 95 % pacientov s nízkou aktivitou je prítomný niektorý zo štyroch inaktivujúcich variantov génu TPMT (označované ako TPMT*2, TPMT*3A , TPMT*3B a TPMT*3C). Všetky uvedené varianty zapríčiňujú vznik nestabilných proteínov, ktoré podliehajú rýchlej degradácii, čo vyvoláva ich deficit. Následkom toho je metabolizmus tiopurínových preparátov pomalý a ich nadbytok má toxický efekt. Najčastejšie sa vyskytujúcou alelou je TPMT*3A. Nie je preukázaný odlišný klinický dopad jednotlivých alelických variantov TPMT génu – líšia sa len frekvenciou výskytu.

Indikácia VšZP

001; 002; 003; 007; 008; 009; 019; 031; 040; 045; 048; 060; 062; 140; 145; 153; 154; 156; 216; 329; 331

Indikácia Union

t. č. nie je k dispozícii

Indikácia Dôvera

t. č. nie je k dispozícii

Frekvencia Dôvera

t. č. nie je k dispozícii

Frekvencia VšZP

t. č. nie je k dispozícii

Frekvencia Union

t. č. nie je k dispozícii

Interferencia

Interferencie nie sú známe.

Použiteľnosť pre prax

Na základe stanovenia genetických polymorfizmov môžeme pacientov rozdeliť do troch rizikových skupín.
Štandardné riziko majú pacienti s obidvoma normálnymi alelami TPMT génu bez mutácie. Títo pacienti – asi 80 – 90 % populácie – môžu byť podrobení liečbe v obvyklých dávkovacích schémach.
Zvýšené riziko majú pacienti s jednou defektnou a jednou normálnou alelou – heterozygot. Heterozygotný genotyp má asi 10 – 20 % populácie. Nositelia takejto kombinácie tolerujú podľa literatúry len približne 65 % štandardnej dávky tiopurínov.
Extrémne vysokému riziku toxicity sú vystavení nositelia kombinácie dvoch defektných alel – homozygoti. Homozygotný stav niektorej z mutácií alebo súčasný výskyt dvoch rozličných mutácií nesie asi 0,3 % populácie. Potrebná redukcia dávky tiopurínov sa pohybuje v rozmedzí od 1/10 až do 1/15 obvyklého množstva.

Typ skúmavky, pravidlá pred odberom, teploty pri transporte a uskladenení

Ober 2 – 5 ml venóznej krvi do skúmavky s EDTA, tá istá skúmavka ako na krvný obraz.

Referenčné rozpätie

mutácia neprítomná: normálny metabolizmus tiopurínov, štandardné riziko podávania, pacient by mal tolerovať plnú dávku

heterozygot (*1/*2 alebo *1/*3A alebo *1/*3B alebo *1/*3C): spomalený metabolizmus tiopurínov, zvýšené riziko podávania, pacient by mal podľa literárnych údajov tolerovať len zníženú dávku tiopurínov (v priemere asi 65 %)

homozygot (*2/*2 alebo *2/*3A alebo *2/*3B alebo *2/*3C alebo *3A/*3A alebo *3B/*3B alebo *3C/*3C *3A/*3B alebo *3A/*3C alebo *3B/*3C): výrazne spomalený metabolizmus tiopurínov, extrémne riziko ich podávania, pacient by mal podľa literárnych údajov tolerovať len veľmi nízku dávku (asi 1/10 až 1/15 obvyklého množstva)