Histamínová intolerancia (HIT) je porucha charakterizovaná nedostatočným rozkladom histamínu nahromadeného v organizme. HIT postihuje 2 – 3 % populácie, prevažne ženy
po 40. roku života.

Histamín – chemicky 2-(4-imidazol)-etylamín – je biogénny amín, ktorý je syntetizovaný a skladovaný v mastocytoch a bazofiloch organizmu. V menšom množstve aj v iných bunkách, napríklad v trombocytoch, niektorých črevných a nervových bunkách – tzv. endogénny histamín, ale nachádza sa aj v potravinách bohatých na bielkoviny – tzv. exogénny histamín. 

Funkcie histamínu v organizme

Histamín plní v organizme viacero dôležitých funkcií. Spolu s ostatnými biogénnymi amínmi (serotonín a katecholamíny adrenalín, noradrenalín, dopamín) sa podieľa na prenose chemických signálov. Prostredníctvom stimulácie H1-histamínových receptorov pôsobí na hladké svalstvo s následnou reakciou podľa jednotlivých orgánov. V cievach spôsobuje vazodilatáciu s následným začervenaním, tvorbou žihľavky a opuchu, prípadne poklesom krvného tlaku. V srdci zrýchľuje tepovú frekvenciu a vedie k poruchám srdcového rytmu, v žalúdku zvyšuje produkciu kyseliny chlorovodíkovej (HCl), v čreve spôsobuje kŕče a hnačku, v maternici vyvoláva kontrakcie a u tehotných žien môže zapríčiniť potrat alebo predčasný pôrod. V prieduškách popri kontrakcii hladkej svaloviny vyvoláva i hypersekréciu hlienu a edém sliznice s následnými prejavmi astmy. V oblasti centrálneho nervového systému (CNS) spôsobuje v dôsledku vazodilatácie migrénu a závraty a stimuláciou nervových zakončení v koži spôsobuje pruritus. V mozgu plní funkciu hormónu bdelosti a spolu s adrenalínom ovplyvňuje výkonnosť, pohyblivosť, pamäť, učenie i príjem potravy. Ďalej sa zúčastňuje na regulácii krvotvorby, podieľa sa na zabezpečení prirodzenej obranyschopnosti a je sprostredkovateľom prirodzenej zápalovej reakcie, napríklad pri traume alebo po operácii. Najznámejšia je úloha histamínu na rozvoji alergickej reakcie, keď dochádza k rýchlemu  uvoľneniu väčšieho množstva histamínu s možným vyústením až do anafylaktického šoku. Predovšetkým však treba zdôrazniť, že hlavnou funkciou histamínu je jeho účasť na  normálnych ochranných a regulačných reakciách.

Za fyziologických podmienok je histamín odbúravaný kontinuálne a pomerne rýchlo enzýmom diaminooxidáza. Tento enzým je produkovaný enterocytmi a vyskytuje sa predovšetkým v tenkom čreve, v pečeni, obličkách a v bielych krvinkách. V priebehu gravidity sa vytvára v značnom množstve i v placente.

Čo je to histamínová intolerancia

Histamínová intolerancia (HIT) je stav charakterizovaný nepomerom medzi množstvom histamínu a jeho odbúravaním v organizme. Histamínová intolerancia môže byť spôsobená:

1. nadmerným prísunom histamínu v potrave,

2. vlastnou nadprodukciou histamínu v organizme,

3. poruchou aktivity enzýmu diaminooxidázy (DAO) zodpovedného za odbúravanie histamínu.

Klinický obraz histamínovej intolerancie

HIT sa prejavuje pestrými príznakmi, ktoré môžu byť na jednej strane rýchlo nastupujúce a na strane druhej chronické. Z rýchlo nastupujúcich príznakov je najčastejšia nasledujúca symptomatológia:

• kožná (sčervenanie, svrbenie, opuchy, urtikaria)

• gastrointestinálna (kŕčovité bolesti brucha, nadúvanie, pyróza, hnačka)

• respiračná (kašeľ, dýchavica, zahlienenie, kýchanie, nádcha, opuch pier a jazyka)

• kardiovaskulárna (migréna, poruchy srdcového rytmu, zmeny krvného tlaku, závrat)

Z chronických príznakov sú to predovšetkým chronická únava, nervozita, nespavosť, úzkosť, depresia, panická porucha a bolestivá menštruácia.

Diagnostika histamínovej intolerancie

Základom diagnostiky je kvalitná anamnéza, fyzikálne a laboratórne vyšetrenie. Pri odbere anamnestických údajov sa zameriavame na prítomnosť vyššie uvedených ťažkostí. Nutné je tiež venovať sa ich prípadnej súvislosti a užívaním liekov a alkoholu alebo s konzumáciou potravín s potenciálne vysokým obsahom histamínu. Fyzikálnym vyšetrením zisťujeme stav pokožky (farbu, opuch, vyrážky, napätie), dýchanie (priechodnosť nosa, piskoty), srdcovú akciu, krvný tlak, vyšetrujeme brušnú dutinu i končatiny. Laboratórne vyšetrenia zahŕňajú vyšetrenie krvného obrazu, základných biochemických parametrov vrátane renálnych a hepatálnych funkcií a ukazovateľov zápalu. Pre stanovenie diagnózy HIT je najdôležitejšie vyšetrenie aktivity diamonioxidázy. Pri hodnotách nad 80 HDU je diagnóza HIT prakticky vylúčená, pri hodnotách do 40 HDU je HIT veľmi pravdepodobná, v rozmedzí 40 – 80 HDU je diagnóza HIT možná, ale je nutné jej vyšetrenie s odstupom času. Okrem kontrolného DAO je vhodné realizovať i eliminačno-expozičný test s vylúčením, respektíve podaním, potravín s obsahom histamínu a tiež terapeutický test s podaním preparátu s obsahom DAO.

Diferenciálna diagnostika

Okrem primárne zvažovanej diagnózy HIT je potrebné na základe klinického obrazu zvážiť aj iné možné diagnózy. Pri kožnej symptomatológii, hlavne ak sa súčasne vyskytujú aj príznaky respiračné, zvažujeme alergický pôvod ťažkostí. Pri gastrointestinálnych ťažkostiach je nutné myslieť aj na zápalové črevné ochorenie (m. Crohn, colitis ulcerosa), na syndróm dráždivého čreva, ale aj na inú potravinovú alergiu. Pri bolestiach hlavy myslíme aj na neurologický pôvod migrény. Pri kardiovaskulárnych a kožných ťažkostiach myslíme na feochromocytóm. Pri stavoch úzkosti a depresie je nutné doplniť psychiatrické vyšetrenie.

Liečba histamínovej intolerancie

Kľúčom k úspešnej liečbe je vylúčenie potravín s obsahom histamínu. Pri pohľade na rozsiahly zoznam potravín obsahujúcich histamín je zrejmé, že vyhnúť sa histamínu v strave nie je vôbec jednoduché. 

Základom farmakoterapie je užívanie preparátu s obsahom diaminooxidázy (DAOSIN) tesne pred jedlom. Väzbe histamínu na receptory zabraňujú antihistaminiká, zatiaľ čo kromoglykát zabraňuje uvoľňovaniu histamínu z mastocytov. Podľa niektorých experimentálnych prác vysoké dávky vitamínu C znižujú tvorbu histamínu v organizme a urýchľujú jeho odbúravanie, vitamín B6 zas zvyšuje aktivitu DAO v čreve.

Záver

Na záver sa žiada zdôrazniť, že histamínová intolerancia je chorobný stav s tak polymorfným klinickým obrazom, že je potrebné na túto diagnózu myslieť v každodennej lekárskej praxi prakticky vo všetkých lekárskych odboroch. 

---

Literatúra:

Hrubiško, M.: Histamínová intolerancia, známa neznáma. 2011