VEDIA BYLINKY VYLIEČIŤ LYMSKÚ BORELIÓZU?

Obrázok článku

Naši predkovia poznali liečivé účinky bylín na rôzne choroby, hoci nato nemali žiadne vedecké zdôvodnenie. Vedeli len, že to funguje. Ako, to sa snaží zistiť súčasná veda. Zorientovať sa v rôznych vedeckých poznatkoch a správne ich používať pomáha laikom profesorka mikrobiológie Katarína Horáková.

Zoškrabeme kúsok vnútornej kôry mačacieho pazúra, prisypeme oregano zbierané za rannej rosy a postrúhaný klinček. Pomiešame, urobíme zápar a užívame ráno i večer. Lymská borelióza je čoskoro fuč!

Takúto babskú radu v odbornom časopise ako je inVitro by iste nikto nebral vážne. Dobre, nemám žiadny zázračný recept, zbieranie za rannej rosy som si úplne vymyslela, ale to, že tri rastliny – mačací pazúr, oregano a klinček – majú antispirochétovú kapacitu, je seriózny fakt preskúmaný vedcami z Univerzity Johna Hopkinsa v USA. Minulý rok v časopise Frontier in Medicine publikovali svoje zistenia, že látky v týchto rastlinách priamo zamedzujú šíreniu špecifických typov baktérií, ktorých súčasťou je rod Borrelia.

Prirodzene, borelióza ako infekčné ochorenie spôsobené baktériami sa v prvom rade lieči antibiotikami. Výživové doplnky, prípadne lieky, ktoré sú inak užitočné v priebehu liečby boreliózy, samotné v žiadnom prípade boreliózu nevyliečia a na stav boréliovej infekcie nemajú samy o sebe vplyv. Môžu však zabrániť rôznym komplikáciám, ktoré nastávajú ako sprievodný prejav a následok pri užívaní antibiotík pomáhajú liečiť sprievodnú infekciu alebo môžu nášmu telu pomôcť proti nej prirodzene bojovať. Útok môžeme viesť viacerými smermi (viac pozri rámček).

Na vedecké práce, ktoré sa venujú domácej pomocnej liečbe boreliózy prírodnými látkami, upozornila profesorka mikrobiológie Katarína Horáková vo svojej knihe Patogény a parazity: Časovaná bomba v tele. Celý život sa okrem pedagogickej práce zaoberala výskumom nových prírodných a syntetických látok s antimikrobiálnymi, antioxidačnými a protinádorovými vlastnosťami. Dnes by si mohla užívať naozaj zaslúžený dôchodok, ona sa však venuje popularizácii vedy a uplatneniu najnovších poznatkov v zdravom životnom štýle.

Od hudby k izotiokyanátom

Pôvodne chcela študovať hudbu, pripravovala sa na konzervatórium, ale napokon dala na radu obľúbenej triednej profesorky, ktorá vedela o jej nadaní na prírodné vedy, aby si z hudby spravila len svoj koníček. „Študovala som biológiu – vedný odbor mikrobiológia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave,“ spomína a dodáva, že práve tam ju svojimi prednáškami uchvátil profesor Pavel Nemec z vtedajšej Chemickej fakulty (dnes Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave). „Chcela som u neho robiť výskum a toľko som ho ‚otravovala‘, až mi dohodol prácu u svojho asistenta. Dostala som zadanie: vplyv mikroelementov na rast vláknitej huby Aspergillus niger.“ Uspela a po skončení štúdia dostala ponuku pokračovať vo výskume na Chemickej fakulte. Ako sama hovorí, vďačí za to aj mnohým myšičkám, ktoré sa obetovali pri získavaní nových vedeckých poznatkov.

V čase, keď sa pod vedením profesora Nemca a profesora Ľudovíta Drobnicu (vtedy v pozícii asistenta) začali zaoberať výskumom v prírode sa vyskytujúcich izotiokyanátov, mnohí vedci vo svete ich mylne považovali za jedy a prirovnávali ich k nebezpečným kyanidom. „Naším cieľom bolo vyvrátiť a dokázať, že sa mýlia. Veď ako môžu byť jedom, keď sa prirodzene vyskytujú v zelenine ako brokolica, karfiol, kel, kapusta, reďkovky či kaleráb?“ pýta sa profesorka Horáková.

Postupne odhalili nielen ich významné antibakteriálne, antifungálne a antiparazitárne účinky, ale vôbec prvýkrát aj antikarcinogénny potenciál. „U onkológov mal tento náš výskum veľký ohlas. V tejto súvislosti bolo mojou úlohou na vtedajšej Katedre technickej mikrobiológie zaviesť kultiváciu ľudských nádorových buniek a sledovať účinky rôznych látok vrátane prírodných izotiokyanátov, medzi ktorými bol aj sulforafan. Analýzou sa neskôr zistilo, že najviac sa vyskytuje v brokolici,“ hovorí. „Bolo to pre mňa nesmierne náročné, pretože práca s mikroorganizmami na katedre bola zabehnutá, ale pestovanie tkanivových kultúr nie. Dnes je to už bežná metodika, ale v tom čase bola kultivácia živočíšnych a ľudských buniek iba ‚v plienkach‘ a na hranici sci-fi.“ Popri tom prednášala biológiu, mikrobiológiu, molekulárnu biológiu a bunkové kultúry. Nehovoriac o cvičeniach, kde učila študentov prácu s mikroskopom, izolovať, poznávať a pestovať mikroorganizmy či kultivovať živočíšne a ľudské bunky a tkanivá. Rada sa venovala najmä talentovaným študentom. „Som pedagóg od kosti,“ smeje sa.

Veď ako môžu byť prírodné izotiokyanáty jedom, keď sa prirodzene vyskytujú v zelenine ako brokolica, karfiol, kel, kapusta, reďkovky či kaleráb? Postupne odhalili nielen ich významné antibakteriálne, antifungálne a antiparazitárne účinky, ale vôbec prvýkrát aj antikarcinogénny potenciál.

Katarína Horáková testovala celú sériu prírodných a syntetických izotiokyanátov. Medzi nimi boli prírodné izoláty rastlín i umelo syntetizované deriváty. „Hľadala som také, ktoré sú špecificky účinné na ľudské rakovinové bunky, na baktérie a kvasinky. Ďalej látky s antioxidačným účinkom. Keďže sme nemali potrebné prístrojové vybavenie a dostatok financií, na ďalšej úrovni výskumu som pokračovala v spolupráci na pracoviskách SAV. Mala som priateľov na Ústave experimentálnej onkológie, virológii, farmácii, ako aj na ďalších akademických pracoviskách. Viaceré látky sme vytipovali, uskutočnili pokusy na zvieratách… A tam to končilo. Žiaľ, do praxe sa nič nedostalo.“

Preto bolo pre ňu veľkým zadosťučinením, keď sa jej po rokoch, keď už bola na dôchodku, ozvali z Ameriky a nadviazali na jej výskum sulforafanu. V súčasnosti je u nás sulforafan dostupný ako výživový doplnok. Obsahuje nielen extrakt z brokolice vo forme glukorafanínu, ale aj enzým myrozinázu, ktorá je nevyhnutne potrebná na uvoľnenie sulforafanu v tenkom čreve, odkiaľ sa dostáva do krvného riečiska. V USA je už dokonca veľmi blízko jeho prekategorizovanie na liek. Podľa Kataríny Horákovej je sulforafan neuveriteľne talentovaná látka, ktorú nám darovala príroda. Malá molekula, ktorá sa dostane všade, je rozpustná v tuku, vstrebáva sa jej až 70 percent, čo je u fytochemikálií vzácnosťou. Bráni vzniku, rastu a expanzii viacerých druhov rakoviny, znižuje riziko viacerých chronických degeneratívnych civilizačných chorôb, dnes sa úspešne skúma aj jeho účinnosť na Covid-19.

Od brokolice k parazitom

Hoci so spirochétami ako pôvodcami lymskej boreliózy sama nikdy nepracovala, robila s podobnými mikroorganizmami. „Hľadali sme antimikrobiálne účinné látky, niektoré boli špecificky na baktérie, iné na Candida albicans. Už sme boli v takom štádiu, že sme mali vytipované látky, ktoré sú antimikrobiálne či proti parazitom, boli už aj patentované, no posledný krok – ich uvedenie do praxe pre humánne účely – sa, žiaľ, neuskutočnil,“ vysvetľuje.

Pani profesorka je autorkou veľkého množstva kníh. Vlastne, najprv začala písať o nutnosti zdravej výživy v súvislosti s chudnutím. „Dostala som sa do prechodu a ako väčšina žien som pribrala. Diéta nepomohla, pomohla mi až oddelená strava, ale nepáčilo sa mi, ako sa o nej veľmi laicky píše. A tak som využila svoje znalosti z fyziológie tráviaceho traktu, schopnosti orientovať sa vo vedeckej literatúre a začala som písať pre synov časopis Ženský magazín. Články mali ohromný ohlas. Čitateľky magazínu sa začali na mňa obracať s množstvom rôznych otázok. Na niektoré som však nevedela hneď odpovedať, nie som polyhistor. Začala som vyhľadávať informácie v najnovších vedeckých štúdiách, a tak vznikol pravidelný seriál. Neskôr, na podnet čitateliek, sa vybrané zdravotné témy pretavili do kníh. Výskum ide neuveriteľne dopredu, stále musím moje knihy inovovať a dopĺňať o najnovšie poznatky v danej oblasti.“

Ako však profesorka Horáková prišla na to, že práve mačací pazúr je vhodný na pomocnú liečbu boreliózy? „Nie ja. To sa používa už najmenej tisíc rokov. Naši predkovia boli nesmierne múdri a oplatí sa pozrieť, čo všetko vedeli a robili. Využíva to aj súčasný farmaceutický výskum. Skúma zloženie liečivých byliniek, ktoré naši predkovia používali a mali úspech. Dnes sú mnohé z týchto látok uznané aj ako liečivá, nielen ako výživový doplnok.“

Klinček, mačací pazúr a olivové listy, to sú tri rastliny, ktoré naši predkovia užívali aj pri borelióze. „Mačací pazúr obsahuje komplex látok, ktoré majú protizápalové účinky. Sprievodným znakom pri borelióze je zápal, ktorý treba zlikvidovať. Antibiotikum zabije mikróba a zabráni jeho rozmnožovaniu, ale antibiotikum nelieči následky, zápalovú reakciu,“ vysvetľuje profesorka Horáková a dodáva: „Bylinky riešia aj sprievodné znaky – sprievodné infekcie, ktoré sa v tele odohrávajú. V kombinácii odbornej liečby lekárom a doplnkovej podpornej liečby sa človek omnoho rýchlejšie zotaví a vylieči.“ 


Tri najdôležitejšie antimikrobiálne byliny podľa mikrobiologičky Kataríny Horákovej

Mačací pazúr

Táto kráľovná amazonských liečivých rastlín či posvätná rastlina Inkov je známa pod viacerými názvami. Pomenovanie Uncaria tormentosa či Uňa de gato čiže mačací pazúr je odvodené z tŕňov vyrastajúcich spod stoniek listov, ktoré umožňujú popínavej rastline dostať sa čo najvyššie za svetlom. Jej sláva v Peru siaha až do dávnych čias Inkov, ktorí ju užívali na liečbu mnohých chorôb a schádzali po ňu z Ánd do džungle. Nazvali ju Vilcacora, čo v jazyku kečua znamená Svätá rastlina. Táto rastlina už desiatky rokov priťahuje pozornosť i vedeckých pracovníkov a lekárov. Ako liečivo sa používa vnútorná časť kôry. V nej sa nachádza kombinácia alkaloidov ako oxindol a indol alkaloidy, ďalej glykozidy, organické kyseliny, proantocyanidiny, steroly a triterpény, glykozidy, taníny, polyfenoly, katechíny a beta-sitosterol, ktorý pôsobí širokospektrálne.

Podľa skúseností tradičnej medicíny i súčasnej vedy sa okrem lymskej boreliózy používa aj pri ťažkostiach tráviaceho traktu (zápal hrubého čreva, Crohnova choroba, vredové ochorenie žalúdka, peptický vred, zápal žlčníka, cirhóza a vírusový zápal pečene), pri zmenách bakteriálneho črevného mikrobiómu (aj ako dôsledok liečby antibiotikami), na zápchu, nákazu cudzopasníkmi, plynatosť, hemoroidy, mykózy.

Listy olivovníka európskeho

Skvelé vlastnosti olivového oleja z plodov olivovníka (Olea europaea) sú všeobecne známe, no nemenej užitočné sú i listy. Už od antických čias sa používali pri liečení chorôb. Môžeme z nich uvariť čaj. Oleuropeín a ďalšie zlúčeniny nájdené v olivovom liste sú obzvlášť účinné v boji proti rôznym mikroorganizmom – ako sú baktérie, huby a vírusy. Tieto látky zhoršujú schopnosť vírusov produkovať aminokyseliny, čím bránia ich reprodukcii. Pôsobia len proti mikroorganizmom. V skutočnosti dosiahnu to, čo antibiotiká nedokážu – cielený útok na daný problém, nie na celé telo. Jedným z najčastejších použití olivového listu je liečba rôznych infekcií v tele. Antimikrobiálne aktívny oleuropeín zmierňuje zápal. Olivové listy sa tradične používali na zlepšenie fungovania imunitného systému. Extrakt z čerstvých olivových listov má antioxidačnú kapacitu, takmer dvojnásobne vyššiu ako extrakt zo zeleného čaju a o 400 % vyššiu než vitamín C.

Klinček

Je to sušený neotvorený kvetný púčik z tropického stromu Syzygium aromaticum, ktorý pôvodne pestovali iba v Indonézii. Dnes klinček produkujú najmä Zanzibar vo východnej Afrike, Madagaskar, Srí Lanka a Brazília. To, čo sa používa z tohto stromu, sú vlastne nerozvinuté okvetné púpätká, ktoré sa zberajú, keď sú ešte svetložltej farby. Klinčeky majú výraznú vôňu osobitného charakteru, korenistú a štipľavú chuť. Klinček však nie je len výborné ochucovadlo jedál. Najúčinnejší je klinčekový olej, ktorý sa komerčne získava z kvetov, listov a stoniek. Klinčekový olej tvorí v rozmedzí od 80 do 95 % eugenol, ktorý je zodpovedný za jeho mnohé liečivé schopnosti. Má protizápalové účinky vďaka tomu, že eugenol blokuje enzým COX-2, ktorý spôsobuje zápal. Klinček je mimoriadne bohatý na antioxidanty vrátane flavonoidov kamferolu a ramnetínu. Klinčekový olej je tiež silné antimykotikum v tele, aj keď ho aplikujeme lokálne. Pozor však: Klinčekový olej je taký účinný, že môže pôsobiť toxicky, ak ho nesprávne dávkujeme a užívame v nadmernom množstve.
 


Doplnková domáca liečba lymskej boreliózy

Radí mikrobiologička Katarína Horáková

Liečba pri pretrvávajúcich príznakoch

Zatiaľ čo väčšina pacientov nakazená lymskou boreliózou sa dá vyliečiť 
2 – 4-týždňovou antibiotickou liečbou, asi 10 – 20 % pacientov naďalej trpí pretrvávajúcimi príznakmi.
B. burgdorferi sa môže vyhnúť reakcii imunitného systému ľudského organizmu a viaceré štúdie preukázali, že baktérie sú schopné pretrvávať v rôznych tkanivách napriek agresívnej a dlhotrvajúcej antibiotickej liečbe. Ide o vznik subpopulácií buniek s nízkou metabolickou aktivitou, ktoré môžu existovať po dlhšiu dobu bez replikácie. Významne sa líšia od pôvodných replikujúcich sa foriem borélií. Tieto vzniknuté, tzv. perzistentné kmene sú nepolapiteľné, sú prítomné v malom počte, morfologicky heterogénne, multirezistentné bunky, ktoré nadobúdajú rôzne veľkosti a tvary. Sú schopné vytvárať guľaté telieska, baktérie vo forme L, mikrokolónie alebo agregáty podobné biofilmom, na ktoré súčasné antibiotiká nezaberajú. Preto existuje veľký záujem o identifikáciu nových kandidátov na lieky, ktoré by účinnejšie zabíjali tieto formy. Touto problematikou sa intenzívne zaoberajú vedci Jie Feng, Jacob Leone, Sunjya Schweig, Ying Zhang z Univerzity Johna Hopkinsa v USA. 

Antimikrobiálne byliny

Mačací pazúr (Vilcacora), oregano  (pamajorán obyčajný Oreganum vulgare) a klinček (Syzygium aromaticum) zamedzujú šíreniu špecifických typov baktérií, ktorých je rod Borrellia súčasťou. Pomocou týchto bylín buď vo forme masti na mieste zahryznutia, alebo ich začlenením do stravy vo forme korenín (oregano, klinček), čaju (Vilcacora), olejov (oregano, klinček) alebo extraktov (Vilcacora ako Samento), môžeme prirodzene liečiť svoje telo pred rozšírením infekcie.

Prevencia koinfekcie

Mnoho ľudí trpí oslabeným imunitným systémom. Keď sa navyše nakazia lymskou boreliózou, chopia sa príležitosti aj iné vírusy, ešte viac priťažia imunitnému systému, ktorý v takomto stave už nie je schopný bojovať s infekciou. Tak sa, napríklad, u pacientov s lymskou boreliózou bežne objavuje herpes. V tomto prípade je určite vhodné použiť olivový olej a mačací pazúr, dve byliny, ktoré preukázali, že sú proti tomuto typu vírusu veľmi účinné. Ďalej – cesnak so silnými antivírusovými a antibakteriálnymi vlastnosťami. Ten by sme mali jesť tak často, ako je to len možné. Imunitný systém podporíme nielen užívaním veľkého množstva vitamínu C. Výskum ukázal, že kozinec blanitý (Astragalus membranaceus), listy olivy európskej (Oleum eropaea) a čierna baza (Sambucus nigra) poskytujú okamžitú podporu nášmu imunitnému systému, ktorý je schopný odstrániť baktérie priamo. 

Zníženie zápalu

Jedným z hlavných symptómov lymskej choroby je zápal, a to v mieste uhryznutia i po celom tele, kde sa šíri infekcia. Vyhýbajme sa preto akejkoľvek zápalovej látke v strave. Obmedzme produkty obsahujúce mlieko a lepok, čím môžeme znížiť všeobecný zápal v celom systéme. Na druhej strane, konzumujme predovšetkým potraviny bohaté na bielkoviny a omega-3 mastné kyseliny – ovocie, zeleninu, orechy, semená, ryby a rybí olej, aby sme svoje telo zásobili dostatkom živín a protizápalových látok.

Detoxikačná príprava

Hoci antibiotiká zabijú baktérie lymskej boreliózy v tele, uvoľňujú neurotoxíny nebezpečné pre naše telo. Na posilnenie organizmu preto jedzme stravu s  vysokým obsahom vlákniny a pime aspoň dva litre vody denne. Týmto spôsobom môžeme toxíny odstrániť z tela priebežne a skôr, než môžu uškodiť.

Probiotiká

Počas užívania antibiotík je veľmi dôležitá podpora črevnej mikrobióty. Konzumujme fermentované potraviny (kyslomliečne produkty – biely jogurt, najlepšie obohatený probiotickou kultúrou, kefír, cottage syr, bryndzu a podobne, kvasenú zeleninu – kapustu, uhorky a podobne, sójovú omáčku, miso – fermentovanú vyzretú pastu zo sójových bôbov a podobne) a užívajme probiotické výživové doplnky. V snahe o obnovenie črevnej mikroflóry treba pokračovať ešte minimálne mesiac po vysadení antibiotík.

Antimykotiká

Aby sme predišli prípadnému premnoženiu húb a plesní, aspoň po dobu brania antibiotík preventívne vynechajme sladké potraviny. Keď už nie, tak užívajme iba xylitol, päťuhlíkatý cukor, ten nie sú schopné konzumovať. Pri významných problémoch s kvasinkou Candida albicans: denne užívajme antimykotiká – oreganový olej, kaprylovú kyselinu, extrakt z grepových semienok a podobne, a to až do úplného vymiznutia symptómov. 

Dostatok spánku

Pri lymskej borelióze je spánok často narušený. Skúsme hodinu pred spaním vypiť čaj pripravený z koreňa valeriány lekárskej (Valeriana officinalis) a mučenky (Passiflora incarnata). Obe sú známe tým, že navodzujú spánok a odstránia nespavosť.

Foto: archív prof. Kataríny Horákovej, shutterstock.com

inVitro Choroby z kliešťa image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 02/2021

Choroby z kliešťa

Práve sa pozeráte na letné číslo magazínu venované téme Chorôb z kliešťa. Leto je synonymom slobody, každý si ho chce užiť po svojom. Aj ono má však pár nástrah a práve s letným…

Objavte ponuku
testov na unilabs.online

Borelióza - protilátky
Objednať

Lymská borelióza je strašiak, ktorý vás môže doživotne pripútať na vozíček. Žiaľ jej príznaky sú často zamieňané s inými ochoreniami a tým prichádzate o drahocenný čas, ktorý pre vás môže znamenať výhru. Neriskujte!

Objednať
author

Elena Akácsová

Všetky články autora