Kortizol patrí medzi hormóny, t. j. látky, ktoré sa v ľudskom tele produkujú v žľazách s vnútorným vylučovaním (tzv. endokrinných žľazách). Účinok hormónov sa vyznačuje lokálnym aj vzdialeným pôsobením na viaceré vybrané orgány už aj vo veľmi nízkych množstvách.

Kortizol, hlavný glukokortikoid v ľudskom tele, je produkovaný z cholesterolu v kôre nadobličiek, najmä v jej strednej vrstve (tzv. zona fasciculata).

V krvi sa nachádza kortizol voľný (účinný) a viazaný. Viazaná forma predstavuje spojenie kortizolu s bielkovinou (hlavne s transkortínom, menej s albumínom), ktoré ho v krvi chránia pred degradáciou a prenášajú z miesta vzniku na miesto pôsobenia. 

Sekrécia kortizolu je ovplyvnená hormónom kortikoliberínom (z hypotalamu, podlôžka, čo je spodná časť medzimozgu) a hormónom ACTH (z hypofýzy, podmozgovej žľazy). Vylučovanie kortizolu do krvi podlieha tzv. cirkadiánnemu rytmu (najvyššie hodnoty ráno medzi 8:00 – 9:00 hod, najnižšie okolo polnoci). Medzi hlavné účinky kortizolu patrí: zvýšenie hladiny cukru v krvi, stimulácia vylučovania žalúdočnej kyseliny HCl, priame ovplyvňovanie imunity a vplyv na metabolizmus kostí.

Hodnota kortizolu sa u človeka vyšetruje najčastejšie v krvi, v moči, ale aj v slinách (neinvazívne), prípadne v iných biologických tekutinách. Referenčné hodnoty (spodná a horná) pri výsledku kortizolu z laboratória predstavujú interval, mantinel, v ktorom by sa pri neprítomnosti choroby alebo poruchy mal výsledok u danej osoby nachádzať. Poruchy vylučovania kortizolu sa prejavujú ako znížená (hypokorticizmus) alebo zvýšená hodnota (Cushingov syndróm) s typickým klinickým obrazom a ich riešenie patrí do kompetencie endokrinológa.

Životný štýl charakteristický dlhotrvajúcou prácou v strese, odopieraním si spánku, nadmerným užívaním kofeínových či iných energetických nápojov prispieva k narušeniu normálneho vylučovania kortizolu a vytvára priame premostenie k rozvoju civilizačných ochorení.