INVÁZNE NEPÔVODNÉ DRUHY ŽIVOČÍCHOV

Article image

Invázne nepôvodné druhy živočíchov majú potenciál sa rýchlo šíriť a negatívne ovplyvňovať populácie pôvodných druhov a ich biotopy. Ide o druhy živočíchov, nachádzajúcich sa mimo svojho prirodzeného areálu rozšírenia, ktoré sú v novom prostredí konkurenčne silnejšie, väčšinou nemajú prirodzených nepriateľov a častokrát sú prenášačmi rôznych chorôb, proti ktorým sú väčšinou samé imúnne.


Introdukcia alebo samovoľné šírenie inváznych nepôvodných druhov ohrozuje biodiverzitu na celom svete. Biologická rozmanitosť je nevyhnutná ako pre stabilitu ekosystémov, tak aj pre život človeka. Poskytuje ľudstvu množstvo benefitov, napríklad vodu, drevo, čisté ovzdušie, priestor na oddych, ochranu pred povodňami a suchom, produkciu potravín, paliva, liekov.

Invázne druhy sú považované za jednu z hlavných a narastajúcich príčin straty biodiverzity a zániku druhov. V štúdii Ekonomika ekosystémov a biodiverzity (tzv. TEEB) sa uvádza, že pôsobenie inváznych druhov v krajinách Európskej únie predstavuje ekonomické škody 12,5 mld. eur a ďalšie náklady na nevyhnutné nápravné opatrenia sa odhadujú na 40 – 190 mil. eur ročne (1).

Invázne nepôvodné druhy živočíchov
sa na naše územie dostali viacerými spôsobmi. Najčastejšie boli dovezené za účelom chovu ako kožušinová zver (napríklad medvedík čistotný, norok americký, nutria riečna) alebo na teraristický a akvaristický chov (korytnačka písmenková, raky, niektoré druhy rýb a pod.). Z chovov sa potom rozšírili aj do prirodzeného prostredia alebo sa šírili migráciou z okolitých štátov. Invázne druhy živočíchov sú konkurenčne silnejšie, väčšinou nemajú prirodzených nepriateľov, čo umožňuje ich šírenie na úkor našich pôvodných druhov.
Hrozby môžu mať rôzne formy, ako napríklad negatívny vplyv na pôvodné druhy a štruktúru a fungovanie ekosystémov, znižujú ich odolnosť, a to zmenou biotopov, predátorským správaním, konkurenciou, prenosom chorôb, nahradením pôvodných druhov vo významnej časti ich oblasti výskytu a genetickými vplyvmi prostredníctvom hybridizácie. Okrem toho môžu mať invázne druhy významný nepriaznivý vplyv aj na ľudské zdravie ako prenášači chorôb (2).

Legislatíva vo vzťahu k inváznym druhom živočíchov

Riziká a obavy spojené s inváznymi druhmi predstavujú cezhraničný problém s dosahom na celú Úniu, preto bolo nevyhnutné prijať opatrenia, záväzné pre všetky členské štáty.

Od 1. 1. 2015 je účinné Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ (3), ktoré upravuje pravidlá na prevenciu, minimalizáciu a zmiernenie nepriaznivého vplyvu introdukcie a šírenia inváznych druhov na biodiverzitu všetkých štátov Únie.

Ministerstvo životného prostredia SR implementovalo Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ (3) do našej národnej legislatívy, do zákona č. 150/2019 Z. z. (4). Komisia EÚ prijala v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ (3) aj zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie (5, 6).

Do zoznamu boli zahrnuté druhy, ktoré na základe spracovaného hodnotenia rizík (sociálne, ekonomické, zdravotné…) predstavujú pre členské štáty EÚ najväčšiu hrozbu. Zahŕňa druhy, ktoré sú už v Únii rozšírené, ako aj druhy, ktoré zatiaľ na území Únie nie sú evidované, ale invázne sa šíria v iných krajinách a ich prienik do krajín Únie by mohol mať negatívny vplyv na biodiverzitu. V zozname sú zaradené aj druhy, ktoré vo voľnej prírode na Slovensku zatiaľ neboli zaznamenané, preto treba v krajinách, kde sa vyskytujú, prijať opatrenia na zabránenie ich šírenia a v krajinách, kde sa dosiaľ nevyskytujú a zaznamenal by sa ich prípadný výskyt, treba prijať opatrenia na rýchlu eradikáciu.

Okrem uvedeného zoznamu inváznych druhov vzbudzujúcich obavy EÚ si môže každý štát Únie zostaviť aj vlastný/regionálny zoznam inváznych druhov, ktoré môžu ohrozovať konkrétny štát a neboli zaradené do zoznamu EÚ. Invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy SR sú uvedené v Nariadení vlády SR č. 449 (7).

Podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy EÚ a Slovenskej republiky upravuje Vyhláška č. 450/2019 Z. z. (8). V súvislosti s eradikáciou inváznych druhov živočíchov bol novelizovaný aj zákon o veterinárnej starostlivosti (9), kde bol doplnený „primeraným dôvodom na usmrtenie zvieraťa“, a to konkrétne usmrtenie invázneho nepôvodného druhu zvieraťa (§ 22 ods. 5 písm. h). Podrobný prehľad inváznych druhov živočíchov (EÚ aj SK) je uvedený v Tabuľke č. 1.

Povinnosti verejnosti vo vzťahu k inváznym druhom živočíchov

Invázne druhy živočíchov (v zmysle uvedených legislatívnych predpisov) je zakázané priniesť na územie EÚ/Slovenskej republiky, držať, rozmnožovať, prepravovať (s výnimkou ich prepravy v súvislosti s ich eradikáciou), uvádzať na trh (obchodovať s nimi), používať, vymieňať, nechať rozmnožovať, chovať alebo uvoľniť (vypustiť) do životného prostredia.

Pri nedodržaní uvedených opatrení môže SIŽP alebo okresný úrad životného prostredia uložiť pokutu od 100 do 5 000 eur a pri fyzických osobách – podnikateľoch alebo právnických osobách – je to od 500 do 75 000 €.

Každý vlastník, správca alebo užívateľ pozemku je povinný odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu. Ak ide o nepôvodné invázne druhy zveri alebo rýb, tieto povinnosti zabezpečuje užívateľ poľovného alebo rybárskeho revíru a osoba vykonávajúca hospodársky chov rýb. Pri nedodržaní uvedených opatrení je možné stanoviť pokutu až do výšky 900 eur, pri fyzických osobách – podnikateľoch alebo právnických osobách – je to až do výšky 15 000 €.

Výnimku zo zákazu držby inváznych druhov môže povoliť Ministerstvo životného prostredia SR na účely výskumu alebo vzdelávania. Výnimku majú aj majitelia inváznych druhov živočíchov, ktoré nadobudli pred ich zaradením do zoznamu inváznych druhov a sú držané v zajatí tak, aby nedochádzalo k ich rozmnožovaniu alebo úniku do voľnej prírody. V prípade, že chovatelia nevedia zabezpečiť takéto podmienky, majú povinnosť invázne druhy živočíchov odovzdať do Národnej ZOO Bojnice.

Invázne druhy živočíchov na Slovensku a ich riziká

Zoznam inváznych druhov živočíchov (EÚ aj SK) zahŕňa spolu 40 druhov, z toho na území Slovenska bol potvrdený výskyt dvadsiatich piatich druhov.

Do povedomia ľudí sa asi najviac dostala v súčasnosti invázna korytnačka písmenková (pôvodný areál rozšírenia od USA po Južnú Ameriku), ktorá sa k nám v minulosti dovážala a ľudia ju chovali v domácnosti. Neskôr bola z rôznych príčin z domácich chovov vypúšťaná do voľnej prírody. Ide o druh schopný prežiť v našich zemepisných šírkach vo voľnej prírode a spôsobovať škody na miestnej faune a flóre (živí sa hmyzom, rybami, obojživelníkmi, vodnými slimákmi a rastlinami). Ako nepôvodný druh je konkurentom domácej korytnačky močiarnej, ktorú vytláča z jej prirodzených biotopov. Pri jej odchyte z voľnej prírody ju treba odovzdať Štátnej ochrane prírody SR alebo ju priamo odviezť do Národnej ZOO Bojnice, kde je umiestnená v zariadení so zamedzením šírenia na dožitie.

Riziko hrozí napríklad aj zo strany tzv. amerických inváznych druhov rakov (rak pruhovaný, rak signálny, rak mramorový a rak červený), ktoré pochádzajú zo Severnej Ameriky. Do Európy boli prenesené zámerne, či už ako náhrada za pôvodnú populáciu rakov, alebo pre akváriový chov. Sú prenášačmi spór plesne Aphanomyces astaci, ktorá spôsobuje tzv. račí mor. Americké druhy rakov sa vyvinuli spoločne s račím morom a tak si stihli vytvoriť obranné systémy, vďaka čomu sú síce prirodzeným hostiteľom a potenciálnym vektorom nákazy, avšak samé sú voči tomuto ochoreniu odolné, alebo naň ochorejú len zriedkavo (10).

Prvým nepôvodným druhom raka, ktorý bol introdukovaný do Európy z USA, je rak pruhovaný, na Slovensku prvýkrát zaznamenaný v roku 2007 (11). Na Slovensko sa aktívne rozšíril pravdepodobne z Maďarska proti prúdu Dunaja. Druh je dobre prispôsobený životu v tečúcich i stojatých vodách, nie je náročný na kvalitu vody, znáša aj silné znečistenie vôd. Oproti domácim druhom sa lepšie vyrovnáva so zmenami prostredia a na rozdiel od našich pôvodných rakov je rezistentný voči račiemu moru.

Na území Slovenska sa okrem raka pruhovaného uvádza výskyt ďalších dvoch inváznych rakov – raka signálneho (Pacifastacus leniusculus), zaznamenaného v toku Moravy v roku 2006 (patrí medzi dlhoveké raky, dožíva sa až 20 rokov) a raka „mramorového“ (Procambarus sp.), ktorý bol zistený v roku 2010 v štrkovisku pri obci Koplotovce (12). Rak mramorový bol často chovaný akvaristami pre jeho nenáročnosť a zaujímavé mramorové sfarbenie. Pri optimálnych podmienkach je možné dochovať až 120 jedincov z jednej znášky. Jeho rozširovaniu najviac pomáha vypúšťanie preplnených akvárií z chovov do voľnej prírody a samovoľné úniky z jazierok na záhradkách.

Okrem prenosu račieho moru predstavujú americké raky pre naše pôvodné populácie rakov aj potravných konkurentov. Majú potenciál ovplyvniť ekosystémy najmä spotrebou makrobezstavovcov a vodných rastlín (13) a tým môžu ovplyvniť aj zloženie rybieho spoločenstva (14). Neboli zaznamenané žiadne účinky na ľudské zdravie.

V prípade, že sa v lokalite vyskytuje už stabilná populácia inváznych druhov rakov, ich eradikácia je prakticky nemožná. Podstatné je zabrániť ich prenosu na nové lokality a pri ich individuálnom odchyte postupovať v súlade so zákonom o rybárstve (15) a nepúšťať ich späť do prírody.

Na tokoch evidujeme aj inváznu ondatru pižmovú, nutriu riečnu a norka amerického, ktoré k nám boli dovezené na chov pre svoju vzácnu kožušinu. Z fariem prenikali do voľnej prírody, či už samovoľne (únik), alebo boli vedome vypúšťané chovateľmi pri rušení chovov.

Ondatra pižmová
pochádza zo Severnej Ameriky, v Európe bola prvýkrát vysadená v Čechách v roku 1905 ako lovná kožušinová zver a postupne sa šírila do celej Európy (16). Obýva brehy vôd, kde je dostatok pobrežnej vegetácie. Živí sa predovšetkým rastlinnou potravou, ale aj menšími živočíchmi (mäkkýšmi). Je hostiteľom veľkého počtu parazitov (41 druhov motolice, 22 druhov pásomníc, 27 druhov háďatiek a iné), z ktorých niektoré môžu predstavovať riziko aj pre človeka – napríklad pásomnica psia (Taenia hydatigena), pásomnica mačacia (Taenia taeniaformis) a pásomnica líščia (Echinococcus multilocularis) (17).

V súčasnosti, práve pre svoje zvýšené počty, väčšie riziko ako ondatra pižmová predstavuje nutria vodná, druh podobný predchádzajúcemu (je väčšia ako ondatra, má okrúhly chvost, na zadných nohách plávacie blany a výrazné oranžové zuby), ktorý však pochádza z Južnej Ameriky. Do Európy bola dovezená ako chovný druh na kožušinu a veľmi chutné mäso začiatkom dvadsiateho storočia. Živí sa predovšetkým rastlinnou potravou v okolí vodných plôch, kde aj prebýva. Väčšie množstvo jedincov dokáže spásť pobrežnú vegetáciu, rozhrabať brehy a vyhrabávať do brehov nory, čím prispieva k brehovej erózii a k zúženiu toku, podobne ako ondatra. Úbytok brehovej vegetácie sa môže negatívne prejaviť aj na hniezdení niektorých druhov vtákov. V blízkosti polí môže lokálne spôsobovať ekonomické škody poľnohospodárom. U nás spôsobuje najväčšie škody najmä na Podunajsku a Záhorí. Prirodzených nepriateľov u nás nemá, príležitostne ich môžu loviť líšky alebo psy. Smrteľné sú pre ňu tuhé zimy (odmŕzanie končatín, úhyn). Pre človeka predstavuje zvýšené riziko prenosu črevných parazitov Giardia lamblia, pečeňovej motolice (fasciola pečeňová – Fasciola hepatica) či bakteriálneho ochorenia leptospirózy – Leptospira interrogans. (18).

Norok americký, pochádzajúci zo Severnej Ameriky, bol do Európy introdukovaný začiatkom 20 storočia. Na Slovensku sa chov norka amerického začal rozvíjať v 50. rokoch 20. storočia zakladaním kožušinových fariem. Považuje sa za živočícha potenciálne spôsobujúceho problémy voľne žijúcej faune a domácim zvieratám – ako predátor pôvodných druhov lasicovitých a vektor chorôb (napríklad parovírus aleutskej choroby). Je hostiteľom vyše 20 druhov helmintov zo skupín Trematoda (motolice), Cestoda (pásomnice) a Nematoda (škrkavky) (19). Norok americký sa považuje za jednu z hlavných príčin úbytku norka európskeho a hryzca vodného v mnohých európskych krajinách. Druh nie je viazaný na vyhradený typ potravy. Živí sa malými cicavcami, rybami, kôrovcami, obojživelníkmi a vtákmi žijúcimi pri vode, prípadne vyhľadáva potravu aj priamo vo vode, čím negatívne zasahuje do populácií našich pôvodných živočíchov.

Problém pre našu pôvodnú faunu predstavujú aj ďalšie nepôvodné invázne druhy cicavcov – psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides) pochádzajúci z juhovýchodnej Ázie a zriedkavý už nie je ani medvedík čistotný (Procyon lotor) pochádzajúci zo Severnej Ameriky.

Z údajov o výskyte psíka medvedíkovitého na Slovensku vyplýva, že sa vyskytuje takmer na celom území (20). Prvý doložený údaj o zástrele tohto druhu pochádza z roku 1966 z Levoče. Psík medvedíkovitý obýva rôzne typy stanovísk, od zalesnených oblastí (prevažne listnatých) až po agrocenózy v blízkosti vodných plôch. Pohybuje sa výlučne po zemi, nešplhá, na rozdiel od medvedíka čistotného. Obidva druhy sú nočné živočíchy, obývajú podobné biotopy a patria medzi všežravce. Živia sa drobnými cicavcami, rybami, rakmi, slimákmi, žabami, rôznymi plodmi a semenami (medvedík čistotný aj mláďatami vtákov, keďže sa dobre šplhá po stromoch). Považujú sa za predátorov pôvodných druhov, potravných konkurentov a vektorov chorôb.

Psík medvedíkovitý je významným prenášačom besnoty, z endoparazitov sa u neho vyskytli pásomnica líščia (Echinococcus multilocularis), ochorenie trichinelózy, ako aj vysoko nákazlivé kožné ochorenie sarkoptového svrabu, ktoré je prenosné aj na človeka (20, 21).

Medvedík čistotný patrí v Severnej Amerike k jedným z najdôležitejších prenášačov besnoty. Taktiež je nositeľom rôznych patogénov (napríklad leptospiróza, tularémia, tuberkulóza, listerióza, encefalitída), ktoré môžu spôsobiť ochorenie u iných druhov vrátane ľudí. Je prenášačom škrkavky Baylisascaris procyonis – tento parazit môže predstavovať vážne ohrozenie zdravia osôb, ktoré náhodne požijú zvieracie výkaly, napríklad zjedia neumyté plody (17).

K zamedzeniu šírenia vyššie uvedených druhov (medvedík čistotný, psík medvedíkovitý, nutria vodná, ondatra pižmová a norok americký) sa pristupuje najmä odchytom do pascí a keďže u nás patria aj medzi poľovnú zver s celoročnou dobou lovu, poľovníci ho v zmysle zákona o poľovníctve (22) môžu aj strieľať.

Okrem už spomínaných potravných a biotopových kompetícií a možných vektorov chorôb treba spomenúť ešte jeden faktor, ohrozujúci našu pôvodnú faunu, a tým je možná hybridizácia, ktorá sa prejavuje napríklad u potápnice bielolícej (Oxyura jamaicensis). Tento invázny druh bol zo Severnej Ameriky introdukovaný do Veľkej Británie ako okrasný vodný vták. Z chovov unikol a rozšíril sa do Európy, kde začal hybridizovať predovšetkým s potápnicou bielohlavou (Oxyura leucocephala). Výsledkom ich kríženia je plodné potomstvo s dominantnými znakmi invázneho druhu, čím je ohrozená populácia pôvodného európskeho druhu.

Vážne ohrozenie predstavuje aj potenciálna hybridizácia medzi nepôvodným druhom ryby hrúzovec sieťovaný (Pseudorasbora parva) a ovsienkou striebristou (Leucaspius delineatus), ohrozeným druhom v Európe (23).

Uvedená problematika je rozsiahla, preto v príspevku nebolo možné venovať sa dopodrobna všetkým druhom. V prípade záujmu je možné nájsť viac informácií na internete (napríklad na nobanis.org alebo na sopsr.sk/invazne-web).

Invázne druhy živočíchov majú tendenciu sa rýchlo rozširovať, preto je pri riešení uvedenej problematiky potrebná spolupráca všetkých zainteresovaných subjektov vrátane poľovníkov, rybárov, vedeckých inštitúcií, mimovládnych organizácií, colných úradov, SIŽP (ako kontrolného orgánu), ako aj laickej verejnosti. Zodpovednosť za riešenie problémov treba zameriavať nielen na rezort životného prostredia, ale na všetky rezorty spoločnosti. Ide o cezhraničný problém, takže treba spolupracovať aj s ostatnými štátmi Európskej únie, najmä s okolitými susednými štátmi.

Reguláciu inváznych druhov živočíchov treba chápať ako prevenciu ich šírenia. Vhodnými opatreniami možno obmedziť ich výskyt alebo šírenie. Z hľadiska efektívneho manažmentu treba skoré zistenie ich výskytu.

Štátna ochrana prírody SR, ktorá je odbornou organizáciou MŽP SR na úseku ochrany prírody a krajiny, vedie informačný systém zameraný na zber a zaznamenávanie údajov o výskyte inváznych druhov, ako aj o vykonaných opatreniach a zároveň tieto informácie sprostredkúva verejnosti cez svoje sieťové služby. Údaje o výskyte inváznych druhov živočíchov je možné nahlasovať cez stránku biomonitoring.sk alebo e-mailom na ivana.havranova@sopsr.sk.


Literatúra

  1. http://www.teebweb.org
  2. Havranová, I., Gojdičová, E., 2020: Invázne nepôvodné druhy a legislatíva SR, Enviromagazín 2/2020, XXV. ročník, str. 23 – 24
  3. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov
  4. Zákon č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  5. Vykonávacie Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1141/2016 z 13. júla 2016
  6. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1267/2017 zo dňa 12. júla 2017
  7. Nariadenie vlády SR č. 449 z 11. decembra 2019, účinné od 1. 1. 2020
  8. Vyhláška MŽP SR č. 450/2019 Z. z. , ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov
  9. Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti
  10. EVANS L. H. AND EDGERTON B. F. 2002. – Pathogens, parasites and commensals, in Holdich D. M. (Ed.), Biology of freshwater crayfish. Blackwell Science, Oxford: 377-438 pp.
  11. JANSKÝ, V., KAUTMAN, J., 2007: Americký rak Orconectes limosus (Crustacea: Decapoda: Cambaridae) už aj na Slovensku, Acta Rer. Natur. Mus. Nat. Slov, Vol. LIII, Bratislava, 21-25 pp.
  12. JANSKÝ, V., MUTKOVIČ, A., 2010: Rak Procambarus sp. (Crustacea: Decapoda: Cambaridae) – prvý nález na Slovensku, Acta Rer. Natur. Mus. Nat. Slov, Vol. LVI, Bratislava, 64 - 67 pp.
  13. VOJKOVSKÁ R., HORKÁ I., ĎURIŠ Z., 2014: The diet of the spiny-cheek crayfish Orconectes limosus in the Czech Republic. Central European Journal of Biology 9: 58-69 pp.
  14. GUAN R., WILES P.R., 1997: Ecological impact of introduced crayfish on benthic fishes in a British lowland river. Conservation Biology 11: 641–647 pp.
  15. Zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
  16. http://invaznedruhy.nature.cz
  17. https://www.nobanis.org
  18. MICHEL V., RUVOËN N., MENARD A., & SONRIER C., 2001: Role of the coypu (Myocastor coypus) in the epidemiology of leptospirosis in domestic animals and humans in France February 2001 European Journal of Epidemiology 17(2):111-121 pp.
  19. HAMMERSHØJ M. 2004. Population ecology of free-ranging American mink Mustela vison in Denmark. PhD thesis. National Environmental Research Institute, Kalø, Denmark, 30 p.
  20. KRIŠTOFÍK, J., DANKO, Š., (ED.), 2012: Cicavce Slovenska, VEDA, 712 s.
  21. Oivanen L., Kapel C. M. O., Pozio E., La Rosa G., Mikkonen T. and Sukura A. 2002. Associations between Trichinella species and host species in Finland. The Journal of Parasitology 88:84-88 pp.
  22. Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
  23. Gozlan R.E. and Beyer K. (2006). Hybridisation between Pseudorasbora parva and Leucaspius delineatus. Folia Zool. 55: 53-60 pp.
  24. Ing. Ivana Havranová, PhD., zoológ, vedúca oddelenia zoológie, Štátna ochrana prírody SR, Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica
inVitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 02/2022

Parazity a človek

Parazitom – na prvý pohľad nepríjemnej téme – sme venovali letné číslo magazínu inVitro. Síce niekedy pomerne jednoduché organizmy, ale s o to dômyselnejšími stratégiami prežitia, môžu byť v tomto…

Výber článkov PDF

Objavte ponuku
testov na lab.online

Moja imunita
Objednať

Môj ochranný štít. Ako mi funguje? Dokáže ma naozaj účinne chrániť pred vírusmi a baktériami?

Objednať
Prevencia žena
Objednať

Nemôžem si dovoliť ochorieť. Svoje zdravie, vitalitu, hmotnosť, hormóny aj kondíciu chcem mať pod kontrolou a užívať si život naplno.

Objednať
Prevencia muž
Objednať

Chcem žiť bez obáv z rizika vzniku rôznych vážnych civilizačných ochorení. Aktívne a naplno...

Objednať
author

Ing. Ivana Havranová, PhD.

Všetky články autora