Moderná história kryoterapie sa datuje rokom 1978, keď japonský lekár Dr. Yamauchi začal využívať krátkodobé pôsobenie liečebných účinkov extrémneho chladu na pokožku pri úspešnej liečbe jeho pacientov postihnutých reumatoidnou artritídou. Podnetom pre neho bola otázka, prečo etnická skupina eskimákov nepozná zápalové ochorenia, ktoré sa vyskytujú v bežnej populácii. Zistil, že kľúčovú úlohu v tomto probléme zohrávajú pozitívne účinky chladu na ľudský organizmus. Neskôr sa na výrobu chladu začali využívať pary dusíka v zdraviu neškodnej koncentrácii, keďže žiadnym iným spôsobom nedokážeme vytvoriť teplotu -130 až -160 °C, ktorá sa využíva na maximálne trojminútový pobyt v kryosaune. O kryoterapii sme sa rozprávali s Mykhailom Liubchenkom, vedúcim manažérom spoločnosti Cryomed, ktorá je celosvetovým lídrom vo výrobe celotelových kryosáun a so spolupracujúcim lekárom, MUDr. Ernestom Cabanom, ktorý kryoterapiu zaviedol na Slovensku.
Na akom princípe funguje liečba nízkymi teplotami?
Mykhailo Liubchenko: Zámerom vystavenia tela účinkom extrémne nízkej teploty je vyvolať mimovoľnú ochrannú fyziologickú reakciu organizmu, chrániacu vitálne orgány a funkcie ľudského tela. Organizmus vníma extrémny chlad ako stres a spúšťa v tele mechanizmy chrániace ho pred poškodením a automaticky sa snaží udržiavať telesnú teplotu jadra tela v úzkom, presne vymedzenom teplotnom pásme 36,2 – 37,7 °C. Akonáhle sa teplota pokožky radikálne znižuje, organizmus sa snaží sťahovať krv z vonkajších častí tela a chrániť vnútorné vitálne orgány (srdce, pľúca a mozog) zachovaním ich teploty. Cestou pocitových nervových receptorov v koži a následne pokynmi do mozgu cez nervové dráhy sa spúšťa ochrana nášho tela pred chladom. Regulácia krvného zásobenia a výrazná odozva cez veľké množstvo vylučovaných hormónov, ktoré majú výrazný efekt v liečbe rôznych ochorení, je len jednou zo zložiek negatívnej odozvy nášho tela na chlad. Medzi ďalšie efekty patrí napríklad svalové uvoľnenie a výrazné zníženie pocitu bolesti. Toto má výrazný efekt napríklad v rehabilitácii po detskej mozgovej obrne a v poúrazovej rehabilitácii pri liečbe úrazov pohybového aparátu. Zníženie periférneho prekrvenia a následné výrazné prekrvenie vnútorných orgánov a svalov pri 20-minútovej fyzickej záťaži, ktorá je súčasťou kryoterapeutického zákroku, zohrávajú podstatnú úlohu v urýchlení biochemickej regenerácie u športovcov – jednak v tréningu a jednak v príprave na vrcholný športový výkon.
Ak by ste mali porovnať účinky sauny a kryosauny, v čom sa líšia a v čom sú podobné?
MUDr. Ernest Caban: Kryoterapia, na rozdiel od sauny, má výrazný liečebný efekt hlavne v spomínanej neurohormonálnej odpovedi ľudského tela na chlad. O pozitívnej hormonálnej odpovedi, posilnení imunity, zlepšení krvného obrazu či regenerácii po záťaži by sa dalo popísať pár strán. Sauna má taktiež ohromný pozitívny účinok na naše telo, ale skôr v zmysle regenerácie. Pobyt v saune nemá až taký liečebný efekt ako pobyt v kryosaune alebo kryokomore.
Ako prebieha návšteva kryokomory? Na čo si treba dať pozor?
MUDr. Ernest Caban: Personál pred vstupom klienta oboznámi s celým priebehom kryozákroku. Pokiaľ je prítomný lekár, býva zvykom aj krátka bežná kontrola krvného tlaku a krátky pohovor o zdravotnom stave klienta. Ideálne je, ak si lekár nájde čas aj na krátky rozhovor o efekte procedúry na jednotlivé zdravotné problémy, ktoré klient má. S cieľom zabezpečenia efektivity prevádzky zariadenia nasledujú klienti často jeden za druhým. Terapia pri teplote -130 °C trvá maximálne 3 minúty. Klient vchádza do sauny v spodnom prádle za aktívneho doprovodu a sledovania zo strany operátora. Kryosauna je vybavená výťahom a každý klient je pred začatím procedúry poziciovaný. Hlava klienta je vonku, takže sa eliminuje riziko obáv, strachu alebo klaustrofobickej reakcie, čo sa pri kryokomore nedá vylúčiť. Dvere kryosauny si klient môže kedykoľvek otvoriť aj sám, ak potrebuje, sú magnetické. Pri zachovaní všetkých pokynov nehrozí žiadne riziko.
Treba sa pred návštevou kryokomory nejako špecálne pripraviť?
Mykhailo Liubchenko: Nie, návšteva kryosauny si nevyžaduje žiadne špeciálne opatrenia ani prípravu. Je samozrejmé, že pacient musí spĺňať všetky indikované podmienky, ako aj nemať žiaden z príznakov, ktoré sú kontraindikáciou na využite pobytu v kryosaune. Z praktického hľadiska je dôležité, aby klient vstupoval do kryosauny suchý, nespotený, nenakrémovaný, iba v bavlnenom spodnom prádle a v špeciálnej obuvi.
Ako prebieha výroba kryosáun a ako je zaručená bezpečnosť počas pobytu v kryosaune?
Mykhailo Liubchenko: Výroba kryosáun prebieha na základe pracovných postupov vyvinutých našimi technickými inžiniermi podľa predpísaných noriem, ktoré sú dvakrát ročne kontrolované a v prípade zmien aplikované manažérom kvality. Sú aplikované hlavne technické, bezpečnostné normy a norma pre kvalitu. Pre zaistenie bezpečnosti pacienta a obsluhy je kryosauna vybavená alarmovým systémom, ktorý oznamuje výskyt nebezpečných situácií.
Ak porovnáme kryoterapiu a otužovanie, napríklad v kadi s ľadom, v čom sú rozdiely?
MUDr. Ernest Caban: Základ otužovania a kryoterapie je identický a o pozitívnom účinku chladu nemá význam polemizovať. Na ľudské telo má otužovanie veľmi veľa pozitívnych vplyvov bez ohľadu na to, či otužovanie prevádzame od jednoduchého pobytu na chladnom vzduchu, postupne prejdeme na otužovanie vo vode, snehu, ľade. Ale aj v otužovaní treba dodržiavať istý postup a pravidlá, lebo extrémna snaha dosiahnuť efekt, ktorý ma otužovanie priniesť, nám môže uškodiť. Pri pobyte v chladnej vode a aj pri pobyte v ľadovom kúpeli dochádza k tomu, že pri priamom kontakte s vodou alebo ľadom môže u začiatočníkov dôjsť k výraznej strate telesnej teploty. Deje sa to vzhľadom na väčšiu tepelnú vodivosť vody a ľadu a vďaka priamemu kontaktu s ľudským telom. Postupom času sa tieto regulačné mechanizmy adaptujú a upravia, a tým môžeme pobyt v chlade časovo aj teplotne predlžovať. Pri pobyte v kryosaune nie je vodivosť chladného média – vzduchu alebo dusíka – taká vysoká ako v prípade vody a ľadu, takže v krátkom čase nemôže viesť k výraznému poklesu telesnej teploty tak, aby došlo k podchladeniu. Preto je možné kryozákroky absolvovať bez predchádzajúcej prípravy na pobyt v extrémnom chlade – na rozdiel od otužovania vo vode a ľade, kde je potrebný istý čas a postupnosť. Cieľom kryoterapie je radikálne znížiť teplotu pokožky a vyvolať tak pozitívnu obrannú reakciu organizmu. Pri kryoterapii sa v priebehu 3 minút podarí len vďaka extrémnej teplote znížiť teplotu pokožky o viac ako 15 – 20 °C na minimálne 8 °C, nie menej.
Čo nasleduje po pobyte v kryosaune?
MUDr Ernest Caban: Súčasťou kryoterapie zvykne byť po absolvovaní trojminútového pobytu v chlade aj tzv. kineziterapia – 15 až 20-minútový aktívny pohyb na bežeckom páse, stacionárnom bicykli alebo orbitreku, ktoré sú väčšinou súčasťou vybavenia kryocentra. Prečo? Na to je také ľudové prirovnanie – ak zoberiete zatvorenú plastovú fľašu a dáte ju do mrazničky, tak sa zmrští v dôsledku ochladenia vzduchu, ktorý je v nej. To isté sa deje aj v bunkách v ľudskom organizme a hlavne vo svaloch. Zmrštenie svalových buniek spôsobuje vyplavenie produktov metabolizmu, ktoré vznikajú pri športovom výkone, ako napríklad kyselina mliečna a škodlivé metabolity. Aby sa tomuto športovci vyhli, tak sa napríklad bežci po preteku idú ľahko vyklusať, cyklisti po závode vyjazdievajú na stacionárnom bicykli. Pobyt v kryokomore v rámci regenerácie má výraznejší efekt v zmysle vyplavenia produktov metabolizmu buniek. Ak po pobyte v kryokomore telo aktívne zahrejeme, dochádza k prekrveniu orgánov a ak tento efekt prekrvenia zvýšime ešte o príjem energetických a iontových nápojov počas aktívneho pohybu po kryozákroku, svalové bunky energeticky „nabijeme“ a sú výkonnejšie.
Ako často treba absolvovať kryoterapiu?
Mykhailo Liubchenko: Neexistuje univerzálne pravidlo. Frekvencia absolvovania kryoterapeutických sedení je závislá od zdravotného stavu klienta a cieľa terapie. Napríklad na zvýšenie športového výkonu sa odporúča absolvovať ju 2 hodiny pred športovým výkonom na optimalizáciu výkonnosti. Na zotavenie po športovom výkone sa odporúča absolvovať terapiu čo najskôr po ukončení zápasu, tréningu alebo inej namáhavej aktivity. Iný prípad sú medicínske dôvody. Napríklad na zníženie zápalu a bolesti je podstatná pravidelnosť – v krátkom časovom období sa odporúča absolvovať minimálne 10 sedení za sebou, jedno denne. Pre lepšie výsledky je vhodné zvýšiť počet na 20. Najlepšie výsledky sa dosiahli pri frekvencii 1x denne, 5 – 7 dní v týždni počas 4 týždňov nasledujúcich za sebou. Toto sú údaje pre celotelovú kryoterapiu. Pri lokálnej, ktorá sa využíva v estetickej medicíne, beauty, wellness, a tiež v športovom lekárstve, sú odporúčané odlišné dávky a frekvencia.
Ako sa kryoterapia využíva v skrášľovaní a boji proti starnutiu?
Mykhailo Liubchenko: Jedným z pozitívnych účinkov kryoterapie je aj masívna produkcia endorfínov – hormónov šťastia v organizme, čo sa prejavuje aj na pokožke. Výrazne sa urýchľuje prietok krvi a dochádza k odstraňovaniu toxických substancií a škodlivých látok z buniek. Vďaka zvýšenej tvorbe kolagénu dochádza k omladeniu pokožky. Významným benefitom kryoterapie je aj prevencia a redukcia celulitídy a vďaka podpore metabolizmu je kryoterapia ešte niekoľko hodín po terapii dôležitým podporným programom pri chudnutí. V poslednom období nachádzame vďaka lokálnej kryoterapii uplatnenie aj v segmente estetickej medicíny, kde pomáhame zabraňovať vzniku alebo znižovať negatívne následky pooperačných zápalov, zmierňovať opuchy, tlmiť alebo úplne odstraňovať bolesť, redukovať začervenanie a naštartovať regeneračný proces na bunkovej úrovni. Z pohľadu liečby kožných ochorení sa lokálna kryoterapia úspešne využíva pri liečbe chronických kožných ochorení, ako sú rosacea, seborea, kožné dermatitídy, psoriáza, kožné ekzémy a akné.
Kryoterapia má výrazný liečebný efekt hlavne v neurohormonálnej odpovedi ľudského tela na chlad. Významným benefitom kryoterapie je aj prevencia a redukcia celulitídy a je dôležitým podporným programom pri chudnutí. Vďaka lokálnej kryoterapii nachádzame uplatnenie aj v segmente estetickej medicíny. Z pohľadu kožných ochorení sa lokálna kryoterapia využíva pri liečbe chronických kožných ochorení, ako sú rosacea, seborea, kožné dermatitídy, psoriáza, kožné ekzémy a akné.
Aký význam má liečba chladom pre športovcov?
MUDr. Ernest Caban: U športovcov má kryoterapia veľmi veľký význam jednak v rámci regenerácie po záťaži, ale aj v príprave na vrcholový výkon. U športovcov viac ako v bežnej populácii dochádza k extrémnej záťaži na svalové a kĺbové štruktúry, oveľa častejšie sa vyskytujú zranenia a poškodenia šliach, svalov a kĺbov. Aj preto pochádza markantná časť našej klientely z prostredia hokeja, futbalu, MMA, boxu či fitness centier. Mnohí vrcholoví športovci majú kryoterapiu zaradenú ako pravidelnú súčasť regenerácie po tréningu a výkone a čoraz viac športovcov sa stáva aj majiteľmi kryosáun.
Je kryoterapia hradená zo zdravotného poistenia? Ak nie, podnikáte v tomto smere nejaké kroky?
Mykhailo Liubchenko: Na Slovensku, napríklad na rozdiel od susedných krajín, nie je kryoterpia hradená zo zdravotného poistenia v žiadnej výške. Je to aktivita – ako mnoho iných u nás – plne hradená pacientom. O tom, že má kryoterapia veľmi výrazný efekt pre ľudské telo, svedčí aj to, že napríklad v Poľsku zdravotné poisťovne preplácajú ročne 10 vstupov do kryokomory, lebo vedia, že prevencia je podstatne lacnejšia ako liečba chorôb. Celú situáciu a snahy o zmenu navyše sťažujú aj časté zmeny strategickej orientácie sektora, ale to už je skôr politická oblasť, ktorá má negatívny dosah na občana.
Vedia Slováci o kryoterapii dostatok? Sú lekári naklonení jej využitiu v liečebnom procese?
MUDr. Ernest Caban: Kryoterapia na Slovensko prišla v zlom období. Zanikli veľké podniky, ktoré mohli hradiť zamestnancom v rámci sociálnych programov aspoň časť vstupov, zanikli športové kluby a žiaľ, väčšia časť populácie má problém, ako riešiť súčasnú finančnú situáciu, ľudia nemajú financie na lieky a nie, aby ešte mali peniaze aj na niečo nadštandardné pre svoje zdravie. Mali sme pokusy dostať kryoterapiu – či už lokálnu, alebo celotelovú – do liečebného poriadku, ale, žiaľ, výsledok bol, že niektoré kryocentrá, ktoré boli na Slovensku, zanikli. Ostáva len veriť, že sa to časom zmení.