Hovorí sa, že ľudská reč a jednotlivé slová sú základnými komunikačnými nástrojmi človeka. Je tu však ešte koža – jeden z mnohých dôležitých orgánov ľudského tela, s imunitou ako tichým spoločníkom v pozadí. Dávno predtým, než sú ústa otvorené a slovo vypovedané, je to práve schopnosť kože prijímať podnety z okolia, vyhodnocovať ich a poskytovať spätnú väzbu. Koža vlastným spôsobom komunikuje, ochraňuje a dáva výstrahu – v podobe husej kože, začervenania, stresového mramorovania a intenzívneho potenia ako viditeľných prejavov, ktoré však na molekulovej úrovni majú ekvivalent v rušnom svete prebiehajúcich biochemických reakcií. To všetko sa deje v zlomku stotín sekundy, ovplyvňované periférnym a centrálnym nervovým systémom, emočným stavom organizmu, spomienkami, myšlienkami či výchovou. Koža plní v živote človeka množstvo dôležitých funkcií, ktoré si však pri ich bezchybnom fungovaní zdravý jedinec neuvedomuje. Jeho jediné uvedomenie si prítomnosti kože nastáva pri rannej a večernej hygiene. Zložitosť procesov a viaceré úrovne regulácií však vytvárajú priestor aj na vznik porúch (lokálnych alebo celkových) a ochorení, ktorými sa v tomto prípade zaoberá dermatovenerológia.

Prítomnosť a budúcnosť odboru

Intenzívny vedecký výskum, najmä v oblasti imunológie, neuroimunológie a genetiky, pri dostupnej laboratórnej diagnostike vytvára priestor na zlepšovanie poznania patogenézy viacerých kožných ochorení. To vytvára priestor na nadväzujúci výskum adekvátnej aj personalizovanej liečby, ktorá bola donedávna vo veľkom množstve kožných ochorení len na úrovni tlmenia intenzity symptómov. To však neprispievalo k zlepšovaniu psychiky pacientov a dôvery v tento odbor. Súčasný konzumný životný štýl populácie, narastajúci stupeň znečistenia životného prostredia, existencia chémie ako bežnej súčasti nášho každodenného života, či dokonca ako nevyhnutnej súčasti v prípade poľnohospodárstva a potravinárstva vytvárajú predpoklad nárastu kožných ochorení či modifikácií klinického obrazu ochorení, ktoré sú v súčasnosti známe. Zdá sa, že dermatovenerológia má najlepšie časy ešte len pred sebou.

Kožné nádory

Rakovina. V humánnej medicíne azda neexistuje výstižnejšie slovo spojené so smrťou ako práve rakovina. Problematika onkologických diagnóz je aj v kožnom lekárstve viac než aktuálna – aj vďaka starnutiu populácie či vďaka poruchám ozónovej vrstvy. Už v staršom čísle nášho časopisu venovanom onkológii sme informovali o malígnom melanóme – zhubnom kožnom nádore, ktorý tvorí síce iba 4 % kožných nádorov, ale je zodpovedný za 79 % úmrtí na nádory kože. Je to presne ten typ diagnózy, ktorá okrem viacerých rizikových faktorov (expozícia slnku, počet a veľkosť névov, výskyt melanómu v osobnej a rodinnej anamnéze pacienta a podobne) skrýva v sebe záludnosť aj v podobe atypickej lokalizácie rastu, napríklad v kapilíciu či na slizniciach, kde je diagnostikovaný neskoro (1).

Koža a klimatické podmienky

Teplota a vlhkosť atmosférického vzduchu sú dva  najdôležitejšie parametre, ktoré v každom jednom momente ovplyvňujú stav našej kože, ktorá musí adekvátne reagovať na zmeny ich hodnôt pri neustálom pohybe ľudského tela medzi interiérom a exteriérom. Tieto zmeny sú často drastické, najmä v letnom období pri intenzívnom používaní klimatizácie, ktorá rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím robí neprirodzeným a často až neúnosným. Okrem kože trpia aj zodpovedajúce sliznice a adnexá. Pri pokuse uskutočnenom v roku 2017 in vitro vo francúzskom laboratóriu v Lyone sa potvrdilo, že koža intenzívne reaguje na meniace sa podmienky prostredia aj morfologickými zmenami v zastúpení jednotlivých typov proteínov ako sú glypikán, fibromodulín či spondín. Menia sa aj laminíny a proteoglykány a dochádza k indukcii syntézy markerov epidermálnej diferenciácie (korneodezmozín, LCE1A, LCE6A) a stratum corneum (bariéra voči vonkajším vplyvom ako UV, mikroorganizmy) stráca svoju typickú hrúbku. V podmienkach studeného a suchého vzduchu je prítomnosť markera cFos prejavom aktivácie komplexnej stresovej odpovede kože bez apoptotickej smrti buniek. Narastajúce znečistenie ovzdušia vedie k hyperproliferácii a k prozápalovej reakcii kože s produkciou cytokínov. Úlohou indukcie expresie génu klaudín (CLDN9) je ochrániť kožu počas extrémnych horúčav voči nadmerným stratám vody (dehydratácii). Pokles množstva kolagénu IV, dôležitej štruktúrnej zložky dermoepidermálneho spojenia, je prejavom starnutia kože (biologického aj indukovaného slnečným žiarením) (2). Je predpoklad, že chronická zmena klimatických podmienok na Zemi postupne nájde svoj trvalý ekvivalent aj v zmene štruktúrneho zloženia kože na molekulovej úrovni naprieč rasami a kontinentami, so všetkými funkčnými aj makroskopicky viditeľnými zmenami, na ktoré bude musieť reagovať aj kozmetický priemysel.

Psychodermatológia

Ide o oblasť prieniku dermatologických a psychiatrických ochorení. Zahŕňa 3 hlavné skupiny patológií. Prvú skupinu tvoria primárne psychiatrické diagnózy – pacienti s týmito diagnózami sa často poškodzujú. Patrí k nim napríklad arteficiálna dermatitída či trichotilománia (údajne až 2,5 % obyvateľstva trpí touto náhle vznikajúcou potrebou vytrhávať si vlasy, obočie a ochlpenie kdekoľvek na tele, vrátane intímnych častí tela, po vykonaní ktorej sa dostaví pocit úľavy a upokojenia). Patrí k nim aj obkrúcanie vlasov okolo prstov, hryzenie dlhých vlasov, obzeranie vytrhnutých častí a podobne. Druhú skupinu tvoria primárne dermatologické diagnózy (akné, ekzém, psoriáza, vitiligo a podobne), ktoré sprevádzajú častá a intenzívna bolesť alebo svrbenie, v dôsledku ktorých sa rozvíjajú sekundárne psychiatrické problémy – napríklad depresia a úzkosť vyplývajúce aj zo sociálnej izolácie. Tretiu skupinu tvoria kožné diagnózy (atopická dermatitída, psychogénna urtikária, alopecia areata a mnohé ďalšie), ktoré sa pod vplyvom aktuálneho stavu psychiky alebo emočného nastavenia buď zlepšujú alebo zhoršujú. Udáva sa, že kombinácia dermatologických a psychiatrických diagnóz je prítomná až u 30 % pacientov navštevujúcich dermatologické ambulancie.

Treba si uvedomiť, že aj mnohé iné ochorenia (endokrinné, gastrointestinálne, renálne, infekčné, neurologické, a podobne) štandardne majú vo svojom klinickom obraze kožné nálezy, ktoré vlastne upozorňujú na existenciu ochorení, čo napomáha diagnostike. Na druhej strane predstavujú významný sociálno-izolačný faktor, ktorý umožňuje reťazenie na seba nasadajúcich problémov do bludného kruhu. Treba zdôrazniť nezastupiteľnú úlohu praktických lekárov, ktorí, na rozdiel od špecialistov zameraných na úzky okruh pôsobnosti v rámci svojej odbornosti, môžu byť tým zásadným prvkom odhaľujúcim dovtedy vnímané bežné problémy/nálezy ako patológiu s riešením v adekvátnej ambulancii (3).

Koža a vzhľad ako marketingový nástroj ľudstva

„Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi, kto je najkrajší na Zemi?“ Túto otázku asi netreba nikomu obzvlášť predstavovať. Krása sprevádza ľudstvo od nepamäti a preto nie je prekvapením, že našla svoje miesto aj v rozprávke, kde dobro (a krása v jednom) zvyknú víťaziť nad zlom (a ohyzdami). Zvykne sa hovoriť, že krása je v očiach toho, kto sa pozerá – a v tomto význame je v ľudskom pokolení silne prepojená s láskou a s citmi. Ideál ľudskej krásy sa v ponímaní umelcov storočiami menil a ovplyvňoval túžby mužov a žien na celom svete. V rôznych oblastiach ľudského života sa pravidelne stretávame s pozitívnou diskrimináciou vizuálne príťažlivých osôb a sťažením spoločenského uplatnenia tých ostatných. Deje sa to podprahovo, nenápadne, ale je to trvalo prítomný fakt. Komplexný rozbor tejto problematiky presahuje priestor tohto článku. Avšak zrejme tu treba hľadať aj začiatky korektívnej a estetickej dermatológie, možno aj iných odborov. Táto oblasť kožného lekárstva sa svojím záberom snaží pokryť široké spektrum požiadaviek, od osamelých impulzov jednotlivcov inšpirovaných umením či fantáziou až po korekciu ťažkých deformít, znetvorenín či mutilujúcich následkov ochorení.

Viac chémie, viac technológií, menej života?

Seneca kedysi povedal:

„Čím dlhšie postavia stĺporadia,
čím vyššie vytiahnu veže,
čím širšie roztiahnu dejiny,
čím hlbšie vykopú jaskyne ako letné obydlia,
čím mohutnejšie stĺpy podoprú stropy jedální,
tým viac bude toho, čo im zakryje oblohu.“

Preto si na záver dovolím pripomenúť nosnú myšlienku tohtoročného festivalu Ekotopfilm-Envirofilm, ktorého som sa, už tradične, zúčastnila a ktorá priamo i nepriamo súvisí s problematikou dermatovenerológie aj celej humánnej medicíny – na konci evolúcie nie je krása. Navzdory človeku príroda ešte funguje a hoci nie je súmerná, ani dokonalá, predsa v nej nachádza zaľúbenie väčšina ľudstva. Avšak dokedy?

---

Literatúra

1. Urbanček, S.: Diagnostické aspekty melanómu, inVitro, 1. číslo, 4. ročník, marec 2016, 109-117
2. Boutrand L-B, Thépot A, Muther C, et al.: Repeated short climatic change affects the epidermal differentiation program and leads to matrix remodeling in a human organotypic skin model. Clinical, Cosmetic and Investigational Dermatology. 2017;10:43-50. doi:10.2147/CCID.S120800.
3. Connor CJ.: Management of the psychological comorbidities of dermatological conditions: practitioners’ guidelines. Clinical, Cosmetic and Investigational Dermatology. 2017;10:117-132. doi:10.2147/CCID.S111041.