ANTIBAKTERIÁLNE MYDLÁ NIE SÚ PRE CHOROBOPLODNÉ ZÁRODKY ŽIADNOU HROZBOU

Article image

Zo štúdie ázijských vedcov vyplynulo, že antibakteriálne mydlá nie sú na tom s ničením bacilov o nič lepšie než obyčajné mydlá. Aby nám boli niečo platné, museli by sme si v nich močiť ruky deväť hodín!

Prípravky označované ako antibakteriálne patria medzi stále obľúbenejšie. Vídame ich v nemocniciach, kanceláriách a nachádzajú si cestu aj do domácností. Z názvu tak nejako cítime, že keď si nimi umyjeme ruky, budeme pred nákazou lepšie chránení. Používajú ich už milióny ľudí a len v samotných USA generujú zisk okolo jednej miliardy dolárov (880 miliónov eur) ročne. Väčšinou sa v nich ako účinná látka uvádza triklosan. Používame ho vo viere, že je schopný uchrániť nás pred takými neduhmi, ako je MRSA (baktérie rezistentné aj na antibiotikum meticilín).

Kórejci nám teraz pocit z používania triklosanu dosť pokazili. Pokorujúce na tom je, že im k tomu stačil pokus s umývaním rúk tak, ako ho praktizujeme po použití toalety. Medzi bežným prípravkom a tým označeným ako antibakteriálny nezaznamenali z hľadiska účinku žiadny vplyv. Istý rozdiel v účinku sa im podarilo zistiť až po mnohohodinovom pôsobení zmieneného roztoku. Keď si to premietneme do praxe, tak prídeme k takým paradoxom, že k signifikantnému zníženiu rizika nákazy, v porovnaní s neantimikrobiálnym prípravkom, by došlo len za predpokladu, že si budeme máčať ruky v umývadle s antibakteriálnym prípravkom po celý pracovný čas a ešte hodinu navyše. A tak niet divu, že keď to zverejnili v časopise Journal of Antimicrobial Chemotherapy, spôsobilo to pomerne veľké zdesenie. Najväčšie u akcionárov a manažmentu firiem vyrábajúcich Mentadent, Dawn, Clearasil Daily Face Wash, ústnu vodu Dentyl, Colgate Total, Crest Cavity Protection, Softsoap, Dial, deodorant Right Guard, Sensodyne Total Care, Old Spice...

Aby kórejskí výskumníci ustáli súdne spory za hanobenie dobrého mena výrobcov starajúcich sa o naše zdravie, urobili svoje testy podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie. Tá totiž v jednom zo svojich odporúčaní na správne umývanie rúk uvádza, že má trvať minimálne 20 sekúnd. Práve počas tohto času vystavovali vzorky nebezpečných bakteriálnych kmeňov (vrátane Escherichia coli, Listeria monocytogenesSalmonella enteritidis) na Petriho miskách roztoku s prípravkom triklosan. Skúšali aj dve rôzne teploty: 22 stupňov a 40 stupňov Celsia. Výsledky potom porovnávali s prežívaním bacilov po takom istom kúpeli v mydle bez antibakteriálneho prípravku triklosan. A div sa svete, ani šesťhodinové pôsobenie nemalo na prežívanie baktérií prakticky žiadny vplyv. Až po deviatich hodinách začali byť rozdiely medzi oboma skupinami štatisticky signifikantné.

Podobne dopadla aj simulácia našej očisty „v reáli“. Pri týchto testoch vedci zisťovali, ako sa baktériám darí na rukách šestnástich dospelých dobrovoľníkov, ktorí sa rozhodli používať antibakteriálne mydlá počas jedného týždňa. Potom pokožku ich rúk vystavili kontaktu s baktériami a následne ich nechali umyť si ich, a to o tretinu dlhší čas, než odporúča WHO. Po polminútovej hygiene v antibakteriálnom prípravku obsahujúcom 0,3 % triklosanu, čo je maximálna koncentrácia povolená v Európskej únii, Japonsku, Číne a v Kanade, bol výsledok rovnako neradostný ako v prvom prípade, keď nechali triklosan pôsobiť na baktérie v miske. Až teraz mohli výskumníci bez obáv napísať, že použitie antibakteriálneho prípravku nezmenilo životaschopnosť baktérií o nič viac než obyčajné mydlo.

Mohlo by sa zdať, že je vlastne jedno, či si umyjeme ruky antibakteriálnym alebo nejakým lacnejším prípravkom. Ale nie je to tak. Z predošlých štúdií na zvieratách je totiž známe, že triklosan je tým, čomu sa hovorí endokrinný disruptor a že je látkou schopnou vyvolať aj alergické reakcie. Preložené do ľudskej reči, je to látka, ktorá sa ľahko mení na dioxíny, a tie aj v nepatrných koncentráciách pôsobia ako hormonálne buldozéry, ktoré toho v normálnom chode organizmu dokážu veľa pokaziť. Kórejci nie sú jediní, ktorí sa na triklosan dívajú cez prsty. Americký toxikológ Isaac Pessah z Center for Children’s Environmental Health and Disease Prevention pri University of California pred časom v časopise Environmental Health Perspectives varoval, že by triklosan mohol ovplyvňovať deťom mozog. Zistil, že sa viaže na špeciálne receptorové molekuly na povrchu buniek a v takto ošetrených bunkách potom dochádza k zvyšovaniu hladiny vápenatých iónov.

Nadmiera vápnika excituje mozgové neuróny, až ich „prebudí“. To však znamená, že pri kontaminácii triklosanom už nejde len o to, že zo skokana volského urobí žabu neschopnú sa rozmnožiť, ale že našim mladým ratolestiam môže ohroziť ich zdravý duševný vývoj. Spolu s terajšími novými poznatkami z Kórey sa tak vtiera otázka, či pri použití triklosanu v mydlách, šampónoch, zubných pastách, holiacich penách, ústnych vodách či čistiacich prostriedkoch, kde je prakticky neúčinný, nie je riziko jeho negatívnych dopadov na naše zdravie väčšie než pozitívum. Či už náhodou nejde o klamlivú reklamu. Rovnako je legitímne sa kompetentných orgánov spytovať, či je opodstatnené triklosanom napúšťať ponožky, posteľnú bielizeň, hračky, vrecká na odpadky...


Literatúra

  1. S. A. Kim, H. Moon, K. Lee, M. S. Rhee.: "Bactericidal effects of triclosan in soap both in vitro and in vivo" J. Antimicrob. Chemother. (2015) doi: 10.1093/jac/dkv275
Tlačová správa
invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 04/2015

Pediatria

Témou deviateho čísla časopisu inVitro je Pediatria, a tak si prídu na svoje hlavne detskí lekári, ale aj detskí gynekológovia či psychológovia. Opäť tu nájdete užitočné odborné informácie i…

author

Ing. Josef Pazdera, CSc.

Všetky články autora