Zatiaľ čo referenčné hodnoty sú pre lekárov užitočným zdrojom informácií, v pacientoch často vyvolávajú zmätky a zbytočné obavy. O tom, prečo sa líšia a prečo by sa laik nemal nechať vystrašiť jedným údajom, sme sa rozprávali s prof. MUDr. Ladislavom Tureckým, CSc., z Ústavu lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie LF UK.

Výsledky laboratórnych testov sú pre mnohých pacientov záhadným svetom čísel, skratiek a šípok označujúcich „vyššie“, „nižšie“ či „mimo normy“. Hoci nám slúžia často ako prvá informácia o stave nášho zdravia, väčšina ľudí ich vníma len ako formálny papier od lekára, ktorému nie celkom rozumie alebo vôbec nerozumie. A práve tu vzniká priestor pre zbytočné obavy a unáhlené závery.

Hodnota mimo normy nie je diagnóza.

Referenčné hodnoty sú jednou z najdôležitejších, ale zároveň najčastejšie nesprávne interpretovaných častí laboratórneho výsledku. „Sú to hodnoty vyšetrení, ktoré by mal mať klinicky zdravý človek a do ktorých sa zmestí 95 % zdravej populácie,“ hovorí profesor Ladislav Turecký.

To však zároveň znamená, že 5 % ľudí sa do týchto hodnôt nezmestí, napriek tomu, že sú zdraví a nemajú žiadne klinické problémy. „Je to otázka biologickej variability,“ vysvetľuje profesor Turecký a dodáva: „Ak by sme postavili hodnoty tak, že by sa do nich vošli všetci zdraví ľudia, rozhranie by bolo veľmi široké a mali by sme mnoho falošne pozitívnych alebo negatívnych výsledkov.”

Dva rôzne výsledky?

Profesor ďalej vysvetľuje, že referenčné hodnoty nie sú univerzálne a stanovuje si ich každé laboratórium samo: Robí sa to tak, že sa vytvorí referenčný súbor klinicky zdravých ľudí, ktorí netrpia žiadnym ochorením, a následne sa vyšetrí daný parameter. Výsledky sa štatisticky spracujú.“ Pridáva aj konkrétny postup: „Namerané hodnoty zoradíme od najnižšej po najvyššiu, na oboch koncoch odrátame 2,5 % a to, čo ostane, sú referenčné hodnoty pre 95 % populácie.“

Ak je rozdelenie pravidelné, gaussovské, pomôže aritmetický priemer: „Dolná hranica je priemer mínus dve smerodajné odchýlky, horná hranica priemer plus dve odchýlky.“

Prečo teda referenčné hodnoty nie sú rovnaké na každom pracovisku? „Referenčné hodnoty by mali odrážať aj metodiku, ktorú používa dané laboratórium. Ak sa použijú dve rozdielne metódy, výsledky sa môžu líšiť,“ vysvetľuje profesor Turecký.

Laická otázka, ktorú si po tomto vysvetlení položí veľa pacientov, potom znie – môžeme mať z dvoch rôznych laboratórií pri tom istom vyšetrení vzorky krvi iný výsledok? „Závisí to od daného parametra. Sú parametre, pri ktorých by výsledky mali byť rovnaké, ale pri iných to neplatí,“ hovorí profesor a ako príklad uvádza enzýmy: „Jedno laboratórium môže vyšetrovať aktivitu enzýmov pri 37 °C, druhé pri 30 °C a tretie pri 25 °C – preto vyjdú odlišné výsledky.“

Referenčné hodnoty sa môžu meniť aj v čase. V 80. rokoch 20. storočia boli napríklad referenčné hodnoty cholesterolu oveľa tolerantnejšie ako dnes. „Prečo sa tento údaj znížil? Pri meraní hladiny cholesterolu sú dôležité referenčné hodnoty a tiež aktuálne hodnoty pre daného pacienta. Existujú tiež odporúčané hodnoty, ktoré nie sú totožné s referenčnými hodnotami. Vzhľadom na to, že naša populácia žije nezdravo, sedavým spôsobom života, s nesprávnou životosprávou, namerané referenčné hodnoty pre cholesterol by boli vyššie. Preto sa používa odporúčaná hodnota do 5 mmol/l, ktorá ešte neznamená zvýšené riziko kardiovaskulárnych chorôb.”

Aktuálne hodnoty pre daného pacienta vstupujú do hry pri pacientoch, ktorí sa liečia na vysoký cholesterol. „Vysokorizikový pacient by mal mať pri liečbe nižšie hodnoty, ako sú hodnoty pre bežnú populáciu.”

Súradnice, ktoré pomáhajú hľadať diagnózu

„Stanovenie diagnózy je ako skladanie mozaiky. A výsledok vyšetrenia je len jedným z kamienkov, ktoré sa do výsledného obrazu vkladajú. Čím viac ich máme, tým je obraz jasnejší. Samozrejme, pri niektorých diagnózach stačí aj jeden výsledok. Ak je hladina glukózy 15 mmol/l, je zrejmé, že ide o diabetes. Výsledok sa však musí potvrdiť ešte jedným odberom.“

Stanovenie diagnózy je ako skladanie mozaiky.

Niektoré parametre sa vekom nemenia, no sú aj také, čo s pribúdajúcim rokmi zmene podliehajú. Keď sme hovorili o cholesterole, tak jeho hladina vekom stúpa. „Hodnota 5,5 u 75-ročného človeka je pekný výsledok, ale u 17-ročného už môže poukazovať na to, že sa v organizme niečo deje,” zdôrazňuje profesor Ladislav Turecký.

Môže to byť však aj naopak – niektoré hodnoty vekom klesajú. Napríklad alkalická fosfatáza (ALP), ktorá je súčasťou pečeňových testov, je u detí 3- až 4-násobne vyššia než v dospelosti. Tento enzým sa tvorí v kostiach a pri ich raste je jeho hodnota omnoho vyššia. „Z tohto dôvodu musíme mať pri teste rôzne referenčné hodnoty z hľadiska veku populácie,” vysvetľuje profesor Turecký.

Pri biochemických vyšetreniach treba brať do úvahy aj pohlavie či tehotenstvo: „Hladina železa je u mužov fyziologicky vyššia. Keby sme použili mužské hodnoty na ženy, dostali by sme patologicky nízke výsledky.“ Aj tehotenstvo výrazne mení niektoré laboratórne parametre. Spomínaná alkalická fosfatáza, ktorá sa tvorí aj v placente, je u gravidných žien omnoho vyššia.

Výsledok mimo normy? Nerobte paniku

Jednou z najčastejších chýb pacientov je predpoklad, že ak je údaj „mimo normy“, znamená to diagnózu. Hodnoty sa však môžu meniť vplyvom mnohých faktorov:

• prijaté jedlo a tekutiny,
• neprimeraná fyzická záťaž,
• stres alebo nedostatok spánku,
• užívané lieky či doplnky výživy,
• menštruácia, tehotenstvo a hormonálne zmeny,
• dehydratácia,
• čas odberu.

Niekedy stačí zopakovať test o pár dní či týždňov a hodnota sa spontánne vráti späť do referenčného rozpätia.

Správna príprava na odber je alfa a omega objektívnych výsledkov. Profesor Turecký vymenúva najdôležitejšie pravidlá pre prípravu pacienta na odber: „Pacient musí byť nalačno, a to približne 12 hodín, deň pred vyšetrením by nemal vykonávať ťažkú fyzickú námahu, nemal by piť alkohol, fajčiť ani užívať lieky, treba zachovať normálny pitný režim.“

Pre tých, ktorí skúšajú v snahe ovplyvniť výsledky hladovkou už deň vopred, má dobrú radu: „Nie je dobré lačnieť viac ako
12 hodín. Môže sa stať pravý opak – v organizme sa začnú mobilizovať tukové zásoby a hladina tukov sa zvýši.“

Mnohí pacienti s nezdravým životným štýlom, ktorých čaká preventívna prehliadka alebo kontrolné vyšetrenie, si povedia, že dva týždne budú „sekať latinu“. Pomôže to? Profesor Ladislav Turecký súhlasí s tým, že krátka diéta dokáže ovplyvniť výsledky. „Pri glukóze mierne áno. Ak diabetik dva týždne pred odbermi vylúči cukor, hladina glukózy môže byť nižšia.“ Moderné laboratóriá sú však pripravené aj na takýchto „pacientov“. „Glykovaný hemoglobín odráža situáciu päť až šesť týždňov dozadu. A tam sa pravda ukáže.“

Výživové doplnky: prehliadaný problém

Skresliť výsledky môžu aj veľmi obľúbené výživové doplnky, ktoré by sa mali vysadiť týždeň pred odbermi. „Nie vždy sa však na to myslí,“ hovorí profesor Turecký a vracia sa ku konkrétnej skúsenosti s firmou, kde takýto doplnok, ktorý mal pečeň chrániť, paradoxne, zhoršil jej parametre: „Biotransformačná funkcia pečene sa jeho vplyvom zmenila tak, že z toxickej látky rýchlejšie uvoľňovala toxíny.“

Pacient by mal preto lekára informovať nielen o užívaných liekoch, ale aj doplnkoch výživy.

Digitálna interpretácia laboratórnych výsledkov: pomocník alebo riziko?

Kým ešte nedávno čakal pacient na konzultáciu s lekárom, dnes si väčšina ľudí hľadá vysvetlenie svojich laboratórnych výsledkov online už niekoľko minút po tom, ako ich dostane do rúk. Google, zdravotnícke portály, diskusné fóra a najnovšie aj nástroje umelej inteligencie – pomáhajú pacientovi, alebo skôr zvyšujú chaos, úzkosť a riziko nesprávnych záverov?

Podľa Eurostatu v roku 2024 hľadalo zdravotné informácie online 63 % používateľov internetu v EÚ. Internet ponúka množstvo informácií, no aj množstvo nástrah. Už pri jednoduchom vyhľadávaní typu „zvýšené hodnoty AST (aspartátaminotransferázy)“ sa pacient stretáva s obsahom rôznej kvality – od odborných článkov a odporúčaní až po desiatky diskusných fór, ktoré často prezentujú ojedinelé, dramatické alebo aj nesprávne interpretácie.

Nový hráč: umelá inteligencia

Nástroje umelej inteligencie – ako napríklad ChatGPT – vedia pracovať s veľkými objemami dát a poskytnúť vysvetlenie v zrozumiteľnej podobe. Môžu byť užitočné, keď chce pacient pochopiť všeobecný význam vyšetrenia, potrebuje orientačné vysvetlenie mechanizmov (napríklad čo je ALT, čo sú lipidy, čo je eGFR), chce si ujasniť bežné terminologické pojmy.

Tieto nástroje však nie sú klinické diagnostické systémy. Nemajú prístup k zdravotnej dokumentácii pacienta, jeho anamnéze, k užívaným liekom, chronickým ochoreniam, aktuálnym ťažkostiam ani ku kontextu, v ktorom lekár výsledky vyhodnocuje. Nesprávne alebo neúplné zadanie zo strany pacienta môže potom viesť k vysoko nepresnej odpovedi, k zbytočnému znepokojeniu a úzkosti.

Opakom môže byť tiež falošný pocit bezpečia. Pacient môže mylne vyhodnotiť svoju odchýlku ako „nič vážne“ a oddialiť odbornú pomoc.

Kým laboratórne spoločnosti a odborné portály poskytujú spoľahlivé informácie, diskusné fóra a neodborné články môžu obsahovať mýty, nepodložené rady či nesprávne závery. Aj preto sa v rámci Európskej únie vytvorili konkrétne obmedzenia a regulácie, ktoré sa týkajú používania umelej inteligencie v zdravotníctve, najmä pri interpretácii laboratórnych výsledkov a pri poskytovaní zdravotných informácií pacientom. Tieto obmedzenia integrovala EÚ do AI Act (Zákona o umelej inteligencii) schváleného v roku 2024 a do existujúcich noriem ako GDPR a MDR/IVDR pre zdravotnícke pomôcky.

Podľa tohto zákona môžu nezdravotnícke AI (ako napríklad ChatGPT):

• vysvetľovať medicínske pojmy,
• opisovať všeobecné princípy vyšetrení,
• poskytnúť edukatívne informácie o laboratórnych parametroch.

Nemôžu však:

• interpretovať konkrétne hodnoty pacienta,
• odporučiť diagnostiku alebo liečbu,
• analyzovať individuálny zdravotný stav,
• vyhodnotiť riziká pacienta.

GDPR (ochrana osobných údajov) považuje zdravotné údaje za najcitlivejšiu kategóriu údajov.

• AI nesmie ukladať ani spracovávať individuálne zdravotné údaje bez explicitného súhlasu,
• používateľ musí byť jasne informovaný, ak AI nahráva alebo analyzuje jeho údaje,
• poskytovateľ AI nesmie tieto údaje použiť na tréning modelu.

Doplnok, nie náhrada lekára

Internet aj umelá inteligencia sa v dnešnom svete stali prirodzeným zdrojom informácií o zdraví. Ich prínos závisí od toho, ako a na čo ich pacient používa. Najväčší prínos majú vtedy, keď pomáhajú porozumieť základným pojmom, pripraviť sa na diskusiu s lekárom alebo doplniť informácie o tom, ako fungujú laboratórne testy.

Foto: Ivan Majerský