Pred tromi rokmi bol Lukáš Čižmár vyšportovaný mladý muž bez zdravotných problémov. Stačilo jedno nenápadné uhryznutie hmyzom a do života mu vstúpil kolotoč vyšetrení a hospitalizácií. V jeho tele sa lymská borelióza roky ukrývala a vydávala za rôzne iné ochorenia. A hoci dnes má Lukáš toto ochorenie v chronickom štádiu, konečne našiel liečbu, ktorá mu zlepšila kvalitu života.

Nenápadné uštipnutie
Kolotoč trápení sa rozbehol koncom leta 2018 v Dánsku, kde v tom čase dvadsaťšesťročný Lukáš pracoval. „V práci ma uštipol nejaký hmyz, čo som si všimol na konci pracovnej doby pri prezliekaní v šatni. Samozrejme, neprikladal som tomu žiadnu veľkú váhu, o lymskej borelióze som mal len minimálne informácie. Neskôr sa mi urobil ten typický fľak, ktorý sprevádza boreliózu – migrujúci erytém (erythema migrans). Po dvoch dňoch som dostal tiež štyridsaťstupňové horúčky. Keďže môj pracovný turnus práve končil, sadol som do lietadla a letel som hneď domov, do Svidníka,“ spomína na nepríjemné chvíle Lukáš Čižmár.

Po návrate na Slovensko smerovali jeho prvé kroky ku všeobecnému lekárovi. Ten po vyšetrení konštatoval, že Lukáš sa podchladil z klimatizácie v lietadle a na sedem dní mu nasadil antibiotiká. Lukášov stav sa po ich dobratí na týždeň zlepšil, no potom začal pociťovať stavy podobné chrípke. Škriabalo ho v hrdle, pokašliaval a cítil sa slabý. „Opäť som navštívil lekára, ktorý mi bez akýchkoľvek testov nasadil ďalšie antibiotiká. Cítil som sa dobre, len ďalšie dva mesiace som mal neustále akoby nejaké virózy. Po čase sa pridala veľká bolesť hlavy, svetloplachosť a pískanie v ušiach.“ To už boli príznaky neuroboreliózy, ktorá sa prejavuje ako serózna meningitída. „Nemohol som spať a bol som veľmi vyčerpaný. Skončilo to tak, že som ostal ležať na posteli a museli mi volať sanitku,“ hovorí Lukáš.

Cítil som sa bezradne
Lukáša hospitalizovali na neurológii vo Svidníku, kde mu dali infúznu liečbu. Vyšetrenia, ktoré mu urobili, nič neukázali – ani magnetická rezonancia. Po siedmich dňoch ho prepustili s diagnózou cervikokraniálny syndróm – bolesti hlavy vyvolané dráždenín nervov v oblasti krčnej chrbtice. Predpísané lieky mu nepomohli, preto nasledovalo EEG, encefalografické vyšetrenie. ,„Opäť sa však nič nezistilo a o mesiac, v januári, ma viezla sanitka do nemocnice druhý raz. Kvôli uštipnutiu mi robili lumbálnu punkciu a vyšetrenie likvoru, ale výsledkom boli len hraničné hodnoty. Keďže nevedeli čo so mnou, zavolali ku mne psychiatra. Odvtedy sa so mnou vlečie diagnóza úzkostné stavy a panický syndróm. Cítil som sa bezradne. Mal som pocit, že sa mi zrútil celý svet, neveril som, že mi dokáže niekto pomôcť. Po rozhovore s primárom psychiatrie som pochopil, že sa to všetko uberá zlým smerom. Snažil som sa mu vysvetliť, že moje bolesti hlavy nie sú bežné, že viem porovnať tieto dva pocity. Nemal som žiadnu psychickú traumu ani depresie, ktoré by ma priviedli k psychiatrickej diagnóze. Do správy mi napísal, že musím byť sledovaný, a ak sa nenájde dôvod mojich problémov, mám ísť opäť na psychiatrické vyšetrenie,“ zdôveruje sa Lukáš.

„Lymská borelióza môže spôsobiť mnoho komplikácií zdanlivo nesúvisiacich so základným infekčným ochorením. Včasná liečba podmieňuje jej účinnosť a rozhoduje o vývoji ochorenia.“

Počas nasledujúcich dvoch rokov sa Lukášov stav zhoršoval. Nemohol spať, pridali sa srdcové arytmie, trápil ho vysoký tep. Schudol o osemnásť kilogramov, hlavu mu zapĺňali čierne myšlienky. Obával sa, že má nádor mozgu. „Čítal som si rôzne články na internete, platil som si ďalšie vyšetrenia, lebo so záznamom z psychiatrie a s výsledkami, ktoré boli ako u zdravého človeka, na mňa všetci pozerali ako na blázna. Považovali ma za hypochondra a odmietali ma liečiť. Keď mi neurologička chcela predpísať antidepresíva, zasiahla moja mama. Už sa na to všetko nemohla pozerať. Toľko nocí strávila pri mojej posteli, keď mi bolo zle, vedela, že bolesti nepredstieram. Namiesto antidepresív začala teda lekárka liečiť moju chrbticu – obstrekmi a infúziami s vitamínmi. Nebolo to lacné, každý týždeň som bol ľahší o 140 eur,“ vracia sa k nepríjemnému obdobiu v tom čase práceneschopný Lukáš, ktorého účty za liečbu hradili rodičia.

Bolesti a pochybnosti
Tuhosť chrbtice sprevádzajúca ochorenie, ktoré ešte nemalo názov, sa po infúziách zmiernila, ale nepominula. Lukáš preto pokračoval vo svojom pátraní ďalej a objednal sa na konzultáciu k neurochirurgovi, profesorovi Jurajovi Šteňovi. „V Bratislave ma síce vyšetril iný lekár, ale skonštatoval, že na chrbtici nemám nález a liečenie infúziami je zbytočné. Bol som zúfalý. Všeobecný lekár ukončil moju práceneschopnosť, musel som ísť do práce, navyše, rodičia aj blízki boli na vážkach, či za to všetko predsa len nemôže moja psychika. Začal som sám o sebe pochybovať…“

Za prácou opäť vycestoval do zahraničia. Po piatich dňoch – v spánku – prekonal stav, ktorý sa dá prirovnať k slabšej cievnej mozgovej príhode. Odvtedy ho pálilo celé telo, cítil mravčenie a bol taký smädný, že počas dňa vypil aj štyri litre vody. Dal si na vlastnú päsť urobiť rozbor krvi, kde mu zistili, že ma zvýšený faktor VIII, nad 150 %, čo je sprevádzané veľkým rizikom trombózy.

Lymskú boreliózu vo veľkom počte prípadov sprevádza rôznorodosť neskorých klinických prejavov, ktoré často riešia odborníci viacerých špecializácií. Keďže Lukáš „vyčerpal“ všetky možné diagnózy, pri svojich pátraniach na internete sa vrátil späť – k začiatkom svojich problémov. Spomenul si na hmyz, ktorý ho poštípal, do vyhľadávača teda zadal všetky svoje problémy a google mu ponúkol informácie o lymskej borelióze. Prečítal mnoho článkov, pozrel si mnoho videí až narazil na blog mladého chalana z Čiech, ktorý opisoval takmer identický príbeh ako bol Lukášov. „Ten chlapec však skončil na tri mesiace na psychiatrii. Na konci svojho trápenia našiel lekárku v Bratislave, ktorá vedie centrum pre liečbu lymskej boreliózy. Potvrdila mu toto ochorenie, ale, žiaľ, už v chronickom štádiu.“

„So záznamom z psychiatrie a s výsledkami, ktoré boli ako u zdravého človeka, na mňa všetci pozerali ako na blázna. Považovali ma za hypochondra a odmietali ma liečiť.“

Posledná šanca?
Aj Lukáš si dal urobiť testy na boreliózu, ale tie boli negatívne. „Z toho, čo som si prečítal som už vedel, že ELISA testy môžu byť falošne negatívne, pretože imunitný systém ľudí s chronickou boreliózou už imunoglobulíny neprodukuje. Zavolal som preto na kliniku v Bratislave a objednal som sa na testovanie. Bola to moja posledná šanca.“

Bol apríl 2020, takmer dva roky od začiatku Lukášových trápení. Mal sedemdesiat kíl, bol zoslabnutý, trápili ho zášklby svalov, bolesť kĺbov, tŕpol mu lícny nerv. „Na klinike si prezreli všetky správy, vyšetrili ma, urobili mi testy. Bolo to prvé miesto, kde ma lekárka, MUDr. Judita Ďurovská, vypočula a nerobila zo mňa psychiatrického pacienta. V dotazníku s príznakmi som začiarkol asi 70 % príznakov. Podľa testov, ktoré mi urobili, mala Borellia burgdorferi, typická pre východnú Európu, v mojom organizme hodnotu 10+, čo bolo veľmi vysoké číslo. Aj testy na koinfekcie, také časté v chronickom štádiu ochorenia, nedopadli najlepšie. Lekárka sa ma opýtala, prečo som neprišiel skôr… No čo som mal povedať?“ krúti hlavou Lukáš.

Tridsaťročný muž, ktorý by mal mať život pred sebou, už druhý rok podstupuje dlhodobú liečbu trojkombináciou antibiotík – dovtedy, kým výsledky nebudú v norme. „Keďže som prišiel neskoro, je to beh na dlhú trať. Po piatich mesiacoch som však pocítil zlepšenie. Intenzita aj početnosť príznakov sa znižuje. Momentálne mám hodnotu borélie 4, mal by som sa dostať na hodnotu 2. Každých šesť týždňov mi robia hepatálne testy, keďže je to veľmi veľká záťaž na pečeň a kontrolujú mi hladiny vitamínu D,“ hovorí o agresívnej liečbe, ktorú lekárska obec neodporúča.

„Podľa testov, ktoré mi urobili, mala Borellia burgdorferi, typická pre východnú Európu, v mojom organizme hodnotu 10+, čo bolo veľmi vysoké číslo.“

Nákladná liečba
Keďže dlhodobá antibiotická liečba na bratislavskej klinike nie je zdravotnými poisťovňami zazmluvnená, pacienti si ju platia z vlastného vrecka. Lukášovi pomáhajú rodičia. „Infúzna liečba síce trvá kratšie, ale je veľmi nákladná. To už by som si skutočne nemohol dovoliť. Mesačne ma to všetko stojí asi tristo eur. Vrátane liekov na podporu imunity, probiotík a výživových doplnkov, ako sú aloe vera, arganový olej, artemisia či echinacea.“ Alternatívu pridáva Lukáš do svojej liečby pravidelne – trikrát do týždňa si robí detoxikačný kúpeľ s epsomskou soľou.

Bývalý aktívny športovec, ktorý sa venoval boxu, florbalu a hokejbalu, dnes športovať nemôže. Aj montáže oceľových konštrukcií musel vymeniť za prácu s počítačom, na štyri hodiny denne. „Mám poškodenú chrbticu, zúžený miechový kanál, artritídu – problém s kĺbmi, mal som operované koleno. Po celom tele mám cysty, trápi ma žalúdok a trávenie. Mám problém s krátkodobou pamäťou a artikuláciou, mozgovú hmlu – neviem sa sústrediť. Zhoršil sa mi zrak, svoju daň si vybrali aj antibiotiká. Nemal som však na výber, ak som si chcel zlepšiť kvalitu života alebo predĺžiť život.“

Minulý rok v marci, po roku liečby a jej prvých výsledkoch, Lukáš založil skupinu Borelióza na Facebooku. „Dozvedel som sa, že problémy ako ja má veľmi veľa ľudí. A mnohí z nich takisto nemali dlho stanovenú správnu diagnózu. Ďalší sa sťažujú na to, že ich lekári posielajú k psychiatrom. Trápia ich bolesti kĺbov, búšenie srdca, majú problém so spánkom. Sú bezmocní, keď sa nemôžu domôcť vyšetrení a posunu, aby sa zistil pôvod ich ťažkostí,“ vysvetľuje Lukáš svoju motiváciu pomáhať iným. Lymská borelióza je ochorenie, ktoré môže spôsobiť mnoho komplikácií zdanlivo nesúvisiacich so základným infekčným ochorením. Včasná liečba vo veľkej miere podmieňuje jej účinnosť a rozhoduje o vývoji ochorenia. ,,Jednoducho povedané, čím skôr začnete, tým väčšiu máte šancu na úspech. Avšak riešením nie sú trojdňové antibiotiká, ako sa s tým často stretávame. Robím osvetu, denne odpovedám ľuďom na ich otázky. Písal som aj na Ministerstvo zdravotníctva, do médií. Čo chcem dosiahnuť? Aby mali lekári, nielen prvého kontaktu, dostatok informácií o tomto ochorení, aby lymskú boreliózu nepovažovali za iné diagnózy, aby nerezignovali, keď sú výsledky negatívne. Psychiater lymskú boreliózu nevylieči.“ Z reakcií členov skupiny vidieť, že sú bezradní a každá informácia je pre nich cenná. „Ďakujem, že ste urobili túto stránku, dáva mi veľa informácií,” píše napríklad Janka Zlacká Juríčková.

Predtým milovník prírody sa jej dnes radšej vyhýba. Po prekonaní ochorenia nevzniká imunita, to znamená, že človek, ktorý prekonal lymskú boreliózu, môže ochorieť znova. „Keďže boreliózou sa môže človek nakaziť viackrát, snažím sa minimalizovať riziko. Som na dobrej ceste a nechcem si to skomplikovať.“

Foto: Daniel Jenčo