Dôraz treba klásť na výber kvalitných pedagógov, pretože iba tí vedia produkovať kvalitných absolventov. Presvedčila ho o tom viac než 30-ročná prax na pozícii vysokoškolského učiteľa. Okrem formovania nových generácií slovenských i zahraničných medikov spolu s kolegami prináša progresívne poznatky v problematike kožných geneticky podmienených ochorení a experimentálne navodeného karcinómu prsníka u laboratórnych zvierat. Zhovárali sme sa s profesorom Martinom Péčom, vedúcim Ústavu lekárskej biológie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine Univerzity Komenského v Bratislave.
Prečo ste sa rozhodli pre medicínu?
Hlavný dôvod bol, že som vyrastal v lekárskej rodine. Od mojich 5 rokov, keď vznikla Lekárska fakulta v Martine, som chodil na túto fakultu, lebo môj otec tu bol prvým prodekanom pre študentské záležitosti. Prakticky celý môj život, odkedy si pamätám, bol spojený s medicínou. Aj môj brat je profesor a lekár, prednosta Dermatologickej kliniky v Martinskej nemocnici, manželka je profesorkou na Ústave patologickej fyziológie, dcéra je doktorka medicíny a syn je v šiestom ročníku štúdia všeobecného lekárstva. Ani som si nevedel predstaviť vo svojom živote niečo iné ako medicínu. (smiech)
Ak by ste sa v živote predsa len mali venovať inej profesii, aká by to bola?
Ako človek starne, kladie si túto otázku. Popravde, neviem si predstaviť nič iné. Kládol som si otázku, či by to nemohli byť prírodné vedy alebo právo, ale nakoniec som vždy dospel k tomu, že som sa rozhodol najlepšie. Tento poznatok je dôležitý pre vnútorné uspokojenie a na prekonávanie prekážok.
Koncom marca ste získali Veľkú medailu sv. Gorazda za pedagogickú a vedecko-výskumnú činnosť. Čo pre vás znamená toto ocenenie, ako ho vnímate?
Toto ocenenie je najvyššie rezortné ocenenie Ministerstva školstva pre učiteľov. Veľmi si ho vážim, je to pre mňa najmä morálne ocenenie môjho viac než 30-ročného pôsobenia na vysokej škole.
Pôsobíte ako vedúci Ústavu lekárskej biológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK. Koľko ľudí momentálne na Ústave pracuje a ktorým najvýraznejším výskumným okruhom sa venujete?
Jedna oblasť môjho výskumu je dermatológia, presnejšie kožné geneticky podmienené ochorenia. V tejto spolupracujem s viacerými zahraničnými pracoviskami. Druhou oblasťou môjho výskumu je experimentálne navodený karcinóm prsníka u samíc potkanov a jeho liečebné ovplyvnenie. Tento projekt je medzinárodný a jeho závery publikujeme v popredných vedeckých časopisoch – napríklad v The Breast, International Journal of Molecular Sciences. Výskumy uskutočňujem spolu s kolegami z Ústavu lekárskej biológie. Je tu 5 kmeňových zamestnancov, 3 vysokoškolskí profesori a 2 asistenti. Okrem toho máme premenlivý počet doktorandov, ktorí sú na dobu určitú, keďže doktorandské štúdium trvá 4 roky.
Čo považujete za najprínosnejšie pre kliniku zo záverov svojich výskumov?
Ja mám výhodu v tom, že som absolvent Lekárskej fakulty. Pôsobím v teoretických disciplínach a zároveň som lekár. Tu máme pomerne málo graduovaných lekárov. Výskum, ktorý uskutočňujeme, musí byť vždy interdisciplinárny. Prítomnosť lekára je nevyhnutná na to, aby ukočíroval celé smerovanie vedeckého projektu. V obidvoch menovaných oblastiach nášho vedeckého výskumu smerujeme plne ku klinike. Napríklad v oblasti mastocytóz sme popísali niektoré genetické aspekty a konkrétne komplikácie, ktoré vzbudili pozornosť aj v západnej literatúre. Čo sa týka experimentálneho modelu, nachádzame veľmi zaujímavé možnosti ovplyvnenia rastu karcinómu prsníka fytofarmakami. Rovnako sme zistili, že aj niektoré antidiabetiká majú protektívny efekt pri raste karcinómu prsníka. Sú to však experimentálne poznatky, ktorým chýba klinické overenie. To zvyčajne býva najväčším úskalím výskumu.
O ktoré konkrétne fytofarmaká ide?
Sú to napríklad extrakty z riasy chlorelly, potom extrakty z klinčeka, škorice či oregana. Extrakty z oregana sa dokonca ukázali ako vysoko protektívne. Samozrejme, keď tieto zistenia prezentujeme, prichádza základná otázka na vedeckých konferenciách. Kolegovia, klinici – onkológovia sa vždy pýtajú, aké je to dobré v terapeutických schémach pacientov. Nedá sa to automaticky preklopiť do liečebných schém, pretože chorý človek nemôže reálne zjesť, pri prepočte na váhu, obrovské množstvo riasy. Tým by si zničil gastrointestinálny trakt. Perspektívne sa tieto preparáty ukazujú len ako doplnkové pri zachovaní štandardných onkologických liečebných schém. Tento fakt je v klinike dávno známy. Naše pokusy odhalili konkrétne mechanizmy, ktorými jednotlivé spomínané preparáty pôsobia. To má význam jednak pri pochopení patogenézy tohto nádorového ochorenia, jednak pri prevencii. Je to perspektívna cesta.
Ktoré konkrétne druhy laboratórnej diagnostiky využívate pri svojej práci?
Naša výskumná činnosť je založená len na laboratórnej diagnostike, keďže sme teoretická disciplína. Spracúvame vzorky od pacientov pri diagnostike rozličných chorobných stavov. Samozrejme, s výnimkou v prípade experimentálneho výskumu, pri ktorom pracujeme s laboratórnymi zvieratami. Používame široké spektrum metód, od imunohistochémie, cez molekulárnu biológiu až po meranie expresie génov a tak ďalej. Čiže všetky metódy, ktoré sú dostupné v našich priestoroch.
Využívate len vlastné laboratóriá alebo spolupracujete aj s externými?
Spolupracujeme s rozličnými pracoviskami v Bratislave, v Brne, v zahraničí. Musím však povedať, že prevažná časť laboratórnej práce sa už uskutočňuje v našich priestoroch. Je snaha, aby tento objem neustále narastal, aby sme boli čoraz viac sebestační. Niekedy je, samozrejme, dobré pozrieť sa aj na metodiky v zahraničí, najmä kvôli validácii výsledkov. Spolupráca medzi jednotlivými pracoviskami je dôležitá aj kvôli ekonomickej prevádzke laboratórnych prístrojov, ktoré sú neraz veľmi drahé. Naše prístrojové vybavenie je uložené v priestoroch Martinského centra pre biomedicínu (BioMed Martin) a je dostupné všetkým vedeckým pracovníkom Jesseniovej lekárskej fakulty.
Absolútnym šlágrom je biologická liečba. Pre pacientov, ktorým je možné ju indikovať, má veľký terapeutický efekt a obrovskú perspektívu.
Aké kožné ochorenia sú v súčasnosti najviac rozšírené na Slovensku? Aké najefektívnejšie spôsoby liečby týchto ochorení máme k dispozícii?
Je ich pomerne veľa, povedal by som – viac než si laická verejnosť pripúšťa. Číslom jedna je psoriáza, ktorá sa začína čiastočne považovať za autoimunitné ochorenie. A hneď za ňou sú nádorové ochorenia. Čo sa týka liečby, absolútnym šlágrom je biologická liečba. Liečbou špeciálne vyrobenými protilátkami – bielkovinami nahrádzame klasické lieky. Sú to injekčné prípravky, ktorých aplikácia sa opakuje v stanovených časových intervaloch. Treba povedať, že má aj nežiaduce účinky a teda nie je vhodná pre každého pacienta. Táto liečba je už bežne dostupná, oficiálne schválená a uplatňuje sa v každom odvetví medicíny. Pre pacientov, ktorým je možné ju indikovať, má veľký terapeutický efekt a obrovskú perspektívu.
V čom vnímate najväčší posun na poli laboratórnej diagnostiky v posledných rokoch?
Absolútny prelom sa udial na poli molekulárnej biológie, kde sa poznanie posúva na najelementárnejšiu úroveň – na úroveň ovplyvňovania expresie genetickej informácie. V súčasnosti nie je v centre záujmu len gén a prepis genetickej informácie, ale všetky faktory, ktoré ho ovplyvňujú. Za veľmi perspektívnu považujem epigenetickú kapitolu. Poznatky sa posúvajú čoraz ďalej na základnú biochemicko-molekulárnu úroveň. V súčasnosti, ak chcú kolegovia publikovať kvalitnú prácu v zahraničnom časopise, bez molekulárno-biologických vyšetrovacích metód je pomerne ťažké to presadiť.
Prečo u nás, konkrétne v Martine, študuje medicínu čoraz viac zahraničných študentov?
Sú to najmä študenti z Nórskeho kráľovstva. Oceňujú dobrú úroveň vzdelania, široké možnosti štúdia a zároveň športové vyžitie. Región Turca je podobný hornatému Nórsku. Prevažnú väčšinu času trávia štúdiom a športom. Ďalším faktorom, neskromne, je kvalita našich učiteľov, ktorí bez problémov vyučujú v anglickom jazyku a v dostatočnej miere sa im venujú. Väčšie mestá pre nich nie sú atraktívne, pretože v nich nenachádzajú také možnosti na šport ako práve v Martine. Úlohu, samozrejme, zohráva aj ekonomický aspekt. Na Slovensku získajú kvalitné vzdelanie za dostupnú cenu – v porovnaní s niektorými renomovanými zahraničnými univerzitami.
Aké máte s nimi skúsenosti? V čom sú odlišní a čo majú spoločné so slovenskými študentmi?
Zahraniční, prevažne nórski študenti sú veľmi aktívni pri kladení otázok. Sú omnoho aktívnejší než slovenskí študenti a vedia sa postaviť za svoje práva. Tým nechcem povedať, že slovenskí študenti sú menej kvalitní. Mnohí slovenskí absolventi idú pracovať do zahraničia a uplatnia sa na západnom trhu. Kvalitatívny rozdiel medzi našimi a zahraničnými študentmi nie je, čo je dobré pre obe strany. No v povedomí a v prístupe sú nórski študenti od malička vychovávaní k väčšej samostatnosti.
Už sa nedajú získavať doktoráty, docentúry či profesúry bez publikácií v renomovaných európskych časopisoch a bez citačného ohlasu na ne.
Ostávajú po skončení štúdia na Slovensku alebo masovo odchádzajú naspäť do rodnej krajiny?
Drvivá väčšina sa vráti domov, alebo začne pracovať inde na Západe. Potom je určité percento, ktoré si tu nájde životného partnera a buď spolu odídu, alebo tu ostanú.
Nie je to pre nás nevýhodné, keď tu zahraniční študenti lacno vyštudujú a odídu?
Práve naopak, nórski študenti prinášajú veľmi výrazný zdroj príjmov aj pre našu fakultu, ale aj celkovo pre Univerzitu Komenského. Z príjmu plynúceho od zahraničných študentov sa často hradia aj rekonštrukčné práce, nielen platy. Predstavujú nesporne veľký benefit pre našu univerzitu. Táto otázka sa však plne vzťahuje na slovenských študentov. Pretože oni študujú zadarmo podľa Ústavy a značná časť z nich, žiaľ, odchádza do zahraničia. V tejto oblasti by si zodpovedné orgány mali položiť otázku, či z našich daní nevychovávame odborníkov skôr pre Európsku úniu.
Motivujete študentov k tomu, aby zostali na Slovensku?
Poviem to na rovinu, je ťažké motivovať niekoho, koho životným snom je pracovať v Nemecku, k tomu, aby ostal tu za x-násobne nižší plat. Treba spravodlivo povedať, že platy lekárov u nás neustále rastú, čiže situácia sa citeľne mení k lepšiemu. No stále je priepastný rozdiel medzi západnou Európou a Slovenskom. Zohráva úlohu, samozrejme, aj to, že tu študenti majú rodiny. Mnohí z nich idú do zahraničia na pár rokov, získajú prax, skúsenosti, zarobia peniaze a potom sa vrátia. Ministerstvo školstva má vyčlenené aj špeciálne granty zamerané na znovunavrátenie špecialistov na Slovensko, takzvaný návrat mozgov naspäť k nám. Vieme o niekoľkých prípadoch, v ktorých sa to podarilo a vrátili sa naozaj kvalitní profesionáli. Nie je to len otázka platov, ale aj pracovného prostredia a podmienok. Čiže technické vybavenie, priestory, možnosti financovania výskumu a tak ďalej. Aj tieto podmienky sa u nás neustále zlepšujú, no na Západe je to predsa len stále oveľa flexibilnejšie.
Čo robíte vo voľnom čase?
Mám strašne rád prírodu, som poľovník a venujem sa aj turistike. Okrem toho sa samozrejme snažím tráviť veľa času s rodinou. Relaxujem najmä aktívne, pohyb na čerstvom vzduchu ma vždy nabije energiou do ďalších dní.
Foto: Zdeno Ziman