MÝTY A FAKTY O OTEHOTNENÍ A TEHOTENSTVE

Article image

Do centra asistovanej reprodukcie prichádza mnoho neplodných párov, ktoré v snahe počať potomka či donosiť zdravé dieťa často skúšajú všetko možné i nemožné, aby sa k svojmu cieľu dopracovali. Prostredníctvom laických informačných zdrojov a anonymných diskusných príspevkov na ženských internetových fórach musia zdravotnícki pracovníci svojim klientom pomerne často vysvetľovať, ktoré informácie o otehotnení či tehotenstve sú pravdivé, podložené relevantnými výskumami v danej oblasti a ktoré sú len poverami.

Mýty a fakty o otehotnení

Existuje veľké množstvo mýtov, ktoré ponúkajú zaručený návod ako otehotnieť či – naopak – ako sa stopercentne chrániť pred neželaným tehotenstvom. Uvádzam najčastejšie z nich.

Počas menštruácie žena nemôže otehotnieť.

Odborníci upozorňujú, že žena môže otehotnieť naozaj v ktorejkoľvek fáze menštruačného cyklu. Samozrejme, na otehotnenie treba uvoľnenie zrelého vajíčka z folikulu – tzv. ovulácia, najčastejšie na 12. až 16. deň menštruačného cyklu. Vajíčko je schopné oplodnenia 12 hodín po ovulácii, toto plodné obdobie je však predĺžené o životnosť spermií v ženskom tele – literatúra opisuje možnosť prežitia spermií až 7 dní! To vysvetľuje možnosť otehotnenia aj po pohlavnom styku, ktorý sa uskutočnil v čase menštruácie. Ovulácia však môže byť vyvolaná náhle aj mimo dní, ktoré žena považovala za svoje „plodné“. Odborníci opisujú skoršie vyvolanie ovulácie, respektíve prasknutie dominantného folikulu aj vplyvom orgazmu. Ďalší vedci objavili v mužskom ejakuláte proteín, ktorý dáva ženskému mozgu pokyn na spustenie produkcie hormónov, ktoré majú za následok ovuláciu. Vedúci výskumu Gregg Adams z univerzity v Saskatchewane uviedol, že tento proteín našli u niekoľkých cicavcov, čo je jasným dôkazom toho, že hrá dôležitú úlohu aj v našej plodnosti. Gynekológ dokáže prebehnutie ovulácie potvrdiť ultrasonografickým vyšetrením (nálezom corpus luteum na jednom z vaječníkov a prítomnosťou voľnej tekutiny v cavum Douglasi). Druhou možnosťou je laboratórne stanovenie hladiny progesterónu, ktorý sa v luteálnej fáze postupne zvyšuje.

Mám maternicu otočenú dozadu, preto sa mi nedarí otehotnieť.

Retroverzia (maternica naklonená smerom dozadu, ku konečníku) je pomerne častý jav, postihuje takmer každú piatu ženu. Prípadné ťažkosti s otehotnením nesúvisia priamo s postavením maternice, ale s pridruženými komplikáciami, ktoré mohli byť aj samotnou príčinou tohto postavenia maternice: prekonané zápaly, zrasty po operáciách, endometrióza…

Teraz nie je vhodný čas na dieťa, budem ho mať vo vyššom veku – veď ak to nepôjde, pomôže mi umelé oplodnenie.

Časopisy nás optimisticky kŕmia informáciami o celebritách, ktoré privádzajú svoje deti na svet vo vyššom veku. Podľa nich nie je nič nezvyčajné byť matkou po štyridsiatke, otcom po šesťdesiatke… U žien je ideálna doba pre počatie medzi 21. a 25. rokom života. S pribúdajúcim vekom sa pravdepodobnosť otehotnenia znižuje a po 40. roku otehotnie prirodzene iba 5 % žien. Dôvodom je väčší počet cyklov bez ovulácie a zvýšené percento aneuploidných oocytov (ktoré nie sú schopné oplodnenia, prípadne dochádza k chybnému oplodneniu a vývoju abnormálneho embrya). S vekom stúpa aj výskyt iných ochorení, ktoré môžu mať vplyv na plodnosť ženy. Treba si uvedomiť, že ani metódy asistovanej reprodukcie nedokážu ovplyvniť kvalitu ženských vajíčok. Kauzálna liečba znižujúcej sa kapacity vaječníkov nie je možná, keďže počet vajíčok sa počas života ženy len zmenšuje, nové vajíčka sa nedotvárajú.

Gynekológ môže zrealizovať vyšetrenia na posúdenie funkčnej rezervy vaječníkov. Medzi základné patrí vyšetrenie AMH (Anti-Müllerov hormón) z krvi a stanovenie počtu antrálnych folikulov (AFC) ultrazvukovým vyšetrením.

Napriek tomu, že u zdravého muža je minimálna koncentrácia spermií na 1 ml ejakulátu okolo 15 miliónov spermií, aj u nich majú pribúdajúce roky vplyv na pokles množstva ejakulátu, koncentrácie spermií, pokles progresívnej pohyblivosti i zhoršenie morfológie spermií. S vekom stúpa taktiež počet spermií s fragmentovanou DNA, tieto spermie nie sú schopné správne oplodniť vajíčko. Aj keď Americká spoločnosť pre reprodukčnú medicínu nezaraďuje vyšetrenie integrity DNA spermií do prvej línie hodnotenia mužskej plodnosti, vzhľadom na stúpajúci trend otcovstva vo vyššom veku je tento test výborným doplnkom pre určenie metodiky oplodňovania vajíčok v procese umelého oplodnenia.

Aj zvolená sexuálna poloha má vplyv na to, či žena otehotnie… Po sexe treba zostať ležať, podložiť si panvu vankúšom a vystreté nohy si oprieť o stenu.

Traduje sa, že najvhodnejšia poloha pre počatie potomka je tzv. misionárska poloha, pri ktorej penis vniká do pošvy v optimálnom uhle a je veľmi blízko krčka maternice. Odborníci však upozorňujú, že žiadna z polôh neovplyvňuje schopnosť spermií preniknúť cez ovulačný hlien v krčku maternice ženy. Spermie sú poháňané vlastnou silou, poloha ženy či vyvýšenie panvy nemajú vplyv na rýchlosť ich pohybu k vajíčku. Aj v súčasnosti lekári často radia ženám, ktoré majú maternicu otočenú dozadu, aby pri snahe o dieťa volili polohu „zozadu“ a následne zostali ležať na bruchu. Tieto rady však nemajú oporu vo vedeckých štúdiách.

Ak chcete otehotnieť, milujte sa každý deň.

Niektoré páry sa mylne domnievajú, že v ich snahe o potomstvo sa šance zvyšujú úmerne s počtom pohlavných stykov. Pri príliš častej ejakulácii však dochádza k zhoršeniu jednotlivých parametrov ejakulátu, spermie tiež nestíhajú dostatočne dozrieť, čo znemožňuje oplodniť vajíčko. Najlepšia pohyblivosť spermií sa zistila pri ejakulácii každé 3 – 4 dni. Keďže spermie dokážu prežiť v tele ženy priemerne 48 hodín, pohlavný styk 2 – 3× do týždňa je postačujúci. Avšak dlhotrvajúca, niekoľkodňová pohlavná abstinencia zhoršuje integritu DNA spermií.

Neplodnosť sa týka takmer vždy ženy.

Už dávno neplatí, že najčastejšou príčinou, prečo sa páru nedarí počať dieťa, je práve ženský faktor. Taktiež je už za nami obdobie, keď boli mužské a ženské faktory ako príčina sterility viac-menej vyrovnané. Najnovšie výskumy poukazujú na fakt, že v dnešnej dobe je častejší výskyt neplodnosti na strane mužov. Aj to je dôvodom, prečo už na prvej návšteve v centrách asistovanej reprodukcie odporúčajú odborníci vyšetriť spermiogram.

Ako ovplyvniť pohlavie dieťaťa?

Existuje veľké množstvo povier, ako si privodiť pohlavie plodu podľa želania (Tabuľka č. 1). Faktom však je, že pohlavie dieťaťa ešte pred samotným otehotnením definitívne potvrdí iba preimplantačná genetická diagnostika (absolvovanie cyklu umelého oplodnenia s následným genetickým vyšetrením embryí), ktorá sa však len s cieľom zistenia pohlavia nevykonáva.

Mýty o tehotenstve

Počas tehotenstva by si žena nemala farbiť vlasy.

Žiadna štúdia nepotvrdila negatívny vplyv farbenia vlasov na vývoj plodu, pokiaľ bol dodržaný návod na použitie farby a prostredie bolo dostatočne vetrané. Súčasné farby a šampóny na farbenie už väčšinou neobsahujú amoniak, majú menej agresívne zloženie v porovnaní s minulosťou a navyše, všetky sú pred uvedením na trh testované. Pri dodržaní odporúčaného množstva a času pôsobenia farby sa cez pokožku hlavy dostáva do tela zanedbateľné množstvo chemických látok z farby. Niektorí odborníci však odporúčajú vyhnúť sa farbeniu vlasov v prvom trimestri gravidity (štádium organogenézy plodu), najmä z dôvodu rizika nadmernej inhalácie výparov vznikajúcich počas farbenia vlasov.

Spln mesiaca môže vyvolať pôrod.

Teória hovorí, že nakoľko mesiac riadi príliv a odliv, riadi aj ženské telo (veď z viac než 80 % sme tvorení vodou). Napriek tomu, že menštruácia i ovulácia sa vyskytujú na mesačnej báze, samotný pôrod nemá súvis s fázou mesiaca. K tejto téme bolo vykonaných niekoľko štúdií, ktoré sledovali štatistiky tisícky pôrodov žien v termíne, v týchto štúdiách však nebol dokázaný súvis medzi fázami mesiaca a počtom pôrodov, pôrodných komplikácií či úmrtí pri pôrode. Niektorí vedci sa domnievajú, že to nie je mesiac, ktorý je vyvolávateľom pôrodov, ale skôr zvýšenie teploty a zníženie atmosférického tlaku.

Testy, ktorými je možné zistiť pohlavie plodu údajne aj bez medicínskych vyšetrení.

Uvedené sú najznámejšie mýty predikcie pohlavia plodu, ktoré preukázateľne nemajú vedecký základ a ich spoľahlivosť bola vyvrátená niekoľkými štúdiami.

  • Test so sódou bikarbónou – test sa má realizovať najskôr v 13. týždni tehotenstva. Sódu treba zaliať močom tehotnej ženy, sleduje sa reakcia (ideálne v priesvitnom pohári). Pokiaľ to zašumí/vyšumí, žena čaká chlapčeka. Ak sa neudeje nič, žena čaká dievčatko.
  • Čínsky lunárny kalendár na určenie pohlavia dieťaťa. Vstupnými údajmi sú mesiac počatia a lunárny vek matky v dobe počatia. Veľká štúdia, ktorú realizovali Švédi s použitím údajov od 2 840 755 tehotných žien (z rokov 1973 – 2006) ukázala, že táto metóda nie je na určenie pohlavia o nič lepšia než hodenie si mincou.
  • Test pulzovej frekvencie srdca plodu – 140/min. a viac signalizuje ženské pohlavie, 139/min. a menej predpovedá chlapčenské pohlavie plodu.
  • Drano test – test pohlavia, keď sa zmieša ¼ lyžičky čistiaceho prostriedku Drano s 3 ml moču tehotnej ženy a sleduje sa sfarbenie. Zelená farba roztoku značí mužské pohlavie plodu, hnedá farba ženské pohlavie.

Pohlavie dieťaťa je ešte pred narodením možné určiť ultrasonografickým vyšetrením plodu (pri priaznivej polohe a echogenite) už v prvom trimestri, najnovšie sa v praxi testuje taktiež nový sonografický znak pohlavia – anogenitálna vzdialenosť, ktorú je možné merať už od 11. týždňa tehotnosti. Amniocentéza – odber plodovej vody cez brušnú dutinu, v lokálnej anestézii, odhalí okrem genetických anomálií aj pohlavie plodu. V krvi matky koluje už v skorom štádiu tehotenstva DNA plodu (voľne cirkulujúca fetálna DNA plodu). Pomocou genetického laboratórneho vyšetrenia je možné DNA plodu izolovať, analyzovať a identifikovať prípadný výskyt vybraných chromozómových porúch plodu a stanoviť jeho pohlavie. Ide o neinvazívne prenatálne testovanie z krvi matky. Pohlavie plodu z krvi matky môže byť touto metódou stanovené s vysokou mierou presnosti už v 5. týždni tehotenstva. Na Slovensku je možné odber vykonať od 11. týž­dňa tehotnosti. V súlade s uznesením Etickej komisie MZ SR poskytuje laboratórium výsledok analýzy až po ukončenom 12. týždni tehotenstva.

Časté ultrazvukové vyšetrenia v tehotenstve sú nebezpečné.

Téma bezpečnosti prenatálnych ultrazvukových vyšetrení je medzi tehotnými ženami stále aktuálna. V praxi sme sa stretli aj s odmietavým postojom k tomuto vyšetreniu počas celej gravidity, práve kvôli obave z negatívneho vplyvu vyšetrenia na vývoj plodu, častejšie je však situácia presne opačná – časté, vyslovene komerčné využívanie prenatálneho ultrazvukového vyšetrenia. Osobitou kapitolou sú ženy s predchádzajúcou negatívnou skúsenosťou (aborty), ktoré absolvujú ultrazvukové vyšetrenie plodu častejšie než ako je bežné v praxi, a to práve pre svoj psychický pokoj a ubezpečenie sa, že plod sa vyvíja v poriadku.

Do gynekologickej a pôrodníckej praxe bol ultrazvuk zavedený asi pred 40 rokmi. Ako pri každej novej vyšetrovacej metóde, okamžite sa objavili otázky súvisiace s bezpečnosťou jeho aplikácie a s možnými negatívnymi vplyvmi na vývoj plodu. Opísali sa účinky tepelné (vzostup teploty vyšetrovaného tkaniva), efekt kavitácie (tvorba a kolaps plynom vyplnených bublín), skúmali sa nežiaduce účinky Dopplerovskej sonografie… Počas 40 rokov výskumu však neboli preukázané žiadne škodlivé účinky diagnostického ultrazvuku na ľudský organizmus. Pre dĺžku ultrazvukového vyšetrenia všeobecne platí tzv. princíp ALARA (As Low As Reasonably Achievable) – doba vyšetrovania by nemala byť dlhšia a intenzita ultrazvuku by nemala byť väčšia, než je nevyhnutné na získanie požadovanej diagnostickej informácie. Nevyhnutná doba je pritom závislá len od samotného vyšetrujúceho – od jeho zručnosti, trénovanosti, vzdelania a skúseností.

V centrách asistovanej reprodukcie je nevyhnutné, aby boli zdravotnícki pracovníci informovaní o vyššie spomínaných mýtoch a poverách, aby ich odpovede na otázky klientok boli aktuálne a vychádzajúce z najnovších poznatkov opierajúcich sa o zásady evidence based medicine. Pri komunikácii s klientkou netreba zabúdať na fakt, že žena snažiaca sa o dieťa je zväčša emocionálne citlivá, preto treba jej falošné teórie vyvracať citlivo a bez zosmiešňovania.


Literatúra

  1. European Society of Human Reproduction and Embryology (ESHRE). Daily Sex Helps Reduce Sperm DNA Damage And Improve Fertility. ScienceDaily, 1 July 2009. www.sciencedaily.com/releases/2009/06/090630075311.htm.
  2. Underwood, E. Semen’s Secret Ingredient. Science. 2009, ISSN 1095 – 9203.
  3. Kidd, S. A., Eskenazi, B., and Wyrobek, A. J. Effects of male age on semen quality and fertility: a review of the literature. Fertil Steril. 2001; 75: 237 – 248, ISSN: 0015 – 0282. Johnson, S. L., Dunleavy, J., Gemmell, N. J. and Nakagawa, S. Consistent age-dependent declines in human semen quality: a systematic review and meta-analysis. Ageing Res Rev. 2015; 19: 22 – 33, ISSN 1568 – 1637.
  4. Practice Committee of the American Society for Reproductive Medicine. Diagnostic evaluation of the infertile male: a committee opinion. Fertil Steril. 2015; 103: e18 – e25, ISSN: 0015 – 0282.
  5. World Health Organization, Department of Reproductive Health and Research. WHO laboratory manual for the examination and processing of human semen, Fifth edition, 2010, 287 p., ISBN: 978 92 4 154778 9.
  6. Eisenberg, Michael L. et al. Effects of age on fertility and sexual function. Fertil Steril. 2017, Volume 107, Issue 2, 301 – 304, ISSN: 0015 – 0282.
  7. Villamor E., Dekker L., Svensson T., Cnattingius S. Accuracy of the Chinese lunar calendar method to predict a baby’s sex: a population-based study. Paediatr Perinat Epidemiol. 2010, Jul 1;24(4): 398 – 400, ISSN 1365-3016.
  8. Ostler S, Sun A. Fetal sex determination: the predictive value of 3 common myths. CMAJ. 1999 Dec 14;161(12):1525-6. ISSN 1488-2329.
  9. Arfi A. et al. First-trimester determination of fetal gender by ultrasound: measurement of the ano-genital distance. Eur J Obstet Gynecol Reprod Biol. 2016 Aug; 203:177-81. ISSN 0301-2115.
  10. Barr S. J., Barr K. J. Retroversion and infertility. Am J Obstet Gynecol. 1983 Aug 15. 146(8): 990-1.ISSN: 0002-9378.
  11. Faix A., Lapray J. F., Callede O. et al. 2002. Magnetic resonance imaging (MRI) of sexual intercourse: second experience in missionary position and initial experience in posterior position. J Sex Marital Ther 28 Suppl 1:63-76, ISSN 1521-0715.
  12. Wright C. F. et al. Non-invasive prenatal diagnostic test accuracy for fetal sex using cell-free DNA a review and meta-analysis. BMC Res Notes. 2012; 5: 476. ISSN: 1756-0500.
  13. Slovenská spoločnosť pre ultrazvuk v medicíne: K otázke bezpečnosti USG vyšetrení. 2002, dostupné na: http://www.ssum.sk/o-nas/technika/k-otazke-bezpecnosti-usg-vysetreni/ Praslička, M. Bezpečnosť ultrazvukového vyšetrenia v pôrodníctve. Praktická gynekológia. 2003 Vol. 10, no. 4, s. 167 – 171, ISSN: 1335-4221.
  14. American Cancer Society. Hair dyes. 2014, dostupné na: http://www.cancer.org/cancer/cancercauses/othercarcinogens/intheworkplace/hair-dyes
  15. Harms, R. W. Is it ok to use hair dye during pregnancy? 2011, dostupné na: http://www.mayoclinic.org/healthy-living/pregnancy-week-by-week/expert-answers/hair-dye-and-pregnancy/faq-20058484
  16. Arliss J. M., Kaplan E. N., Galvin S. L. The effect of the lunar cycle on frequency of births and birth complications. Am J Obstet Gynecol. 2005 May; 192(5):1462 – 4. ISSN: 0002-9378.
  17. Ryotaro, W. et al. The effect of the gravitation of the moon on frequency of births. Environmental Health Insights 2010, 4:65-9. ISSN 1178-6302.
  18. Ochiai, A. M. et al. Atmospheric conditions, lunar phases, and childbirth: a multivariate analysis. International Journal of Biometerology. 2012 Jul; 56(4) 661-7. ISSN 1432-1254.
invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 02/2017

Reprodukčná medicína

Letné vydanie nášho časopisu inVitro prináša bohatý objem informácií zo sveta reprodukčnej medicíny. Aj v tomto čísle nájdete okrem odborných textov zaoberajúcich sa problematikou neplodnosti,…

author

Mgr. Jana Janáková

Všetky články autora