Prítulnosť je pozitívna vlastnosť. Tolerujeme ju mačke aj domácemu psíkovi, deti ocenia prítulnosť morčaťa aj iných domácich zvieratiek. Najmä ak ide o mláďatká, mačiatko či šteniatko, majú ich lásku kúpenú dopredu, keď sa dajú čo len pohladkať. Nemáme nič proti tomu, keď nás prítulnosťou poteší partnerka alebo manželka, aj keď nám niekedy dokážu piť krv. Keď to ale s prítulnosťou preháňa kliešť obyčajný, tak mu to pitie krvi odpustiť nevieme. Aj keď on za to chudák nemôže, že ho pánbožko takto stvoril.

Už jeho samotné latinské meno Ixodes ricinus svedčí o tom, že ho nikdy nemal nikto rád. Ricinus značí v latinčine voš alebo obťažujúci hmyz. Nie je v tom ale sám. Ricinus communis sa nazýva aj rastlina ricín obyčajný, nazývaný po nemecky „Wunderbaum“, teda zázračný strom. Narazil som na spor, či sa nazýva kliešť po rastline, alebo rastlina po kliešťovi. Ani jeden z nich nie je zapísaný práve najsympatickejšie, ricín obyčajný bol dokonca zvolený za „jedovatú rastlinu roku 2018“. Je pravda, že plody tohto stromu sa nápadne podobajú na kliešťa, ktorý sa práve nasýtil krvou svojej obete. Prvenstvo v mene má ale kliešť, ktorý ho dostal od švédskeho biológa Carla Linneho už v roku 1758. Rastlinu dokážu oceniť aspoň dámy, pretože ricínový olej je žiadaným kozmetickým prostriedkom na vyhladenie vrások a ľudia trpiaci zápchou ho tiež považujú za požehnanie.

Kliešť si svoje obete vyhľadáva pomocou predného páru zo svojich štyroch párov končatín, na ktorom má takzvaný Hellerov orgán, ktorý deteguje oxid uhličitý a podľa toho rozpozná, že sa niekto blíži. Pokiaľ by sme teda nedýchali, nespoznal by nás a musel by čakať ďalej.

Kliešť toľko šťastia nemal – rád ho nemá nik. Navyše nemá ľahký život. Skúste visieť niekde na tráve alebo na vetvičke kríka hlavou dolu a čakať, kým dorazí niekto natoľko nepozorný, aby ste sa na neho mohli prisať. A to niekedy aj celý rok! Kliešť si svoje obete vyhľadáva pomocou predného páru zo svojich štyroch párov končatín, na ktorom má takzvaný Hellerov orgán, ktorý deteguje oxid uhličitý a podľa toho rozpozná, že sa niekto blíži. Pokiaľ by sme teda nedýchali, nespoznal by nás a musel by čakať ďalej. Také čakanie je nudné a môže byť veľmi dlhé – ako som už spomenul, kliešť vydrží byť hladný aj celý rok – čo iné mu aj zostáva? Samčekovia po dosiahnutí dospelosti nejedia vôbec, už len hľadajú partnerku, aby splnili svoju manželskú povinnosť a to je aj to posledné, čo v živote urobia. Takže tie, čo nám pijú krv, sú výhradne samičky. A robia to poriadne, taká „klieštica“ dokáže zväčšiť svoj objem až 300-násobne. A keď sa raz prisajú, nie je ľahké sa ich zbaviť. Majú totiž malý chobot (hyposton) s mnohými spätnými háčikmi, ktorými sa v koži obete zafixujú. Držia sa potom v koži naozaj „ako kliešť“ a my máme dilemu, ako sa nášho kliešťa zbaviť. Či zakvapkať olejom,  aby sa udusil (neurobí to, beštia, zato sa nazlostí a pustí vám do rany ešte viac svojich slín, ktoré môžu obsahovať infekčný materiál), alebo vykrútiť v smere hodinových ručičiek, alebo proti smeru hodinových ručičiek. Správne je zobrať ho hneď za hlavičkou do pinzety a pomaly opatrne ťahať a keď to nejde, tak točiť raz na jednu a raz na druhú stranu, až ho to prestane baviť, dostane závrat a pustí sa. Hlavne mu tú jeho hlavu neodtrhnúť, pretože si tak človek zarobí na ďalšie nepríjemnosti.

Ale to všetko by nebolo také hrozné, keby náš milý kliešť neprenášal nebezpečné choroby. Dve časté a niekoľko ďalších zriedkavých s exotickými menami ako ehrlichióza (pomenovaná po Paulovi Ehrlichovi, nositeľovi Nobelovej ceny z roku 1908, po ktorom je pomenovaná nemecká infektologická spoločnosť), babézióza, bartonelóza alebo aj tularémia. Jednoznačne ale vedú dve najčastejšie choroby – kliešťová meningoencefalitída a lymská borelióza. Ľudia si ich často pletú, čo nie je dobre. Zápal mozgu je spôsobený vírusom, takže na túto chorobu nie je žiadna účinná liečba, existuje ale účinné očkovanie. Na boreliózu síce účinkujú antibiotiká, očkovať sa proti nej ale nedá. Ani neviem, koľkokrát som si už vypočul námietku pacientov s boreliózou: „Ja som proti kliešťom očkovaný a aj tak som sa nakazil.“

Borelióza je v móde. Kdekto ju chce mať, zrejme sa to tak v lepšej spoločnosti patrí a keď ju nemáte alebo ste aspoň nemali, nebudú s vami paničky z lepšej spoločnosti pri káve vôbec komunikovať. Stačí, keď sa cítite unavený, nemôžete spať, nechutí vám jesť, bolia vás kĺby alebo duša, za všetkým je borelióza. Aj keby sa u vás jednalo o „burn out“ z ničnerobenia. Dokázať infekciu z krvi, čo robia s takými pacientami zúfalí lekári, aby už im preboha niečo našli, nie je ľahké a zriedka jednoznačné. Väčšinou sa dozviete, že infekciu nie je možné jednoznačne vylúčiť a pri zodpovedajúcom klinickom obraze je treba liečiť. Lenže čo je zodpovedajúci klinický obraz? Odpoveď by dal rozbor mozgomiešneho moku, ale kto už sa chce nechať pichať do chrbtice.

Narazil som na spor, či sa nazýva kliešť po rastline Ricinus communis alebo rastlina po kliešťovi. Je pravda, že plody tohto stromu sa nápadne podobajú na kliešťa.

Samozrejme, najjednoduchšie je stanovenie diagnózy pri kožnej forme. Keď sa vám okolo miesta, z ktorého ste si odstránili kliešťa, urobí červený zapálený kruh, máte diagnózu aj bez protilátok v krvi (tie môžu byť v tom čase ešte negatívne) a treba ju ihneď liečiť. Pretože si tak môžete ušetriť kopu nepríjemností. Borélie sú baktérie z rodiny spirochét, čo je neveľmi sympatická rodina, kam patrí napríklad aj syfilis a keď sa dostanú do tela, môžu napadnúť všetky možné orgány, najmä kĺby, srdce a mozog. Keďže to robia s podstatným oneskorením, je potom ťažké infekciu dokázať, pretože ten fľak na koži už nenájdete a pokiaľ ho pacient aj mal, už na to dávno zabudol. Zažil som Američana pracujúceho v Rakúsku, ktorý doplatil na pohryznutie rakúskym kliešťom zlyhaním srdca. Dorazil v poslednej chvíli, keď už sa dusil vo vode, ktorú mal v pľúcach a jeho srdce tĺklo z posledných síl. Najväčším problémom pre mňa ale bolo dohodnúť sa mojou lámavou angličtinou s jeho americkou poisťovňou, aby preplatila pobyt v našej nemocnici. Radšej som z neho tú vodu vypumpoval liekmi, potom som zavolal do USA a vrazil som mu telefón do ruky. Fungovalo to. Strávil u nás tri týždne na antibiotikách, jeho srdce vyzeralo po tej liečbe rovnako mizerne ako pred ňou. Lenže pri borelióze musí mať človek trpezlivosť. Srdce sa takmer vždy upraví, ale môže to trvať mesiace. Tak aj bolo. Odletel do Ameriky, tam odmietol defibrilátor, ktorý mu chceli zabudovať, pretože veril môjmu uisteniu, že sa srdce uzdraví. A keď prišiel na kontrolu o rok neskôr, nebolo už pri ultrazvuku na srdci takmer nič poznať.

Lepšie je ale začať s liečbou hneď, keď človek zbadá ten fľak na koži. Potom stačí dvojtýždňová liečba antibiotikom vibramycínom a vec je vybavená. Ale pozor! Teraz hovorím z vlastnej skúsenosti, pretože raz si našiel kliešť niekde v rakúskych horách aj mňa. Vibramycín berte rozhodne k jedlu a nikdy nie na lačný žalúdok. Keď som sa vracal z kongresu v Innsbrucku, prenocoval som v mojom služobnom byte na Stolzalpe a ráno pokračoval do Grazu. Pretože som nemal na Stolzalpe nič na jedenie, rozhodol som sa raňajkovať až v Grazi, ale ako poctivý pacient som moju tabletku prehltol ešte pred odjazdom. Prešiel som len dvadsať kilometrov, kým som musel zastaviť a vyprázdniť žalúdok do priekopy – bol totiž s tou tabletkou veľmi nespokojný. Takže tieto tabletky treba  brať vždy spolu s jedlom, potom si ich žalúdok nevšimne a nenaštve sa.

Slovenským špecifikom je, že takmer polovica ochorení nebola spôsobená uhryznutím kliešťa, ale pitím surového mlieka od nakazených kráv.

Podstatne horšia ako borelióza – a aj pri posedení pri káve oveľa menej populárna – je kliešťová meningoencefalitída, teda zápal mozgu, ktorý spôsobuje vírus prenášaný kliešťom. Choroba sa volá v nemčine „Früsommer-meningoencephalitis – FSME“, čo dáva na vedomie, že sa vyskytuje najmä začiatkom leta, kedy sú kliešte najhladnejšie (anglicky „tick-borne encephalitis“). Následky zápalu mozgu môžu byť hrozné. Aj keď si mnohí ľudia myslia, že mozog nepotrebujú a tak sa aj správajú, nie je to pravda. Poznám jednu kolegyňu. Bola skvelá študentka, po zápale mozgu sa stala prípadom, o ktorý sa bolo treba po celý život starať, už sa z choroby nikdy intelektuálne nespamätala. Na túto chorobu neexistuje liečba, človek sa ale môže chrániť očkovaním. Bohužiaľ, v našej blahobytnej spoločnosti, ktorá si od nákazlivých chorôb už odvykla, rastie „očkovacia skepsa“. Ľudia si jednoducho myslia, že sa im nemôže nič stať, že treba vybudovať prirodzenú imunitu. Faktom je, že proti zápale mozgu a jeho následkom žiadna prirodzená imunita neexistuje a ani sa nedá získať.

Prirodzene, očkovanie môže, aj keď zriedka, vyvolať vedľajšie účinky ako horúčka, bolesti kĺbov a v extrémne zriedkavých prípadoch aj neurologické príznaky podobné samotnému ochoreniu.

Slovensko, najmä západné, patrí k rizikovým oblastiam s výskytom kliešťovej meningoencefalitídy. Počet prípadov tohto ochorenia na Slovensku kolíše okolo 150 prípadov za rok. Slovenským špecifikom je, že takmer polovica ochorení nebola spôsobená uhryznutím kliešťa, ale pitím surového mlieka od nakazených kráv. Zmena klímy robí kliešťom dobre, vyskytujú sa rok čo rok vo vyšších polohách – majú radi teplo. Majstri sveta v počte tohto ochorenia sú naši západní susedia Česi, kde je počet ochorení oveľa vyšší ako na Slovensku. V rokoch 2010 – 2016  to bolo medzi 348 a 861 prípadmi ročne, v roku 2006 presiahol počet prípadov tisícku. Napriek tomu sa v Česku dáva očkovať proti kliešťovej encefalitíde len 20 – 25 percent obyvateľstva, na Slovensku je to údajne len jedno percento. Pre porovnanie, v Rakúsku je to 86 percent a aj keď Rakúsko – najmä Horné a Dolné Rakúsko a Štajersko sú tiež kliešťami premorené, počet chorých nedosahuje ani sto ročne.

Keď sme prišli do Rakúska, kúpil som vakcínu s tým, že sa moja rodina dá zaočkovať – presnejšie, že ju zaočkujem ja sám. A narazil som na neochotu. Samozrejme, rozhodujúcu rolu hral strach z injekčnej ihly (čo si budeme navrávať, všetky tie múdre reči o prirodzenej imunite a nežiaducich účinkoch očkovania majú z veľkej časti rovnaký dôvod). Prirodzene, očkovanie môže, aj keď zriedka, vyvolať vedľajšie účinky ako horúčka, bolesti kĺbov a v extrémne zriedkavých prípadoch aj neurologické príznaky podobné samotnému ochoreniu. Rodinu, teda hlavne štrajkujúce deti, sa mi podarilo zaočkovať až v nedeľu večer. V pondelok ráno o piatej som odchádzal za prácou do nemocnice na Stolzalpe. Pretože som samozrejme bol ako informovaný lekár nervózny, že neviem, ako moje deti očkovanie zvládli, zavolal som okolo desiatej doobeda domov. Po dlhej dobe vyzváňania zdvihol telefón môj syn. A ja som dostal šok. Rozprával spomalene, plietol si slová, zdalo sa, že mu vynecháva pamäť. Na cielenú otázku odpovedal, že ho bolí hlava. Teplotu si odmietol zmerať, lebo vraj nevie nájsť teplomer. Dostal som paniku. Hneď som volal manželke, aby išla okamžite domov a vyšetrila našu ratolesť a zmerala jej teplotu, lebo zrejme trpí na očkovaním spôsobený mozgový zápal. Všetko bolo ale inak. Ale ako som mal vedieť, že môj drahý syn hral ešte dlho do noci hry na počítači a o desiatej doobeda som ho vytrhol z najhlbšieho spánku? Očkovanie opakujem u príslušníkov mojej rodiny podľa predpisu každých päť rokov, ale očkuje sa u nás už v piatok. Mimochodom, vedľajšie účinky sa vyskytujú len po prvom očkovaní – kto prečkal prvý vpich bez problémov, nemá sa čoho báť.

A kto by sa bál kliešťa aj očkovania, mám pre neho dobrú správu. Kliešť očividne nevie plávať. Vo Veľkej Británii, Írsku alebo na Islande nezaznamenali ani jeden prípad tohto ochorenia. Takže je tu aj takáto možnosť ako kliešťovi ujsť...