Matematické modely a teória relativity dokázali, že vo vesmírnej lodi, cestovaním rýchlosťou blízkej rýchlosti svetla, plynie čas pomalšie než na Zemi, takže po návrate na Zem bude cestovateľ vyzerať mladšie ako jeho rovesníci, pretože medzitým čas na Zemi ubehol rýchlejšie. Jediný organizmus na planéte, ktorý dokáže oklamať starnutie a smrť, je medúza Turritopsis nutricula, ktorá sa zo štádia dospelého jedinca môže vrátiť do svojho prvotného štádia vývoja a stať sa opäť polypom. Keďže sa ľudstvo dodnes nedostalo na takúto úroveň pokroku, vrátiť sa späť v čase umožňuje zatiaľ len plastická chirurgia.
Prvou oblasťou tela, ktorá nás upúta na inom človeku, ktorú vnímame a hodnotíme na ostatných, je samotná tvár. Mladistvá tvár je charakteristická plnším objemom a oválnejším tvarom oproti tej starnúcej, kde sa objem vytráca a tkanivá sa stavajú poklesnutejšími. Samotné starnutie sa netýka len kože, ale všetkých tkanív a na rôznych miestach tela sa prejavuje rôznym spôsobom. Je to dané jednak biologickými predispozíciami, ako sú genetika, množstvo a rozloženie podkožného tuku, intenzitou kontrakcií mimických svalov a jednak vonkajšími fyzikálno-chemickými faktormi, medzi ktoré patria UV žiarenie, expozícia škodlivým látkam počas života, gravitácia a podobne. Prvé prejavy starnutia si všimneme na koži – Obrázok č. 1. Tá sa postupne stenčuje, dochádza k jej atrofii. Dochádza k úbytku kolagénových vláken (hlavne typu I a III), elastínu a obsahu vody. Pôsobením mimických svalov a postupným oslabovaním elasticity kože vznikajú prvé mimické vrásky, a to najskôr v oblasti očí a úst. Tukové oddiely tváre sa oslabovaním tzv. záchytných väzov a vplyvom gravitácie presúvajú nižšie, na niektorých miestach tuku ubúda, naproti tomu ho na iných miestach pribúda, čím sa prehlbujú kruhy pod očami, vznikajú nosovo-ústne vrásky, Marionetove vrásky a pod.
Mimické svaly oproti kostrovým v priebehu plynúceho času nedosahujú taký stupeň atrofie a neustálym používaním sa ich pomer v podstate nemení. Naproti tomu, kosti tváre podliehajú výraznejším zmenám. Kostnú resorpciu pozorujeme najviac v oblasti očníc, čeľuste a sánky (Obrázok č. 2). Celkovo sa tieto zmeny prejavia aj zmenou celej kontúry tváre, ktorá má v mladosti tvar písmena „V“, no postupom času sa mení na jeho obrátenú formu. (1)
Omladenie tváre estetickým zákrokom nazývame rejuvenizáciou. Na našej klinike vykonávame celé spektrum týchto zákrokov, a to od miniinvazívnych výkonov, ako je ošetrenie rôznych oblastí tváre výplňovými materiálmi (fillermi) a botulotoxínom, až po operačné zákroky v lokálnej a celkovej anestézii, kde patria operácie horných a dolných viečok (blefaroplastika), operácie nosa a nosovej priehradky (septorinoplastika), lifting tváre a krku, lifting obočia, spánkovej a čelovej oblasti. Bližšie si rozoberieme miniinvazívne zákroky a lifting tváre a krku.
Ošetrenie tváre výplňovými materiálmi a botulotoxínom
Tieto zákroky patria medzi najpopulárnejšie v estetickej medicíne. Ich hlavnou výhodou je možnosť ambulantného ošetrenia, ktoré trvá niekoľko minút a v prípade ošetrenia výplňovými materiálmi je výsledok okamžitý. Ďalej je to krátka alebo žiadna doba rekonvalescencie a malá invazivita, s čím je spojené nízke riziko prípadných komplikácií.
Botulotoxín
Korekcia mimických vrások botulotoxínom je jedným z najčastejšie vykonávaných zákrokov v ambulantnej sfére estetickej medicíny a obrovskú popularitu si získala svojou bezpečnosťou a efektivitou, najmä v oblasti hornej tretiny tváre. Botulotoxín bol prvýkrát popísaný doktorom Juliusom Kernerom v roku 1895, ktorý ozrejmil otravu nesprávne spracovanými mäsovými výrobkami (botulus = latinsky klobása, odtiaľ tzv. klobásový jed). Neskôr bola identifikovaná baktéria, ktorá túto látku produkuje a to Clostridium botulinum. Až v roku 1949 sa dokázal jeho efekt spočívajúci v blokáde neuromuskulárneho prenosu a to konkrétne blokovaním uvoľňovania acetylcholínu presynaptickej membrány. Až po prvotných pokusoch na primátoch bol botulotoxín prvýkrát použitý u človeka pri liečbe strabizmu a blefarospazmu. V roku 1989 bol americkou FDA (U.S. Food and Drug Administration) schválený Botox pre liečbu strabizmu, blefarospazmu a hemifaciálnych spazmov. O rozvoj v oblasti estetickej medicíny sa pričinili kanadskí manželia Carrutersovci, ktorí popísali efekt botulotoxínu A pri korekcii vrások medziobočia.
Dnes sa v estetickej medicíne používa jeden zo siedmich sérotypov tohto toxínu, a to botulotoxín A. Medzi najčastejšie ošetrované oblasti patria vrásky zapríčinené kontrakciou mimických svalov, a to v oblasti čela, medziobočia, okolia očí (vrásky vranej nôžky), selektívne aj vrásky v oblasti krídel nosa, žuvacieho svalu, dvíhača hornej pery, bradového svalu a platyzmy v oblasti krku. Po podaní dochádza do 48 hodín k väzbe na presynaptickú membránu a následne je samotný toxín úplne zmetabolizovaný. Efekt nastupuje medzi prvým a desiatym dňom, s postupným odznievaním účinku po dobu 3 – 6 mesiacov. Úroveň a dĺžka účinku je individuálna a pravidelným opakovaním sa predlžuje, aj keď pri rovnakom dávkovaní u toho istého klienta môže dochádzať k výraznejším výkyvom.
Kontraindikáciou podania je známa precitlivenosť na samotný toxín, určité ochorenia neuromuskulárneho systému, ako sú myastenia gravis a Lambertov-Eatonov syndróm, taktiež sa neodporúča podávať tehotným a dojčiacim ženám. Zvýšená opatrnosť je na mieste u klientov s asymetriou tváre, infekciou v mieste podania a v prípade poklesu obočia.
Pri prvotnej konzultácii sa najčastejšie stretávame s požiadavkou o vyhladenie vrások horných partií tváre. Cieľom konzultácie je ozrejmiť a informovať o možnostiach takého zákroku, o jeho efekte u daného klienta a taktiež o možných komplikáciách a reakciách po aplikácii botulotoxínu. Častokrát je vhodná kombinácia s výplňovými materiálmi, najmä v oblasti medziobočia. Stále treba mať na zreteli, že účinok botulotoxínu nenastupuje okamžite. Botulotoxín nachádza využitie aj pri liečbe bruxizmu, t. j. pri mimovoľných, nadmerných kontrakciách žuvacieho svalu spojených so škrípaním zubov, čo neskôr vedie k ich poškodeniu.
Samotná aplikácia by mala byť prevedená za sterilných podmienok, po predchádzajúcej dezinfekcii ošetrovanej lokality. Určenie miesta aplikácie, ako aj počtu jednotiek botulotoxínu je individuálne. Ošetrenie trvá niekoľko minút, aplikuje sa tenkou inzulínovou ihlou a je takmer nebolestivé.
Komplikácie aplikácie botulotoxínu v estetickej medicíne pri dodržaní štandardných postupov nie sú klinicky významné a ak sa objavia, sú dočasné. Medzi veľmi časté patrí bolesť hlavy, lokálna porucha kontrakcie svalu a pocit ťažkého čela. Menej časté sú opuch v mieste aplikácie, opuch viečok, prechodný pokles viečok, zdvojené videnie, nauzea, pocit suchosti v ústach alebo pocit nachladnutia. Je veľmi dôležité byť v kontakte s vaším lekárom a kontaktovať ho v prípade akýchkoľvek problémov, ktoré sa intenzitou alebo charakterom vymykajú zo spektra komplikácií spomenutých počas konzultácie.
Injekčné výplňové materiály – fillery
Dejiny výplňových materiálov začínajú v 19. storočí, keď sa začalo s používaním vlastného tuku, neskôr parafínu a silikónu. Až okolo roku 1980 začala éra biovýplní v súvislosti s uvedením kolagénu hovädzieho pôvodu. Nasledujúce desaťročia boli charakterizované výskumom a výrobou rôznych výplní biologického a syntetického pôvodu, odlišujúce sa svojím zložením, stabilitou a vedľajšími účinkami. Ideálna výplň je biokompatibilná, inertná, sterilná, nespôsobuje imunologické a alergické reakcie, je bez vedľajších účinkov, trvanlivá a cenovo výhodná. Dĺžka trvania závisí od typu implantovaného materiálu, techniky aplikácie, množstva výplne, od mechanického tlaku a intenzity mimiky v danej oblasti.
Výplňové materiály podľa pôvodu materiálu môžeme rozdeliť na:
- syntetické (Artecoll, Radiesse, Gore-Tex, Sculptra),
- xenogénne – darca a príjemca sú rôzneho pôvodu (kyselina hyalurónová),
- homogénne – darca a príjemca sú rovnakého biologického pôvodu (Alloderm),
- autológne – darca a príjemca je identický jedinec (tuk, kolagén, šľachový transplantát).
Podľa trvanlivosti:
- vstrebateľné – niekoľko mesiacov až rok (kyselina hyalurónová, kolagén),
- polovstrebateľné – 1 až 2 roky (kalcium hydroxyapatit, kyselina polylaktátová),
- nevstrebateľné – 2 roky a viac.
Spomedzi všetkých výplňových materiálov si najväčšiu popularitu získali výplne s obsahom kyseliny hyalurónovej. Ide o lineárny polysacharid zložený z kyseliny D-glukurónovej a glukosaminu. V našom organizme sa nachádza v mimobunkovom priestore spojivového tkaniva, v synoviálnej tekutine, koži a v očnom bulbe. Vekom dochádza k jej úbytku, čo sprevádza zvýšenú tvorbu vrások. Vzhľadom na biokompatibilitu a schopnosti viazať vodu je kyselina hyalurónová ideálnou výplňou (polčas rozpadu je 1 – 2 dni, následne je eliminovaná lymfatickými cestami a pečeňou).
V prirodzenom stave sa v našom organizme nachádza v tekutej forme, avšak chemicky navodeným krížením spolu s obsahom vody tvorí hydrogél, ktorý má využitie v estetickej medicíne. Ten má pri tlaku v striekačke nižšiu viskozitu, čo umožňuje jeho ľahší priechod striekačkou a v tkanive sa formuje opäť v gél. Jednotlivé prípravky sa líšia rôznou molekulárnou hmotnosťou, jej koncentráciou, metódou a stupňom kríženia. Dĺžka vstrebávania je približne 6 – 12 mesiacov. Častokrát sa pripravuje spolu s anestetikom, najčastejšie s lidokaínom.
Samotnej aplikácii výplňového materiálu, tak ako pri botulotoxíne, predchádza konzultácia na našej ambulancii, kde klientke ozrejmíme, o aké ošetrenie ide, aký typ produktu použijeme, zvážime možnosť použitia lokálneho anestetika a samozrejme dĺžku trvania zákroku, možné komplikácie a predpoklad trvania efektu. Aplikácia výplňového materiálu nevyžaduje absolvovanie predoperačného vyšetrenia, ale v rámci úvodnej konzultácie sa pýtame na prípadné alergie, užívanie liekov na riedenie krvi, predchádzajúce ošetrenia výplňovými materiálmi alebo permanentnými fillermi. Kontraindikáciou zákroku môžu byť aj nerealistické očakávania, pretože takýto zákrok nikdy nenahradí operačný, najmä v prípadoch, kde je značný nadbytok a väčšia laxita kože. Zvýšenú pozornosť treba venovať klientkam, ktoré majú tendenciu k tvorbe keloidov a hypertrofických jaziev. Prítomnosť zápalových fokusov, predchádzajúca reakcia na cudzie teleso taktiež nabáda k zvýšenej pozornosti pri injektáži výplne. Samotnému zákroku predchádza nanesenie anestetika, ktoré je vo forme krému, alebo je podané injekčne vo forme infiltračnej alebo zvodovej anestézie, čím minimalizujeme diskomfort počas samotného ošetrenia. To prebieha za sterilných podmienok, aby sme minimalizovali riziko prípadnej infekcie.
Výplňové materiály ponúkajú širokú škálu možností ich využitia v estetickej medicíne. Nižšie uvádzame najčastejšie vyhľadávané zákroky.
Výplň a modelácia pier
Po nanesení anestetika sa injikuje výplňový materiál do pier, čo nám umožňuje peru nielen zväčšiť, ale aj modelovať, prípadne korigovať menšie vývojové vady alebo poúrazové stavy. Aj tu treba zvoliť správny typ výplne vzhľadom na tvar, hrúbku a kvalitu tkanív samotnej pery. Injektážou výplne do povrchovej vrstvy na rozhraní kože a červene pery môžeme jemne zväčšiť a hydratovať peru, ale aj upraviť drobné, vertikálne vrásky, tzv. fajčiarske. Pere môžeme dodať objem injektážou do hlbších vrstiev, alebo dosiahnuť lifting červene vytvorením viacerých pylónov takzvanou ruskou technikou – „Russian lips“. Vzhľadom na to, že je pera veľmi dobre prekrvená, vzniká po aplikácii často opuch alebo modrina, ktorá má však tendenciu za pár dní vymiznúť.
Korekcia nosovo-ústnych vrások
Patrí taktiež medzi najčastejšie vykonávané ošetrenia fillermi. Výplňou oblasti medzi krídlami nosa a ústnymi kútikmi dosiahneme pekný rejuvenizačný efekt a zmiernime dopad poklesu lícneho a čeľustného tukového vankúša. Aplikácia nie je bolestivá, technicky je menej náročná a v tejto lokalite je nízke riziko opuchu a modrín po aplikácii výplne.
Výplň a korekcia kruhov pod očami
Toto ošetrenie je náročnejšie na aplikáciu, pretože v danej lokalite je minimum podkožného tuku, ktorý môže absentovať takmer úplne. Prítomnosť riedkeho podkožného väziva zvyšuje riziko vzniku viditeľných hrčiek po aplikácii výplne príliš povrchovo. Preto je dôležité aplikovať výplň dostatočne hlboko pod okoloočnicový sval, tesne nad okosticu okraja spodnej hrany očnice a vyhnúť sa tak „sausage“ alebo Tyndalovmu efektu, keď je výplň viditeľná a hmatná tesne pod kožou. V tejto oblasti aplikujem výplň výlučne kanylou s tupým hrotom, pod kontrolou hmatu a zraku, čím minimalizujeme riziko vzniku opuchu a modrín.
Augmentácia líc a lícnych oblúkov
V prípade hypoplázie strednej etáže tváre, a najmä lícnych prominencií, je vhodné použiť viskóznejšiu výplň. Tá sa po zakreslení a označení miesta aplikácie injikuje do hlbších vrstiev v oblasti lícnych prominencií a jarmových oblúkov, čím dosiahneme ich korekciu a celkovú harmonizáciu s celou tvárou. Dôležité je neprehnať to s úrovňou augmentácie, aby nadmieru vystupujúce oblasti nenarúšali celkovú harmóniu a profil tváre. Aplikácia je takmer bezbolestná, riziko opuchov a hematómov veľmi nízke.
Face contouring
Medzi ďalšie zákroky patrí tzv. face contouring, keď využitím viskóznych výplňových materiálov dokážeme modelovať kontúry tváre ako sánku, bradu, profil nosa, spánkových oblastí a podobne.
Pri korekcii hypotrofických jaziev môžeme dosiahnuť taktiež želateľný výsledok a takúto jazvu značne kamuflovať. Špecifickým ošetrením je mezoterapia, keď je produkt s obsahom kyseliny hyalurónovej mnohopočetnými vpichmi vpravovaný do povrchových vrstiev kože, čím zlepšuje jej vitalitu, kvalitu a dosahujeme celkový „refresh“ tváre.
Možné komplikácie po aplikácii
Komplikácie po aplikácii výplňových materiálov môžu vznikať na základe samotného materiálu a jeho vlastností alebo v dôsledku voľby nesprávnej aplikačnej techniky (hĺbka umiestnenia, množstvo a pod.). Môžeme ich rozdeliť na včasné a oneskorené.
Medzi včasné patria opuch, hematóm a začervenanie v mieste vpichu alebo lokálna alergická reakcia. Nodulárne útvary môžu súvisieť s lokálnou zápalovou reakciou alebo môžu byť dôsledkom nerovnomernej aplikácie materiálu. Zmena farby kože v mieste aplikácie môže nastať v dôsledku reakcie kože buď na samotný vpich (začervenanie), alebo na samotnú kyselinu hyalurónovú a hemosiderín v géle (modravé sfarbenie). Pri prílišnej povrchovej aplikácii môže dôjsť k tzv. Tyndalovému efektu, čo je svetelná refrakcia gélu tesne pod kožou. Pri aplikácii výplňového materiálu sa môžu vyskytovať aj herpetické infekcie, hlavne v oblasti pier.
Oneskorenými komplikáciami sú najčastejšie nodulárne útvary, ktoré sú často zápalovými alebo jazvovitými ložiskami v mieste aplikácie. Chronickou zápalovou reakciou okolo výplňového materiálu môžu vznikať tzv. granulómy. Klinicky sa prejavia ako mierne citlivé hrudky pod kožou, riziko vzniku stúpa s aplikáciou cudzorodých, telu nie vlastných látok. Liečbou je lokálna alebo celková aplikácia kortikosteroidov, alebo ich chirurgické odstránenie. Migrácia výplne bola pozorovaná skôr u silikónu aj niekoľko rokov po aplikácii.
Vzniku hypertrofických jaziev zabránime dôslednou anamnézou takéhoto hojenia v oblasti tváre v minulosti. Oklúzia cievy patrí medzi najzávažnejšie komplikácie, ktoré môžu spôsobiť nekrózu kože. Len dôkladná znalosť anatomických pomerov, skúsenosti s aplikáciou výplňového materiálu, rozpoznanie tejto komplikácie a jej liečba znižujú riziko možných trvalých následkov. (3)
Facelift
Ide o zákrok, ktorým sa rieši zdvihnutie ochabnutých tkanív tváre s odstránením nadbytočnej kože. V minulosti bol samotný zákrok prevádzaný v tajnosti, a to nielen na počiatku 20. storočia, ale aj v postviktoriánskom období – i oveľa neskôr – sa takýto zákrok považoval za márnivosť. Druhou príčinou stagnácie bol spoločensky uznávaný fakt, že operácie, ktoré nezachraňujú život alebo neodstraňujú vrodené malformácie, sú zbytočné. Prvotné zákroky sa týkali len odstránenia segmentov kože bez manipulácie s hlbšími štruktúrami, čo bolo hlavným problémom samotného výkonu, pretože bolo zbytočne vytvárané napätie na samotnú sutúru. V spojitosti s odstraňovaním vrások na tvári sa vývoj uberal aj operačným riešením dvojitej brady, podbradku a rejuvenizácie krku. Až v roku 1974 Skoog popísal lifting fascie v oblasti líca a musculus platysma. O dva roky neskôr Mitz a Peyronie publikovali histologický popis superficiálneho muskulo-aponeurotického systému (SMAS), čo spôsobilo revolúciu v budúcnosti faceliftu. Ide o relatívne pevnú anatomickú štruktúru, nepravidelnej hrúbky, ktorá sa nachádza pod kožou, prekrýva a obsahuje povrchové svaly tváre, ktoré ju rozdeľujú na prednú a zadnú laminu. Zadná lamina sa prostredníctvom „záchytných“ väzov upína na skelet, čím zadržiava pokles tkanív v priebehu starnutia.
Samotný zákrok má mnoho modifikácií. Líšia sa rozsahom odstránenia kože, spôsobom spevnenia SMAS (rafia alebo plikácia, resekcia), úrovňou a rozsahom preparácie a taktiež kombináciou s inými výkonmi ako napríklad liposukcia, lifting krku alebo obočia. Ak sa zákrok vykonáva v celkovej anestézii, treba absolvovať interné predoperačné vyšetrenie. V prípade lokálnej anestézie si vystačíme so základnými laboratórnymi vyšetreniami vrátane koagulačných parametrov. Po zverejnení Skoogovej techniky bolo opísaných mnoho postupov upravujúcich SMAS, a to od techník veľmi jednoduchých po komplexnejšie a invazívnejšie. V súčasnej dobe sú plastickí chirurgovia rozdelení do dvoch táborov. Jedni sú zástancovia komplexnejších techník, kým druhí naopak menej invazívnych s lepšími proklamovanými výsledkami. Nech je použitá akákoľvek technika, výsledok závisí od skúseností chirurga, od jeho zručností a pochopenia limitov samotného zákroku u konkrétneho klienta. (4)
Techniky faceliftingu
Klasický facelift „skin only“, ktorý zahŕňa iba odstránenie samotnej kože, je dnes vytlačený komplexnejšími technikami, ale stále má svoje miesto u mladších klientov a u klientov, ktorí už mali SMAS raz alebo niekoľkokrát operovaný. Vo všeobecnosti platí, že rez je vedený na okraji prednej časti ušnice, aby výslednú jazvu nebolo vidieť. Rez pokračuje okolo ušného lalôčika, za uchom v retroaurikulárnej ryhe a končí sa za ušnicou v záhlavnej časti. V prípade potreby môže byť predĺžený smerom nahor do spánkovej oblasti. Ostrou preparáciou sa vytvoria kožné laloky, ktoré sa čiastočne odstraňujú a okraje rán sa šijú sutúrou bez napätia. V dnešnej dobe sa už všeobecne uznáva, že klasický facelift nie je z hľadiska estetického výkonu a trvanlivosti efektu takou vhodnou metódou ako jeho modifikácia so spevnením SMAS.
V prípade SMAS faceliftu ide o nadstavbu klasického faceliftu, ktorého hlavnou nevýhodou je slabší estetický výsledok, ako aj trvanlivosť efektu. Princíp vychádza z „natiahnutia“ a spevnenia samotného SMAS a zníženia napätia jaziev. Spevnenie SMAS je dosiahnuté buď jeho rafiou (nariasnením a prešitím), alebo odstránením jeho časti a opätovným zošítím okrajov (resekcia).
Ďalšou modifikáciou je subperiostálny facelift, ktorý zohľadňuje aj lifting čela a vertikálny lifting strednej etáže tváre – na rozdiel od SMAS faceliftu, kde je vektor ťahu šikmo nahor. Je to náročnejšia metóda, ktorá kombinuje preparáciu vo viacerých vrstvách tváre, v závislosti od lokality.
MACS facelifting (minimal access cranial suspension facelifting) alebo S-lift je miniinvazívnou alternatívou SMAS faceliftu. Cez esovitý rez pred uchom sa stehmi spevňuje SMAS.
Na našom pracovisku najčastejšie vykonávame SMAS facelift so spevnením SMAS a s odstránením nadbytočnej kože. Vykonáva sa podkožná disekcia v oblasti tváre a krku, keď sa vo vhodnej vrstve oddelí koža od podkožia tak, aby sa zachovala jej výživa. V oblasti krku sa vykonáva vo vzdialenosti asi 7 – 8 cm od ušného lalôčika s obnažením zadného okraja musculus platysma. Resekciou alebo plikáciou časti SMAS v oblasti tváre v požadovanom vektore ťahu dosiahneme jeho spevnenie. V prípade potreby je možné rez rozšíriť smerom nahor a doplniť o temporálny (spánkový) lifting vrátane podvihnutia obočia. Zo záhlavneho rezu dosiahneme lifting krku (neck lift) spevnením platyzmy s odstránením nadbytočnej kože, s možnosťou liposukcie podbradku a tzv. syslích vačkov v oblasti sánky.
Zákrok vykonávame v celkovej alebo lokálnej anestézii a trvá približne tri hodiny, v ranách sú ponechané drény, ktoré odvádzajú nadbytočné tekutiny. Po zákroku je klient sledovaný do nasledujúceho dňa. Po odstránení drénov a po preväze je prepustený do ambulantnej starostlivosti s elastickou bandážou. Stehy odstraňujeme na 7. pooperačný deň, nasledujúce týždne nosí klient elastický návlek, ktorý chráni samotné rany a znižuje ich napätie, čo je hlavný predpoklad zdarného zhojenia a esteticky priaznivého formovania jaziev.
Možné komplikácie
Medzi najčastejšie komplikácie faceliftingu, ktoré vyžadujú chirurgickú intervenciu, patrí hematóm, ktorého incidencia je 0,2 – 8 %, pričom väčšie riziko je u mužov. Výskyt menších a lokalizovaných hematómov je omnoho vyšší, ale klinicky málo významný. Tejto komplikácii môžeme zabrániť jednak dôsledným predoperačným hematologickým skríningom, ktorý odhalí abnormality krvných doštičiek alebo hemokoagulačných parametrov krvi. Dôležitá je jednak detekcia vysokého krvného tlaku a jeho stabilizácia. Tak ako pri ostatných výkonoch v plastickej chirurgii, aj pri facelifte treba vynechať fajčenie aspoň 6 týždňov pred zákrokom. V neposlednom rade je dôležité samotné zastavovanie krvácania operatérom počas operačného výkonu. Výskyt hematómu predlžuje liečbu i samotnú rekonvalescenciu a zvyšuje riziko ďalších komplikácií. Infekcia patrí medzi menej časté komplikácie, vzhľadom na dobré prekrvenie lalokov v oblasti tváre a zavedenú antibiotickú profylaxiu. Väčšina týchto komplikácií sa dobre zvládne lokálnou liečbou a odstránením podkožných stehov. Závažnejšie infekcie ako flegmóna alebo nekrotizujúca fasciitída sú skôr veľmi vzácne a vyžadujú chirurgickú intervenciu a agresívnu antibiotickú liečbu. Nekróza kože je najčastejšou komplikáciou u fajčiarov a diabetikov. Riziko taktiež zvyšuje veľké napätie na zašitú ranu a predilekčným miestom je oblasť za uchom. SMAS facelift znižuje riziko tejto komplikácie, keďže spevnenie SMAS znižuje napätie sutúry. Neúmerné zastavovanie krvácania koaguláciou v oblasti kožných lalokov môže viesť k vyššiemu riziku nekrózy kože. Pigmentové škvrny sa môžu objaviť u niektorých klientov s malými neliečenými hematómami a taktiež sa môžu vyskytovať v oblasti jaziev. Hypertrofické jazvy a keloidy sú pri facelifte veľmi vzácne. Beznapäťová sutúra, šetrná manipulácia s okrajom kože a vhodný šijací materiál sú predpokladmi dobrého hojenia a vzniku esteticky prijateľných jaziev. Poškodenie lícneho nervu je v literatúre udávané pod 1 %, najčastejšie ide o jeho spánkovú vetvu. Časom sa jeho funkcia upravuje, čo môže trvať 3 – 6 mesiacov a približne 80 % týchto poranení sa zhojí úplne. (2)
Záver
Zdokonaľovanie vlastností výplňových materiálov, vývoj nových metodík operačných zákrokov a ich vhodná kombinácia s miniinvazívnymi postupmi umožňujú našim klientom znovu nadobudnúť spokojnosť so svojím vzhľadom a získať tak stratené sebavedomie. Omladenie tváre v procese starnutia podčiarkuje význam starostlivosti o svoje zdravie a životosprávu v dnešnej uponáhľanej dobe, keď na nás stále viac a viac pôsobí množstvo nepriaznivých environmentálnych faktorov a stresu. Existuje mnoho iných techník, postupov a zákrokov rejuvenizácie tváre, avšak lekár by mal vykonávať tie, ktoré si najviac osvojil, verí im, má s nimi dobré skúsenosti a mnoho spokojných klientov.
Literatúra
- Brychta P., Stanek J.: Estetická plastická chirurgie a korektivní dermatologie. Praha, Grada publishing, 2014
- Grotting J.C., Neligan P. C., Van Beek A. L.: Plastic surgery Vol. Two, Aesthetic. Third edition, London, Elsevier, 2013
- Kontis C. T., Lacombe V. G.: Cosmetic injection techniques. A text and video guide to neurotoxins and fillers. New York, NY, Thieme, 2019
- Thorne Charles H.M.: Grabb and Smith's Plastic Surgery, 7th edition, Wolters Kluwer Health, New York
