POTRAVINY SO ZNÍŽENÝM OBSAHOM CHOLESTEROLU

Article image

Priemerný Slovák denne prijme v potrave 380 mg cholesterolu, čo je o 80 mg viac ako odporúčajú odborníci. Niektoré sociálne skupiny skonzumujú dokonca až 600 mg cholesterolu denne, čo je skutočne alarmujúca hodnota. Prebytočný cholesterol pritom spôsobuje vážne kardiovaskulárne ochorenia. Vedci z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave preto skúmajú, ako by sa dalo jednoduchým a bezpečným spôsobom množstvo cholesterolu v potravinách znížiť. Ich výsledky sú pozoruhodné. V rozhovore s prof. Ing. Petrom Šimkom, DrSc., sa dozviete, v čom spočíva najväčší prínos tohto výskumu a ako by sa dal potenciálne využiť v súvislosti s faktom, že úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia je v súčasnosti na prvom mieste vo vyspelých krajinách.

Považujete vy osobne zvýšený obsah cholesterolu v strave za najväčšiu hrozbu, čo sa týka výživy v dnešnej dobe?

Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá, a to preto, že okrem cholesterolu prijímame aj množstvo iných látok, menej či viac nebezpečných než cholesterol. Ja by som odpoveď zobral z opačnej strany. Keď sa pozrieme na dlhodobé štatistiky, na prvom mieste v úmrtnosti ľudí v rozvinutej časti sveta sú choroby kardiovaskulárneho systému, pričom ich výskyt je až dvojnásobne vyšší ako výskyt onkologických ochorení, ktoré sú druhé v poradí. To naznačuje, že kardiovaskulárny systém je enormne exponovaný vplyvom spôsobu života bežného v rozvinutých krajinách sveta. Nepopierateľným faktom je, že jedna z príčin kardiovaskulárnych ochorení je príjem nadmerného množstva cholesterolu a jeho usadzovanie v kardiovaskulárnom systéme, čo má za následok v konečnom dôsledku upchatie ciev s následným infarktom myokardu a úmrtím. Je tu teda akútny problém – ako v praxi čeliť nadmernému usadzovaniu cholesterolu v kardiovaskulárnom systéme. Je to ale aj významný sociálny problém: keďže tým trpia ľudia častokrát už v produktívnom veku, sú vynakladané veľké finančné zdroje na sociálne a zdravotné zabezpečenie, ľudia pre následky poškodenia zdravia predčasne odchádzajú do dôchodku atď. Len podotýkam, že cholesterol ako taký je pre život zároveň aj veľmi dôležitý a je nevyhnutné ho mať v organizme práve toľko, koľko potrebujeme: nie viac, ale zároveň ani nie menej, pretože by chýbal v mnohých fyziologických procesoch (napr. pri výstavbe buniek, pri tvorbe hormónov a pod.). Čiže je to látka, pri ktorej je naozaj potrebné ustriehnuť, aby bol v organizme prítomný tak akurát. A my ako potravinári sa snažíme aktívne pristúpiť k riešeniu tejto problematiky.

Máte k dispozícii informácie, ktoré tri suroviny, resp. potraviny bohaté na cholesterol obsadzujú prvé priečky v jedálnom lístku bežného Slováka?

Najviac cholesterolu z hľadiska obsahu na jednotku hmotnosti majú vajcia, to je doslova „cholesterolová bomba“. Ďalším veľmi významným zdrojom z hľadiska „dodávky“ cholesterolu do organizmu je mlieko a mliečne výrobky ako smotana, syry, sušené mlieko atď., ktoré sa podieľajú z hľadiska celkovej bilancie cholesterolu 25-timi percentami na jeho príjme. Potom nasleduje mäso a živočíšne tuky. Toto sú tri najdôležitejšie oblasti, z ktorých prúdi cholesterol do nášho organizmu. Na Slovensku platia odporúčané výživové dávky, podľa ktorých by sme nemali prijímať viac ako 300 mg cholesterolu denne. Jedinci konzumujúci stravu s vysokým obsahom cholesterolu sú preto zdravotne viac ohrození – ak ide o dospelých ľudí, rodičov, títo učia tieto stravovacie návyky svoje deti a systém sa tak nebezpečne cyklizuje.

K akým nežiadúcim zmenám cholesterolu obsiahnutom v surovinách, resp. potravinách dochádza počas ich tepelnej úpravy?

Cholesterol je relatívne stabilná látka, nepodlieha premene pod vplyvom tepla (pri kuchynskej úprave) a to je aj nevýhoda. Keď sa v surovine už vyskytuje, tak s ňou pri akomkoľvek technologickom postupe vstupuje do výslednej potravy a s potravou sa dostáva do ľudského tela. V súčasnej dobe nepoznáme žiadnu kulinársku úpravu, pomocou ktorej by sme dokázali znížiť alebo odbúrať cholesterol z potravín, takže tadiaľ cesta nevedie.

Ak sa pozrieme ďalej – na proces trávenia, k akým nežiadúcim zmenám cholesterolu obsiahnutom v potravinách dochádza v organizme počas neho?

Počas trávenia potravín obsahujúcich cholesterol sa cholesterol presúva zo zažívacieho traktu do krvného riečiska. Časť cholesterolu sa spracováva v pečeni, ale pokiaľ je cholesterolu príliš veľa, pečeň ho nedokáže spracovať, pretože syntetizuje aj vlastný cholesterol pre potreby organizmu, takže prebytočný cholesterol zostáva cirkulovať v krvi a tým, že je ho tam nadbytok, tak sa začne usadzovať v cievach.

Nákup potravín priemerného Slováka reflektuje aj ceny potravín. Na kom stojí z vášho pohľadu iniciovanie produkcie z výživového hľadiska vhodných surovín, resp. potravín?

Vždy je to spotrebiteľ, ktorý určuje zloženie spotrebného koša potravín. Buď konzumuje produkty rastlinného pôvodu, tie mu znížia obsah cholesterolu v strave. Ale povedzme si, koľko máme vegetariánov alebo vegánov v spoločnosti? Môj odhad je, že je to zanedbateľný podiel, čiže dominantná časť populácie Slovenska konzumuje aj produkty živočíšneho pôvodu. Je len na spotrebiteľovi, akú dávku cholesterolu skonzumuje. Môže sa držať slovenských odporúčaní 300 mg cholesterolu na deň. V súčasnej dobe sa prezentujú americkí a európski kardiológovia postojom, kedy odstupujú od hranice 300 mg cholesterolu na deň, lebo hovoria, že nie je exaktný dôkaz spojitosti medzi príjmom cholesterolu a výskytom kardiovaskulárnych chorôb. Na strane druhej, je tu lapidárny dôkaz, že u zomrelých na kardiovaskulárne ochorenia dochádza k uzavretiu priechodnosti tepien a k artérioskleróze, v rozvoji ktorých hrá cholesterol dôležitú úlohu. Zároveň je známe, že viac ako meranie celkového cholesterolu v krvi, by sa mali robiť merania cholesterolu s nízkou hustotou (LDL), alebo jeho jednotlivých frakcií. Ja ako potravinár však hovorím, že oba typy cholesterolu (celkový cholesterol a LDL) pochádzajú z rovnakého zdroja – z potravín, a to zhruba v objeme jednej tretiny a zvyšné dve tretiny sú syntetizované v tele. Čiže ak dokážem znížiť cholesterol v potravinách napr. o polovicu, zásadným spôsobom ovplyvním celkovú cholesterolovú bilanciu a urobím tak významný krok k ozdraveniu výživy človeka. Potravinami dokážeme naozaj ovplyvniť množstvo cholesterolu v našej krvi, čo je z hľadiska ochrany zdravia kľúčové. Ak to platí, je úlohou nás, potravinárov, aby sme vstúpili do procesu výroby potravín tak, že odstránime nadbytočnú časť cholesterolu z potravín. Tým pádom sa ľudia nebudú musieť obmedzovať v podobe rôznych diét a celková bilancia cholesterolu v ich organizme ostane priaznivá aj v dlhodobom časovom horizonte, čo je pre dĺžku a kvalitu života spotrebiteľa kľúčová podstata.

Nepopierateľným faktom je, že jedna z príčin kardiovaskulárnych ochorení je príjem nadmerného množstva cholesterolu a jeho usadzovanie v kardiovaskulárnom systéme.

Čo si myslíte o surovinách (resp. potravinách) pripravených umelo v laboratóriu, napr. o umelom mäse? V USA sú už tieto aktivity rozbehnuté naplno…

Umelé mäso je hudba vzdialenej budúcnosti. Bude to samozrejme alternatíva, umelé mäso zatiaľ cholesterol neobsahuje a nie je ani dôvod, aby ho obsahovalo, pretože má úplne inú biochémiu vzniku. Ale toto nie je aktuálna situácia bežného Slováka v praxi, v obchode pri nákupe potravín. Tá je taká, že tu okamžite treba vstúpiť do stravovacích návykov a práve takým spôsobom, že spotrebiteľovi ponúkneme sortiment potravín so zníženým obsahom cholesterolu, pretože vieme, aké ťažké je dodržiavať celoživotnú diétu a neustále počítať, koľko tej ktorej potraviny si ešte môže dovoliť. Takže hľadáme spôsob, aby si spotrebiteľ nemusel lámať hlavu, koľko cholesterolu denne prijal, pretože mu pripravíme také potraviny, ktoré cholesterol obsahovať nebudú.

V čom spočíva váš postup znižovania cholesterolu v surovinách?

Overený postup sa týka mlieka a mliečnych výrobkov. Priemerný spotrebiteľ skonzumuje za rok zhruba 175 kg mlieka a mliečnych výrobkov. Po prepočte sme zistili, že za deň spotrebiteľ priemerne prijme 90 mg cholesterolu práve z mlieka a mliečnych výrobkov. Čiže ak by sa nám z tejto skupiny potravín podarilo cholesterol odstrániť, tak sa dostávame na úroveň 290 mg cholesterolu, čo je už pod odporúčanou dennou hranicou cholesterolu, aj keď zdôrazňujem, že táto hranica je diskutabilná a silne závislá od typu konzumovaných potravín. Týmto by sme znížili veľmi rýchlo príjem cholesterolu asi o štvrtinu, čo je významné číslo, ktoré môže urobiť malú revolúciu v dlhodobom časovom horizonte, čo sa týka nadmerného príjmu cholesterolu do organizmu. V čom teda spočíva náš postup? Máme vymyslenú veľmi „smart“ technológiu, ktorá si nevyžaduje žiadne extra investície, ani nákup nových technológií. V podstate dokážeme naviazať cholesterol na látku, ktorá sa do mlieka pridá. Táto látka je zo zdravotného hľadiska bezpečná, pretože sa vyskytuje aj v potravinách a je na báze tzv. cyklodextrínov. Po pridaní tejto látky do mlieka zhruba počas 15 minút dôjde k spojeniu cholesterolu a tejto látky, následne sa celý vytvorený komplex jednoducho odstráni odstredením a zostáva len „bezcholesterolové“ mlieko. Keďže z mlieka sa vyrába mnoho ďalších produktov, vedeli by sme spotrebiteľovi takto ponúknuť celý mliečny sortiment v bezcholesterolovej forme.

Ovplyvňuje váš postup budúcu surovinu po chuťovej alebo vizuálnej stránke?

Veľmi podstatné je, že spotrebiteľ vôbec nerozozná, či konzumuje obyčajné alebo bezcholesterolové mlieko. Lebo ako sa vraví v odborných kruhoch (s úsmevom), potraviny sú buď chutné, alebo zdravé. A neexistujú ani iné relevantné rozdiely medzi upraveným a neupraveným mliekom a ani medzi výrobkami, ktoré sa z takto upraveného mlieka vyrobia. Čiže tým chcem povedať, že ani pri samotnom procese ďalšieho použitia mlieka a jeho výrobkov, ako sú varenie, pečenie a pod. sa pre spotrebiteľa nič nemení. Cholesterol totiž žiadnym spôsobom neovplyvňuje technologické vlastnosti mlieka pre jeho ďalšie spracovanie, ani sa nepodieľa na chuti či vôni. Pre porovnanie uvediem, že keď z mlieka odoberieme napríklad mliečny cukor – laktózu, tam je to spornejšie, pretože počas fermentácie (výroby jogurtu) vzniká typická vôňa jogurtu práve z laktózy. Čiže by sme dostali jogurt bez vône a bez chuti. Čo pri cholesterole ale neplatí.

Vo vašom výskume ste sa sústredili na zníženie cholesterolu v mlieku a vo vaječnej melanži. Plánujete tento postup rozšíriť aj na ďalšie suroviny alebo potraviny?

Vajcia obsahujú enormné množstvo cholesterolu. Čiže keby sa nám v priemyselne spracovávaných vajciach (vaječná melanž) podarilo znížiť obsah cholesterolu o asi ďalších 80 mg, znížili by sme príjem cholesterolu z potravín približne o polovicu, čo by podľa môjho úsudku stačilo na to, aby ľudia nemuseli meniť svoje stravovacie zvyky bez ohrozenia svojho zdravia v dôsledku nadmerného príjmu cholesterolu. Mlieko a vajcia sú v strave zastúpené dostatočne často na to, aby sme sa ich úpravou dostali na úroveň zdravej racionálnej výživy vo vzťahu k celkovému príjmu cholesterolu.

Vajcia obsahujú enormné množstvo cholesterolu. Čiže keby sa nám v priemyselne spracovávaných vajciach (vaječná melanž) podarilo znížiť obsah cholesterolu o asi ďalších 80 mg, znížili by sme príjem cholesterolu z potravín približne o polovicu.

Statíny ako lieky na znižovanie cholesterolu v krvi patria medzi masovo predpisované lieky a stoja zdravotníctvo nejednej krajiny veľké sumy peňazí, Slovensko nevynímajúc. Je znižovanie cholesterolu v surovinách spôsob, ako ušetriť v zdravotníctve?

Nepochybne áno, i keď statíny útočia na cholesterol, ktorý si tvoríme vo vlastnom tele syntézou v pečeni – statíny túto tvorbu blokujú. Naviac poukazujem na skutočnosť, že ani statíny nie sú absolútne bezpečné (žiadny liek nie je), stačí si pozrieť príbalový leták. Dokonca som čítal článok od jedného slovenského profesora – hepatológa, ktorý hovoril o enormnom náraste výskytu steatózy, čo je nealkoholické stukovatenie pečene, vznikajúce v dôsledku príjmu chemických látok, teda aj statínov. Navyše, mnoho pacientov statíny odmieta, pretože v ich užívaní vidí väčšie riziká ako prínosy. Takže, áno, myslím si, že by tu mohol pôsobiť tzv. multiplikačný efekt: nielenže by sme znížili cholesterol v krvi, ale časť pacientov by mohla vysadiť alebo aspoň znížiť dávku statínov.

Viete odhadnúť, o koľko percent alebo o koľko mg cholesterolu denne by sa podarilo znížiť príjem cholesterolu na Slovensku v prípade masového zavedenia výsledkov vášho výskumu do praxe?

Ako som sa už zmienil, z aktuálnych štatistických údajov vyplýva, že priemerný Slovák prijme 380 mg cholesterolu v strave. Súčasná maximálna odporúčaná dávka na Slovensku je 300 mg cholesterolu na osobu, čiže sme priemerne 80 mg nad ňou. Zo štatistických údajov ďalej vyplýva, že priemerný Slovák skonzumuje 175 kg mlieka ročne, čo robí v každodennom príjme 90 mg cholesterolu. Čiže zavedením tejto jednoduchej technológie (t. j. vyviazať v mlieku prítomný cholesterol a následne ho odstrániť), ktorú by dokázala realizovať každá mliekareň, by sme sa hneď dokázali dostať z 380 na 290 mg denne. V druhej fáze by sme tiež dokázali riešiť situáciu v oblasti priemyselného spracovania vajec – melanže. Ak študujete zloženie produktov v obchodoch, až žasnete, kde všade sa sušené vajcia používajú, a teda s nimi aj cholesterol. Čiže pokiaľ by sme zvládli odstrániť cholesterol z mlieka a znížiť ešte aj jeho obsah vo vaječnej melanži v priemyselnej produkcii, tak by sme sa dostali na úroveň zhruba 240 mg za deň na osobu. Pričom 220 – 240 mg cholesterolu za deň sú dávky, ktoré prijímajú už vegetariáni nekonzumujúci mäso, vyhýbajúci sa živočíšnym tukom a konzumujúci mlieko len v obmedzenej miere. Zároveň by sme sa týmito hodnotami dostali na úroveň stredozemnej diéty, ktorá sa vo všeobecnosti považuje za zdravú, pretože sa v rámci nej konzumuje veľa zeleniny, ovocia a menej mäsa. My by sme teda mohli prijímať potravu v zložení tak ako doteraz, len úpravou množstva cholesterolu by sme sa dostali z hľadiska jeho bilancie na úroveň krajín, ktoré sú lokalizované okolo Stredozemného mora. A v oblasti Stredozemného mora je mortalita na kardiovaskulárne choroby podstatne nižšia. Mali by sme teda čo do obsahu cholesterolu mediteránnu diétu na Slovensku aj bez toho, aby sme akokoľvek vstúpili do zloženia stravy priemerného Slováka.

Treba mať však pri týchto úvahách na zreteli zrejme aj fakt, že v stravovaní niektorých skupín Slovákov prevláda uprednostňovanie domácej výroby potravín a jedál pred nákupom polotovarov a stravovaním v reštauráciách…

Toto je komplexný problém, ktorý sa dotýka aj štýlu života. Mestský človek má iný štýl života ako človek z vidieka. Často počúvame, že naši predkovia nemali tento problém. Ráno vstávali veľmi skoro a deň bol naplnený ťažkou fyzickou prácou, nemali sedavý štýl života. Toto všetko prispievalo k tomu, že cholesterol sa tak neusádzal a mortalita v súvislosti s ním nebola taká ako dnes. I keď štatistiky hovoria, že vtedy bola oveľa kratšia doba dožitia, čiže tie choroby vlastne nemali šancu sa prejaviť. Ale štýl života je samozrejme rozhodujúci: ak sa udržujete v primeranej fyzickej námahe, tak sa cholesterol usadzuje menej ako u človeka s minimom fyzickej aktivity. Odhadujem ale, že asi 80 % Slovákov má práve ten prevládajúci sedavý spôsob zamestnania a života, pričom len zvyšných 20 % sa venuje pestovaniu, chovaniu, dorábaniu a iným činnostiam spojeným s adekvátnou telesnou aktivitou.

Štýl života je samozrejme rozhodujúci: ak sa udržujete v primeranej fyzickej námahe, tak sa cholesterol usadzuje menej ako u človeka s minimom fyzickej aktivity.

Sú takto upravené potraviny podľa vás vhodné aj pre detských konzumentov?

Keď si pozrieme výživové dávky, sú postavené pre jednotlivé vekové skupiny, kde sa deťom odporúča dokonca len 270 mg cholesterolu denne, čo je ešte nižšia hodnota ako u dospelých. Z toho vyplýva, že deti majú tendenciu byť viac senzitívne na nadmerný príjem cholesterolu. Ja preto nevidím žiadny dôvod, aby sa tieto potraviny mohli javiť ako nebezpečné alebo nevhodné pre deti, práve naopak. Dnes je žiaľ bežné, že aj deti majú zvýšený obsah cholesterolu v krvi, takže tento sortiment považujem za vhodný pri prevencii, ktorá je vždy lepšia pri čomkoľvek, nielen pri zvýšenom cholesterole.

Ktoré iné látky okrem cholesterolu je možné bezpečným spôsobom znížiť v potravinách bez toho, aby to malo negatívny dopad na stravovacie zážitky konzumentov? Má v tomto smere vaše laboratórium nejaké ďalšie skúsenosti?

Ja sa celý život zaoberám chémiou nebezpečných látok v potravinách a spôsobmi ich odstraňovania, pohybujem sa v tejto oblasti už asi 40 rokov. Takže môžem odpovedať áno, sú aj iné a je ich mnoho. Podarilo sa mi odstrániť niektoré nebezpečné látky, či už vstúpením do chémie ich vzniku, alebo sekundárne aj novými modernými spôsobmi ako tieto látky odstrániť, pokiaľ sa už v potravinách vyskytujú. Napríklad také polycyklické aromatické uhľovodíky okrem toho, že vznikajú v dieselových motoroch, vznikajú aj počas údenia. Teda zaúdené výrobky obsahujú významné koncentrácie polycyklických aromatických uhľovodíkov. Už dávno sme sa nad tým v našich laboratóriách zamýšľali a prišli sme na to, že pokiaľ klobásku zabalíme do vhodného materiálu, obal dokáže tieto nebezpečné látky z klobásy „vytiahnuť“. Čiže po vybalení klobásky z obalu dostaneme produkt s podstatne nižšou koncentráciou týchto nebezpečných látok v porovnaní s nebaleným produktom. Treba ale dodať, že aj niektoré látky z obalov migrujú do potravín, lebo nič nie je „zadarmo“. My potravinári preto stojíme pred otázkou: baliť alebo nebaliť? Aj keď zabalím potravinu do certifikovaného obalového materiálu, predsa len nejaké látky z tohto obalu migrujú do potraviny – sú to ale látky, ktoré nie sú zdraviu škodlivé. Avšak preukázateľne migrujú aj látky z potravín do obalového materiálu, pričom tieto látky preukázateľne toxické a karcinogénne sú. Tým pádom je balenie potrebné, lebo tým priamo chránime zdravie konzumentov.

Relatívne nedávno sme riešili problematiku akrylamidu – pomerne moderného kontaminantu (v roku 2018 EÚ vydala limity na akrylamid). Prišli sme na to, že akrylamid dokážeme stimulovať tak, že urobíme z jeho molekúl „kamikadze“, keď táto látka dokáže „zabiť“ samu seba. Keďže nevieme zabrániť jeho vzniku, navodíme také prostredie, aby sa vzniknutý akrylamid sám znefunkčnil. Opäť sme vyvinuli technológiu, ktorá nič nestojí – prišli sme na to, že sa deaktivuje (polymerizuje), pokiaľ príde do styku s kuchynskou soľou. Avšak to nemôže prebehnúť pri izbovej teplote, lebo akrylamid vzniká pri teplote praženia okolo 170 °C. Musíme teda otočiť postup: nie v zmysle, že najskôr vypražíme hranolky a potom ich posolíme, ale musíme už surové zemiaky uviesť do styku so soľou (namočením do soľného roztoku), ktorá sa bude správať katalyticky počas vyprážania pri vysokých teplotách, keď vzniká akrylamid – soľ hneď iniciuje jeho zánik. Takže hranolky, ktoré boli solené pred vyprážaním, sú podstatne zdravšie z hľadiska obsahu akrylamidu ako hranolky, ktoré osolíme až po tepelnej príprave.

Pri takýchto zásadných a pritom technologicky nenáročných novinkách je podstatné hlavne dobre informovať verejnosť. Plánujete nejakým spôsobom tieto nové poznatky o možnosti prípravy bezcholesterolových surovín komunikovať? Ako sa vôbec výsledky takýchto zistení dostanú von, aby sa začal vytvárať dopyt po novom druhu surovín či produktov?

Spotrebiteľa treba priebežne a primerane vychovávať. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že slovenský spotrebiteľ je konzervatívny. Ale viem si predstaviť, že by takáto záležitosť mala byť podporená vrcholnými vládnymi inštitúciami, ako je napríklad kampaň Ministerstva pôdohospodárstva SR na podporu iniciatívy konzumácie domácich potravín. Mal by si to osvojiť nejaký zastrešujúci orgán, ktorý na tento účel disponuje finančnými prostriedkami na dlhodobú a cieľavedomú kampaň v masovokomunikačných prostriedkoch, ale hlavne dokáže osloviť spotrebiteľa. Štátu by nemalo byť jedno, či sa budeme dožívať 80 rokov v dobrej zdravotnej kondícii bez odkázanosti na lekárov či sociálne zariadenia alebo sa tých 80 rokov dožijeme na lôžku s chatrným zdravím či rovno na prístrojoch v plnej odkázanosti na pomoc štátu. Štát sa musí presvedčiť, že pre neho je výhodné podporovať aktivity, ktoré v konečnom dôsledku budú viesť k odľahčeniu zdravotného a sociálneho systému. V neposlednom rade aj z dôvodu, že stojíme pred geriatrickou krízou vyplývajúcou zo starnutia populácie, keď sa budú ľudia bežne dožívať spomenutých 80 rokov a viac. Aktivizovať sa však musí predovšetkým spotrebiteľ, a to tak, že sa začne sám zaujímať o tieto produkty. Výrobcovia nevyrábajú pre sklady, ale pre spotrebiteľa, ktorý daný typ produktov požaduje v obchodoch. Výrobca sa potom na základe týchto požiadaviek začne orientovať. Aj na strane výrobcov je konkurencia, ktorá ich núti, ak nechcú súperiť len cenou produktov, zavádzať inovácie a prichádzať na trh s novinkami. Alebo sú chránení politikou kvality EÚ, napr. disponujú chráneným označením pôvodu, ktoré nemôže vyrábať nikto iný, ako je to napríklad pri Slovenskej bryndzi.

Tento príspevok vznikol vďaka finančnej podpore projektu APVV-18-0061 s názvom „Potraviny so zníženým obsahom cholesterolu“.

Foto: Archív Petra Šimka

inVitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 01/2021

Zmeny telesnej hmotnosti

Prvé číslo tohto roka, prichádzajúce zároveň prvýkrát v dizajne Unilabs Slovensko, sa nesie v znamení témy Zmeny telesnej hmotnosti. Pre veľa z nás je po začiatku nového roka téma zmien…

Výber článkov PDF
author

MUDr. Marta Dobáková

Všetky články autora
author

Ing. Eva Šabová

Všetky články autora