Úlohy a povinnosti, ktoré v živote máme, sa zdajú byť nekonečné, kým čas na odpočinok býva vždy veľmi krátky. Snažíme sa nedávať najavo únavu, odkladáme prestávky a nechceme si priznať, že sa blížime k hranici svojich možností.

Duševnú pohodu je potrebné udržiavať a podporovať, pričom vhodným spôsobom, ako si ju zachovať a chrániť, je byť vnímavý voči známkam emocionálnej úzkosti.

EMOCIONÁLNA POHODA A ÚZKOSŤ

Emocionálna pohoda súvisí s prítomnosťou pozitívnych emócií, ktoré prospievajú osobnej spokojnosti. Keď vám v mysli neustále prevládajú negatívne pocity, vyústi to do stavu emocionálnej úzkosti.

Ponúkame niekoľko príkladov, ako tieto emocionálne stavy rozlíšiť:

Príkladmi pozitívnych emócií sú uspokojenie, nadšenie, optimizmus, radosť, úľava, pokoj, vyrovnanosť, náklonnosť, uznanie a ocenenie.

Príkladmi negatívnych emócií sú nuda, frustrácia, pocity viny, smútok, neistota, osamotenie, úzkosť, skľúčenosť, zúfalstvo, stres, nedôvera a zlosť.

Emocionálna úzkosť je mnohostranná a môže k nej dôjsť, keď zažívate nepríjemný pocit, ktorý vám narúša deň. To, ako sa s týmto rozrušením vyrovnávate, však môže byť kľúčom k tomu, ako jeho intenzitu zmierniť a zabrániť, aby zatienilo všetko ostatné. Spomínaná vnútorná skúsenosť sa často označuje i výrazmi utrpenie, stres, úzkosť či psychická tieseň.

Intenzita emocionálnej úzkosti môže byť rôzna a spúšťačom môžu byť rôzne citové aspekty, ako napríklad smútok, zraniteľnosť, strach, neistota, zmätok a obavy spôsobené prechodnými príčinami, ktoré prežívate v každodennom živote. S emocionálnymi ťažkosťami môžu súvisieť aj závažné problémy, ako sú úzkosť, depresia, zlosť, spoločenská izolácia a beznádej, ktoré sa zvyčajne vyznačujú dlhším obdobím trvania.

SPÔSOBY AKO ROZPOZNAŤ VLASTNÉ LIMITY A ZNÁMKY ÚZKOSTI

Každý sa rád cíti šťastný, preto často hľadá pohodlie a uspokojenie pri činnostiach či udalostiach, pri ktorých sa uvoľňujú endorfíny a spôsobia, že sa cítime dobre.

Tieto pocity však nemusíme mať stále, často sa cítime úžasne, keď sme vo výšinách a neraz, a keď sme na dne, sa cítime mizerne. Sú to bežné pocity. Je však nevyhnutné rozlišovať ostrosť hraníc v emóciách, aby sme rozpoznali hroziaci problém.

Chceli by ste zistiť, či sú vaše problémy, myšlienky a pocity bežné? Ako rozpoznať svoje limity?

Keď čelíte výrazným známkam úzkosti, je veľmi dôležité vyhľadať odbornú pomoc – tento krok je prejavom odvahy a lásky k sebe samému. Naučte sa, ako zistíte, že niečo nie je v poriadku:

1. Spoločenská izolácia

Rušenia dohodnutých plánov či udalostí a rozhodnutia tráviť väčšinu svojho času, ak nie dokonca všetok, osamote. Uzavretie sa pred svetom je významný znak upozorňujúci na možné duševné a emočné zdravotné problémy.

2. Netypické náladové stavy

Náhle a výrazné nepriaznivé zmeny nálad by mali byť dôvodom na poplach, najmä ak sa vyskytujú opakovane. Takýmito zmenami môže byť nezvyčajná náladovosť, zlosť/hnev alebo nadmerná a nekontrolovateľná úzkosť.

Je potrebné všímať si a zvážiť aj zmeny správania, napríklad zmeny osobnosti do tej miery, že sa cítite ako úplne iný človek. Toto správanie sa často vyznačuje rozhodnutiami, ktoré nie sú v súlade s obrazom jedinca, ako ho poznáme.

3. Nedostatočná starostlivosť o seba

Jedným z jasných ukazovateľov úzkosti je strata dostatočnej pozornosti o svoje zdravie a pohodu.

Nedostatok starostlivosti o seba je zjavný zo zanedbávania hygieny a vonkajšieho vzhľadu. Toto zanedbávanie seba samého sa však môže prejaviť rôznymi spôsobmi, pričom isté druhy správania majú závažnejšie dôsledky. Príkladom je užívanie návykových látok (napríklad alkoholu a drog), ktoré v obdobiach emocionálnej tiesne môže viesť k ich zneužívaniu a vzniku závislosti. V prípade závislosti je proces zotavenia dlhší a pre dotyčného človeka je ťažšie tento problém prekonať.

4. Apatia

Ďalším príznakom emocionálnej úzkosti, ktorému by ste mali venovať pozornosť, je nadmerná apatia, t. j. nedostatok záujmu a možný pocit odlúčenia od ľudí vo vašom živote, okolia a každodenných povinností. Tento príznak často sprevádza zvýšená úzkosť a pocity smútku vo vzťahu k činnostiam, ktoré by v minulosti človeku robili radosť.

5. Zmeny spánkového režimu

Spánok je kľúčovým ukazovateľom úzkosti. Spánkový režim môže byť nepravidelný, pričom človek môže spať málo alebo vôbec, alebo naopak, môže spávať príliš dlho. Kolísavé vzorce spánku poukazujú na upadajúce duševné zdravie a zhoršujúce sa emocionálne stavy.

Rovnako dôležité je venovať pozornosť miere chuti do jedla a fyzickému zdraviu, pretože na obe má vplyv zhoršený psychický zdravotný stav.

6. Ťažkosti s nadväzovaním/udržiavaním vzťahov

Keď prežívate obdobie vyznačujúce sa intenzívnejšou emocionálnou tiesňou, môže to narušiť vaše osobné a profesionálne vzťahy.

Počas týchto období sa očakáva, že nálady a náchylnosť k izolácii môžu zatieniť všetko ostatné, a spôsobovať napätie v interakciách s inými ľuďmi.

Keď pociťujete emočné utrpenie, môže byť ťažšie udržiavať vzťahy kvôli vášmu psychickému stavu a negatívnym spôsobom to môže ovplyvniť spôsobvašej komunikácie – často ste rezervovaní a chladní. ^1,2

HĽADAJTE POMOC U PRIATEĽOV, PRÍBUZNÝCH A ODBORNÍKOV V OBLASTI DUŠEVNÉHO ZDRAVIA

Napriek tomu, že môžete prežívať emočné utrpenie, je dôležité neizolovať sa od tých, ktorým na vás záleží. Kontakt s nimi môže byť neraz zdrojom útechy a možno ho využiť na zmiernenie stresu a tlaku, ktorý nesiete. Určite sa preto na nich obráťte a porozprávajte sa o svojich pocitoch. A pokiaľ poznáte niekoho s vyššie spomínanými príznakmi, nezabudnite s ním nadviazať kontakt a buďte mu priateľom, keď to potrebuje.

Za týchto okolností je dôležité chápať, že nikto z nás nie je sám a že rodina a priatelia vám môžu poskytnúť útechu, no nedokážu vyriešiť problém, ktorý vás trápi. Takéto situácie sú bežné a v podobných chvíľach by ste sa mali obrátiť na odborníkov v oblasti duševného zdravia.

Venovať pozornosť svojmu duševnému zdraviu a starať sa oň by malo byť prioritou, pretože psychické zdravie významne ovplyvňuje náš život.

ČO V TEJTO SÚVISLOSTI HOVORÍ SVETOVÁ ZDRAVOTNÍCKA ORGANIZÁCIA?

Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie pevné duševné zdravie zahŕňa celkový pocit životnej pohody, kedy chápete rozsah svojich schopností, viete sa primerane vyrovnať s bežnými životnými ťažkosťami a produktívnou prácou dokážete prispievať k rozvoju komunity, ktorej ste súčasťou.

Pokiaľ to vo vašom prípade neplatí, môže to poukazovať na neuspokojivý duševný stav a prežívanie emocionálnej tiesne. Ak trpíte zlým duševným zdravím, Svetová zdravotnícka organizácia vytvorila isté stratégie a programy, ktoré môžete využiť.

Medzi konkrétne spôsoby podpory duševného zdravia patria: ³

● intervencie v období raného detstva (napríklad umožnenie vytvorenia stabilného okolitého prostredia vnímavého voči potrebám dieťaťa v otázke zdravia, výživy a ochrany pred ohrozením, ktoré dieťaťu ponúka príležitosti na vzdelávanie v ranom veku, podporuje ústretové interakcie, poskytuje mu emocionálnu podporu a stimuluje jeho rozvoj);

● podpora detí (napríklad programy zamerané na osvojenie si životných zručností a programy rozvoja detí a mládeže);

● sociálna podpora pre starších ľudí (napríklad spoločenské iniciatívy, komunitné a denné centrá pre seniorov);

● programy zamerané na zraniteľné skupiny obyvateľstva, medzi ktoré patria menšiny, migranti a jedinci postihnutí konfliktmi a katastrofami (napríklad psychosociálne intervencie po katastrofách);

● aktivity zamerané na podporu duševného zdravia na školách (napríklad programy podporujúce ekologické zmeny na školách);

● intervencie v oblasti duševného zdravia v zamestnaní (napríklad programy zamerané na predchádzanie stresu);

● politika bývania (napr. zlepšenie bytových podmienok);

● programy zamerané na prevenciu násilia (napríklad obmedzenie prístupu k alkoholu a zbraniam);

● rozvoj v rámci komunitných programov (napríklad integrovaný rozvoj vidieka);

● zmiernenie chudoby a sociálna ochrana chudobných;

● antidiskriminačné kampane a zákony;

● podpora práv, príležitostí a starostlivosti o jednotlivcov s duševnými poruchami.

AKÉ JE VYJADRENIE CENTIER KONTROLY A PREVENCIE CHORÔB?

Je dôležité mať na pamäti, že existuje zodpovednosť týkajúce sa duševného zdravia pretože zdravotný stav sa časom zmení – či už k lepšiemu, alebo horšiemu. Napriek tomu existujú kroky, ktoré môžete urobiť, aby ste minimalizovali dopad úzkostných stavov, ktoré pravdepodobne v určitých okamihoch života zažije každý. Centrá kontroly a prevencie chorôb tvrdia nasledovné:

Ak sú požiadavky kladené na jednotlivca, ktorý sa s nimi nevie vysporiadať v dôsledku prehnanej záťaže a chýbajúcich mechanizmov zvládania, môže to ovplyvniť jeho duševné zdravie. Sklon k zhoršeniu duševného zdravia môžu mať napríklad tí, ktorí majú dlhý pracovný čas, zastávajú úlohu opatrovateľa príbuzného alebo čelia ekonomickým problémom.⁴

Zdroje

1.Morin, A. (2020). 7 Signs You Should Talk to a Therapist. Psychology Today. Dostupné tu: https://www.psychologytoday.com/us/blog/what-mentally-strong-people-dont-do/202009/7-signs-you-should-talk-therapist

2.Riggio, R. (2015). 5 Warning Signs of Mental Health Risk. Psychology Today. Dostupné tu: https://www.psychologytoday.com/us/blog/cutting-edge-leadership/201505/5-warning-signs-mental-health-risk

3.World Health Organization. (2018). Mental health: strengthening our response. Dostupné tu: https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/mental-health-strengthening-our-response

4.Centers for Disease Control and Prevention. (2021). About Mental Health. Dostupné tu: https://www.cdc.gov/mentalhealth/learn/index.htm